10. schôdza

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána Viskupiča vyplýva niekoľko vecí. Za prvé, chcem podčiarknuť, že jeho dôsledná rekapitulácia myšlienok a konceptov týkajúcich sa rokovacieho poriadku naozaj trvala niekoľkonásobne dlhšie, než je ten oklieštený čas, o ktorom uvažuje novela rokovacieho poriadku. Pritom ale často sa tu predostierajú ešte zložitejšie, komplexnejšie a na život ľudí dopadajúcejšie zákony, či sú sociálne, zdravotné alebo hoci aj štátny rozpočet.
Dámy a páni z koalície, to skutočne chcete, aby nebolo možné v parlamente dostatočne rozviesť argumenty okolo štátneho rozpočtu? Skutočne chcete, aby minister financií nesmel ukázať graf, verme, že pozitívneho vývoja ekonomiky Slovenskej republiky? Aby sme naozaj boli obmedzení pri práci? Tí poslanci chcú pracovať. Ani jediný raz sa tu naozaj neuplatnil reálny, reálna forma bojkotu, kedy by sa čítaním nejakého, aspoň nie v tomto volebnom období, kedy by sa čítaním nejakého telefónneho zoznamu jednoducho tupo ťahal čas. Aj vystúpenie pána Viskupiča bolo konkrétne a prinášalo mnohé dôležité podnety. Medziiným podčiarknem najmä koncept, koncept toho, aby poslanci mohli zriadiť vyšetrovacie výbory a aby mohli robiť poslanecký prieskum. Toto sú dva piliere parlamentarizmu na celom svete, v drvivej väčšine európskych štátov, ale v predkladanej novele práve tieto dva, ktoré by posilňovali prácu, chýbajú. Čiže ide o bránenie v práci parlamentu a poslancom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa ešte raz k rokovaciemu poriadku. Ja sa vrátim úplne na začiatok, kde táto myšlienka vznikla. Táto myšlienka vznikla niekedy v apríli, v marci, kedy pán Danko zhodou okolností videl niekoho v sále jesť horalku. Nikdy predtým sa to nestalo, nikdy potom sa to nestalo, náhodou si niekto v tejto sále otvoril horalku a pán Danko sa rozhodol, že na základe tohto jedného incidentu bude meniť celý rokovací poriadok.
V jednej tlačovej konferencii pán Danko povedal, že mojím cieľom, keď skončím toto 4-ročné volebné, túto funkciu za štyri roky, mojím cieľom bude, aby tu nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol v sále horalky. A ja sa pýtam, čo je toto za politika, ktorý si ako cieľ politického snaženia stanoví to, že nebude mu tu nijaký poslanec behať v tričku a niekto tu nebude jesť horalku. Ja by som od politika očakávala, že politik si stanoví za cieľ, aby bolo lepšie zdravotníctvo, aby naše deti boli vzdelanejšie, aby sme vytrhli ľudí z chudoby, aby sme znížili nezamestnanosť, ale nie to, aby jeho politický oponent a protivník nebehal v tričku, alebo aby niekto nejedol v sále horalku, a na základe tohto chcel meniť celý rokovací systém Národnej rady. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne, ak na základe jedného incidentu ideme meniť niečo, právny systém, ktorý tu roky fungoval a ktorý bol dobrý. Mne sa niekedy zdá, že pán Danko si rieši také svoje osobné animozity a osobnú nenávisť zmenou právneho systému. Ale takto to predsa v štáte nemôže fungovať, že ja niekoho neznášam, tak zmením zákon len preto, že môžem, aby už nemohol napríklad chodiť v tričku, alebo aby sme tu nemohli vysypať hračkárske bankovky.
