8. schôdza

Pán poslanec Droba.

Je strašne veľa vecí, na ktoré by som rád reagoval. Nezmestia sa dvoch minút.
Možno trošku začnem z toho konca, kde si hovoril, že ktokoľvek má právo vyjadrovať svoj názor. Áno, slobodu slova máme zaručenú, ale sú oblasti, ktoré jednoducho hraničia s trestnosťou. Nemusíme sa asi baviť o tom, že by malo aj naďalej zostať trestným činom popieranie holokaustu, takisto ako niektoré formy diskriminácie, takisto ako keby som ťa teraz napríklad obvinil, že vraždíš deti, tak ma asi kľudne môžeš zažalovať a ten súd vyhráš, lebo to nie je pravda a preukážeš, že to nie je pravda. Takže ak niekto z tvojej skupiny ľudí povie o homosexuáloch, že by nemali voľne behať po ulici alebo že by sa mali liečiť, alebo že by mali byť zavretí do psychiatrických liečební, tak určitú skupinu obyvateľstva veľmi brutálnym spôsobom uráža. A nie som si úplne istý, či to v poriadku a v súlade so zákonom je alebo nie je.
Hovoríš o chúťkach, o móde, o uvoľnených mravoch. Ešte raz upozorňujem, tie dajme tomu 4 %, podľa teba tých 0,3 %, je to úplne jedno, sú medzi nami ľudia, ktorí si nevybrali to, že budú homosexuáli. Jednoducho sa tak narodili. A je našou povinnosťou ako majoritnej populácie zabezpečiť pre nich rovnaké práva, aké majú všetci ostatní občania.
Tam si jednu vec povedal, ktorá naozaj ma tu úplne šokovala, že títo ľudia chcú žiť a chcú byť šťastní podľa vlastných predstáv. No to si teda dovolili. Nemal by im diktovať náhodou Braňo Škripek, čo je to šťastie a ako by mali žiť podľa jeho šťastných predstáv? Naozaj, tam si akože strašne prestrelil.
Si rozhľadený človek, zažil si aj iné veci v živote ako tú cestu, ktorú momentálne nasleduješ, a o to viac som prekvapený, že sa tam nenašlo v tebe troška viac tolerantnosti. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Tak ja si dovolím mať iný názor, ako mali moji kolegovia tuná. Ja chcem poďakovať Braňovi, aj keď možno navrhovateľovi bolo už dlho tuná sedieť na sedadle. A sedel tu ako na klincoch, musel sa prechádzať. Neviem, my tiež všeličo si musíme vypočuť a nesúhlasíme s týmito názormi. Takže nám sa páčil teda jeho príspevok. A nemôžeme jedných zvýhodňovať pred druhými, a to už vôbec nie preto, že ja mám iný názor, prepánajána, za to, že ja mám iný názor. Veď to sme mali tuná totalitnú dobu, že si mal iný názor, dokonca, že si ešte pomaly si myslel čosi a si bol perzekvovaný. Teraz nejaká malá skutočne ukričaná skupina, ktorá sa tuná ukazuje, no tak nás bude znásilňovať, lebo musíme myslieť rovnako ako oni. Čo je to za demokraciu? Čo je to za slobodu? Vy ste za tú slobodu, ale keď tu boli takéto zákony, čo sa týkalo možno slobody a liberálnosti, chýbali ste mi tu, chlapci. To je škoda, že ste tuná neboli.
Darcovstvo krvi. No tu bolo strašne veľa vecí spomenutých, naozaj sa nedá dvoma vetami reagovať, ale ja by som sa ju bál prijať, ak by mi povedali, že jej darcom bol homosexuál, pretože infekčné ochorenia sú niekoľkonásobne u nich vyššie ako u heterosexuálnych. Dokonca aj v mnohých týchto zdravotníckych zariadeniach ani nie je možné pre nich darovať krv. To nie je diskriminácia, ale to je ochrana. A mohol by som o tom hovoriť.
Tak ako to bolo spomenuté. Spred 4000 rokov bol tuná Chammurapiho zákonník. Nie náhodou aj táto homosexualita tam bola zaradená. My teraz týchto homosexuálov neprenasledujeme, ale je tu iná doba. Zdá sa, že oni začnú prenasledovať nás a budeme sa my báť povedať svoj vlastný názor.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Škripek, vy žijete v zlej dobe. Vám by tak 400 rokov dozadu bolo asi ďaleko lepšie žiť ako nejaký hlavný inkvizítor. Veď otázka je, kto tu znásilňuje koho. Veď my nerobíme nikomu nič, keď myslí si pán Kuffa alebo pán Škripek, že musia žiť tak alebo onak, nech sa páči, je to vaše sväté právo, my len vravíme nediskriminujme iných ľudí a neprikazujme iným ľuďom, keď chcú žiť inak. Určite, páni, poznáte Katechizmus. Ja ako ateista ho až tak dobre nepoznám, ale všimol som si tam článok 2358, ktorý hovorí: „Nie zanedbateľný počet mužov a žien je homosexuálne založený. Nesmie sa k nim pristupovať nespravodlivo, aj títo ľudia sú povolaní v ich živote plniť vôľu Boha,“ keď sú kresťania, samozrejme. (Reakcia z pléna.) Tak som to tak čítal, ale predpokladám, Paľo, že ovládaš naspamäť ten Katechizmus, ja som si to musel prečítať.
Pán Škripek, z vášho hrozne dlhého prejavu ma zaujala jedna veta, ktorá skutočne je perlička, že mnohí ľudia si myslia, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. To si teda naozaj dovolili. To je skutočne vrchol dekadencie.
A ešte hovoríte, že manželia majú žiť spolu, byť si verní. Veď nechajte to na tých manželov, či chcú žiť spolu a či si chcú byť verní. V žiadnom prípade by som si v živote nedovolil pán Škripek po vás chcieť, aby ste boli neverný, ale nechajte tým ľuďom to, čo oni chcú. A opäť je teda otázka, kto znásilňuje koho. Veď dajte tým ľuďom pokoj. My vám nič nerobíme.

