10. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Milanovi Mojšovi.

Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Prvý pán poslanec Jozef Mihál.

Ďakujem. Znovu prajem dobrý deň. Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, no tak toto už je návrh zákona, novela zákona, ktorá má nenechá až takým pokojným, akým som bol pri predošlom bode, kde-tu došlo nejaké to zahrkanie, viac-menej pre štátny rozpočet to nič neprináša, možno práve naopak. Teda hovorím o tých registračných poplatkoch pri autách.
Ale teraz tu pri tomto osobitnom odvode vlastne sme vhupli priamo do terénu, ktorý tak miluje pán minister financií, do priestoru hľadania ďalších a ďalších možností, čo by sme tak ešte mohli zdaniť, kde by sme tak ešte mohli zaviesť nejaké poplatky, odvody, čo ešte, na čo sme ešte neprišli. Pán kolega Budaj na minulej schôdzi trefne poznamenal, že ešte nebola zavedená daň z prechádzky v mestskom parku, takže aj to je možno nejaký nápad, o ktorom by sme ale mali byť veľmi teraz ticho, lebo keď si to minister Kažimír zapamätá, tak možno na ďalšiu schôdzu sa takéto niečo zavedie, prinesie.
No ale k veci. Skrátka, podobne ako je to pri tom novom odvode z poistného, hej, ktoré sa tu preberalo v predošlý deň schôdze, tak tu zase ide o de facto špeciálnu daň, ktorú budú platiť relatívne veľké firmy, napríklad v oblasti telekomunikácií. Poznáme to. Máme to tu od roku 2012. Vtedy to bolo dajme tomu s prižmúrením oka zavedené v situácii, kedy bolo skutočne potrebné konsolidovať štátny rozpočet a ospravedlnením pre zavedenie tej novej dane bolo to, že štátny rozpočet bol stále v nejakom 4,5-percentnom deficite, tak povedzme, dobre, našiel sa spôsob, ako vytiahnuť alebo teda dostať do štátneho rozpočtu nejakých, neviem, či poviem presne, 70 plus-mínus miliónov eur. Tak bolo to chápané ako dočasné opatrenie. A tak to bolo vlastne aj postavené v tom zákone. Bolo to postavené ako opatrenie, ktoré si druhá vláda Roberta Fica naplánovala na svoje funkčné obdobie a v roku 2016 sa vlastne už malo utlmovať a pri rozbehu tejto vlády, tejto, nech už by bola akákoľvek, vlastne už ten odvod nemal existovať.
No namiesto toho, namiesto toho teda je tu vláda kontinuity a tomu teda rozumieme, čiže v rámci tej kontinuity tento odvod, daň, poplatok zostáva. A zrejme to boli tí nešťastní vaši noví kolegovia koaliční z MOST-u alebo z SNS, ktorí zrejme zapracovali na tom, aby sa teda nielenže pokračovalo, ale aby sa to dokonca zdvojnásobilo. Čo poviete, pán minister, kto je za tým? (Reakcia ministra.) To je možno také obchodné tajomstvo alebo koaličné tajomstvo, že kto toto spískal. Ja sa obávam, že vy. Ale to už je jedno.
Skrátka zlá správa, pretože to znamená ďalších 70 alebo 75, 77 miliónov, ktoré sa dostanú do vašej kasy. Ale to nie je nejaký mlynček, ale to sú skrátka firmy, ktoré to zaplatia. A tie firmy to ako zaplatia? Tak niekto hovorí, že si znížia svoje obrovské zisky. Ja si možno myslím s niektorými kolegami, že to zaplatia občania na vyšších rôznych poplatkoch, cenách služieb, ktoré platia do kasy týchto spoločností, ktoré vám to potom jednoducho prepošlú a svet sa bude točiť ďalej. A keďže takýto spôsob zavedenia zdanenia ľudí je taký veľmi decentný a taký veľmi pozabučkový, to je také novodobé jánošíkovstvo, tak si to vlastne ani nikto vlastne nejako nevšimne. My si to teda, samozrejme, všímame. Sme tu preto a zastupujeme svojich voličov, aby sme ich bránili, ich záujem. Vy legitímne zase zastupujete tých, ktorí zrejme mobily nemajú, nekúria, nepoužívajú elektrinu. Ja teda neviem, pretože si myslím, že aj vašich, vašu tú typickú voličskú skupinu to zasiahne veľmi slušne. Aj dôchodcovia majú mobily. Čiže nevieme, či si to dôchodcovia uvedomujú, ale keby nebolo tejto dane, tak mohli byť telefonické poplatky u operátorov, ktoré platia aj oni, nižšie. No ale čo už.
