10. schôdza

Ďakujem. Práve rečnil poslanec, kvôli ktorému sa viac-menej tento zákon predkladá, čiže to je lex Matovič. Potvrdil, že je aj dobrý, ale aj dosť drsný rečník, ale i tak, a teraz sa obracam, samozrejme, najmä k tým, čo by tento zákon chceli schváliť, ale i tak jeho slová sú slovami. Vaše zákony, vážená koalícia, prechádzajú bez ťažkostí, vaša moc je uplatňovaná, tá sa nezastaví ani pred tričkami, ani pred nejakým transparentom, ani pred nejakou rétorikou.
Takže vlastne prečo lex Matovič? Však v podstate v politike slová, opakujem, ostávajú tam, kde môžu dosiahnuť slová. Jedinou odpoveďou je to, že obávate sa naozaj predsa len verejnosti. Obávate sa, že tu odznievajú slová, ktoré môžu strhnúť verejnú mienku na stranu opozície. Obávate sa, že robíte alebo budete robiť aj veci, ktoré by verejnosť neodobrila, a ak sa v parlamente dostatočne jasne, áno, možno niekedy aj s vizuálnymi pomôckami, odprezentujú, verejná mienka sa obráti proti vám. Na jednej strane je to dobrá známka, že máte strach pred verejnou mienkou, na druhej strane treba povedať, že strach nebol nikdy dobrým radcom a nepomohol v slovenskej politike nikomu, kto si myslel, že tuná všetko prevalcuje zo strachu a vonku si to nikto nevšimne.
Všimne, tu sa dá valcovať, ale vonku ľudia si o tom urobia názor a to slobodné slovo, áno, niekedy aj drsné, si vypočujete stokrát drsnejšie.

Pán poslanec Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec, žijete vo veľmi zvláštnom svete, na ktorý si, samozrejme, postupom času zvykáme a učíme sa normálne fungovať v tomto parlamente.
Viete, vážení kolegovia, ktorí aj teda tak tlieskate veľmi, máme naozaj v tom čl. 19 ústavy napísané niečo o ochrane osobnosti. Parlament by malo byť miestom, kde naozaj príde reprezentácia 5 mil. ľudí, kde pravdepodobne každý normálny človek môže očakávať, že bude bezpečný, že ho nikto nebude fyzicky napádať a že ho nebude napádať slovne a že bude držať elementárny štandard ľudskej komunikácie.
Pán Matovič, ja, každý z nás nejako sa snaží počúvať toho druhého, ale vy principiálne nepočúvate nikoho. Vy žiadny dialóg nepotrebujete, vy ste mierou všetkých vecí. Vy netušíte o rokovacích poriadkoch absolútne nič, ja vás podozrievam, že ste neprečítali ani tento. Ale ten Kresák, ten Číž a tí iní prečítali desiatky rokovacích poriadkov, videli rokovanie parlamentov inde, sledujú Európsky parlament. Toto je druhé čítanie, pán Matovič, ste preukázali absolútne nespôsobilosť odborne hovoriť o rokovacom poriadku. Porušili ste zas demonštratívne rokovací poriadok, lebo v druhom čítaní sa už nevedú mítingové reči, má sa hovoriť k jednotlivým inštitútom. Dourážali ste každého, koho ste videli a podobne.
Jediné hodnoty, ktoré zdokonaľujete, je bezočivosť a neokrôchanosť, pán poslanec. Znovu ste to predviedli. A možno aj niektorí iní by sme mali porozmýšľať o tom, či sa nekompromitujeme, keď takéto konanie správame, aké drsné správanie? Surové, bezočivé urážanie politických súperov.
Predsa politická kultúra nie je vec, ktorá nemá byť chránenou hodnotou v tomto parlamente a pre každého z nás by malo byť cťou, keď rokujem s politickým súperom, aby som sa k nemu správal ako človek a rešpektoval ústavné právo na to, že máme právo na dôstojnosť, na fungovanie normálne. To diskutovať o veciach, ktoré tu hovoril pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Grendel, nech sa páči.

Pán poslanec Matovič veľmi správne poukázal na to, že táto novela netrestá iba opozíciu, ale aj časť koalície, preto by som pánovi predkladateľovi odporučil, aby si vypočul takúto radu. Naozaj by bolo nespravodlivé, keby pán Číž musel zaplatiť 2-tisíc eur za to, že si dá jeden cukrík, ktorý obsahuje iba dve kalórie, preto možno by stálo za zváženie, keby ste do tejto novely ešte dali nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré nastavia povedzme v kalóriách alebo v kilojouloch, koľko energie si môžu poslanci dopriať v rokovacej sále, aby to bolo férové a spravodlivé. Naozaj 2-tisíc eur za 2 kalórie, to je naozaj vysoká cena.

Pán poslanec Viskupič.

Je niekedy ťažké vystúpiť s takými titánmi slova a reči, ako bol pán poslanec Číž, a preto by som si na tvoje vystúpenie, Igor, dovolil zareagovať asi na tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som počul, a to bolo, že si sa pýtal, kto je arbitrom. A ja mám totižto pocit, že v strane SNS hneď po voľbách zabudli, kto je arbitrom tohto pléna, a zabudli na to, že do tohoto pléna ich môžu dostať a môžu vyhodnotiť ich správanie len a len voliči.
Ja som v jednej debate zažil pána Pašku z SNS, ktorý hovoril, že on sa medzi volebnými obdobiami zodpovedá iba 6-tisíc svojim vlastným členom strany, a snažil som sa mu tam vysvetliť, že to je strašný omyl, pán Paška, vy sa celým svojím správaním, konaním, svojimi návrhmi zákonov a tým, čo robíte v pléne parlamentu a spoločnosti, vždy od prvého do posledného okamihu zodpovedáte voličom.
A myslím si, že veľmi dobre, tvrdo, jasne si ukázal, že ten, kto si chce toto arbitrovstvo, toto rozhodcovstvo zobrať a chce si ho zobrať predseda parlamentu, sa absolútne a strašne mýli, pretože na konci dňa volič bude musieť vyhodnotiť, či sa vydali v tejto ambícii správnym alebo nesprávnym smerom.
Keďže pri SNS ako koaličnom partnerovi SMER-u sa vydali nesprávnym smerom a často si sa pýtal, prečo kryjú Kaliňáka, prečo im nevadí bývanie premiéra v byte daňového podvodníka, je jasné, že, a dúfam, že volič to vyhodnotí správne a už ich sem do Národnej rady nepošlú.

Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som to tak zhrnula, že čo nám vlastne prekáža na tejto novele rokovacieho poriadku. Spôsob prípravy daného zákona, to, že je vytvorená len preto, lebo vám vadia prejavy opozície. To, že chcete menej pracovať v zmysle menej počúvať, menej počúvať debaty v parlamente. A predtým som hovorila, že preto, lebo to chce pán predseda. Hovorila som o privlastnení si aj celej Národnej rady a teraz by som to možno zmenila na to, že, lebo sa hanbíte za členov vlády, ktorí kryjú dépeháčkarov. Proste prekrývate kauzy a je vám to trápne, že sa o tom rozpráva v Národnej rade. To je hlavný dôvod, prečo meníte rokovací poriadok. Zapchať ústa a čo najmenej toho od opozície počuť.
Len si uvedomte, keby ste prestali s takýmto krytím, keby ste reagovali na výzvy, na to, aby sa naozaj a skutočne vyšetrovali veci, nič také by sa nerobilo. Uvidíte, sami by ste videli, ako by sa zmenila kultúra v parlamente. Takže vaším nekonaním sa deje to, čo sa naozaj deje.

Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.