Pán poslanec Poliačik.

Braňo, ja vystúpim v rozprave s reakciou na tvoj príhovor, lebo dve minúty sú na to naozaj veľmi málo.
Ale podľa mňa ty máš niekde vnútri jeden základný metodologický rozpor. A ten sa vinul úplne celým tvojím príhovorom. A to je rozpor medzi tým čo ty prezentuješ ako absolútnu pravdu, a interpretáciou tejto pravdy, pretože aj tzv. Božie slovo, ktoré máš napísané v Biblii má interpretácií niekoľko. Toto slovo treba interpretovať v súvislosti s jeho historickým kontextom, v súvislosti s autorom, ktorý toto slovo napísal. A treba sa k nemu stavať tak, že to je predsa len text, ktorý bol platný v nejakej dobe, že ho napísal nejaký človek a že ten človek vychádzal z nejakého svojho vlastného poznania. A aj keby bol osvietený Bohom, čo ja teda úplne nepopieram, ja s osvietením všeobecne mám celkom dobré skúsenosti, tak stále je tam ten dekodér, stále je tam ten pisateľ, ktorý to dáva na ten papier. A ten vychádza tiež z nejakého svojho vlastného obmedzeného poznania. Dám si tú prácu. A aj preto som sa pýtal na zdroje tých tvojich textov, tak budem ti zajtra prezentovať iný pohľad aj na tieto texty , iný pohľad na ich možnú interpretáciu a snáď vás presvedčím o tom, že vôbec nie je také jasné, že všetci kresťania si na túto tému myslia to isté. Ďakujem.

Pán poslanec Škripek.

Pozrite, kolegovia, ak toto tu chcem rozdiskutovať, tak zjavne vidíte, vy ste sa chytili proste takých viet a onakých viet, dali ste si ich do toho svojho kontextu porozumenia, a preto sa im nedá rozumieť.
Pán Droba, napríklad nevšimli ste si, že práve ja vyzývam k tolerantnosti a hovorím jasne, že žite podľa svojich predstáv? Ale vy tu hovoríte o legálne nových zákonoch. A toto nie je to, čo budeme proste definovať na základe toho, že to jedna skupina ľudí takto cíti, pretože z toho nevychádzame, že to takto cítime.
Po druhé, pán Sulík to tak krásne zosmiešnil, že, haha, dokonca chceme žiť šťastní. Však ja som tu práve hovoril, že, viete, ten istý filozof povedal, že všetko si môžeme dovoliť len nie všetko osoží. No ale ja viem, že váš pohľad ten liberálny, Sloboda a Solidarita, a tá liberálnosť práve z toho vychádza, že najlepšie je to, čo vyhovuje mne. Ale to nie je pravda pre celú spoločnosť, že najlepšie je to, čo práve mne vyhovuje. A preto som zdôrazňoval, že spoločnosť musí zdôrazňovať slobodu, a nie práva jedných proti druhým, že inak toto je cesta do pekla, priatelia, toto je cesta do spoločenských útokov, že budeme teraz definovať: „My máme takéto práva a my máme takéto práva.“ A zahraničie nám jasne ukazovalo, kam tento asi 25-ročný pokus registrovanými partnerstvami vedie. Je to možno 18-ročný pokus. On už má svoje výsledky. A ja vás povzbudím, aby počkali ešte 40 rokov, ako sa to vyvinie, nech potom vidíme, aké to má výsledky.
A vôbec k tomu, že takáto ťažká téma má byť rozdiskutovaná takýmto spôsobom. Tak si myslím, že to nejde proste. Na to potrebujeme ešte hlbšie fórum a ďaleko viacej to hľadať. Ale že si stanovíme nové zákony na základe toho, kto si čo ako zmyslí, tak to nepôjde určite.