10. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predložil aj po konzultácii teda s pani ministerkou a ministerstvom spravodlivosti pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka a Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 173).
V čl. XVI bod 1 znie:
㤠11 znie:
(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného zákona, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.
(2) Zákaz podľa ods. 1 sa nevzťahuje na rámcovú dohodu, ktorú uzatvárajú s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači, ktorí sú fyzickými osobami a ktorá sa týka poskytovania služieb."
Poznámky pod čiarou k odkazom 33 a 34 znejú:
33) Zákon o registri partnerov verejného sektora v znení a doplnení neskorších zákonov
34) § 18 toho istého zákona.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zavádza výnimka zo zákazu podľa ods. 1, ktorá sa bude týkať výlučne uzatvárania rámcovej zmluvy, z ktorej sa budú poskytovať služby a ktorú uzatvárajú na strane uchádzača výlučne fyzické osoby.
Uvediem jednoduchý príklad, čoho sa tento pozmeňujúci návrh týka. Keď napríklad Lesy Slovenskej republiky zverejnia verejnú súťaž vo vestníku na dodávku služieb lesníckych činností v ťažobnom procese v určitej oblasti, pričom zákazka má predpokladanú hodnotu 450-460-tisíc eur a predpokladá sa uzatvorenie zhruba 20 až 30 rámcových zmlúv s fyzickými osobami, napr. pilčíkmi. Jeden pilčík získa takto zákazku zhruba vo výške 20-tisíc eur, čo je niekoľkonásobne menej, prípadne až 10-krát menej, ako je zákonom stanovený limit pre zápis dodávateľa do registra partnerov verejného sektora. Takýto pilčík by mal obrovskú administratívnu záťaž a týmto pozmeňujúcim návrhom - teda aj po dohode s ministerstvom spravodlivosti - by sme takýmto ľuďom uľahčili život.
Takže ja len zopakujem, sa to týka, týka sa to výlučne fyzických osôb a výlučne sa to týka služieb, takže ja vás poprosím akurát o podporu.
Ďakujem.

Pán kolega Bernaťák, musím povedať, že ja kvitujem váš postoj alebo tento návrh, len jeho výsledok bude asi taký ako v predchádzajúcom volebnom období tender na prepravu dreva v štátnych lesoch. Získali tri spoločnosti. Aj tam robili súkromníci a výsledok je takýto. Teraz po tomto vašom vystúpení už chápem, prečo Štátne lesy túto súťaž, ktorá bola zverejnená, na pestovateľské a obnovné procesy v rámci štátnych, štátnych lesov nastavené tak, aby sa tam mohli zúčastniť malí, zrušila, a bude to pripravovať tak, že to získajú dvaja alebo..., dvaja-traja veľkých, veľkých spoločností. Pomôžete im. Ďakujem.
Uvidíme o pár týždňov, keď sa to, keď sa to zjaví, ale ja si myslím, že váš úmysel je dobrý, len tento spôsob ukončí u toho, že naozaj tu budú veľké spoločnosti, ktoré budú zabezpečovať, a oni na tom budú mať profit presne tak, ako majú tie tri spoločnosti, ktoré zabezpečujú prepravu dreva na východe, strede a západe Slovenska.

Ja len kratučko. Neviem, či hovoríme presne o tom istom mne sa tam, tam sa vlastne jedná hlavne o zníženie administratívnej zaťaženosti pre fyzické osoby drobných podnikateľov, resp. drobných živnostníkov. Čiže ťažko povedať, naozaj aký dopad bude mať aj tento pozmeňujúci návrh, ale predpokladám, že nemal by naozaj mať, mať až také dôsledky, aké spomínate vy.
Ďakujem.

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, páni ministerka, chcel by som, chcel by som predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa tak, že:
V čl. I § 15 ods. 2 sa za slová "nie je účastník zmluvy podľa ods. l v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva" sa vkladá čiarka a slová "pričom účastník zmluvy podľa ods. I nesmie ďalej plniť, čo mu ukladá zmluva", a v čl. I § 22 ods. 2 písm. a) sa za slová "nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva" vkladá čiarka a slová "pričom účastník zmluvy podľa ods. l nesmie ďalej plniť, čo mu ukladá zmluva".
