10. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Zámerom vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru. Účinnosť opatrenia je nastavená v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia, resp. Eurostat v októbri za tento, príslušný rozpočtový rok, bude väčšia ako 11 percentuálnych bodov. Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií.
Totiž samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017, ako je pôvodne v legislatíve uvedené, neovplyvní síce aktuálny výnos DPH. To znamená, ten nominálny výsledok hospodárenia krajiny vo vyjadrení percentuálneho deficitu. Zníži však hotovostný výnos dane z pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch daného roku, keď sa to zavádza, skoro o 600 mil. eur, čo je dnes asi 0,7 % hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z predchádzajúceho roku. Toto negatívne ovplyvní výšku maachstritského dlhu a úrokové náklady, samotnú výšku skoro o 1 % hrubého domáceho produktu. Inak povedané, keby sme išli podľa pôvodnej legislatívy, tak v budúcom roku si zvýšime verejný dlh o 1 percentuálny bod na základe realizácie opatrenia, ktoré je síce veľmi, veľmi vítané hlavne zo strany zahraničných investorov, ale pri našej súčasnej, hlavne domácej legislatívy z hľadiska regulácie dlhu a rozpočtovej zodpovednosti, mám na mysli hlavne zákon o rozpočtovej zodpovednosti, si toto nemôžeme dovoliť.
Novelou sa navrhuje doplniť do zákona aj nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Ide o tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí 6 mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Platiteľ dane má takto nárok na úrok vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak táto nedosiahne 1,5 %, použije sa ročná úroková sadzba vo výške 1,5 percenta. To znamená, ten minimálny úrok 1,5 percenta. Súčasná výška základnej úrokovej sadzby je nula. Preto bude pri úročení použitá minimálna stanovená hodnota 1,5 percenta. Nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, tzv. reverse charge pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, ktorý je zavedený od 1. januára tohto roku, sa dopĺňa úprava, ktorá zabezpečí väčšiu právnu istotu tak pre dodávateľa, ako aj pre odberateľa pri uplatňovaní tohto systému. Reagujeme tak na výsledky aplikačnej praxe. Ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Účinnosť ustanovenia o posune samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje od 31. decembra t. r. a ostatné úpravy nadobúdajú účinnosť 1. januárom roku budúceho. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov, výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 157 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. V súlade s bežnou praxou si ho dovolím najprv vysvetliť a potom prečítať. Ide o návrh, o ktorom už táto snemovňa v inom kontexte diskutovala, ale napriek si myslím, že stojí za to aj v nadväznosti na tú diskusiu v tom pokračovať. Je to v reakcii na kauzu Bašternák a samozrejme nielen na ňu. Návrh na povinné zverejňovanie nadmerných odpočtov nad 50-tisíc eur finančnou správou, to znamená, veľmi zjednodušene povedané, ak si bude podnikateľ uplatňovať vysoké nadmerné odpočty, budú tieto podnikateľské subjekty zverejnené na webovej stránke finančnej správy. A samozrejme to, že si niekto uplatní nadmerné odpočty, z neho ešte neurobí nejakého zločinca.
Máme exportné firmy a iné firmy, u ktorých je to úplne legitímne, ale práve to zverejňovanie by umožnilo či médiám, či vládnym organizáciám, či verejnosti alebo aj komukoľvek inému, toto, sa na to pozrieť a práve rozlišovať to a pýtať sa otázky. Je vysoko pravdepodobné, že ak by takáto legislatíva platila pred štyrmi rokmi, ku kauze Bašternák by asi nikto neprišlo, pretože by všetci vedeli, že to bude príliš zjavne svietiť na tej stránke a niekto sa tomu začne venovať.