Mimochodom, k tým bankovkám a používaniu vizuálnych pomôcok. Ako ináč, predstavte si, že do sály príde minister vnútra, ktorý obhajuje vlastne, má sa zodpovedať za to, že obhajoval človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, s takými absurdnými argumentami, že je normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti. Ako lepšie dokážete, že je to absurdný nezmysel ako tým, že tých 12 mil. eur v hotovosti v hračkárskych bankovkách donesiete. A ľudia mohli vidieť, že na to treba devätnásť poslancov, z ktorých každý má dve obrovitánske ťažké tašky, a nakoniec tých bankoviek je tu kopa, ktorá je veľká skoro dva metre.
Mimochodom, ak si spomeniete na rokovanie Národnej rady od marca v tomto volebnom období, tak 99,9 % rokovaní Národnej rady je konštruktívnych. Normálne sa tu bavíme, diskutujeme o zákonoch a nikto tu nenosí žiadne vizuálne pomôcky. Vizuálne pomôcky sme doniesli vtedy, keď sme odvolávali ministra vnútra Kaliňáka, alebo pána Fica. Mimochodom, zase je na mieste pripomenúť, že vizuálne pomôcky sem pravidelne nosili aj strany vládnej koalície.
Keď sme napríklad debatovali o návrhu v školstve, o zrušení veta zriaďovateľa, tá debata trvala viac ako šesť hodín a bola veľmi konštruktívna. Napríklad veľmi dobre sa debatovalo s pánom Petrákom, predsedom školského výboru, alebo tu sedel pán Blanár a diskutoval o svojich skúsenostiach z komunálneho školstva. A hoci sme s ním aj s kolegom Dostálom a Osuským nesúhlasili, napriek tomu sme jeden druhého počúvali, diskutovali, vypočuli sme si argumenty, prečo pán Petrák si za pozmeňujúcim návrhom stojí, my sme prezentovali argumenty, prečo nie je dobré prinášať politiku do škôl, ale bola to ukážka, jedna z ukážok, ako má odborná debata v parlamente vyzerať.
Pán Danko teraz v rokovacom návrhu, v návrhu rokovacieho poriadku navrhuje, aby takéto debaty sa už nemohli uskutočniť, aby sme nemohli na pôde parlamentu odborne diskutovať, aby každý poslanec mohol vstúpiť do rozpravy len raz a aby mohol hovoriť len 20 minút. Samozrejme, každý zákon má nejaké výnimky, tak je tomu aj teraz, pán Danko stanovuje výnimku pre seba, kedy on môže hovoriť toľko, koľko chce. Zväčša do diskusie nikdy neprispieva odbornými argumentami, maximálne tým, že sa naváža do kolegu poslanca, že ho otec v detstve bil a podobné veci, a tak isto môžu neobmedzene prispievať do diskusie podľa návrhu pána Danka aj ministri a vláda. Podotýkam, je to absurdné, pretože vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.
Pán Danko si v návrhu rokovacieho poriadku zavádza pre seba aj nové právomoci. Chce poslancov disciplinárne trestať, dávať návrhy na disciplinárne konanie, dávať im pokuty a všetci vieme, ako návrhy vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií dopadnú. Vládna väčšina, vládna koalícia tam má väčšinu, čiže akékoľvek porušenie väčšinou skončí tak, spomeňme si na pani poslankyňu Vaľovú, kedy výbor konanie zastavil, alebo pána ministra Kaliňáka, kde sa to konanie tiež začalo, ale napokon vládnej väčšine stačil taký absurdný argument, že pán Kaliňák nemusí uvádzať pôžičku vo svojom majetkovom priznaní, úver, hoci to zákon prikazuje, pretože on tvrdí, že kontokorentný úver to je niečo ako prečerpanie na karte. A ja sa pýtam, prosím vás, povedzte mi, ktorý človek v tejto krajine má prečerpanie na karte 500 mil. eur, alebo ktorý minister? Takže vieme, ako funguje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ako tresty pre neposlušných poslancov vždy dopadnú.