Týmto, týmto pozmeňujúcim návrhom by som rád docielil to, že v situácii, kedy sa zistí, že ten, kto je partnerom verejného sektora, porušil zákon, aby sa nemohlo stať to, že ten, tá osoba na strane verejného sektora nielenže nie je v omeškaní, ale sa rozhodne, že, že bude ďalej plniť, pretože je mylné vychádzať z predpokladu, že napríklad verejný obstarávateľ je akosi náchylný alebo má zámer dodržiavať tento zákon. Je častý prípad a to je, samozrejme, dôvod, pre ktorý, jeden z dôvodov, pre ktorý tento zákon sa navrhuje, je to, že existuje kolúzia medzi, medzi osobami na strane verejného obstarávateľa a tým dodávateľom takzvaným, teda v reči zákona partnerom verejného sektora.
Čiže bolo by nám málo platné to, keby k porušeniu došlo a ten verejný obstarávateľ by ďalej plnil, to znamená, že by, že by platil a všetko by prebiehalo tak, ako má, a v podstate nič by sa nedialo. My chceme docieliť týmto to, že ten napríklad verejný obstarávateľ jednoducho nebude môcť plniť. Ak sa mu to nebude hodiť, že, že nebude plniť a že mu to vytvorí nejaké problémy, tak bude musieť nakoniec odstúpiť od zmluvy. To znamená, že samotné právo odstúpiť od zmluvy nepostačuje. Tu potrebujeme vytvoriť stav, kedy sa tomu partnerovi verejného sektora nebude plniť, pretože nesplnil podmienky podľa tohto zákona. A to je reálna sankcia.
Takže prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste tento môj pozmeňujúci návrh zvážili a súhlasili s jeho prijatím. Vychádza, vychádza z toho, že, alebo z nejakej znalosti toho, ako fungujú napríklad verejní obstarávatelia. Jednoducho je, sú častokrát prepojení na tých dodávateľov a nemajú žiaden záujem nepokračovať v zmluve, ktorú nejakým protizákonným spôsobom uzavreli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na záver. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som sa na záver poďakovať za dobrú diskusiu. Chcela by som sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené.
V prvom rade sa chcem, samozrejme, vyjadriť k návrhom, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, a to chcem povedať, že sa stotožňujeme so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. A mám za to, že prijatie tých návrhov zo spoločnej správy naozaj prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Tak ako som uviedla aj v mojom úvodnom slove, tak už tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené vo výboroch, reflektovali aj tú diskusiu, ktorá prebehla v prvom čítaní. A som presvedčená o tom, že zlepšujú právnu úpravu, najmä pokiaľ ide o vymožiteľnosť návrhu zákona ako takého.
S tým súvisí to, že sa stotožňujem aj so spoločným hlasovaním o bodoch 1, 2, 4, 5, 7 až 49 s návrhom schváliť a s návrhom na hlasovanie osobitne o každom z bodov 3 a 6 s návrhom neschváliť. To znamená, ak to zhrniem, tak ako je predložená spoločná správa, plne sa s ňou stotožňujem.
Ďakujem pekne za pozmeňovacie návrhy a ďakujem pekne aj za veľmi dobrú komunikáciu s poslancami, ktorú sme mali v rámci toho mesačného obdobia medzi prvým a druhým čítaním. Ja chcem z tohto miesta podporiť alebo vyjadriť súhlas s pozmeňovacím návrhom pani poslankyni Remišovej. My sme diskutovali o viacerých veciach. V tomto bode naozaj došlo k zhode a ja považujem naozaj za dobrý nápad prepojenie tohto zákona so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pretože naozaj pokiaľ by kvalifikovaný podnet podľa protischránkového zákona dával zamestnanec partnera verejného sektora, tak tento typ ochrany, ktorý poskytuje zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vnímam ako úplne namieste a je to režim, ktorý náš právny poriadok pozná, takže priznám sa, som stotožnená s týmto pozmeňovacím návrhom.
Rovnako, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Macháčková, my sme dlho diskutovali aj s kolegom Beblavým, ktorý veľmi vecne vystúpil v rámci prvého čítania. Niektoré riešenia sme vedeli spolu nájsť, niektoré sme nevedeli spolu nájsť. Ale to, čo je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prečítaný, sú veci, s ktorými ja sa viem plne stotožniť.