To znamená, tento návrh má nielen represívny alebo teda transparentný účinok, ale má aj výrazne preventívny účinok. Zároveň treba povedať, že nie je to žiadny precedens, pretože na základe zákona prijatého, ak sa nemýlim, za minulej vlády, teda za druhej vlády Roberta Fica sa už dnes zverejňujú daňové povinnosti právnických osôb v súvislosti s daňou z príjmu, to znamená, že v súvislosti s právnickými osobami neuplatňujeme nejakú ochranu ich súkromia v tejto, v tejto veci. To znamená, že ťažko aj potom argumentovať, že nadmerné odpočty by zrazu mali byť takto chránené. Preto tam vnímam viaceré výnosy, náklady sú minimálne, Finančná správa ten softvér má, má web stránku, to znamená, tá úprava by nepredstavovala nejaké výraznejšie finančné bremeno a mohlo by to celé fungovať. Toľko z mojej strany vecne,
Ešte pred tým, než prečítam, chcem povedať, že snemovňa, teda väčšina vládna odmietla tento návrh zákona, keď som ho predložil ako samostatný návrh zákona. Ja ho tu dnes predkladám, mal som aj snahu s pánom ministrom o tom viesť politicko-vecnú diskusiu a samozrejme nijako by som netrval akurát na tomto znení pozmeňovacieho návrhu. Môžeme sa baviť o sume, o tom prahu, či je 50-tisíc príliš málo, či to má byť niečo vyššie, môžme sa baviť o technike, ak by ministerstvo financií malo na niečo iný pohľad, ale ten princíp sa mi zdá ťažko napadnuteľný. Osobitne v situácii, v ktorej Slovensko dneska je, lebo samozrejme riešime vždy veľa problémov a tento sa mi nezdá fiktívny ani drobný. Naopak, je to spôsob ako reagovať na kauzu, ktorá ešte dosť významne prehĺbila nedôveru občanov tejto krajiny k jej štátnym orgánom a ich k tomu, že konajú vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu by som sa chcel obrátiť na pána ministra teda jednak s prosbou o jeho podporu pre tento návrh. Ak z dôvodov, samozrejme, ktoré samozrejme on uvedie, to tak, ak to podporiť nemôže, chcel by som ho poprosiť, aby nám uviedol, akým, či iným spôsobom možno to mieni riešiť, či sa na tom spôsobe môžeme nejako podieľať a teda ako zabezpečiť, aby to nezakapalo, keď to mám tak ľudovo povedať, aby z toho niečo bolo. Pretože koniec koncov to je to, prečo tu všetci sme. A teraz mi dovoľte samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
K čl. I.
1. V čl. I sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie:
6. § 79 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vrátení nadmerného odpočtu platiteľovi na svojom webovom sídle tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorej bol nadmerný odpočet vrátený,
b) identifikačné číslo platiteľa,
c) výšku vráteného odpočtu,
d) príslušné zdaňovacie obdobie.
(10) Postup podľa odseku 9 sa uplatní pri nadmernom odpočte vo výške najmenej 50 000 eur.".".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Doterajšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
"9. Za § 85l sa vkladá § 85la, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 85la
Prechodné ustanovenie k zverejňovaniu nadmerných odpočtov
Ustanovenia § 79 ods. 9 a 10 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2017.".".
To je návrh, nasleduje odôvodnenie, ktoré už som predložil, a dovolím si vás týmto opätovne ešte požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Beblavému za tento návrh zákona. Vieme, že na DPH sa ročne rozkradne približne miliarda eur, teda každý rok zmizne miliarda eur z daňových úradov. Už zaplatené peniaze daňovými poplatníkmi zmiznú. Takže a keďže, a keďže orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní pri absolútnej väčšine prípadov nie sú činné, tak si myslím, že transparentnosť je jedna z tých posledných možností, ako sa dajú skrotiť tieto neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ viem a pokiaľ si pamätám, tak aj minister financií Kažimír pred nejakým časom prezentoval takýto návrh teda, že je vo výhľade pre ministerstvo, že ho teda navrhne bez ohľadu na to, či tá čiastka má byť 20-tisíc, 50-tisíc alebo, alebo nejaká iná, takže pri tejto príležitosti sa chcem aj spýtať, že aký je teda postoj ministerstva, či prípadne aj by podporil buď tento pozmeňovák, alebo či príde s vlastným návrhom.