Nechcem sa tu doťahovať, lebo toto sme si už absolvovali milión päťkrát a milión šiesty je tak trošku zbytočné. Konštatujem teda, že sa zvýši výber týchto daní do štátnej pokladnice. Myslím si, že to zaplatia všetci občania, ktorí sa nejakým spôsobom napríklad dotýkajú svojho mobilného telefónu a podobne, ale to už je skrátka taká vaša politika. My s tým nesúhlasíme. Hlasovať za tento návrh nebudeme.
A ja, to ma teraz napadlo, kolega Rajtár navrhol stiahnuť zákon o tých registračných poplatkoch. Čiže ja využívam svoje právo, pán predseda, pán spravodajca, a dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh, nie, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. (Reakcia navrhovateľa.)
O slovo požiadal pán minister financií, navrhovateľ.

Ďakujem.
Dovoľte mi, pán poslanec Mihál, po milión siedmykrát sa pokúsiť povedať, že nehovoríte úplnú pravdu. Akože musím pove...; nemôžem povedať, že by ste klamali, ale nehovoríte úplnú pravdu, pretože naozaj tu máme tento typ odvodu, ktorý platia, dnes ich platí 64 firiem, ktoré pôsobia v tomto regulovanom prostredí.
Prečo len 64? Pretože je tam tzv. treshold, po anglicky, alebo je tam tá úroveň, to musíte splniť ešte podmienku trojmiliónového hospodárskeho výsledku, a to už sú naozaj akože, ja to volám, tučné firmy, ktoré takúto podmienku spĺňajú. Sú naozaj firmy, ktoré majú dobré hospodárske výsledky, čiže sa to absolútne netýka väčšiny firiem, ale absolútnej menšiny firiem, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. A regulované prostredie, a o tom bude hovoriť pán profesor Jurzyca, bude hovoriť o tom, že je lepšie regulovať, ako sa s tým vysporadúvať.
Ja len hovorím, že môžme sa tu zaklíňať o lepšej regulácii, ale vieme, že regulované prostredie je nastavené, regulácia je nastavená tam, kde hrozí nejaký typ buď monopolného správania, alebo nejakej zhody vo využívaní výhod trhového postavenia. A to sa proste reálne deje, hej? Viete, že; spomínali ste telekomunikačných operátorov. Máme ich obmedzený počet. Ale medzi nimi sa realizuje bratovražedná vojna z hľadiska cenotvorby. Čo je napríklad jeden, vás považujem za krsteného pravičiara, tak z toho pohľadu vašej viery v konkurenčný boj, samozrejme, ten súboj je tak silný, že je schopný absorbovať aj takýto typ zdanenia.
Koniec koncov posledné štyri roky toho boli, sme boli svedkami, že tento typ odvodu neovplyvnil nejak významne cenotvorbu napríklad pri telekomunikačných operátoroch. Ale musím povedať, že absolútne to je; to je to, čo som povedal, že nehovoríte úplne pravdu, lebo pri tých telekomunikáciách môžme sa hrať s tým, do akej miery to môže ovplyvňovať cenotvorbu. Ale naozaj ste nehovorili pravdu, ak hovoríte o elektrine alebo o plyne, alebo o teple, pretože tu sú ceny už silne regulované regulátorom a zo zákona sú z regulačného vzorca vylúčené, je tento typ výdavkov alebo nákladov. Okrem toho tento odvod je daňovým výdavkom, ale nie je výdavkom, ktorý sa dovoľuje, že by, ktorý by regulačný úrad pripúšťal do regulačného vzorca. To znamená, nemôžu ho presadiť v cenotvorbe rozvodné závody alebo dodávateľ, alebo nejaké, alebo SPP, ak ho platí. Nemôže ho, proste uplatniť si ho v návrhu cenového konania. Takže tam je to priamo zo zákona vylúčené, dvojnásobne aj týmto zákonom a potom ešte aj zákonom, samozrejme, alebo zákonmi, ktoré upravujú jednotnú reguláciu v jednotlivých oblastiach.