Pán Danko operoval nejakou komparatívnou analýzou, ktorú si dal spraviť, skúmal nejaké krajiny, Parlamentný inštitút mu to vypracoval a na základe toho si tak povyberal hrozienka zo všetkých krajín a povedal, že my musíme obmedziť rozpravu, my musíme obmedziť čas, lebo v Európskom parlamente majú obmedzený čas, my musíme obmedziť pre poslancov to, my musíme obmedziť tamto. Zabudli sa však pozrieť na to, ako funguje parlamentná kultúra v iných krajinách, kde sa pozeral. Len keď si zoberiem napríklad Veľkú Britániu. Za celú históriu Veľkej Británie spíker, predseda dolnej komory parlamentu, nikdy nepovedal poslancovi, či ho otec v detstve bil, alebo či nemal detskú izbu. A predseda parlamentu vo Veľkej Británii, keď už sa tak veľmi chceme inšpirovať Veľkou Britániou, predseda parlamentu je nestranný a nestranník, vždy musí vystúpiť z politickej strany a toto obmedzenie platí aj po skončení volebného obdobia. Čiže keď chce robiť sudcu medzi poslancami, musí byť nestranný. A je to ustanovenie aj preto, aby predseda parlamentu nezneužíval svoju funkciu na rôzne stranícke boje, na posilnenie nejakej straníckej pozície a na získavanie politických bodov pre svoju stranu, pretože predseda Národnej rady je, áno, jedna z najdôležitejších funkcií, ktorú máme v tejto krajine a mala by zabezpečovať hladký chod parlamentu. Hladký chod parlamentu.
Čo však urobil pán Danko? Už nejaký čas tu diskutujeme o zmene rokovacieho poriadku. Namiesto toho, aby sme sa bavili o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť zdravotníctvo, alebo o zákonoch, ktoré môžu zlepšiť školstvo, my sa tu bavíme o zmene rokovacieho poriadku, ktorú sem priniesol pán Danko, a to len preto, že má nejaké osobné animozity s nejakým poslancom, a len preto, že videl jesť nejakú horalku. Občanom to nič neprinesie, či budeme my rečniť 20 minút, 30, 40 alebo neobmedzene, tak ako to bolo doteraz, občania, občanom to neprinesie žiadne zlepšenie, ba práve naopak, občanom zlepšenie prinesie odborná diskusia v parlamente, pretože keď tie zákony nebudeme zlepšovať tu v parlamente, potom sa budú nestále novelizovať. Bola štúdia jedného z podnikateľských združení, ktoré vypočítalo, že v priemere podnikateľské zákony sa novelizujú minimálne raz za mesiac, každé dva týždne, myslím. Ale minimálne raz za mesiac. A teraz si predstavte ten dopad na podnikateľské prostredie, keď každý mesiac sa zmení niečo v zákonoch, ktoré sa tých podnikateľov dotýkajú. Samozrejme veľké firmy sa s tým dokážu vysporiadať pomerne promptne, lebo majú rozsiahle právnické oddelenia, ale malí a strední podnikatelia, pre nich je to hotová katastrofa, keď nemajú stabilné podnikateľské prostredie. A čoho je to dôsledok? Dôsledok, je to dôsledok zle spravených zákonov, šlendriánsky spravených zákonov, ktoré v parlamente, ktoré prichádzajú do parlamentu. A na to, aby sme opravili tieto zákony, áno, potrebujeme v parlamente odbornú diskusiu.
A myslím si, že krajina sa nedá riadiť tak, že za to, že máte moc, tak si myslíte, že môžete všetko. Už to povedal pán Paška raz, vyhraj voľby a môžeš všetko, maj moc v krajine, ale ani pán Paška sa neuchýlil k takýmto arogantným prejavom moci. Nemôžeme tu tolerovať to, že niekomu sa, alebo pánovi predsedovi parlamentu sa znepáči nejaký poslanec, prechováva k nemu nejakú osobnú nenávisť a potom ide meniť celý právny systém krajiny. Kde sme sa to dostali?