Ďakujem

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi za podporu aj za jeho dovysvetlenie, ktoré je samozrejme plne relevantné. Ja možno by som tým pádom doplnil ešte to, že naozaj aj pri kauze Bašternák a s tým všetkým súvisiacimi vecami, o ktorých všetci veľmi dobre vieme, jedna z výčitiek bola, že sa príliš kauzuistuje. To znamená, že príliš často sa robí kauza a málo sa z toho hľadajú nejaké systémové riešenia v parlamente. Ja som s touto kritikou nesúhlasil a myslím si, že v tak závažnej kauze je potrebné vyvodzovanie osobnej zodpovednosti, čo trestnoprávnej alebo politickej. Ale tento návrh je snahou naozaj do toho vniesť aj ten systémový rozmer a urobiť niečo pre to. Nie je to samozrejme jediný návrh, predkladali sme ich viac a tento sa mi zdá taký jednoduchý, neideologický a myslím si, že plne prijateľný. Zároveň chcem aj uviesť, ja som to uvádzal, už keď som ten zákon, ktorý to obsahoval, predkladal, že tu naozaj nejde o nejaké autorské práva. Koniec koncov ja som sám túto myšlienku prvýkrát počul od poslanca Procházku ešte, myslím si, asi dva roky dozadu. To znamená, že tu naozaj nejde o to, že kto je originálnejší alebo kto to vymyslel, ale ide o to, aby sa to presadilo. A teda verím, že sa nám to buď dnes, a ak nie dnes, tak v najbližšej dobe spoločne podarí presadiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tejto sále, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona a skôr než k obsahu, ktorý pán minister predložil, alebo vláda predložila, sa budem snažiť predložiť jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny DPH na základné potraviny. A ak je možné a pán predseda Andrej Danko zo SNS počúva, tak by som bol nesmierne rád, keby prišiel preto, lebo pred časom v tejto sále niekto predo mnou už povedal. že národná hrdosť SNS končí pred nejakou tou bankovou inštitúciou. A ja si myslím, že pri tomto hlasovaní o tom, či slovenské národné jedlo – bryndzové halušky budú drahšie ako príprava hálászlé, tak sa ukáže aj národná hrdosť a postoj SNS k slovenskému vlastníctvu. Ako keď salašníctvo chce zdaňovať s dvadsiatimi percentami, tak je to pre mňa neprijateľné.
Pán minister určite sa bude na mňa hnevať, ale nevadí, ja to zopakujem, že v minulom volebnom období vláda Roberta Fica zaviedla dve kategórie potravín, kategórie základné a luxus. Pán minister a jeho kolegovia považujú rohlík, ovocie, zeleninu alebo bryndzu za luxus. Nedá sa to inakšie povedať. Prečo to opätovne otváram, túto tému? Pán minister, ikskrát ste sa pochválili a vláda ako taká sa pochválila tiež, že ekonomike sa darí, výber daní rastie. Dnes tu obhajujete zákony, vďaka ktorým dane neklesnú, bankový odvod sa nezruší, naďalej bude pokračovať, aj keď mala byť degresivita v nich. Rovnako príde zákon o spotrebnej dani z tabaku, kde už sme nad rámec limitu Európskej únie, ale ideme zvyšovať, lebo chceme vybrať viac daní. Ale rovnako chcete zaviesť daň z dividend 7 %, osobitne k tomu sa budem ešte vyjadrovať, chcete pomôcť Mečiarovým privatizérom touto daňou, ale to osobitne až pri tom samotnom návrhu. Pričom je evidentné a sami ste sa pochválili, že ceny potravín tam, kde sa znížila z 20 na 10 %, že sa naozaj premietli do konečných cien potravín. Nevidím dôvod, keď ekonomike sa darí, aby sme pomohli občanom tým, že všetky potraviny budú mať v tej istej cenovej kategórii.
