10. schôdza

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán kolega, ja tiež by som sa chcel prikloniť k podpore alebo teda apelovať na podporu práve na pozmeňujúce návrhy aj teda pána Jurzycu. Lebo tiež si myslím, že tá transparentnosť je veľmi dôležitá. A práve aj to, že ten rozpočet je zverejňovaný a dokonca ten návrh, že je predkladaný vláde, je to zodpovednosť, myslím, že rezortu financií. A preto nie je dôvod, aby tam termín nebol stanovený, lebo nie je to niečo, čo je ad hoc, ale je to dopredu plánované. A predpokladám, že ten čas na to, aby bol schválený v Národnej rade, aj tak potrebujete ho mať pripravený skôr. Čiže preto sa silne prikláňam tiež na podporu týchto pozmeňujúcich návrhoch. A taktiež je to aj signál voči práve tej odbornej verejnosti, ako bolo povedané kolegami, že sme demokratický štát, že tu je ten dialóg medzi vládou a verejnosťou a že vláda počúva to, čo verejnosť hovorí, pretože naozaj tieto treťosektorové organizácie zastupujú mnohokrát a mnohí počet ľudí, takže majú veľmi legitímny hlas aj mandát od ľudí. A je dôležité, aby vláda na to reagovala, reflektovala, a preto je potrebné, aby nemusela táto verejnosť reagovať z večera do rána v nejakej krízovej pohotovosti, ale aby si to mohla včas preštudovať, prediskutovať, pretože sú to fakt veľmi závažné čísla, ktoré je potrebné podrobiť tej takej kvalifikovanej diskusii. Tak len toľko na podporu. Vďaka.

Pán poslanec Heger, ja súhlasím, len som ešte dodal, že to nemusia byť len mimovládne organizácie. To môže byť akákoľvek skupina občanov, to môže byť odborná verejnosť. A je teda v záujme kvality legislatívneho procesu, aby bola zachovaná možnosť verejnosti vyjadrovať sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte a aby tie čísla, ktoré predpokladá ministerstvo financií, boli verejnosti známe čo najskôr. A ja som teda zvedavý na reakciu. Myslím si, že ak by sme postupovali podľa toho, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, tak by sme tým vytvorili priestor pre posúdenie, pokojné posúdenie návrhov, ktoré sme predložili v rozprave, teda ak by sme hlasovali až 48 hodín po tom, čo boli predložené. A v každom prípade ma teda zaujíma, ak nebudú tie návrhy akceptované, aj nejaké zdôvodnenie, prečo to nie je možné, lebo myslím si, že ani kolega Jurzyca, ani kolega Beblavý, ani ja sme nespochybnili samotný zámer urobiť niečo s termínom 15. august, ak ho nie je možné dodržať, ale navrhli sme alternatívne riešenie, ktoré podľa nášho názoru umožňuje pripraviť návrh zákona o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy tak, aby vychádzal z reálnych čísiel a zároveň, aby sa zachovala transparentnosť jeho prípravy a možnosť verejnosti vyjadriť sa k nemu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, chcem sa venovať dopadom na financovanie samospráv a najmä na financovanie vyšších územných celkov.
Cieľom návrhu novely zákona je rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov, vrátane podnikateľskej činnosti aj v prípade obce a vyššieho územného celku, zvýšenie informovanosti o verejných financiách zverejňovaním údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vítam, že predloženým návrhom sa má zabezpečiť rozpočtovanie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií na všetkých účtoch organizácie smerujúce (rečníčka si odkašľala), pardon, smerujúce k zjednoteniu vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a podľa skutočnosti.
Navrhuje sa opraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie, to jest, súčasťou rozpočtu budú všetky prostriedky, s ktorými sa hospodári. To je plne v poriadku a myslím si, že aj pri rozpočtových a príspevkových organizáciách sa to bude len vítať a prinesie to väčšiu transparentnosť. Čo však je absurdné, je to, na čo poukázali už moji predrečníci, a je návrh ministerstva vylúčiť z medzirezortného pripomienkovacieho konania verejnosť. Pán minister, toto je popretie fiškálnej suverenity a subsidiarity.
Ďalším problémom, ktorý tento zákon pripravuje, je to, že daňové prognózy majú byť pre samosprávy záväzné. Ak to tak má byť, tak nemôžu byť zverejňované len dvakrát ročne, pretože z uvedeného vyplýva, že samosprávy nebudú môcť meniť rozpočet v priebehu roka a najmä v druhom polroku si nebudú môcť zapojiť výdavky do aktuálneho roka, ale zostanú ako prebytok. Doteraz prognózy neboli záväzné a vlastne samosprávy museli samé podľa predložených prognóz alebo vlastného uváženia si nastaviť rozpočet podľa svojich programových priorít a možnosti hospodárenia.