Preto mi dovoľte, vážení kolegovia z koalície, dovoľte mi vás opätovne vyzvať, aby ste stiahli tento návrh rokovacieho poriadku, aby sme si spoločne sadli k jednému rokovaciemu stolu, my prinesieme ďalšie návrhy, ktoré si myslíme, že sú veľmi potrebné na zlepšenie legislatívneho procesu, ako je napríklad problematika prílepkov, skrátené legislatívne konania, problematika poslaneckého prieskumu a tak ďalej, kolega Viskupič už o nich obsiahlo hovoril. Sadnime si k jednému rokovaciemu stolu a spoločne sa pozrieme na to, ako by sme mohli rokovací poriadok vylepšiť, čo by sme tam mohli zmeniť a skúsime nájsť nejaký konsenzus, aby ak niečo nefunguje, aby fungovalo lepšie. Ale nie takto, že jeden človek si zmyslí, že už sa mu nepáči, ako tu niekto behá v tričku a nepáči sa mu, ako tu niekto je horalku, ako malý chlapec v škôlke, a preto nám tu ide zmeniť rokovací poriadok.
Čiže ešte raz vás vyzývam, prosím vás, stiahnite tento návrh a poďme sa o ňom spoločne baviť ako kultivovaní ľudia v civilizovanej krajine.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ďakujem ti za duplikáciu toho, že spôsob, akým bol daný, daná novela rokovacieho poriadku, vytvorená, je naozaj nie dobrá, nie správna, takouto cestou by sme nikdy nemali ísť. Ja použijem slovo, ktoré použil kolega Vašečka pri prvom čítaní, že máme pocit, že došlo k chorobe z oplašenosti. Naozaj pán predseda sa rozhodol a celé plénum sa teraz musí postaviť do pozoru a robiť podľa toho, ako sa jemu páči, alebo nepáči. Pre mňa ten spôsob prípravy je od začiatku veľmi čudný a nečestný. Je nesprávne, ak na základe zopár indícií dôjde k zmene takej dôležitej normy, ako je rokovací poriadok Národnej rady, ktorého výsledkom je obmedzenie možnosti rozpravy poslancov. Nie je to jediná vec, ktorá sa tu obmedzuje. A to, že tam máte pár bodov, ktoré reálne pomôžu parlamentu, je v tomto prípade neporovnateľne malé, malé a málo silné gesto na to, aby sa dalo hovoriť o dobrej a spravodlivej zmene rokovacieho poriadku.
Takže pridávam sa k výzve Veroniky Remišovej, prosím vás, stiahnite tento rokovací poriadok a začnite ho robiť tak, ako sa má, v spolupráci s opozíciou, lebo možno čochvíľa budete aj vy v opozícii.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež povedať pár slov k tomuto rokovaciemu poriadku, aj keď ešte stále, ako som už niekedy spomenula, ja som, stále sa považujem za začiatočníka a nemám vžité pravidlá rokovacieho poriadku a neustále ma prekvapuje, čo všetko rokovací poriadok umožňuje.
Dovolím si tiež povedať nejaké vyjadrenia k navrhovaným zmenám. Predovšetkým je to k § 32 ods. 3, ktorý sa navrhuje, o zákaze používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam, informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. Chcela by som povedať, že nerozumiem tomu, prečo máme vnímať mobilné zariadenia ako rušivý element. Veď ide predsa o pomôcku, ktorá nám pomáha udržiavať kontakt s moderným svetom, a je to prostriedok, vďaka ktorému dokážeme pohotovo reagovať v krátkom čase.
