10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Zámerom vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru. Účinnosť opatrenia je nastavená v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia, resp. Eurostat v októbri za tento, príslušný rozpočtový rok, bude väčšia ako 11 percentuálnych bodov. Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií.
Totiž samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017, ako je pôvodne v legislatíve uvedené, neovplyvní síce aktuálny výnos DPH. To znamená, ten nominálny výsledok hospodárenia krajiny vo vyjadrení percentuálneho deficitu. Zníži však hotovostný výnos dane z pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch daného roku, keď sa to zavádza, skoro o 600 mil. eur, čo je dnes asi 0,7 % hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z predchádzajúceho roku. Toto negatívne ovplyvní výšku maachstritského dlhu a úrokové náklady, samotnú výšku skoro o 1 % hrubého domáceho produktu. Inak povedané, keby sme išli podľa pôvodnej legislatívy, tak v budúcom roku si zvýšime verejný dlh o 1 percentuálny bod na základe realizácie opatrenia, ktoré je síce veľmi, veľmi vítané hlavne zo strany zahraničných investorov, ale pri našej súčasnej, hlavne domácej legislatívy z hľadiska regulácie dlhu a rozpočtovej zodpovednosti, mám na mysli hlavne zákon o rozpočtovej zodpovednosti, si toto nemôžeme dovoliť.
Novelou sa navrhuje doplniť do zákona aj nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Ide o tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí 6 mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Platiteľ dane má takto nárok na úrok vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak táto nedosiahne 1,5 %, použije sa ročná úroková sadzba vo výške 1,5 percenta. To znamená, ten minimálny úrok 1,5 percenta. Súčasná výška základnej úrokovej sadzby je nula. Preto bude pri úročení použitá minimálna stanovená hodnota 1,5 percenta. Nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, tzv. reverse charge pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, ktorý je zavedený od 1. januára tohto roku, sa dopĺňa úprava, ktorá zabezpečí väčšiu právnu istotu tak pre dodávateľa, ako aj pre odberateľa pri uplatňovaní tohto systému. Reagujeme tak na výsledky aplikačnej praxe. Ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Účinnosť ustanovenia o posune samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje od 31. decembra t. r. a ostatné úpravy nadobúdajú účinnosť 1. januárom roku budúceho. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov, výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 157 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky, tri písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili pán poslanec Beblavý, pán poslanec Simon a pani poslankyňa Kiššová.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. V súlade s bežnou praxou si ho dovolím najprv vysvetliť a potom prečítať. Ide o návrh, o ktorom už táto snemovňa v inom kontexte diskutovala, ale napriek si myslím, že stojí za to aj v nadväznosti na tú diskusiu v tom pokračovať. Je to v reakcii na kauzu Bašternák a samozrejme nielen na ňu. Návrh na povinné zverejňovanie nadmerných odpočtov nad 50-tisíc eur finančnou správou, to znamená, veľmi zjednodušene povedané, ak si bude podnikateľ uplatňovať vysoké nadmerné odpočty, budú tieto podnikateľské subjekty zverejnené na webovej stránke finančnej správy. A samozrejme to, že si niekto uplatní nadmerné odpočty, z neho ešte neurobí nejakého zločinca.
Máme exportné firmy a iné firmy, u ktorých je to úplne legitímne, ale práve to zverejňovanie by umožnilo či médiám, či vládnym organizáciám, či verejnosti alebo aj komukoľvek inému, toto, sa na to pozrieť a práve rozlišovať to a pýtať sa otázky. Je vysoko pravdepodobné, že ak by takáto legislatíva platila pred štyrmi rokmi, ku kauze Bašternák by asi nikto neprišlo, pretože by všetci vedeli, že to bude príliš zjavne svietiť na tej stránke a niekto sa tomu začne venovať.
