10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Upozorňujem iba členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor zasadá dnes 12.30 hod. v tradičnej zasadačke dole pod Parlamentkou. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, chcel by som pripomenúť poslancom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že naše dnešné zasadnutie o 13.00 hodine bude v branno-bezpečnostnom výbore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák - na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Minister financií Peter Kažimír - zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan - zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja - Arpáda Érseka zastupuje minister životného prostredia László Sólymos.
Ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú nie je potrebné zastupovať, nakoľko nie sú otázky.
Takisto nie je prítomný ani minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch. Nie sú naňho otázky.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, rád by som sa hneď na úvod vyjadril k práve prebiehajúcemu októbrovému samitu v Bruseli, ktorý s touto témou veľmi úzko súvisí. V prvom rade ide o prvú formálnu Európsku radu po neformálnom samite hláv štátov a predsedov vlád 27 členov Únie v Bratislave. Je to príležitosť ukázať odhodlanie plniť záväzky prijaté v Bratislavskej cestovnej mape. Európska rada je teda prvou možnosťou komplexne zhodnotiť doteraz dosiahnutý pokrok, prípadne zdôrazniť oblasti, v ktorých je nutný ešte rýchlejší postup. Otázka bratislavského procesu je skutočne kľúčová. Slovo Bratislava snáď nikdy predtým nebolo na európskej úrovni tak často skloňované, ako je tomu v súčasnosti.
Uvedomujúc si dôležitosť implementácie slovenské predsedníctvo pripravilo dokument, ktorý detailne sumarizuje, kde sa v plnení záväzkov z Bratislavy nachádzame. Tento sumár možno považovať za podstatný prínos pre Úniu vo viacerých oblastiach, keďže mapuje aktuálny stav konkrétnych riešení, napríklad v oblasti migrácie, kompaktov a európskej zahraničnej a pobrežnej stráže.
Slovenské predsedníctvo má opodstatnený záujem, aby atmosféra bratislavského procesu pretrvala. V tejto súvislosti bol predseda vlády Robert Fico požiadaný zo strany predsedu Európskej rady vystúpiť na dnešnom a zajtrajšom samite s informáciou, kde sa v napĺňaní Bratislavskej cestovnej mapy aktuálne nachádzame.
Vážený pán poslanec, s potešením môžem povedať, že iba mesiac po uskutočnení neformálneho samitu môžeme dosiahnutý pokrok hodnotiť ako dobrý. Práca postupuje vo všetkých stanovených oblastiach. Ako príklady si pripomeňme ratifikáciu Parížskej dohody, spustenie Európskej hraničnej a pobrežnej stráže alebo okamžitú pomoc Bulharsku.
Prvý konkrétny výsledok plnenia bratislavského plánu máme v oblasti migrácie. Dňa 6. októbra bola spustená Európska hraničná a pobrežná stráž ako dôležitý nástroj ochrany hraníc. Teraz je úlohou zabezpečiť plné kapacity do konca tohto roku. Celková výška prostriedkov pridelených v rámci nástroja pre utečencov v Turecku predstavuje viac ako 2,2 mld. eur, z toho viac ako 1,2 mld. eur je udelených prostredníctvom konkrétnych zákaziek. Akcieschopnosť preukázali lídri hneď počas samitu v Bratislave, keď bol prijatý záväzok podporiť Bulharsko pri ochrane vonkajšej hranice s Tureckom. Finančné prostriedky z rozpočtu Únie na podporu Bulharska v sume 108 mil. eur sú k dispozícii. Viac ako 56 mil. eur už bolo vyplatených Bulharsku. Dňa 23. septembra Európska komisia oznámila, že finančná podpora bola ponúknutá aj Srbsku a Macedónsku.
Pokrok zaznamenávame aj v migračných kompaktoch s africkými krajinami. Komisia zverejnila prvú správu o pokroku partnerského rámca. Spolu s Komisiou pracuje Rada na tom, ako uplatňovať zásady zodpovednosti a solidarity v budúcnosti. Je to o hľadaní konsenzu, predsedníctvo príde s konkrétnym návrhom už v decembri tohto roka.