Elektronické zariadenia sú všade prítomné a nijako sa im nevyhneme. Tváriť sa, že neexistujú a obmedzovať ich používanie len na niektoré funkcie, je skôr znakom neschopnosti podľa mňa. Mňa by osobne zaujímalo, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať porušovanie? Kto bude striehnuť na to, či mobilný telefón, ktorý všade, alebo teda všetci máme niekde na blízku, či ho v danej chvíli nepoužijeme na nejaké záznamy, či si s ním nerobíme fotografie, či si nezaznamenávame prenos, alebo teda či nerobíme nejaký prenos, pretože môže byť položený na stole a nikto o tom nemusí vedieť. Môže byť položený na stole alebo môžeme mať v ruke ten, s ktorým vôbec nič nerobíme, nič nenahrávame, a iný telefón môže slúžiť na úplne iný účel. Mám pocit, že v tejto sále budeme zrazu všetci podozriví. A ja mám pocit, že pri mnohých zákonoch sa postupuje presne takto. Najprv je všetko podozrivé, a teda prenasledujeme všetko, čo môže znamenať nejaký, čo môže viesť k niečomu, čo sa nepáči niekomu, teda z mnohých vyjadrení vyplýva, že teda čo sa nepáči pánovi Dankovi, a málo sa dbá na to, aby sme využívali všetky tieto vymoženosti, ktoré máme, a teda aj všeobecne zákony na to, aby slúžili v prospech ľudí. A aj tento zákon v tejto podobe zase len prenasleduje a neslúži na prospech nikoho.
Zvýšením používania mobilných a iných zariadení by mal byť úplne iný cieľ, napr. by mal viesť k väčšej ochrane životného prostredia, a to tým, že naozaj úplne všetky dokumenty budeme mať v elektronickej podobe, že budeme mať aplikácie, ktoré nám slúžia na čítanie takýchto dokumentov, budú veľmi rýchlo dostupné, a napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa už tak deje, nemáme to kompletné.
Ďalším bodom je § 32 ods. 4, že do rokovacej sály je zakázané vnášať jedlo. Neviem, na základe akej analýzy vznikol tento nezmysel, ale ja si nepamätám, že by si niekto z poslancov do tejto sály, za tú krátku dobu, ktorú tu som, že by si sem priniesol napr. menučko. Ja myslím, že všetci sme tu natoľko rozumní, že vieme, máme nejaké pravidlá slušnosti, alebo teda sme natoľko schopní rozlíšiť, čo sem patrí a čo nie, že naozaj takéto veci sa tu vôbec nedejú, a tým pádom zase sa rieši niečo, čo vôbec nie je ani trochu dôležité.
Pre mňa je ďalej nepochopiteľné, že napr. do § 43 sa vkladá ďalšie písmeno, a to, že schôdzu môže prerušiť, teda, že predseda, medzi právomoci predsedu patrí aj prerušenie schôdze. Neviem, prečo má mať práve predseda toto privilégium a prečo je medzi právomocami, keď tento problém rieši v podstate už § 32 ods. 2, kde toto právo má predsedajúci ako taký. Neviem, prečo toto musí byť zduplikované ešte aj u predsedu.
Ako už moji kolegovia, teda predovšetkým kolega Viskupič veľmi podrobne popísal, tento návrh zákona nerieši nijakým spôsobom poslanecký prieskum. Na sociálnom výbore sme to už zažili, že jednoducho, keď pani Nicholsonová predložila návrh na poslanecký prieskum, tento nám vďaka nefunkčnosti neprešiel, lebo samozrejme nám to koalícia neodhlasovala. Rokovací poriadok, to by mali byť pravidlá majority, ktorá rešpektuje minoritu. No, neviem, o akom rešpekte je tento rokovací poriadok.
Zaráža ma mnohokrát, akým spôsobom tu prebieha hlasovanie. Jednoducho sa tu odhlasuje, že nebude hlasovanie doobeda, raz doobeda, raz poobede, raz celý deň, raz, vždy je na to nejaký dôvod, protokolárne povinnosti. O ničom podobnom rokovací poriadok nehovorí a je to naozaj pre mňa veľmi prekvapujúce. Takéto právomoci by, by rozhodne nikto mať nemal.