Takže to vám chcem len povedať, že váš nárek nad tým, že by to mali teraz zaplatiť, tento odvod, naši dôchodcovia, naši voliči dôchodcovia, ak ste to chceli tak naznačiť, tak to nie je pravda. Pravdou je, a to si teda tiež viete proste pozrieť, že všetky tieto firmy dosahujú kontinuálne veľmi vysoké zisky a že aj vzhľadom na nastavenie privatizácie z minulého obdobia, že tieto firmy proste vynášajú ako vrecia, plné vrecia peňazí a repatriujú tieto dividendy do svojich materských prístavov. A to je čierne na bielom. Hej, takže... A nemáme možnosť do toho nejakým spôsobom zasiahnuť. A v tomto máte pravdu, aj keď sa tu budeme baviť o chvíľu o dani z dividend, tak tu nemáme možnosť na základe smernice matka – dcéra do toho zasiahnuť, pretože sme vo váženom klube európskych krajín, ktoré si prihliadajú vlastne na svoje záujmy, hlavne starých členských krajín. Táto smernica má pre mňa takú koloniálnu príchuť, ale je to tak. To znamená, oni si potom zdaňujú dividendy doma na základe svojich legislatívnych pravidiel. Toľko som len chcel na upresnenie.
Ďakujem.

Ďakujem.
S reakciou na vystúpenie pána ministra pán poslanec Jozef Mihál.

Dobre, pán minister. Čakal som, že toto odpoviete. No ja teraz teda jednoducho len konštatujem, je to daň, ktorú platia firmy podnikajúce v určitom odvetví, majúce obrat nad 3 milióny eur. Čiže to je ako keby ste, možno keby ste transparentne zapísali do zákona o dani z príjmov, že pri obrate nad 3 milióny, ak niekto podniká v tomto odvetví, tak sa mu vlastne daň zvyšuje takto a takto. A keď sa na to pozreme z iného uhla pohľadu, tak vlastne o chvíľku sa budeme baviť o tom, že daň právnických osôb sa znižuje z 22 na 21 percent, čo teda znamená výpadok, a teraz nepoviem presne, 140 miliónov eur. No a vlastne vy tento výpadok 140 miliónov eur nahrádzate 150 miliónmi, ktoré dostanete od tých operátorov, hej, čiže je to prašť ako uhoď. Čiže, poprosím potom, keď sa budeme baviť o chvíľku, o pár minút o dani z príjmov, budete určite rád hovoriť, ako znižujete daň pre právnické osoby, no tak, no. Výsledok je ten, že tu sa zníži, tu sa pridá. Ja som včera hovoril na tlačovke, to asi nejaký škriatok na ministerstve financií generuje tieto zmeny, tu pridať, tu zoberie. No v konečnom dôsledku je to daň a je to 150 miliónov, ktoré dostanete do kasy, nech už to rozoberáme zľava alebo sprava.

Ďakujem.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Karol Galek. Pripraví sa Eugen Jurzyca.

Vážený pán predsedajúci, pardon, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia na balkóne, ahojte... (Rečník zakýval smerom k návštevníkom na balkóne.) Pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Koho máme pozdraviť, pán poslanec?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Koho máme pozdraviť? (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Tak pozdravujeme náš balkón.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Pán minister, boli ste už dneska pochválený, boli ste už dneska hanený. Ja si takisto vyberiem jednu z týchto možností. Asi vám nebude dlho trvať, aby ste uhádli, ktorá to bude.