Pri plnení opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti bude kľúčová výmena informácií medzi členskými štátmi. Na túto tému budú ministri diskutovať v novembri. Zámerom je vyriešiť otázku systematickej kontroly na vonkajších hraniciach spoločenstva, čo je dôležitá agenda v rámci boja proti terorizmu v Európe. Návrh systému pre cestovné informácie a povolenia známy pod skratkou ETIAS Komisia pripravuje už v novembri. V rámci plnení cieľov v oblasti vonkajšej bezpečnosti predložila dňa 19. septembra vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku plán na vykonávanie globálnej stratégie Európskej únie. Zároveň ešte pred decembrovým zasadnutím Európskej rady Komisia predloží obranný akčný plán.
Napreduje aj príprava opatrení pre posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a opatrenia pre zníženie nezamestnanosti mladých. Európska komisia predložila návrh pre Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je rozšíriť systém o dva roky.
Dochádza tiež k pokroku pri legislatívnych návrhoch k jednotnému digitálnemu trhu, kde musíme pracovať ešte intenzívnejšie. Ak nebudeme investovať do tejto oblasti, bude Európa zaostávať za ostatnými regiónmi sveta. Zároveň sú tieto opatrenia dôležité prevažne pre mladú generáciu. V novembri sa uskutoční rokovanie ministrov hospodárstva členských krajín, ktoré sa bude venovať otázkam obchodnej politiky. V decembri očakávame návrhy na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí. Nesmieme zabudnúť ani na opatrenia realizované v rámci Junckerovho investičného plánu, ktorý má podporiť hospodársky rast a generovať ďalšie pracovné miesta.
Verím, pán poslanec, že uvedené príklady sú naozaj dostatočným dôkazom, ako vážne berieme záväzky bratislavského plánu a môžem vás aj z tohto miesta uistiť, že Slovensko z pozície predsedajúcej krajiny urobí všetko pre to, aby boli naďalej prinášané konkrétne výsledky, tak ako sú stanovené v konkrétnom pláne.
Ďakujem za pozornosť, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ja nemám doplňujúcu otázku. Ja som túto otázku pôvodne dával pánovi premiérovi z dôvodu, že som čítal vyjadrenia niektorých slovenských politológov, ktorí hovoria o rozpačitých záveroch Bratislavského samitu, pričom ja osobne si myslím, že tak ako ste vy povedali vo svojom vystúpení, že nemáme sa absolútne za čo hanbiť, máme čo prezentovať a jednoducho je potrebné, aby častejšie a hlasnejšie zaznievalo to, že Bratislava je na mape Európy, že bratislavský proces bol začatý a bratislavský proces znamená riešenie konkrétnych problémov ľudí v Európskej únii. Takže toto bol cieľ položenia tejto otázky.
Ďakujem veľmi pekne za jej zodpovedanie.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Úvodom by som chcel zdôrazniť, že hoci prvá časť nášho predsedníctva v Rade Európskej únie sa v Bratislave oficiálne skončila 11. októbra tohto roku, naše predsedníctvo pokračuje.
V Bratislave sa uskutočnia ešte mnohé expertné podujatia a ich ťažisko sa však prenesie na formálne rokovania pod našou taktovkou už v Bruseli. V súvislosti s vašou otázkou, pán poslanec, mi dovoľte uviesť aj niekoľko údajov. V Bratislave sa počas nášho predsedníctva konalo doteraz 19 podujatí na ministerskej úrovni. Rokovalo tu približne 700 delegácií celkovo zo 45 štátov vrátane USA a Kanady.
Medzi úspechy slovenského predsedníctva sa radí najmä ratifikácia Parížskej dohody o boji proti klimatickým zmenám. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov ju podpísali na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku. Na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie 30. septembra 2016 členské štáty Únie jednomyseľne schválili navrhnutý postup ratifikácie Parížskej dohody na úrovni Európskej únie. Naše predsedníctvo v tomto zohralo významnú úlohu.