Okrem, úprimne musím povedať, že ťažko som chápal výber tých komodít, ktoré ste dali do skupiny 10-percentných potravín. Zoberme pár tých príkladov. Mlieko je 10-percentné, ale ovčia hrudka, ovčí syr, bryndza už 20-percentná. Keď niekto by si chcel kúpiť polku svine, rozrezanú, tak je 10-percentná tá polka svine. Keď odrežete, tak podľa colného sadzobníka bravčová hlava, teda svinská hlava už je za 20 percent. Takže keď si chcete niečo z toho, z takého kvalitného urobiť, tak to už je luxus. Rovnako vláda sa štíti, aby občania sa stravovali zdravo. Ale nechápem potom, prečo ovocie a zelenina je v kategórie luxusu, ktorá je zdanená vyššou DPH, teda 20-percentnou? To teda nechápem. Alebo niekto má rád držky, tak hydinové droby, možnože z titulu majiteľa najväčších hydinární, ste im vyšli v ústrety, že aj menej luxusný tovar môžu predávať za 10-percentné a tie bravčové, lebo možnože je ich menej a sú aj dánske farmy na Slovensku, tak tie bravčové vnútornosti sú za 20. Ťažko pochopiť, že keď si kúpite polku svine, tak máte za 10 %, ale keď si z nej odrežete kúsok bôčika a urobíte si z neho slaninu, už je to za 20 percent.
A práve preto a preto, aby v tom ten zmätok, zmizol ten zmätok, pretože v tom colnom sadzobníku mnohokrát je zmätok, že čo patrí do kategórie 20-percentného a čo patrí do kategórie 10-percentného, tak si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ zaviesť, okrem alkoholu, DPH na všetky potraviny a ruší luxusné potraviny a zavádza len jednotnú časť, teda potraviny sadzbou DPH 10 percent.
No a teraz sa chcem ospravedlniť pánovi predsedovi, pretože to bude trošku dlhšie trvať a chcem poukázať na to, že zmenou rokovacieho poriadku takýto pozmeňujúci návrh v budúcnosti už bude veľmi ťažko vykonateľný, pretože je treba prečítať mnoho kódov z colného sadzobníka, ktoré sa rušia, a potom taký istý počet, ktoré sa zavádzajú. Takže odbornosť a rozsah vystúpenia nie je možné v každom prípade garantovať do dvadsiatich minút.
Preto dovoľte, aby som pozmenil, teda predložil teraz pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I sa bod 8 dopĺňa o nový bod 9, ktorý znie:
,,9. V prílohe č. 7 sa slová ,,0201 – Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých hovädzích zvierat položky 0102",
"ex 0203 – Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso z domácich svíň, čerstvé alebo chladené",
"ex 0204 – Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené len mäso z oviec alebo kôz, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých oviec a kôz",
"ex 0207 – Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé alebo chladené", "
"ex 0208 - Ostatné mäso a jedlé mäsové droby, čerstvé, chladené alebo mrazené – len mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé alebo chladené",
"ex 0301 – Živé ryby – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00",
"ex 0302 – Ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304 – len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00",
ex 0304 – Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chladené alebo mrazené – len rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb okrem ozdobných rýb položky 0301 11 00, čerstvé alebo chladené", "
ex 0401 – Mlieko a smotana nezahustené ani neobsahujúce prírodný cukor ani ostatné sladidlá – len mlieko",
,,040510 – Maslo",
"ex 1905 90 30 – Chlieb, neobsahujúci pridaný med, vajcia, syr alebo ovocie a obsahujúci v sušine najviac 5 % hmotnosti cukrov a najviac 5 % hmotnosti tuku – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu nahrádzajú sa slovami"
• 0201 až 0210 -– mäso a jedlé mäsové droby – čerstvé, chladené, mrazené,
• 0302 až 0308 – ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce,
• 0401 až 0410 – mlieko a mliečne výrobky, vtáčie vajcia, prírodný med, jedlé produkty živočíšneho pôvodu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté,
• 0504 00 00 – zvieracie črevá, mechúre a žalúdky (iné ako rybacie), celé a ich časti, čerstvé, chladené, mrazené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené,
• 0701 až 0714 – zelenina, jedlé rastliny, koreniny a hľuzy – okrem 0701 10 00, 0703 10 11,
• 0801 až 0814 00 00 – jedlé ovocie a orechy, šupy citrusových plodov alebo melónov – okrem 0803 10
• 0901 až 0910 – káva, čaj, mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté") a koreniny,