Ešte o jednej veci by som sa chcela zmieniť, a to sú samozrejme zase tie nešťastné bariéry. Rokovací poriadok hovorí o tom, že do rozpravy sa vystupuje, alebo teda v rozprave sa vystupuje jedine z tohoto miesta, teda spoza rečníckeho pultu. Ja som si povedala, že ja to takto budem dodržiavať, napriek tomu, že samozrejme bolo mi ponúknuté, že môžem vystupovať aj z miesta, ale ja to odmietam. Rokovací poriadok by mal rátať aj s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Môže sa stať komukoľvek z vás, že z nejakého dôvodu nebude môcť buď prísť, vystúpiť alebo niečo podobné, nerieši, teda rokovací poriadok nerieši, napr. nerieši tie vstupy do tejto sály. Nepovoľuje vstup asistentom. Mne to spôsobuje naozaj veľké problémy, pretože neviem tak rýchlo zareagovať ako vy, že vybehnem, či do salónika, či von z miestnosti, či čokoľvek, pretože nemám po ruke asistenta. Ja som sa s tým zmierila, je to v poriadku. Ja to tie štyri roky vydržím, ale bola by som veľmi rada, keby sa do rokovacieho poriadku takáto možnosť osôb, ktoré majú vstup do rokovacej sály, ktorá je nevyhnutná na pomoc ľuďom alebo osobám so zdravotným postihnutím z akéhokoľvek dôvodu, či je to zrakové postihnutie, či je to nepočujúci, či je to telesné postihnutie, aby tam táto možnosť bola a nikto o tom nediskutoval, a nieže sa takéto veci zavrhnú na poslaneckom grémiu. Príde mi to absolútne nedôstojné.
A ešte by som chcela spomenúť jeden fakt, ktorý sa mi stal minulý týždeň. Súčasťou rokovacieho poriadku nie je napr. používanie tlačového centra. Aj keď možno je to trošku od veci, ale aj výbory rieši niekto, aj výbory rieši rokovací poriadok a možno, neviem, neviem si predstaviť, ako by sa tváril pán Danko, keby nebol v záberoch. Pán Danko je veľmi citlivý na svoju osobu, zato mne sa veľmi často stáva, že neustále mi tu niekto znemožňuje vykonávať svoju prácu a súčasťou mojej práce sú aj brífingy. Do dnešného dňa nie je tlačové centrum bezbariérové a podľa neoficiálnych informácií, debarierizácia, ktorá bola navrhnutá, je zrušená. Do dnešného dňa nemám o tom informáciu. Raz, aby som, aby som mala dôstojné podmienky na to, pri nejakej, pri jednej tlačovej konferencii som si so sebou priniesla vlastné rampy, teda nie vlastné, mala som ich požičané. Na poslednej, poslednom tlačovom brífingu sa ma pýtali, že kde mám rampy. No nemám ich. Nie je to moja povinnosť, aby som si ich so sebou nosila. Ja ich nenosím miesto kabelky a myslím si, že by bolo dôstojné, aby aspoň malý krok táto Národná rada urobila. Tá tlačová miestnosť neslúži len mne. Tlačová miestnosť slúži aj ľuďom, ktorí tam môžu byť ako hostia, a netvárme sa, že všetko sa tu robí len kvôli mne. Ja tu nebudem naveky, zato vy na mojom mieste môžete byť rovnako. A tak by som bola rada, keby sa riešili v tejto Národnej rade aj oveľa podstatnejšie veci, ako je rokovací poriadok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Drahá, stále ešte neskúsená kolegyňa Silvia, vy ste adresovali tomuto parlamentu niekoľko naozaj vtipných otázok, lebo sa čudujete systému aj mysleniu predkladateľov tohto rokovacieho poriadku. Trošku vám pomôžem. Pýtajte sa, že kto bude trestať poslancov, jak to budú sledovať. No budeme sa tu namiesto zaoberania sa zákonmi špehovať a bude nás trestať koalícia, pretože ona má väčšinu a samozrejme ona si odhlasuje, ako už ukazuje, to, čo ju napadne. Zrejme teda častokrát bude zosobnená pánom Dankom, ktorého neskúsenosť ste správne postrehla, ktorý je z toho nervózny a jednoducho presvedčil svojich partnerov, že jeho neuróza sa vhodne spojí s neurózou zase pravicových poslancov, ktorí sa nejak nevedia vyrovnať alebo nevedeli vyrovnať s tým, že sme im pripomínali tu i tam, že prebehli na druhú stranu a niekde nejakým spôsobom čosi zapreli, čo predtým tvrdili. Jednoducho nevedia si uvedomiť, drahá Silvia, že sú v 21. storočí. A zdá sa, že koalícia má ideály v 90. rokoch. Pán Danko kdesi aj povedal, že si tie 90. roky pamätá, len nedoplnil, že jak vtedy závidel tým veľkým chlapom tie rôzne hračky, ako je, povedzme, valec zo Zlatej Idky. To je vlastne celé.