Ďalším úspechom bolo aj konanie Bratislavského samitu a spustenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá oficiálne začala svoju činnosť. Jej uvedenie do života patrilo medzi priority slovenského predsedníctva v oblasti udržateľnej migrácie.
Partneri, ktorí sa na rokovaniach v Bratislave zúčastnili, ocenili logistické a obsahové zabezpečenie jednotlivých rokovaní. I keď sme sa prehupli do druhej polovice nášho predsedníctva, čaká nás ešte mnoho práce. Predsedníctvom v podstate žijeme veľmi intenzívne každý deň. V Bruseli je v ďalšej fáze predsedníctva naplánovaných okolo 1 350 zasadnutí expertov a ministrov a približne 40 formálnych zasadnutí Rady.
Vážený pán poslanec, čo sa týka druhej časti vašej otázky, chcem zdôrazniť, že úlohou Slovenska ako krajiny predsedajúcej Rade Európskej únie a čestného sprostredkovateľa je pozorne počúvať názory všetkých členských štátov a usilovať sa o dosiahnutie kompromisu aj v otázkach, kde neexistuje plná zhoda na Európskej únii, na úrovni Európskej únie.
Bolo preto prirodzenou úlohou predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica prijať maďarského partnera Viktora Orbána na jeho vlastnú žiadosť. Náš premiér na stretnutí s maďarským partnerom hovorili okrem iného aj o výsledkoch maďarského referenda, na ktorom 3,3 mil. obyvateľov vyjadrilo svoju vôľu odmietnuť kvóty. Je evidentné, že drvivá väčšina občanov Maďarska vyjadrila slobodný názor, že nesúhlasí s niektorými krokmi, ktoré sa realizujú na pôde Európskej únie. S partnermi v rámci V4 máme preto zhodný názor, že je potrebné sústrediť sa na také riešenia, ktoré nerozdeľujú Úniu a jej občanov, ale prispievajú k vyriešeniu napríklad aj migračnej krízy.
Predseda maďarskej vlády informoval nášho premiéra taktiež o úmysle zmeniť maďarskú ústavu, v ktorej bude zakotvená vôľa občanov vyplývajúca z referenda o utečeneckých kvótach. Plánované zmeny v maďarskej ústave, ako aj výsledky referenda sú ale výlučne vnútornou záležitosťou Budapešti, a preto sa nám k nim ani neprináleží verejne vyjadrovať.
Slovenský premiér ubezpečil svojho maďarského partnera, že slovenské predsedníctvo venuje migračnej téme obrovskú energiu. V súčasnosti sa v rámci migračnej témy sústreďuje predovšetkým na absolútnu ochranu vonkajších hraníc Schengenu a zastavenie prílevu migrácie do Európy. Mimochodom, o týchto otázkach, ako aj o problematike výmeny skúseností s integráciou utečencov na trhu práce sa diskutuje práve v týchto dňoch, 19. až 21. októbra 2016, aj na tripartitnom sociálnom samite a pravidelnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
Počas pracovného obeda premiéri rokovali predovšetkým o európskych témach. Nevynechali však ani bilaterálne vzťahy, ktoré sa rozvíjajú v pozitívnej atmosfére a sú historicky na najlepšej úrovni. Vážime si výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Obe krajiny z nich iba profitujú, čo je zároveň na úžitok našich občanov. Pozitívny rozvoj našich vzťahov je aj dôležitým faktorom regionálnej stability. Aj súčasná situácia v aktuálnych otázkach migračnej krízy ukázala, že si vieme navzájom veľmi efektívne pomáhať, výrazne sme posilnili operatívnu a policajnú spoluprácu.
Viktor Orbán vyslovil pri tejto príležitosti uznanie Slovensku, keď povedal, že i z pohľadu Maďarska Slovensko dosiahlo významné úspechy, ktoré však neprišli sami od seba, ale sú výsledkom práce všetkých našich občanov.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.