Detto námet alebo návrh, ktorý predložil pán poslanec Bernaťák, je výsledkom našej debaty, ktorej cieľom bolo, aby proste naozaj nedochádzalo k zbytočnej šikane fyzických osôb, ktorí poskytujú služby. To bol ten príklad, ktorý pán poslanec Bernaťák spomínal, a podľa mňa to nemá nijaký súvis s tým, ako v konečnom dôsledku vypíše tender, vypíšu tender napríklad aj samotné Lesy, pretože tu hovoríme naozaj o fyzických osobách, aby im sme nedávali zbytočné prekážky na to, aby do tej súťaže vlastne mohli ísť. Takže ja myslím, že je to pozmeňovací návrh, ktorý je plne akceptovateľný, a ja som s ním stotožnená.
Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika, neviem sa teraz vyjadriť, lebo ten som si vypočula teraz. Nemali sme predtým nejakú komunikáciu. Ja osobne na prvé počutie mám pocit, že nemožnosť uzavrieť zmluvy je zakotvená striktne v tej novele zákona o verejnom obstarávaní, čo je súčasťou tejto právnej úpravy. A bránim sa formulovať v tomto zákone povinnosti, povinnosti odstupovať od zmluvy a skôr som naklonená tomu ponechať na zváženie verejnému sektoru, v ktorých situáciách od zmluvy odstúpia a v ktorých nie, čo nič nemení na veci, že sankcie vrátane sankcií odobratia hospodárskeho prospechu v prípade porušenia tohto zákona zostávajú v platnosti. Čisto prakticky, pretože my sme sa nad tým zamýšľali pri príprave tohto zákona ešte predtým, ako išiel do pripomienkového konania. Život prináša rôzne situácie a mať povinnosť odstúpiť od zmluvy napríklad v situácii, že pol stavby je už rozostavaná, tak to proste má nejaké právne konotácie. To znamená odobratie prospechu. To znamená, že štátu ostane tá stavba naozaj len za náklady a odoberie sa akýkoľvek zisk partnerovi verejného sektora, ktorý poruší zákon, sa nám zdá v takej situácii primerané, pretože ťažko sa nám plošne odhadujú dôsledky toho, keby sme striktne dali do každej situácie povinnosť odstúpiť od zmluvy. Proste môžu vzniknúť dokonca právne štátu veľmi nevýhodné situácie. My sme si to takým spôsobom vyhodnotili, ale, samozrejme, ja sa pozriem na ten pozmeňovací návrh.
Ďakujem pekne za túto debatu a naozaj uchádzam sa o čo najširšiu možnú podporu pre tento vládny návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne jeden z mojich dôvodov, prečo som sa prihlásil k tomuto vystúpeniu. Dovoľte iba zrekapitulovať, že teda v rozprave v druhom čítaní vystúpili na základe písomnej prihlášky štyria páni poslanci a jeden pán poslanec na základe ústneho prihlásenia.
Aj vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ja po dohode s pani ministerkou nebudem dávať návrh, aby sme skrátili lehotu na hlasovanie, a preto teda využijeme tú 48-hodinovú lehotu, ktorú dáva rokovací poriadok v takomto, v takejto situácii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto návrhom zákona sa odstraňuje ad jedna transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k Rámcovému rozhodnutiu Rady č. 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní vecí alebo majetku medzi členskými štátmi Európskej únie.
Návrhom zákona sa ďalej do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii.
Návrh zákona súčasne obsahuje návrhy trestnoprávnej úpravy extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, ktorými dochádza k revízii nedostatočnej transpozícii Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/913/SVV. Súčasne sa ale implementujú aj zmeny právnej úpravy trestných činov extrémizmu, ktoré vzišli z intenzívnej spolupráce s Výborom pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Návrhom zákona ďalej rozširujeme pôsobnosť špecializovaného trestného činu, Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je práve tento Špecializovaný trestný súd, čím je založená aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
Návrhom zákona dochádza tiež k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania a rozširuje sa katalóg trestných činov spáchaných právnickými osobami. Súčasťou návrhov zákona je aj novelizácia zákona o dráhach, ktorá stanovuje Policajnému zboru výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy.