Ďakujem pekne kolegyni, že pripomenula, že tento parlament musí myslieť aj na zdravotne znevýhodnených. Videla som to v Poľsku v Sejme nedávno pred mesiacom, keď som tam bola, tam sa na nás dívali, že vôbec ešte niečo riešime v 2016. ohľadne zdravotne znevýhodnených v parlamente, že oni sú na to roky zvyknutí. Ale čo chcem povedať, je, že práve na kolegyni Silvii sa ukazuje, ako bolo veľmi potrebné rokovať naprieč, naprieč parlamentom, naprieč stranami, naprieč koalíciou a opozíciou, jednoducho spolu. Práve preto, aby sme spoločne pripravili, novelizovali rokovací poriadok pre všetkých.

Ďakujem pekne. Veľmi kratučko. Možnože mnohí, keď práve kolegyňa Silvia rozprávala, si povedali, že však toto s rokovacím poriadkom nemá nič spoločné. Na druhej strane by som chcela upozorniť, že toto sú skutočné problémy ľudí, ktorí v parlamente sú, chcú existovať a chcú vykonávať dobrú prácu. Preto, ak má niekto také myšlienky, že hovoriť o debarierizácii pri novele rokovacieho poriadku nie je správne, prosím vás, oprostite sa od toho a naozaj skúste sa vcítiť do človeka, ktorý je v podstate závislý na všetkom, čo sa v Národnej rade upraví v smere, smerom k debarierizácii. Mnoho vecí sa nám zdá úplne zbytočných, alebo si poviete, že stále niečo vyžaduje. Ale naozaj by som vám priala, aby ste mali možnosť možno dve hodiny si vyskúšať problémy, s ktorými sa dennodenne, hodina čo hodina, minúta čo minúta borí práve kolegyňa Silvia. Preto, Silvia, ďakujem, že pri každej príležitosti túto tému otváraš a naozaj zdanlivo nesúvisiace témy týmto spôsobom prepájaš. Je to potrebné práve pre našu spoločnosť.
Ďakujem pekne. Možno tým pádom by sme sa menej zaoberali malichernosťami, ktoré nezlepšia demokraciu, ale skôr opačne.
Ďakujem.

Ďakujem. Podľa mňa si otvorila a veľmi dobre a príkladmo povedala z môjho pohľadu dve skupiny problémov. Ten prvý, kedy priamo na príklade, že už aj ty ako nová poslankyňa máš skúsenosť, že vládna koalícia alebo vládna väčšina jednoducho nepustí poslanecký prieskum, je už tvoja zlá osobná skúsenosť. A preto to, že tu dlhú dobu bojujeme za to, aby či už menšina, takzvaná tretina výboru, alebo poslankyňa a poslanec sám sa mohli vydať na poslanecký prieskum, je ten prvý moment, pretože už aj noví poslanci majú zlé skúsenosti s vôľou väčšiny tohto parlamentu, ktorá je aj vo výboroch.