Na úvod musíme povedať, že Slovenská republika sa nezačína ani nekončí v Bratislave. Ak vláda pracuje pre zvyšovanie hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne a dosahuje pozitívne výsledky, nemôže sa obmedziť len na Bratislavu, ktorá z pohľadu výsledkov naozaj je na špičke európskych regiónov.
Preto sme začali s výjazdovými zasadnutiami vlády, a preto v nich aj pokračujeme. Podľa medzinárodných hodnotení sa regionálne rozdiely na Slovensku za minulých 20 rokov výrazne zvýšili. Ich najviditeľnejším prejavom je vysoká miera nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch, ktorá výrazne prevyšuje slovenský priemer. Vysoká nezamestnanosť potom znamená nižšie príjmy a generuje ekonomickú nestabilitu, sociálne problémy, chudobu a vo výsledku sa prejavuje aj na zhoršovaní udržateľnosti verejných financií.
Vláda robí všetko pre to, aby sme do periférnych regiónov dostali investorov, ale nie sme v pozícii, aby sme mohli niekoho nútiť, takže prílev investícií do zaostávajúcich regiónov je limitovaný. Pri výjazdoch vlády sa preto zameriavame na mobilizáciu a efektívnejšie využívanie miestnych zdrojov našich šikovných a zručných ľudí, ktorí sa potrebujú vrátiť späť na trh práce, miestne suroviny, pôdu a možnosti rozvoja mladých, malých a rodinných podnikov. Vláda schválila na základe zákona č. 336/2015 Z. z. rozvojové akčné plány pre 12 okresov. Sme si vedomí naliehavosti situácie, a preto sme naštartovali proces urýchleného vypracovania akčných plánov a realizácie konkrétnych prioritných projektov.
Plány sú pripravované zdola miestnymi aktérmi pod odborným vedením expertov a v spolupráci s ministerstvami tak, aby sa v maximálnej možnej miere využívali miestne zdroje. Tento postup vlády mobilizoval aktivity v regiónoch a naštartoval hľadanie riešení pre zlepšenie ich situácie. Spôsob prípravy a implementácie akčných plánov zároveň podstatne mení zaužívané vzorce komunikácie medzi ministerstvami, úradmi a miestnymi aktérmi. Dôraz sa kladie na využívanie procesov zdola nahor a na reálne a merateľné výsledky. Zároveň miestni aktéri poskytujú štátu spätnú väzbu pre aktualizáciu národných politík.
Dámy a páni, vláda pri svojich výjazdoch schvaľovala akčné plány okresov, ktoré s podporou vlády budú okresy realizovať nasledujúcich päť rokov. Všetky akčné plány sa zhodli na niekoľkých spoločných príčinách súčasného nepriaznivého stavu a rovnako na zásadných oblastiach riešení. Nedá sa to považovať za ich slabú stránku, naopak, je to skôr signál potreby silnejšej štátnej regionálnej politiky a adaptácie niektorých odvetvových politík. Príčiny súčasného nepriaznivého stavu podľa analýz jednotlivých okresov sú najmä ukončenie podnikateľskej činnosti alebo doslovne živorenie veľkých podnikov, ktoré v minulosti zabezpečovali regionálnu zamestnanosť, nízka alebo žiadna kvalifikácia pracovnej sily a nedostatočné pracovné návyky, absencia širokého konceptu verejných prác, nesúlad medzi školskými vzdelávacími programami a požiadavkami trhu práce, nerozvinutá infraštruktúra, nízka atraktívnosť územia pre mladú a vzdelanú pracovnú silu, nevyužívanie miestnych zdrojov a podobne.