Oneskoreným zverejnením záväzných limitov sa umelo navyšujú príjmy samosprávy ku koncu roka. Samozrejme, môže to byť navýšenie, ale ak príde ďalšia kríza finančná, môže to byť aj naopak. Navýšenie príjmov ku koncu roka spôsobí prebytok hospodárenia, avšak ten prebytok nebude dopadom dobrého hospodárenia, ale nesprávne aplikovanou prognózou. Samozrejme, toto môže viesť k prebytku, ktorý sa prenesie do ďalšieho roka, ale aj k deficitu v rozpočtoch hospodárenia samospráv a s tým aj problémom s plnením záväzkov, ktoré majú samosprávy uzatvorené. To znamená, že podľa navrhovanej novely v § 8 ods. 2 zákona v bode 2 sa môže v závere rozpočtového roka stať, že jednotlivé prvky verejnej správy reálne získajú daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli zahrnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy. Ide najmä o posledné mesiace v roku, kedy sa reálne daňové a odvodové príjmy môžu výraznejšie odlišovať od naposledy zverejnenej prognózy. V prípade, že verejná samospráva nebude mať možnosť zapojiť tieto príjmy do rozpočtu v danom roku, bude ich môcť zapojiť až do rozpočtu v nasledujúcich rokoch prostredníctvom fondov, a to príjmových, finančných operácií, čo skresľuje bilanciu rozpočtu v danom rozpočtovom roku, ako aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pán minister, odporúčam, aby Výbor pre daňové prognózy stanovoval prognózy na mesačnej báze, aby sme sa vyhli tým ťažkostiam, ktoré som opísala v predchádzajúcej časti.
V budúcom roku sa počíta s rastom príjmu. A k riziku sa vyjadril aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorý povedal toto: "V samotnom rozpočte je pomerne optimisticky uvedený vývoj hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, čo sú obce, VÚC-ky a ostatné štátne firmy. Najmä v obciach a VÚC-kách sa očakáva prebytkové hospodárenie vo výške viac ako 240 mil. eur, čo nemá oporu vo výsledkoch z minulých rokov." Pán minister, toto je dopad toho, čo som povedala, že keď sa budú daňové prognózy a sú záväzné a budú sa zverejňovať týmto systémom, umelo sa vytvorí prebytok, umelo sa vytvorí predstava, že samosprávy majú dostatok prostriedkov na svoje hospodárenie.
Uvedený princíp je v rozpore s implementáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Postupne vraciate systém späť pred rok 2004. Pripomeniem vám, ako to bolo. Predvstupové obdobie do Európskej únie v rokoch 1998 až 2004 a východiskové analýzy boli založené na financovaní samospráv podľa princípu miestne príslušného prerozdelenia dane z príjmu právnických osôb. V tom čase väčšina HDP bola tak, ako je teraz vyprodukovaná v Bratislavskom kraji a boli citeľné rozdiely medzi Bratislavou a ostatnou časťou Slovenska. V roku 2001 začala reforma verejnej správy. Fungovalo približne 2 800 obcí a miest a vzniklo osem samosprávnych krajov na základe zákona o samospráve vyšších územných celkov. Na kraje bol delegovaný majetok, najmä budovy škôl, sociálnych zariadení a ciest druhej a tretej triedy, ale i kompetencie. Do roku 2004 boli tieto kompetencie v plnej výške financované prostredníctvom štátnej dotácie. Výdavky krajov na tieto kompetencie kopírovali pôvodné výdavky štátu pred ich prechodom na kraje. Reforma pokračovala v roku 2004, kedy bola schválená zásadná zmena vo financovaní samosprávy na princípe subsidiarity a solidarity v zmysle čl. 9 bod 3 Charty. To znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu a samosprávam sa prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. A samozrejme, sú tam ešte ďalšie faktory.
Tento princíp pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj. Majetok, ktorý bol delegovaný na kraje, bol poznačený veľkým modernizačným dlhom a neusporiadaným vlastníctvom pod delimitovaným majetkom, napríklad len na usporiadanie majetku pod cestami v hlavnom meste Bratislava by bolo potrebné 217 mil. eur. Obciam zostal príjem z dane z nehnuteľností a krajom bol priradený vlastný príjem, a to príjem z dane motorových vozidiel.
Problém sa preniesol aj do riadnych programovacích období, kedy zmena financovania nebola zohľadnená a z dôvodu analýz z roku 1998 bol Bratislavský kraj vylúčený z možnosti čerpania eurofondov z titulu vysokej tvorby HDP, čo, samozrejme, následne už nebola pravda. Tá tvorba, áno, ale nie to, že tento príjem zostal príjmom kraja.
