10. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedenému vládnemu návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 151 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to výbor pre financie a rozpočet. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor. Z uznesenia výboru uvedeného v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 82 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril aby som na chôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu stručne, keďže už sme o ňom diskutovali v prvom čítaní. Ale napriek tomu podľa mňa je dôležité povedať niekoľko bodov. Ten, začnem technicky, a potom budem viac politický.
Technicky chcem povedať, že tento návrh vnímam ako rizikový z nasledovného dôvodu: Je známe z ekonomickej teórie aj praxe, že pokiaľ má nejaké odvetvie, nejakí podnikatelia, keď to tak poviem zjednodušene, veľký tuk, veľa tuku, tak ich nadmerné zdanenie, alebo vyššie zdanenie odrezáva primárne z toho tuku a len v menšej miere sa prenáša na zákazníkov. Čím však je toho tuku menej, tým viac sa to prenáša na zákazníkov. Ja som aj v minulosti, keď sme sa zhodli na tom, že v bankovom sektore toho tuku je pomerne veľa, hovoril, že tento prístup považujem za nešťastný z jediného vtedy dôvodu, a to je ten, že namiesto toho, aby sme riešili, ako ten tuk z bánk odsať v prospech spotrebiteľov, tak z neho malú časť zdaňujeme a zvyšok aj tak bankám nechávame. To znamená, že spotrebiteľ to naďalej platí, len banky sa trochu podelia so štátom. Dnes to však podľa mňa už neplatí. Podľa analýz Národnej banky Slovenska, budeme tu koniec koncov tú správu mať aj o pár dní v tejto Národnej rade, došlo vplyvom rôznych opatrení, vrátane tých, ktoré sme presadili aj v tejto Národnej rade, k dosť prudkému zvýšeniu súťaže medzi bankami a bankám začala ziskovosť klesať. V absolútnej sume je to zatiaľ pomalé, ale v pomere k objemu aktív a k tým relevantným veličinám to začína byť pomerne prudké. A Národná banka teda, naopak, má už dneska opačnú obavu, že už sme tak začali tie banky, tak vystužovať, že o chvíľu ich ziskovosť ani nemusí byť primeraná. Ja sa celkom teším, myslím, že po tých rokoch tých obrovských ziskov by im to chvíľu nepoškodilo, ale napriek tomu chcem aj z technicko-odborného hľadiska upozorniť, že pokračovanie tohto odvodu v dnešnej dobe je už podľa mňa niečo iné ako zavedenie toho odvodu jednak v roku 2011 a potom jeho navýšenie a predĺženie v roku 2012 a ´13. Takže z tohto dôvodu by to bolo na odbornú diskusiu, či je to správne v tejto chvíli. Ja už by som začal byť mierne skeptický.
Nad tým však je ešte oveľa väčší, širší spoločensko-politický otáznik. A to je otáznik, prečo súhlasiť so zvyšovaním daní v bode, keď štátny rozpočet má opakovane už niekoľký rok za sebou výrazne nadpríjmy a keď zároveň ukazuje minister financií a vláda, že aj ani s týmito obrovskými nadpríjmami nedokáže hospodáriť lepšie, ako plánovali, ale hospodári horšie, ako plánovali. Inými slovami, ako to včas zhrnul člen rozpočtovej rady pán Ódor, čím viac nadpríjmov má minister Kažimír, tým horšie mu skončí rozpočet verejných financií v tom danom roku. Inými slovami, čím viac do toho nalievame, tým viac toho vytečie. A za tých okolností, ja chcem povedať, že nepovažujem za správne podporiť akékoľvek zvyšovanie daní na kohokoľvek v tejto chvíli, dokonca aj daní, za ktoré za normálnych okolností by bolo podľa mňa možne hlasovať, čo sa bude týkať najmä dane z tabaku, o ktorej budeme ešte dneska, alebo zajtra, alebo pozajtra rokovať.
Takže z týchto dôvodov ja chcem za seba aj za moje kolegyne pani Petrík a pani Macháčkovú povedať, že my nebudeme hlasovať za tento zákon a zároveň chcem podať procedurálny návrh, aby sme ho vrátili predkladateľovi na dopracovanie, pretože naozaj toto nie je čas na zvyšovanie daní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Nikto sa neprihlásil s faktickými poznámkami. Skúste ešte raz. Skúste sa ešte raz prihlásiť, pán poslanec. Trojku stláčate, hej? Dobre. Takže pýtam sa, či sa chce niekto hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Jurzyca, vy nie? Nech sa páči. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca. Nefungovalo mu zariadenie.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vyvolanie. Ja som nechcel veľa hovoriť. Chcel som len k tomu, čo hovoril Miro Beblavý, zdôrazniť, že tak aj neostáva rovnaká. Ona bola degresívna, tá degresivita sa znižuje. To chcem povedať. A tiež chcem povedať, že aj pri dokonalej konkurencii, pokiaľ vláda zvýši daň, a v tomto prípade ju de facto zvyšuje, sa istá časť tých zvýšených nákladov firiem premietne do cien. Dám príklad, v učebniciach príklad dokonalej konkurencie je predaj zmrzliny na pláži, kde jeden zmrzlinár je vedľa druhého, a povedzme, že predávajú tú zmrzlinu za jedno euro. Tak tá totálna konkurencia im stlačí zisky tak, že oni už nemôžu ísť nižšie. Keby niekto mohol, tak by išiel nižšie. A v takej situácii, teda aj keď funguje konkurenčné prostredie, tak zvýšená sadzba dane sa prejaví v cenách. Toto je poznámka, ktorej časť patrí do tohto nielen prerokovaného zákona, ale časť patrí aj do ďalšieho zákona, ktorý budeme prerokovať, ktorým sa zvyšuje poistné za neživotné poistenie.