Akčné plány ponúkajú riešenia zvyčajne v štyroch prioritných oblastiach, v komunikácii a koordinácii, priamej podpore tvorby pracovných miest, v oblasti prípravy na trh práce a zvyšovanie atraktivity územia pre udržanie kvalifikovanej pracovnej sily. Indikatívne projektové zámery sa sústredili najmä na tieto aktivity: rozvoj vidieka, rozvoj sociálnej ekonomiky, rozvoj priemyslu, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj kreatívneho priemyslu, podporu energetickej sebestačnosti, zlepšovanie životného prostredia, podporu vzdelávania vrátane celoživotného, podporu budovania zariadení sociálnych služieb alebo podporu zlepšovania verejnej infraštruktúry.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa bude aj naďalej veľmi intenzívne zaoberať menej rozvinutými okresmi s cieľom znižovania regionálnych disparít a posilnenia vnútornej súdržnosti. Veríme a sme presvedčení, že zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na jeho základe pripravené a schválené akčné plány prispejú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v mene pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, by som si dovolil prečítať odpoveď pána ministra Petra Plavčana, najmä by som sa chcel opýtať, táto odpoveď sa viaže aj na vaše otázky 2, 4, 7, 9, 10, 14, 21, 26 a 28, či môžem to naraz odpovedať. Budem citovať, pretože tak som to dostal, takže začiatok... (Reakcia z pléna.) Začiatok a koniec citátu poviem.
"Otázky, ktoré kladiete, sa týkajú pripravovaného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Dovoľujem si uviesť, že v súvislosti s jeho spracúvaním očakávam namiesto kladenia otázok formuláciu konkrétnych návrhov, ako možno súčasný systém vzdelávania zmeniť. Konzultačný proces je od 14. októbra 2016 odštartovaný v tomto momente zatiaľ pre oblasť regionálneho školstva. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania budú predstavené v ďalšej fáze. Teraz je ten správny čas zapojiť sa do diskusie, predkladať kvalifikované návrhy a odporúčania. Čakáme na podnety z terénu od učiteľov, riaditeľov, rodičov, záujmových združení. Nebudem v tejto fáze tlačiť diskusiu akýmkoľvek smerom a vplývať na zbor expertov, ktorí sú za spracovanie národného programu zodpovední."
Vážený pán poplast..., poslanec, ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si veľmi dobre uvedomuje potrebu obnovy úseku cesty prvej triedy I/9 od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. Práve pre zlý stav ciest, ako aj strategický význam tejto cesty v regióne sme sa rozhodli pripraviť na tomto úseku rozsiahlejšiu modernizáciu, ako bolo pôvodne v pláne. Ľudia sa tak môžu tešiť na kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu a nie iba klasickú opravu vozovky, čo býva bežným štandardom. Takáto investícia si, samozrejme, vyžaduje oveľa podrobnejšiu technickú prípravu ako klasické opravy. Preto v súčasnosti prebieha aktualizácia projektovej prípravy, ktorá bude hotová pred koncom roka 2017. Následne bude vybraný zhotoviteľ stavby vo verejnom obstarávaní v priebehu prvého polroka 2018 a hneď na to môže tento úsek začať modernizovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že financovanie predmetného úseku je už teraz zabezpečené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Ďakujem pekne, skončil som.

Neviem, či doplňujúcu otázku, keďže tu je pán minister životného prostredia. Ja ďakujem za túto informáciu, ktorú ste dali, čiže môžeme rátať a môžem Trenčanom povedať, že teda tá realizácia bude až v roku 2018, ak som dobre, dobre rozumel z tejto odpovede. Ja som sa preto pýtal a chcem dať teda aj podrobnejšiu interpeláciu na to, pretože súčasťou tejto nevyhovujúcej cesty je križovatka ciest I., II. a III. triedy, čiže aj ciest, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj, a na túto križovatku už bola urobená aj projektová dokumentácia, aj stavebné povolenie a bolo nám teda prisľúbené, že zo strany Slovenskej správy ciest bude toto aj nejakým spôsobom zafinancované.
Ja ďakujem a ja potom položím ešte podrobnejšiu interpeláciu v bode interpelácie.