Tento zákon, ktorý predkladáte; nadviažem na pána Mihála; z môjho pohľadu je žmýkací. Budeme žmýkať, kým to dá, do poslednej kvapky. Alebo mohli by sme ho nazvať zákonom hlodacím. Budeme hlodať až na kosť a možnože ešte hlbšie. Bavíme sa o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Pán Mihál to tu už spomenul, tento odvod sme tu už mali od roku 2012. Vtedy mal slúžiť alebo vtedy bol zavedený kvôli konsolidácii verejných financií. Sám tvrdíte, že sa vám to podarilo, že dneska máme verejné financie v dobrom stave. Je tak, pán minister? (Reakcia ministra.) Stačí, keď mi iba prikývnete, aby som vedel, že sa aj počúvate, lebo budem mať na záver na vás jednu požiadavku. Dobre.
Z dočasného sa nám dneska stáva opatrenia trvalé. Dočasné, dokonca aj dvojnásobné. Kým v 2012. sme hovorili o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, dneska ste to koniec koncov opätovne spomenuli v odôvodnení, ale vy ste pre novinárov spomenuli ešte jednu vec. Povedali ste, dovolím si citovať: "Odvodom reagujeme na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže." To sú vaše slová.
Ja sa vás teda pýtam: Načo my máme reguláciu? Koniec koncov v regulačných úradoch sú vaši nominanti. Oficiálne zo zákona všetky regulačné úrady by mali byť nezávislé, minimálne v prípade regulátora v sieťových odvetviach vieme, že to tak celkom nie je. Alebo chcete tým konečne priznať, že tá regulácia je nastavená nesprávne? Tak potom ju zrušme. Je obrovské množstvo odvetví, v ktorých tú reguláciu dneska vôbec nepotrebujeme. A týka sa to práve aj mnohých firiem, ktoré budú zaťažené práve týmto osobitným odvodom.
Zavádzať reguláciu a potom tvrdiť, že je zle nastavená, preto ju potom nejakým spôsobom opravovať cez ďalšie odvody, je zasahovanie práve do zákona predpísanej nezávislosti týchto regulačných úradov. Koniec koncov toto sme tu už v minulosti mali, urobil to minulý rok pán Robert Fico vo forme vratiek za plyn, kde takisto povedal, máme tu štátny podnik, vytvoril extra zisk, rozdáme si ho.
Mne to pripadá, táto celá situácia evokuje dojem, ako keby ste prišli do reštaurácie, objednáte si rezeň, ale nie ste spokojný s kuchárom alebo mu nedôverujete, tak nabehnete do kuchyne a sám si ho upražíte. Jednoducho, na to tu je tá regulácia, aby to regulovala so všetkými následkami, dôsledkami, aby ste to vy nemuseli následne opravovať.
Ja som tu ale dneska nie kvôli tomu, aby som obhajoval firmy, ktorých sa tento odvod bude týkať. Ja som tu dnes aj ako člen výboru pre hospodárske záležitosti, a hoci s pánom ministrom Žigom sa málokedy zhodneme, mám tu jednu zásadnú pripomienku, ktorú vzniesli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorá hovorí asi za všetko: "Navrhnuté zvýšenie sadzby má výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň dochádza k neočakávanému zaťaženiu podnikateľov z dôvodu predĺženia odvodového obdobia aj po roku 2016." Toto je pripomienka, ktorú vznieslo ministerstvo hospodárstva. A boli tam aj iné. Koniec koncov niektoré z nich ste uviedli aj v dôvodovej správe.