Ďakujem pekne za pozornosť a za možnosť vystúpiť.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, no mne teda vôbec nie je ľúto bánk a nechce sa mi ani veľmi analyzovať, či to budú ma, alebo nebudú to mať ťažké po zavedení tohto odvodu, pretože považujem finančný sektor za zdroj a prvotnú príčinu súčasnej hospodárskej krízy, v ktorej sa nachádzame od roku 2007. Mylne sa to uvádza, že túto krízu máme od roku 2008, od kauzy Lehman Brothers. Tá len bola dôsledkom toho, čo sa dialo predtým. Pre ľudí, ktorí si to chcú pozrieť, veľmi jednoducho odporúčam pekný film, ktorý sa volá Big Short. Dá sa nájsť aj na internete, neviem, či nie dokonca oddabovaný. Nie som si istý, či nebežal aj v našich kinách. Každopádne dá sa pozrieť veľmi jednoducho.
Od roku 2008, od pádu Lehman Brothers pozorujeme zhruba toto: Banky, centrálne banky, najmä v Európe a Spojených štátoch amerických tlačia čoraz viac a viac peňazí. Tieto peniaze sa však, tak ako sa všetci obávali, že príde k hyperinflácii, nedostanú do reálnej ekonomiky, kde by ich, nebodaj, ľudia alebo podnikatelia, míňať nejaké malé stredné firmy na nejaké nezodpovedné úvery, ale točia sa vo finančnom sektore neustále dokola. Pokračuje to, čo ja so značným dešpektom volám kasínový kapitalizmus. To znamená, že ľudia sú nútení svoje peniaze čoraz viac a viac vkladať do bánk, nemôžu ich držať ako keš, každý ich núti, každý štát, aj slovenský štát, aby tieto peniaze ukladali vo finančných inštitúciách. V západnej Európe máme banky, kde keď si prídete vybrať svoju hotovosť, tak sa vás opýtajú: a načo to potrebujete? Čo koho do toho načo to ja potrebujem alebo načo to ktorý občan potrebuje. Robí sa to pod záštitou toho, že v boji s praním špinavých peňazí. Je to absolútna hlúposť. Je to robené len kvôli tomu, aby peniaze, ktoré ešte nie sú vo finančných inštitúciách, ktoré ešte držia občania mimo tento systém, sa museli pre ne do systému zaradiť, banky z nich vyberať poplatky. Myslím, že je dlhoročne známym faktom, že podstatu svojho zisku slovenské banky, ale aj iné banky, nezarábajú bežnou bankovou činnosťou, načo boli banky kedysi ustanovené, ale zarábajú na poplatkoch a ďalších "fejkových" záležitostiach, ktoré v skutočnosti nič nehovoria o tom, či tie banky vedia, alebo nevedia podnikať.
To znamená, v zásade chcem povedať to zásadné stanovisko, že málo im beriete, pán minister, kľudne im vezmite aj viacej. Vezmite im, koľko unesú. Problém je však v tom, že keď im tie peniaze vezmeme, ako ich chceme použiť, pretože musíme si vybrať, od koho chceme brať zdroje, príjmy štátneho rozpočtu. Chceme ich brať od tých, ktorí napriek krízy neustále bohatnú a bohatnú? Alebo ich ako, pán minister, ako veľkou kosou berieme od každého? To znamená, kto sa pohne na tom trhu, či už je to malý živnostník, či je to zamestnanec, či je to ktokoľvek, kto, preboha živého, nečaká doma a nepýta od štátu dávky. Tak to proste vezmeme veľkou kosou jedného, druhého, tretieho. Zdierame ich ako takých, ako keby robili niečo zlé. Tak sa správame k podnikateľom a malým živnostníkom v tomto štáte.
Čiže tento zákon považujem za dobrý. Kľudne im vezmime ešte viacej. Oni znesú. A keď, nebodaj, nejaká inštitúcia začne plakať, ako sa im neoplatí na našom trhu podnikať, som si istý, že sú tu a budú ďalšie banky, ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré rady prevezmú tieto podnikateľské aktivity, ak by sa niekomu zdalo, že už to nemôžu uniesť a že sa im tu ťažko žije.