V priebehu ďalších rokov však postupne pribúdali nové nároky v oblasti jednotlivých kompetencií krajov bez ohľadu na vývoj príjmovej stránky rozpočtu. Štát rátal s tým, že všetky tieto nároky budú vykryté len prostredníctvom postupného zvyšovania daňových príjmov kraja. Slabina tohto prístupu sa naplno ukázala počas finančnej krízy v rokoch 2009 až 2010, kedy prišlo k medziročnému poklesu daňových príjmov, a až v roku 2011 sa napríklad Bratislavský samosprávny kraj dostal s daňovými príjmami na úroveň roku 2009.
Tento prístup štátu k financovaniu kompetencií krajov však najmä spôsobuje neustále prehlbovanie tzv. modernizačného dlhu, nakoľko kraje nedokážu vyčleniť finančné prostriedky nielen na rozvojové projekty, ale často nedokážu ani len udržiavať svoj majetok v zmysle požiadaviek 21. storočia. Modernizačný dlh nie je doteraz nijako koncepčne riešený. Takisto priamo či nepriamo zasahujú kraje nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na dopad na samosprávu. Napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miezd vo verejnej správe a podobne.
V roku 2013 samospráva požadovala od vlády dofinancovanie kompetencií. Vláda zabezpečila audit verejnej správy, ktorý však nemal výpovednú hodnotu. Jednotlivé kraje tak na svoj rozvoj mohli využívať len prostriedky z eurofondov alebo úverové zdroje. Pri používaní úverových zdrojov sa však postupne viaceré kraje začali v rokoch 2010 až 2012 blížiť k legislatívne stanoveným limitom zadlženia a riešenie videli v novom prerozdelení daňových príjmov, konkrétne dane z motorových vozidiel. Súbežne s touto aktivitou krajov prebiehal silný lobing autodopravcov za účelom zmeny v tejto dani. Výsledkom týchto aktivít bolo, že v roku 2014 nový návrh zákona o dani z motorových vozidiel, na základe ktorého prešiel výber tejto dane od roku 2015 na štát a výpadok na tejto dani sa kompenzoval zvýšeným podielom na dani z príjmov fyzických osôb.
Daň z motorových vozidiel bol pritom jeden z najvýznamnejších a prakticky jediný vlastný príjem na priame ovplyvňovanie svojich príjmov, presne v súlade s citovanou chartou. Týmto krokom stratili kraje možnosť ovplyvňovať výšku svojich príjmov, príjmová stránka rozpočtu, ktorá je takmer kompletne závislá od rozhodnutí centrálnej vlády, až teda na malé výnimky v nedaňových príjmov. Vláda Slovenskej republiky prijatím nového zákona, teda zákona o dani z motorových vozidiel absolútne ignorovala požiadavky charty a vydala sa presne opačným smerom od jej myšlienok, smerom k finančnej centralizácii. Robenie vlastnej daňovej politiky je nevyhnutným predpokladom skutočnej samosprávy, ktorá si tak môže určiť rozsah služieb a ich finančného zabezpečenia, ktoré chce svojim obyvateľom poskytovať.
Pán minister, tým, že daňové prognózy sa budú zverejňovať tým systémom ako doteraz a majú byť záväzné, sa umelo vytvára fikcia prebytku hospodárenia v rozpočte samosprávnych krajov a samospráv, čo bude viesť len k ťažkostiam a vlastne možno aj k ťažkostiam napĺňania bežného, ale aj kapitálového rozpočtu samospráv. Chcela by som vás poprosiť, aby ste podľa možnosti zabezpečili zverejňovanie daňových prognóz tak, aby boli častejšie zverejňované, aby sa mohli ešte v dostatočnom predstihu zapojiť do rozpočtu samospráv, a nie tak, že sa budú len koncom roka umelo navyšovať prebytky hospodárenia, ktoré skutočne prebytkom hospodárenia nebudú, ale budú len odrazom nesprávneho zapojenia daňových príjmov do rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zareagujem krátko a energicky. Najprv by som chcel informovať, že nebudem súhlasiť so žiadnym z navrhovaných pozmeňovacích návrhov, aby sme to mali rýchlo a z cesty, úplne jasno. A myslím si, že pri téme, ktorá tu bola komunikovaná pánmi poslancami, tak myslím si, že ste sa všetci trafili, trafili ste klinec po hlavičke z pohľadu toho, že chápete, že sa snažíme hlavne vysporiadať s legislatívou, ktorá tu síce bola prítomná a platná a možno aj celé desaťročie, ale prakticky sa nerealizovala. Takže ja si dovolím povedať, že z relatívne, síce s istou mierou diskomfortu, ktorú vytvára aj takáto debata, len relatívne otvorene do očí vám hovoríme, že nechceme pokračovať v robení nejakej Potemkinovskej dediny, čo je napríklad