RÚZ-ka: "Predĺženie platnosti osobitného odvodu je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní investorov, ktoré vychádzali z vyhlásení Slovenskej republiky o ukončení osobitného odvodu. Predĺženie platnosti zákona bude mať vplyv na budúce investície, najmä zahraničných investorov." To znamená, presne tak, oni si pred tými štyrmi rokmi povedali, no dobre, máme tu nejaký osobitný odvod, vieme sa na to nastaviť, po štyroch rokoch bude koniec, rozbehneme investície, možnože nateraz to nejakým spôsobom utlmíme. Bohužiaľ, toto sa nedeje. V podstate ako keby ste sa mi, nieže ako keby, ale jednoducho tým pádom je to potvrdením toho, že ste vtedy klamali, že dneska tento odvod nielenže opätovne zavádzate na neobmedzené obdobie, ale na určité obdobie bude ešte aj dvojnásobný.
No a čo je celkom zaujímavé a práve uvádza sa to v tom konštatovaní RÚZ-ky, na základe uvedeného možno očakávať ďalšie potenciálne súdne spory, ako je napríklad aj v prípade Eustreamu. Asi viete, že tento spor na Krajskom súde v Bratislave Eustream vyhral, to bolo to spochybnenie výpočtu osobitného odvodu za rok 2013, dneska sa tento súdny spor dostal na Najvyšší súd. Takýchto sporov pribudne. V prípade ďalších súdnych sporov existuje reálna hrozba, že Slovenská republika bude musieť získaný príjem z osobitného odvodu od jeho zavedenia, to jest od roku 2012, vrátiť regulovaným osobám. Toto je opäť jedna z pripomienok RÚZ-ky. Čo bude dôsledkom? Ďalší kostlivci v skrini.
Vy ste dneska vláda kontinuity, ste tu možnože do toho roku 2020, možnože kratšie, no ale ja pôsobím práve v tej energetike a ja si myslím, že minimálne tam už tých kostlivcov máme dosť. Či už je to arbitráž za Gabčíkovo, či sú to poplatky za prístup do sústavy, neuzavretá privatizácia Slovenských elektrární alebo vyberanie tarify za prevádzku systému cez ceny energií. Čiže opäť v tomto prípade nám môžu hroziť ďalšie súdne spory, medzinárodné arbitráže. Koniec koncov dneska už jeden takýto súdny spor máme, uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Máme tu pripomienku AZZZ: Nakoľko prijatie zákonov sme vnímali ako protikrízové opatrenie, ktoré bolo nastavené tak, že po uplynutí určitého času sa prestane odvod platiť, a nadväzne na to nastavili aj svoje dlhodobé; a nadväzne na to sme nastavili aj svoje dlhodobé ekonomické plány. Presne o tom to je. Takisto poznamenali, že odvod chápu ako sektorovú daň, čo podľa nich nie je v súlade s legislatívou Európskej únie.
Pán Kažimír, máte tu veľmi veľa pripomienok, ktoré ste dostali od ministerstva, od svojho vlastného kolegu, neviem teda, ako spolu vychádzate, ale verím, že v istých veciach sa zhodnete. Tuto ste sa jednoznačne nezhodli. Máte tu obrovské množstvo pripomienok, ktoré sú proti, je tu hrozba nejakých budúcich arbitráží, je tu dôvodné podozrenie, že sa môže jednať o sektorovú daň. Čo je vašou skutočnou motiváciou? Bolo tu povedané, niekde nám peniažky ubudnú, niekde pribudnú. Nemyslím si, že toto je veľmi šťastné riešenie. Hlavne, uvedomte si, že takýto prístup vysiela negatívny signál všetkým platiteľom daní a aj potenciálnym investorom. Dane podľa mňa chcete zvýšiť hlavne preto, že tá špongia, ktorú žmýkate, sa žmýkať ešte stále dá. Sami ste to povedali. Tie firmy zarábajú, zarábajú dobre. Ale znamená to, že keď niekto dobre zarába, tak ho musíme automaticky o ten zárobok pripraviť, vyžmýchať, čo to len dá?