• 1001 až 1008 10 00 – obilniny – okrem 1001 1100, 1001 91, 1002 10 00, 1003 10 00,1004 10, 1005 10, 100710,
• 1101 00 až 1109 00 00 – mlynárske výrobky, slad, škrob, inulín, pšeničný lepok – okrem 1103 20,
• 1201 až 1208 – Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny – okrem 1201 10 00, 1202 30 00, 1204 00 10, 1205 10 10, 1206 00 10, 1207 21 00, 1207 40 10, 1207 50 10, 1207 91 10, 1207 99,
• Za ďalšie 1212 – Svätojánsky chlieb, morské riasy a ostatné riasy, cukrová repa a cukrová trstina, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté; kôstky a jadrá plodov a ostatné rastlinné produkty (vrátane nepražených koreňov čakanky odrody Cichorium intybus sativum) druhov používaných hlavne na ľudskú konzumáciu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté,
• 1501 10 – Prasací tuk (vrátane sadla) a hydinový tuk, iný ako tuk položky 0209 alebo 1503 okrem 1501 10 10,
• 1507 10 90 a 1507 90 90 – Ostatné – Sójový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,
• 1508 10 90 a 1508 90 90 – Ostatné – Arašidový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,
• 1509 1090 a 1509 90 00 – Ostatné – Olivový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované (zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim)...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec?

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Cca 5 minút.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ak je všeobecný súhlas, tak nech sa páči.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Ja som spomínal, to sú čísla colného sadzobníka, ktoré ale pre úplnosť musím prečítať, aby som zadosťučinil rokovaciemu poriadku. Takže ďakujem veľmi pekne za ochotu. Kde sme to skončili? (Rečníkovi napovedá predkladateľ.) Pán minister, budem to akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.
• 1512 11 91 – slnečnicový olej,
• 1512 11 99 – požltový olej,
• 1513 – Olej z kokosových orechov (koprový olej), olej z palmových jadier alebo babasový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované - okrem 1513 11 10, 1513 19 30, 1513 29 30,
• 1514 99 90 – Ostatné – Olej z repky, repky olejnej alebo horčicový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované,
• 1515 – Ostatné stále rastlinné tuky a oleje (vrátane jojobového oleja) a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované – okrem 1515 19 10, 1515 21 10, 1515 29 10, 1515 30 10, 1515 50 11, 1515 50 91, 1515 90 až 1515 90 99,
• 1516 – Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje a ich frakcie, čiastočne alebo úplne hydrogenované, interesterifikované, reesterifikované alebo elaidinizované, tiež rafinované, ale ďalej neupravené,
• 1517 – Margarín; jedlé zmesi alebo prípravky zo živočíšnych alebo rastlinných tukov alebo olejov alebo frakcií rôznych tukov alebo olejov tejto kapitoly, iné ako jedlé tuky alebo oleje alebo ich frakcie položky 1516,
• 1601 00 až 1604 20 90 – Prípravky z mäsa, rýb alebo bezkôrovcov, mäkkýšov alebo ostatných vodných bezstavovcov,
• 1701 až 1704 – cukor a cukrovinky,
• 1801 00 00 až 1806 90 90 – kakao a prípravky z kakaa,
• 1901 až 1905 – Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky,
• 2001 až 2009 – Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov alebo ostatných častí rastlín,
• 2101 až 2101 30 99 – Výťažky, esencie a koncentráty z kávy, čaju alebo mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté") a prípravky na základe týchto výrobkov alebo na základe kávy, čaju alebo mleté (pozn. red.: správne má byť – "maté"); čakanka pražená a ostatné pražené náhradky kávy, a výťažky, esencie a koncentráty z nich,
• 2102 30 00 – Pripravené prášky do pečiva,
• 2103 – Omáčky a prípravky na omáčky; nakladacie a koreniace zmesi; horčicová múka a krupica a pripravená horčica,
• 2104 – Polievky a bujóny a prípravky na ne; homogenizované zložené potravinové prípravky,
• 2105 00 – zmrzlina a podobné jedlé výrobky, tiež obsahujúce kakao,
• 2201 – Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh,
• 2202 – Vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochucujúce látky, a ostatné nealkoholické nápoje, okrem ovocných alebo zeleninových štiav položky 2009,
• 2209 00 – Ocot a náhradky octu získané z kyseliny octovej."