To znamená, tento návrh má nielen represívny alebo teda transparentný účinok, ale má aj výrazne preventívny účinok. Zároveň treba povedať, že nie je to žiadny precedens, pretože na základe zákona prijatého, ak sa nemýlim, za minulej vlády, teda za druhej vlády Roberta Fica sa už dnes zverejňujú daňové povinnosti právnických osôb v súvislosti s daňou z príjmu, to znamená, že v súvislosti s právnickými osobami neuplatňujeme nejakú ochranu ich súkromia v tejto, v tejto veci. To znamená, že ťažko aj potom argumentovať, že nadmerné odpočty by zrazu mali byť takto chránené. Preto tam vnímam viaceré výnosy, náklady sú minimálne, Finančná správa ten softvér má, má web stránku, to znamená, tá úprava by nepredstavovala nejaké výraznejšie finančné bremeno a mohlo by to celé fungovať. Toľko z mojej strany vecne,
Ešte pred tým, než prečítam, chcem povedať, že snemovňa, teda väčšina vládna odmietla tento návrh zákona, keď som ho predložil ako samostatný návrh zákona. Ja ho tu dnes predkladám, mal som aj snahu s pánom ministrom o tom viesť politicko-vecnú diskusiu a samozrejme nijako by som netrval akurát na tomto znení pozmeňovacieho návrhu. Môžeme sa baviť o sume, o tom prahu, či je 50-tisíc príliš málo, či to má byť niečo vyššie, môžme sa baviť o technike, ak by ministerstvo financií malo na niečo iný pohľad, ale ten princíp sa mi zdá ťažko napadnuteľný. Osobitne v situácii, v ktorej Slovensko dneska je, lebo samozrejme riešime vždy veľa problémov a tento sa mi nezdá fiktívny ani drobný. Naopak, je to spôsob ako reagovať na kauzu, ktorá ešte dosť významne prehĺbila nedôveru občanov tejto krajiny k jej štátnym orgánom a ich k tomu, že konajú vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu by som sa chcel obrátiť na pána ministra teda jednak s prosbou o jeho podporu pre tento návrh. Ak z dôvodov, samozrejme, ktoré samozrejme on uvedie, to tak, ak to podporiť nemôže, chcel by som ho poprosiť, aby nám uviedol, akým, či iným spôsobom možno to mieni riešiť, či sa na tom spôsobe môžeme nejako podieľať a teda ako zabezpečiť, aby to nezakapalo, keď to mám tak ľudovo povedať, aby z toho niečo bolo. Pretože koniec koncov to je to, prečo tu všetci sme. A teraz mi dovoľte samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. V čl. I sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie:
6. § 79 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vrátení nadmerného odpočtu platiteľovi na svojom webovom sídle tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorej bol nadmerný odpočet vrátený,
b) identifikačné číslo platiteľa,
c) výšku vráteného odpočtu,
d) príslušné zdaňovacie obdobie.
(10) Postup podľa odseku 9 sa uplatní pri nadmernom odpočte vo výške najmenej 50 000 eur.".".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Doterajšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
"9. Za § 85l sa vkladá § 85la, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 85la
Prechodné ustanovenie k zverejňovaniu nadmerných odpočtov
Ustanovenia § 79 ods. 9 a 10 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2017.".".
To je návrh, nasleduje odôvodnenie, ktoré už som predložil, a dovolím si vás týmto opätovne ešte požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

Ďakujem kolegovi Beblavému za tento návrh zákona. Vieme, že na DPH sa ročne rozkradne približne miliarda eur, teda každý rok zmizne miliarda eur z daňových úradov. Už zaplatené peniaze daňovými poplatníkmi zmiznú. Takže a keďže, a keďže orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní pri absolútnej väčšine prípadov nie sú činné, tak si myslím, že transparentnosť je jedna z tých posledných možností, ako sa dajú skrotiť tieto neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ viem a pokiaľ si pamätám, tak aj minister financií Kažimír pred nejakým časom prezentoval takýto návrh teda, že je vo výhľade pre ministerstvo, že ho teda navrhne bez ohľadu na to, či tá čiastka má byť 20-tisíc, 50-tisíc alebo, alebo nejaká iná, takže pri tejto príležitosti sa chcem aj spýtať, že aký je teda postoj ministerstva, či prípadne aj by podporil buď tento pozmeňovák, alebo či príde s vlastným návrhom.
Ďakujem

Ďakujem. S reakciami na faktickú, s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi za podporu aj za jeho dovysvetlenie, ktoré je samozrejme plne relevantné. Ja možno by som tým pádom doplnil ešte to, že naozaj aj pri kauze Bašternák a s tým všetkým súvisiacimi vecami, o ktorých všetci veľmi dobre vieme, jedna z výčitiek bola, že sa príliš kauzuistuje. To znamená, že príliš často sa robí kauza a málo sa z toho hľadajú nejaké systémové riešenia v parlamente. Ja som s touto kritikou nesúhlasil a myslím si, že v tak závažnej kauze je potrebné vyvodzovanie osobnej zodpovednosti, čo trestnoprávnej alebo politickej. Ale tento návrh je snahou naozaj do toho vniesť aj ten systémový rozmer a urobiť niečo pre to. Nie je to samozrejme jediný návrh, predkladali sme ich viac a tento sa mi zdá taký jednoduchý, neideologický a myslím si, že plne prijateľný. Zároveň chcem aj uviesť, ja som to uvádzal, už keď som ten zákon, ktorý to obsahoval, predkladal, že tu naozaj nejde o nejaké autorské práva. Koniec koncov ja som sám túto myšlienku prvýkrát počul od poslanca Procházku ešte, myslím si, asi dva roky dozadu. To znamená, že tu naozaj nejde o to, že kto je originálnejší alebo kto to vymyslel, ale ide o to, aby sa to presadilo. A teda verím, že sa nám to buď dnes, a ak nie dnes, tak v najbližšej dobe spoločne podarí presadiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Simon.