No a ja si dovolím ešte z vašej dôvodovky toto potvrdiť. Vy ste tam uviedli, že odvod je pre vás stabilný konsolidačný nástroj. Stabilný. Inak povedané, čo regulujeme, môžme aj žmýkať. A pred chvíľkou ste to spomenuli v reakcii na pána Mihála, do cenovej regulácie, keď sa bavíme o regulovaných cenách, to síce nezahrnieme, áno, súhlasím, je to odtiaľ vyňaté. Ale sám ste povedali v tej citácii, čo som povedal na začiatku, že podľa vás je regulácia nedokonalá. Takže keď je regulácia nedokonalá, tie regulované subjekty si to do tej ceny už nejako premietnu a zas to len zaplatia ľudia. To, čo povedal pán Mihál.
Zlepšovať celkovú bilanciu verejných financií čisto zvyšovaním príjmov sa ale nedá robiť donekonečna. Toto je presne ten principiálny rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou vládou. Pravica sa snaží o zlepšenie podnikateľského prostredia, o vytvorenie lepších podmienok pre podnikateľov, aby viacej zarábali a čím viacej zarobia, tým viacej, samozrejme, odvedú. No a u vás, u vás ide čisto o hrubú silu. Podnikatelia kľudne nech nezarobia nič, no odviesť svoj desiatok musia.
Áno, teraz budete asi namietať, že je tam ten trojmiliónový limit. Či, kvôli čomu je tam zavedený? Okej, v poriadku, aspoň niečo, to znamená z tých 64 firiem, ktoré do toho spadajú, sa nám vyfiltruje možno desiatka, možno šestnástka. Uvidíme. Skrátka žmýkate, čo to len dá, no ako sa hovorí, po nás potopa.
Ešte v nadväznosti na to, pán Mihál spomenul práve tie telekomunikačné firmy. Štyria telekomunikační operátori avizovali, že by radi investovali 300 miliónov eur do nejakého rozvoja sietí. No, čo ste urobili vy? Dobre, investujte, kľudne, však zaplatia, ale ten osobitný odvod budete musieť tak či tak zaplatiť, odviesť.
No a hlavne hovorili ste pred chvíľkou aj o tom, že častokrát tieto peniaze jednoducho odtečú do zahraničia firmám. Ale viete, v mnohých tých firmách, a určite to viete, má veľmi významný podiel aj štát. Bavíme sa o Eustreame, SPP distribúcii, nafte, distribučných spoločnostiach či Slovenských elektrárňach, alebo sa bavíme o štátnych firmách, stopercentne štátnych firmách, SPP, SEPS či Všeobecná zdravotná poisťovňa. Možnože niektoré z nich tie tri milióny nedosiahnu, väčšina z nich však ale áno. A tým pádom si znižujete dividendy. Obzvlášť v prípade tých stopercentne štátom vlastnených firiem. Najprv vytiahnete od nich peniaze cez osobitný odvod, no a potom, samozrejme, keď je to štátna firma, no tak je nám to jedno, o to nižší bude odvod dane. Ale ja sa pýtam na iné. Firmy, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu dividendy, prispievajú práve touto formou. O toto sa to zníži. Zohľadnili ste to aj pri výpočte toho dopadu na štátny rozpočet? Keď som si to dobre napočítal, tak za tri roky by tá výška mala byť asi 470 miliónov eur.
Opravte ma, keď sa mýlim. V dôvodovej správe som totižto toto zníženie o príjem z dividend do štátneho rozpočtu nenašiel. V zásade nebolo tam toho veľmi veľa, úprimne povedané, boli tam iba príjmy po tých jednotlivých rokoch.
Pán Kažimír, pre mňa je tento zákon nedobrý. Keď raz tento odvod, osobitný odvod ste sľúbili, že je dočasný na konsolidáciu verejných financií, verejné financie sú konsolidované, nevidím dôvod na to, aby sme ho teraz zdvojnásobovali a následne predlžovali na neurčito. Je tu to obrovské riziko súdnych sporov, ale ak to myslíte s týmto zákonom úprimne, dajte nám verejný prísľub, že prevezmete osobnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. Za všetky výsledky budúcich arbitráží, ako už avizoval RÚZ.
Ďakujem