Ďakujem pekne, toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Dúfam, že sa nájde toľko národnej hrdosti, aby všetky potraviny, teda aj bryndzové halušky sa vyrábali zo surovín, ktoré nie sú luxusom a nie sú zdaňované vyššou daňou, teda 20-percentnou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela k tomuto vládnemu návrhu zákona podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene svojom, v mene kolegov Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu a konkrétne sa tento pozmeňujúci návrh týka zadržiavania dépeháčky. Je to už niekoľkýkrát, čo tento návrh s kolegami podávame. Doteraz neúspešne a ja chcem veriť, že, že raz to príde a bude vypočutý minimálne tento náš návrh a bude aj zavedený do právneho systému Slovenska.
Sme presvedčení, že zadržiavanie dépeháčky niekoľko mesiacov a v prípade, že sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré boli tieto peniaze zadržiavané, ich vyplatenie bez akejkoľvek satisfakcie jednoducho nie je správne. Už len samotný fakt, že sa podnikateľom zadržiavajú ich vlastné peniaze, ktoré nemôžu opätovne dať do podnikania, nemôžu napríklad vyplatiť mzdy, jednoducho tie peniaze im chýbajú. Niektorým chýbajú natoľko, že si tie peniaze musia potom zháňať niekde inde, to samozrejme zase stojí peniaze, generuje im to zbytočné náklady len preto, že im tieto peniaze štát zadržiaval a ani nie je schopný im tie dodatočné náklady preplatiť.
Ja vnímam pozitívne to, že súčasťou tohto vládneho návrhu je akýsi posun v tejto veci, ale sme presvedčení, že nie je dostatočný. A preto teda sme sa rozhodli s kolegami, že podáme svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí vo veľmi skrátenej podobe o tom, že chceme skrátiť dobu, počas ktorej je možné zadržiavať dépeháčku na štyri mesiace. Potom sú v tom našom návrhu novely o tom, že pokiaľ sa teda vyvráti podozrenie, pre ktoré bola dépeháčka zadržiavaná, teda v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly, tak by mal byť úrok z tejto sumy vyplatený a teda platený od prvého dňa, odkedy tá dépeháčka zadržiavaná bola. Teda nielen po šiestich mesiacoch, tak ako tomu hovorí vládny návrh zákona. A tretia vec, ktorú v tomto pozmeňovacom návrhu riešime, je výška úroku. Vládny návrh hovorí o dvojnásobku úrokovej sadzby ECB-čky, my hovoríme o štvornásobku úrokovej sadzby ECB-čky, avšak minimálne 15 percent. A to, prečo chceme tú sadzbu nastaviť takto, je to preto, lebo úrok z omeškania je takto nastavený v prípade úrokov z omeškania, ktoré je povinný platiť daňový subjekt podľa § 156 zákona č. 563 o správe daní, čiže podľa daňového poriadku. My tvrdíme, že tu má byť uplatňovaný rovnaký meter pre štát a podnikateľa. To znamená, ak je daňový subjekt dlžný niečo finančnej správe a táto mu vyrubí úrok z omeškania v takejto výške, my hovoríme, taký istý úrok nech teda platí aj finančná správa podnikateľovi, ak mu zadržala jeho vlastné prostriedky takýmto spôsobom.