Dámy a páni, opakovane ako v prvom čítaní chcem povedať aj to, že, samozrejme, novela trestných kódexov nerieši a ani nemôže riešiť príčiny extrémizmu a ani dôvody podpory extrémistických hnutí a myšlienok. Zo svojej povahy ich riešiť totižto ani nemôže. Pomáha len jednoduchšej kvalifikácii trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov a tým pádom k ich účinnejšiemu vyšetrovaniu a, verím, aj postihovaniu.
Na to, že sa tieto trestné činy dodnes nedarí účinne vyšetrovať, existuje niekoľko dôvodov a patrí medzi ne podľa mojej mienky aj nedostatočná kvalifikácia a špecializácia sudcov a vyšetrujúcich zložiek pre tento druh trestnej činnosti. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súdy, sudcovia nedokážu dostatočné zručnosti jednoducho získať. A je to aj možno aj istá obava verejnej moci jednoznačne pomenovať čiaru, kde končí sloboda slova a začína spoločensky neakceptovateľné konanie. Pritom príval nenávistných príspevkov volajúcich po radikálnych riešeniach, nabádajúcich na násilie voči ľuďom aj iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia už prestáva byť doménou len okrajových častí spoločnosti, ale zahlcuje takmer každú spoločenskú či internetovú diskusiu. Takéto postoje sa tým stávajú čoraz akceptovanejšie v reálnom živote, čo môže viesť k nebezpečnej špirále k eskalácii napätia a konfliktov v celej našej spoločnosti. Existuje totiž jasný a preukázaný súvis medzi verbálnymi prejavmi, ktoré nie sú včas zastavené, že môžu u nositeľov vyvolať dojem, že sú vlastne oprávnené, spoločnosťou schvaľované, od čoho je už len krôčik k ich priamej realizácii vo fyzickom svete. A ja som presvedčená, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
Novela nerieši, samozrejme, organizáciu práce ani postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov a extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Od toho sú iné zákony a kompetentní iní ministri. Ale táto novela chce prispieť k tomu, ale aj ku kvalite rozhodovania v týchto otázkach práve tým, že špecializuje súd a špecializuje prokuratúru. A považujem to pre nastavovanie judikatúry, ktorá je v tomto prípade veľmi dôležitá, za dôležitý krok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojím tu teraz pred vami vlastne nielen ako ministerka spravodlivosti, ale aj ako človek, ktorý cíti vážne obavy o smerovanie krajiny aj v dôsledku nárastu radikálnych a extrémistických prejavov a postojov, a preto z obidvoch týchto polôh vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 166 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 25 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 174a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 81 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, na úvod by som chcel vysloviť nádej, že dobrý úmysel, ktorý nepochybne viedol pani ministerku k zákonným úpravám týkajúcim sa boja s extrémizmom, prinesie ovocie. Je to nepochybne celospoločenský záujem slušných ľudí tejto krajiny.
Dovolím si predniesť, využijúc otvorenosť Trestného zákona, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Petra Osuského k danému zákonu, ktorý doplňuje článok 2 Trestného zákona, kde v čl. 2 sa za bod 4 dopĺňa nový bod, ktorý znie:
5. V § 125 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestný čin podľa § 246."
Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím osvetliť pani ministerke – študijný materiál (povedané so smiechom a podanie materiálu ministerke) –, čo je jeho dôvodom a o čom vlastne je. Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 eur, alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov a tým aj vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou. Tým, že sa do toho § 125 ods. 2 Trestného zákona doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.
Čo ma k tomuto viedlo? Zhodou okolností včera sa do schránok obyvateľov Bratislavy dostalo ďalšie číslo Bratislavských novín a zhodou okolností v ňom sú rovno dva materiály venované sprejerskej devastácii mesta. Skutočnou príčinou, prečo som s kolegom Dostálom takýto návrh predložil, je to, že na pravidelných informáciách staromestského zastupiteľstva, ktorého som už niekoľko rokov členom, sa onehdá v diskusii poslancov s pracovníkom polície, zhodou okolností právnikom, ktorý podával informáciu o stave fungovania bezpečnosti v Starom Meste, vyskytla i táto téma a po skončení diskusie, dá sa povedať off records, prišiel tento právnik s tým, že zápas s devastovaním mesta sprejovaním stroskotáva na nejasnej možnej interpretácii uvedeného § 246. Ak si dovolím, urobím tak, prečítam odôvodnenie.
Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody. K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý bol účinný do 1. januára 2006. Formulácia vtedy novej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola:
"Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa..." a tak ďalej. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, ale iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá bola v roku 2005 6 900 slovenských korún. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 1. 1. nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu sprejerstva z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v V. hlave všeobecnej časti nazvanej Výklad pojmov už aj ustanovenie § 125 ods. 2 v znení: "Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá." Škoda aspoň malá podľa tohto je 266 eur.
V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít - sudcovia, prokurátori či advokáti - výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých priamych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 eur.
Podľa takého výkladu, ktorý nie je fixný, ale deje sa, je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 eur. No myslím si, že predstava, že posprejovanie travertínu Národného divadla je, sa líši podľa veľkosti plochy, zásadne sa mne, dá sa povedať štandardným občianskym sedliackym rozumom, nezdá.
Zhodou okolností sa o zápas cestou zákona so sprejerstvom pred mnohými rokmi niekedy v tom období 1998 až 2002 pokúšal vtedajší primátor Nitry poslanec Jozef Prokeš. Bol vtedy opozičným poslancom za SNS a zhodou okolností, keď predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý istým spôsobom reguloval sprejerstvo, tak som mu povedal, že aj keď sme politicky z opačných brehov, takže mu môžem na mieste povedať, že jeho návrh novely alebo pozmeňovací návrh podporím. Pravda je, že jeho návrh neprešiel, ale medzitým, ako som prečítal, došlo k regulácii sprejerstva. Nepochybne, ale trvám na tom, že aj keď sa to nedá porovnávať s extrémistickými výzvami aktivitami a podobným, devastácia prostredia, v ktorom žijeme, bola už od známeho a mnohokrát opakovaného príkladu rozbitého okna, ktoré sa nezasklí, čím začína devastácia prostredia, vedie k tomu, že sa hladí na veci do istej výšky plochy postriekaného travertínu či mramoru ako na, nechcem povedať, že mladícku nerozvážnosť, ale ako na drobnosť. A ja si myslím, že presne tak, ako pri trestných činoch extrémizmu je i tolerancia takýchto zdanlivo drobností meraných štvorcovými centimetrami zdevastovaného Národného divadla nie tou správnou cestou.
Preto si dovolím položiť tento, predložiť tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh a odovzdávam ho týmto vám, pán spravodajca, a som pevne presvedčený, že je to pozmeňovací návrh apolitický, nestranícky, že je to proste pozmeňujúci návrh, ktorého realizácia môže prispieť k zlepšeniu status quo presne tak, ako si to žiadala čitateľka a dopisovateľka Bratislavských novín Mária Brenčičová, ktorá v tom čísle, ktoré sa mi včera dostalo do rúk, zmieňuje tento devastačný faktor bratislavského životného prostredia.
Budem veľmi rád, ak tento návrh podporíte nie k sláve mojej, ale k lepšiemu prostrediu v meste, v krajine, v ktorej žijeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. K tomuto by som uviedol, že v rozpore s tým, čo by sa tu mohlo zdať, toto nie je náhoda, že táto zákonná úprava sa takto vyvíjala. Som presvedčený, že polícia si - a iné orgány činné v trestnom konaní - si tu jednoducho zjednodušili prácu, pretože viem zo skúseností z Českej republiky, že tieto trestné činy sa veľmi nepríjemne stíhajú, pretože celospoločenský názor je rozpoltený, pretože sa jedná o mladých ľudí, ktorí sa dostali na nejaké scestie, ale stíhať sa musia, a preto, ako to už u nás býva, si polícia a prokuratúra problém vyriešili tak, že ho neriešia. Povedali, že škodu malú nevedia určiť, čo, samozrejme, je hlúpa výhovorka. Takto to u nás funguje.
Ďakujem.