Ide o to, ak v čase, keď máme ekonomický rast našej ekonomiky, podľa vlády sa darí, načo potrebujeme ďalšie a ďalšie dane, ďalšie a ďalšie odvody aj od tých malých, aj od normálnych ľudí? Vezmime viacej bankám. My sme pripravení podporiť akýkoľvek návrh, v ktorom finančné inštitúcie, monopoly a oligopoly budú mať výrazne zdvihnuté buď mimoriadne odvody, alebo môžme to nazvať nejakou obratovou daňou, pretože to je podnikateľská činnosť, ktorú, s prepáčením, na uzavretom trhu vie robiť každý. Banka dostáva licenciu od Národnej banky Slovenska. Bežný občan si nemôže založiť banku a vyberať peniaze. Bežný občan nemôže mať kapitálovú primeranosť 10 % a zvyšok peňazí tzv. investuje. To znamená, je to regulovaný, štátom regulovaný trh. A na základe toho, že je to regulovaný trh, tak hráči na tomto trhu majú aj isté výhody. Preto majú byť pripravení zniesť viac ako ostatní, ktorí musia dennodenne zápasiť o život. Ako opakujem, druhá otázka je, načo sa tie peniaze použijú. Ale kľudne im, kľudne im naložte aj viacej, pán minister, my to určite podporíme.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, mimoriadny odvod finančných inštitúcií, ako môj predrečník už spomínal, samozrejme, že sme za to, aby sa tento odvod zaviedol. Skutočne nemám pocit, že by banky na Slovensku krachovali. Ja vám poviem, kto na Slovensku krachuje. Na Slovensku krachujú obyčajní ľudia, ktorí pomaly nemajú čo do úst. Sú zaťažení exekúciami. Máme tunak vyše milión exekúcií, pardon, tri milióny exekúcií. Týka sa vyše milióna ľudí. Skutočne to postihuje skoro každú jednu rodinu na Slovensku. Mne chodia denne stovky listov. Žiadajú ma o pomoc, o prosbu, o finančnú nejakú výpomoc. To sa už nedá dneska ani prečítať. A ja som zatiaľ nezachytil, že slovenské banky by nejakým spôsobom, aj keď sú držané, dajme tomu, zahraničným kapitálom, že by boli v nejakej veľmi nešťastnej situácii, keď si pozriete, aké zisky robia. Každý rok sú v obrovských ziskoch. Nevidím tu jednu banku, ktorá by sa nejak potácala, plácala alebo žeby ju bolo treba súrne zachraňovať alebo nejakým spôsobom ľutovať. Treba ľutovať tých ľudí, ktorí tuná žijú z pár sto eur, ktorí sú zaťažení úverami, splátkami, vysokými úrokmi, úžerou a, ja neviem, čím všetkým. To znamená, že tento odvod špeciálny pre banky, absolútne nemám s tým problém, podporíme ho.
Ale zároveň, zároveň chcem upozorniť na jednu vec, že ako ich teraz zdaníme a zase niečo vyvedú, budú hamižní, chamtaví, tak ako prišla tá hypotekárna kríza a čo nakoniec spustilo obrovskú krízu na celom svete preto, lebo bankári bolo hamižní, nenažraní, tak ich ideme rýchlo zachraňovať, takých. Vytvárame pre nich obrovské záchytné siete a tak ich poďme rýchlo zachraňovať a zase im tie peniaze vrátime. Tak proti tomu sme. Určite áno. Viete všetci, kto je volič hnutia SME RODINA. A nebudem to skrývať, sú to obyčajní ľudia, musia si na svoj život zarábať prácou. Ak sa hocikoho z nich opýtate, čo ich najviac hnevá, tak sa dozviete, že platia čoraz viac bankových poplatkov na úrokoch, na splátkach. Veľa ľudí tento systém priviedol až k exekúciám.
Pozrite sa, je úplne správne, ak zavedieme mimoriadne odvody na finančné inštitúcie, ktoré vyciciavajú našu vlasť. Je to správne. Čo považujem za väčší problém, je použitie týchto prostriedkov v prípade finančnej krízy. Zákon je urobený tak, že tieto peniaze zase vrátime späť do bánk. Teraz im ich vezmeme a keď bude kríza, im ich dáme späť. Po prvé, takto fungujú ich rezervy a Národná banka sa tvári, že sú dostatočné. No sú, alebo nie sú dostatočné, keď tu musíme vytvárať ďalšie? Po druhé, Národná banka má v popise práce zachraňovať banky v prípade krízy. Sú zákony a pravidlá jej činnosti na to dostatočné, že musíme? Alebo sú nedostatočné, ale že musíme zavádzať ďalšie ako napríklad tieto? Po tretie, ak vyberieme od bánk peniaze, prečo ale vo chvíli, keď je kríza, nepoužijeme tieto peniaze na oddlženie ľudí, ktorí sú zotročení týmto systémom? Ale zase ideme zachraňovať banky. Pozrite sa na Grécko! Však tie peniaze, sme ich zachránili, a išli späť do Nemecka, išli späť do Francúzska. My sme nezachraňovali Grécko. My sme zachraňovali zadky nemeckých a francúzskych bankárov. Náš názor je, že v prípade krízy by mali byť peniaze využité na pomoc ľuďom a nie na spolupracovanie a nie na suplovanie práce Národnej banky. To je všetko.
Ďakujem.