Chcela by som ešte zdôrazniť, že my nijakým spôsobom nespochybňujeme legitímny dôvod vykonávať kontroly a v prípadoch podozrenia zadržiavať dépeháčku, to je všetko úplne v poriadku. Ale musí tu existovať akýsi prístup aj k tým, ktorým táto dépeháčka bola zadržiavaná neoprávnene, čo teda si myslíme, že ak by sa takto nastavil, ako navrhujeme, by to bolo aj spravodlivé, aj korektné.
Rada by som tento váš návrh ešte oprela o isté výroky Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. To, akým spôsobom vysporiadať nadmerný odpočet DPH, hovorí čl. 183, smernica o DPH. Hovorí konkrétne, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. A to, ktoré určia, má isté obmedzenia, a nie je to teda, že úplne hocijakým spôsobom si to, členské štáty, nastavte. Má to teda isté obmedzenia. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu už pred mnohými rokmi potvrdil, že autonómia v tomto, teda v tom, čo uvádza ten čl. 183, je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. A spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. A ja som presvedčená, že ak celé mesiace má podnikateľ vo vysokých sumách neoprávnene zadržiavanú dépeháčku, tak nie je naplnená podmienka, že v nijakom prípade nesmie pre túto zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Ešte by som rada spomenula, že to, odkedy majú byť platené úroky, tak na to už existujú aj výroky európskeho súdu spred šestnástich rokov. Napríklad, pomôžem si jedným z nich, a je to konkrétne rozsudok vo veci Molenheide a iní, označený aj ako C-286/94 (bod 63), a ten hovorí, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vyplatený za normálnych okolností. A to" za normálnych okolností" znamená, odo dňa, kedy bol nadmerný odpočet DPH podnikateľovi vyplatený, ak by nebola otvorená daňová kontrola. Takže aj v prípade, že naša legislatíva hovorí niečo iné, a my tu máme precedensy Európskeho súdneho dvora, tak sme presvedčení a sme toho právneho názoru, že tieto majú silu zákona a mali by byť uplatňované.
Toľko možno argumenty, prečo si myslíme, že takéto niečo by malo byť schválené a malo by byť vo vašom zákone o DPH prijaté.
A teraz, dámy a páni, prosím, dovoľte tú nudnú časť tejto mojej rozpravy, nudnejšiu, možno aj tá prvá bola nudná, a o to nudnejšiu prečítam, pozmeňujúci návrh, ak dovolíte. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 33112011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.
Keďže nemám okuliare, tak to asi také nudné nebude.
Takže bod 1. V čl. I sa za piaty novelizačný bod vkladá nový šiesty novelizačný bod, ktorý znie:
„6. V § 79 ods. 6 sa za slová „od skončenia daňovej kontroly," vkladajú slová „najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5," a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak bol nadmerný odpočet vrátený podľa prvej vety pred skončením daňovej kontroly a daňovou kontrolou sa preukáže, že nadmerný odpočet mal byť vrátený v nižšej sume, je platiteľ povinný zistený rozdiel daňovému úradu vrátiť.".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zmena vládneho návrhu tým spôsobom, že v prípade daňovej kontroly dlhšej ako štyri mesiace daňový subjekt bude mať zo zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplynutím tejto doby. Dôvodom navrhovanej zmeny je likvidačný charakter súčasného nastavenia vrátenia nadmerného odpočtu a ani vo vládnom návrhu navrhnutá zmena nenapráva tento stav dostatočným spôsobom. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu. Doplnením novej štvrtej vety sa technicky rieši situácia, keď bol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet vo vyššej sume, než mal byť vrátený; v tomto prípade sa zakladá daňovému subjektu povinnosť zistený rozdiel vrátil'.
V druhom bode. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a ods. 1 sa slová „nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa" nahrádzajú slovami „bol vrátený po uplynutí".