návrh rozpočtu k 15. augustu počas uhorkovej sezóny, keď to tak zaujíma akurát bulvár, aby vedel proste nesúrodé čísla úplne súrodo komentovať. Čo sa deje každý rok a bola tomu vystavovaná akákoľvek vláda, ktorá tu bola. Opakujem, toto nemá, táto debata nie je v zásade o politike, hej, o ľavo-pravej politike. Je to skôr debata o tom, čo je realita. A možno tu máme isté napätie, ale to je tiež prirodzené medzi Národnou radou a exekutívou. A tu vám chcem len povedať, že z hľadiska zverejňovania návrhu alebo skutočného rozpočtu, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Môžem vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, o kľud v rokovacej sále? Ďakujem.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Ja vám môžem len povedať, že vláda schvaľuje len návrh rozpočtu, ktorý posúva do Národnej rady, a prakticky, prakticky, ale aj naozaj prakticky sa to deje, to, že Národná rada, či už cez výbory, cez gestorský výbor alebo cez plénum môže vstúpiť do rozpočtu a má absolútnu suverenitu v tom, aby rozhodovala ako nakoniec rozpočet vyzerá. To, že máme reálnu, podľa mňa zaslúženú a slušnú prax v tejto krajine, že sa rozpočet netrhá na kusy v Národnej rade na základe nejakých lobistických záujmov tej-ktorej politickej strany, to je zase tiež pravda. Ale ak chce niekto kultivovanú debatu o rozpočte, slovo kultivovaná nie je úplne vždy na mieste, ani v tejto váženej sále, tak to v zásade nemusí platiť, nemusí byť v rozpore s tým, že je skoro 60 dní medzi návrhom rozpočtu, schválený vládou, a návrhom rozpočtu (zaznievanie gongu), o ktorom sa rokuje v pléne Národnej rady. Čiže tým je prístup verejnosti k informáciám, pán poslanec Dostál, úplne zabezpečený. (Reakcia z pléna.)
Ja viem, o čo ide z hľadiska schvaľovania. Ale to sú také ľúbivé reči, ktorými sa zaštiťujete, a to je otázka verejnosti. Verejnosť je veľmi ľúbivá záležitosť v danej veci, ale ja som minister financií a ako minister financií som kľúčove v spore so všetkými, so všetkými, opakujem vám, z pohľadu toho, kto má dostať aký podiel výdavkov z celého balíka peňazí, ktorý sa proste rozdeľuje. To je proste prirodzené rozdelenie. A to znamená, som prirodzene v konflikte so všetkými zástupcami verejnosti, lebo aj minister dopravy sa v danej chvíli stáva verejnosťou.
Takže tu musím povedať, že v zásade navrhujeme teraz veľmi čisté riešenie, ktoré je ešte dokonca v takom praktickom tichom rozpore s tripartitným rokovaním, ktoré sa má usporadúvať pred rokovaním vlády. Tam ten spor reálny je. Zaoberali sme sa s ním aj proste pred dvoma týždňami práve pri rokovaní tripartity o návrhu rozpočtu, kde tak isto kolegovia z tripartity, či to boli zamestnávatelia alebo odborári, mali naozaj pár hodín iba na to, aby hovorili o základných črtách rozpočtu. Čiže summa summarum, prosím vás o... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, nech pán minister môže dokončiť.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Prosím vás o pochopenie v tom duchu, že teraz si presadzujeme relatívne tvrdohlavo také čisté riešenie z pohľadu plnenia lehôt. Platí to, že zákon samozrejme bude, z hľadiska definitívneho schvaľovania v Národnej rade bude vystavený ako každý rok kritike, mikroskopickému skúmaniu z toho, kde tie kapiláry rozpočtu proste sú nasmerované. A z hľadiska politiky a tak by som povedal, tak politického nakŕmenia je tu dostatok priestoru určite aj za takýchto podmienok. Zároveň ale pripúšťam, zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli, ale musíme brať do úvahy ten relatívne prísny a nadiktovaný kalendár, ktorý je tu daný, ja neviem, napríklad zverejňovaním čísiel, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, čo má na starosti Eurostat a Štatistický úrad, prognózovanie, európsky semester. Takže my sme naozaj, žijeme v takej zviazanej košeli, ktorá je daná európskou, ale aj národnou legislatívou, a nie ľahko sa nám dýcha. Takže z hľadiska praktického, praktických dopadov novo navrhnutej formy prípravy rozpočtu sme pripravení sa k tejto téme vrátiť opäť v budúcom roku.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ako spoločná spravodajkyňa navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali v piatok 14. októbra o 11.00 hodine.