Druhá časť, veľmi trefne si poznamenala, že akým spôsobom, keď sa bavíme o rokovacom poriadku, sa dá rokovať tebe. A ja chcem iba na záver povedať, že ak by si zákonodarca zvážil všetky dôsledky svojej úpravy, tak by vedel, že je tu jedna pani, ktorá sa do tej predmetnej, do toho salónika ani nevie dostať. Preto keď trávi hodiny v rokovacej sále a napríklad by si chcela dať tú horalku, tak to aj v tvojom prípade znie až absurdne, pretože ty tú možnosť jednoducho v tom poslaneckom salóniku nemáš, pretože tam zo všetkých strán jednoducho vedú schody. Čiže rozumný, všeobecný zákonodarca vie zvážiť všetky príklady a všetky prípady, ktoré môžu nastať. A nech už je to akokoľvek absurdné, akokoľvek smiešne, už aj tá horalka má v sebe problém. A ja si myslím a ja ti ju rád prinesiem, ak treba, počas rokovania sem do sály.

Vážená pani kolegyňa, ale v tomto prípade aj milí kolegovia, nedá mi nezastať sa tak predsedu Danka, aj ako celého vedenia. Pripadá mi to ako obohratá platňa. Buď je to neférové od pani kolegyne, alebo od vás, ktorí zastupujete na politickom grémiu vaše strany a ju ako poslankyňu.
Na niekoľkých, minimálne na troch grémiách sme rozprávali o týchto problémoch za účasti, a iniciátor bol pán predseda Danko, za účasti kancelára a všetci sme debatovali a všetkým bolo vysvetlené, aký je plán, aké sú možnosti, či je to statika, či je to výťah, ako je to s tou plošinou, a buď teda toto robíte zámerne, alebo neodovzdávate pani kolegyni tieto informácie, ktorá, ako pani Jurinová povedala, túto tému otvára pri každej príležitosti. Pričom všetci chápeme, že má určité obmedzenia a máme jej vyjsť v ústrety. Ale je to naozaj nefér to otvárať pri každej príležitosti, pretože vaši zástupcovia presne vedia, čo a kedy sa ide robiť a čo sa dá a čo sa nedá robiť. A osobne s kolegom Hrnčiarom som bol, myslím, že dvakrát u pána predsedu, keď prišla pani kolegyňa za ním a riešila ďalšie a ďalšie pripomienky, a vždy ju vypočul a vždy si od kancelária vyžiadal podklady, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
Je to naozaj nefér.

Pán Glváč, musím vám povedať, že nemáte pravdu. Pán Danko, pán Danko nemá záujem veľmi diskutovať na túto tému. Ja som toto nechcela vyťahovať, ale realita je úplne iná. V čase, keď tu prezentoval svoju čestnú stráž po prvýkrát, som mu posielala mail a žiadala som ho o stretnutie. Stretnutie sa uskutočnilo len vďaka tomu, že sme tam vtrhli s kolegyňami, pretože od jeho sekretárok som dostala odpovede typu, dnes nemá náladu, zajtra má program a pozajtra ešte uvidíme. Takže pán Danko už len keď musí, tak ma vypočul. A nikto so mnou nekonzultuje niektoré veci, ktoré, žiaľ, sa riešia. Naozaj nikto.
Ak sa, môžte si vyskúšať sami, aké to je používať schodiskovú plošinu. Žiaľ, v týchto priestoroch treba konať veľmi rýchlo, to sa na schodiskovej plošine nedá. Tam sa nedá ísť desaťkrát hore, dole, tak ako vy vybehnete po schodoch, a preto treba hľadať aj náhradné riešenia. Ja osobne mám pocit, že pán Danko zase rieši len svoje veci. A, bohužiaľ, ja som niekoľko týždňov čakala, že sa tieto veci pohnú. Nechcem, aby toto bola téma len o mne, toto nie je téma o mne, toto je téma o zdravotne postihnutých. A presne tak sa k tomu stavia celá spoločnosť, ako je to v Národnej rade.