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu mal platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu. Navrhnutou zmenou sa neskracuje dĺžka daňovej kontroly, len sa upravuje lehota, počas trvania ktorej sa vypočítava náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu.
Tretí bod. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a odsek 2 znie: „(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 percent. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu z dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky obsiahnutého vo vládnom návrhu na štvornásobok tejto sadzby, najmenej však 15 % a zároveň sa mení nastavenie obdobia, za ktoré sa úrok vypočíta. Ide o analogické nastavenie výpočtu úrokov, ako v prípade úrokov z omeškania, ktoré sú povinné platiť daňové subjekty podľa § 156 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo vládny návrh predpokladá výpočet úroku odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, predložený pozmeňujúci návrh predpokladá výpočet úroku už odo dňa nasledujúceho po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ostatné parametre výpočtu zostávajú nezmenené.
Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcem, poprosiť ctené plénum, možno aj naozaj s ohľadom na výroky Európskeho súdneho dvora, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte doplniť, že my sme vlastne na hospodárskom výbore mali o tom takú dosť rušnú debatu, kde sme sa na túto tému bavili so štátnou tajomníčkou, práve preto, že to tak zarezonovalo v súvislosti s podnikateľským prostredím. A ona tam vyjadrila, vyslovila takú jednu vec, že áno, my sme ocenili, že to je pozitívny krok, ale ten krok nie je úplný. A to, čo vlastne kolegyňa Kiššová predkladá, tak je úplnosť toho kroku, aby to bolo naozaj férové a vyrovnané, ten pomer štát verzus podnikatelia pri zadržiavaní alebo teda pri pokutách, alebo vyplácaní tých dlžných čiastok.
Ale ja by som sa chcel opýtať, lebo ona povedala, že to, to si nemôžme dovoliť vlastne urobiť, tento krok, ktorý navrhuje kolegyňa Kiššová aj s kolegami. A aj preto mňa by zaujímalo, že či viete, pán minister, možno vy povedať, že koľko takých je daňových kontrol a o aký objem peňazí sa bavíme, že keď vlastne teraz my splníme tú podmienku, alebo tento zákon prinesie to, že im vyplatíme aj teda na tých šesť mesiacov, tak to je určitý balík peňazí, ktorý máte vykalkulované zrejme. A že koľko by teda peňazí to stálo, keby sme chceli urobiť tento férový krok, ktorý je úplný a mal by tak voči podnikateľskému prostrediu byť nastavený. Lebo my sme to tam s ňou rozoberali vtedy, tak neviem, že či ona dovtedy vám pripravila a že či by ste nám to vedeli prezentovať. Lebo možno sa nejedná o až taký veľký prípad, o až taký veľký počet prípadov a tým pádom by to nemal byť problém, byť priechodné, lebo to nebude nejaké nákladné. Tak ja by som len týmto trošku tak adresoval otázku na pána ministra ako doplňujúcu.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som k návrhu pani kolegyne Kiššovej uviesť to, že vzhľadom na to, že o tomto spôsobe vyrovnania sa s neoprávnene zadržiavanými prostriedkami podnikateľov rozhodli opakovane už európske súdy, je treba vziať v úvahu, že európske súdy, ich rozhodnutia sú súčasťou nášho právneho poriadku. A to tak, že sú našim vnútroštátnym zákonom nadradené. To znamená, že nielen súdy, ale aj správne orgány moju povinnosť rozhodovať v súlade s týmito rozhodnutiami európskych súdov. A teda prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu sa vyhneme tomu, že všetci tí, ktorým boli takto neoprávnene zadržiavané prostriedky v súvislosti s DPH, majú právo žalovať na súde o to, aby sa použili tieto rozhodnutia európskych súdov, a nie tento zákon, ktorý by prípadne bol prijatý v podobe bez tohto pozmeňovacieho návrhu. Preto sa veľmi prihováram za to, aby sme tento pozmeňovací návrh prijali a tým sa vyhli zbytočným súdnym žalobám.
Ďakujem.