10. schôdza

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma, že je nás tu tak málo, ale snáď sa nájde niekto z mafiánskych zoznamov, kto zverejní prepis môjho prejavu a potom si ho budete môcť prečítať všetci so záujmom. Veľa tých ľudí na slobode nezostalo, lebo za éry Daniela Lipšica boli mnohí pozatváraní, ale niektorí sú ešte stále vonku a majú takúto zábavku. Takže verím, že aj ostatní kolegovia sa dostanú potom k prepisom môjho prejavu.
No a teraz k samotnej novele rokovacieho poriadku. Odvolávam, čo som odvolal, a sľubujem, čo som sľúbil. Takto nejako sa vyvíja návrh novely rokovacieho poriadku.
Napríklad, pán poslanec Bernaťák, vy súhlasíte s novelou rokovacieho poriadku alebo s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladáte aj s ostatnými kolegami k tejto novele? Lebo ste podpísaný aj pod jedným, aj pod druhým, ale navzájom sa trochu bijú. Takže, takže preto tá otázka, že či súhlasíte s tou novelou alebo s tým pozmeňovákom, lebo oboje úplne možné nie je. Vysvetlím aj na konkrétnych príkladoch.
Napríklad pôvodný návrh hovorí toto, citujem: "Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ upravuje najmä ustanovenia týkajúce sa rozpravy, napríklad možnosť vystúpiť v rozprave len raz, možnosť voľby len jedného spôsobu prihlasovania sa do rozpravy." A čo hovorí pozmeňujúci návrh? "Je vhodnejším riešením, aby mal poslanec možnosť vystúpiť v rozprave nielen raz, ale dvakrát, a to prihlásením sa písomne pred začatím rozpravy, ako aj ústne počas rozpravy. Dve možnosti prihlásiť sa do rozpravy poskytnú poslancom dostatočný priestor na to, aby sa vyjadrili k prerokovanej téme."
Alebo iný príklad. Opozícia vám na predchádzajúcej schôdzi vyčítala nerovnosť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá sa prejavovala tým, že poslanci by mali obmedzený časový priestor a členovia vlády by mohli vystúpiť neobmedzene, teda ak sa nejaký minister rozhodne vystúpiť, tak môže rozprávať de facto, koľko chce, bez časového ohraničenia a poslancom je tento priestor obmedzený na 20 minút. Pozmeňujúci návrh znie takto: "Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov na jednej strane a pre podpredsedov Národnej rady a členov vlády na strane druhej." Fajn, už je to trochu lepšie. Ak by sme mali ešte aj štvrté, piate alebo šieste čítanie zákonov, možno by ste pochopili, že celá táto novela je hlúposť a nakoniec by ste ju stiahli úplne.
Skúsim teraz znázorniť vývoj rokovacieho poriadku jednou vizuálnou pomôckou, ešte kým je to možné, kým ma odtiaľto nevykážete, alebo kým neprerušíte kvôli tomu rokovanie a nezačnete voči mne disciplinárne konanie. Takto vyzerá bežný meter (rečník ho názorne ilustruje). Dnešný rokovací poriadok meria rovnakým metrom aj opozíciu, aj koalíciu. Novela, ktorú ste predložili, meria dvojakým metrom, jedným pre koalíciu a druhým pre opozíciu. Pozmeňujúci návrh alebo zjednodušene novela novely, pre jednoduchšie pochopenie, sa urputne snaží túto nerovnosť odstrániť, ale moc sa vám to nedarí, pretože dvaja z troch koaličných lídrov budú mať aj naďalej neobmedzený priestor, pán predseda Národnej rady Danko a predseda vlády Fico budú môcť aj naďalej hovoriť tak dlho, ako sa im zachce. Takže lepíte, lepíte ten potrhaný meter, ale stále sa vám ho nepodarilo pozliepať tak, aby bol rovnaký.
Moja posledná výčitka sa týka toho, komu a čomu by sa mal tento parlament venovať. Mal by sa venovať bežným občanom alebo poslancom? Mal by sa parlament venovať tomu, aby sa zvýšila životná úroveň, aby sa mali lepšie, aby boli spokojnejší a šťastnejší učitelia, aby boli spokojnejší a šťastnejší rodičia, aby boli spokojnejší a šťastnejší dôchodcovia, aby boli spokojnejší a šťastnejší pacienti v nemocniciach, alebo tomu, aby boli spokojnejší a šťastnejší koaliční poslanci z toho, ako prešli opozícii cez rozum? Môj názor je, že by sme sa nemali venovať sebe, ale občanom.
Vážené dámy, vážení páni z koalície, ak sa chcete venovať sebe, choďte na kozmetiku, na manikúru alebo na pedikúru, ale nestrácajte čas niečím, čo život ľudí na Slovensku nezmení ani o takýto milimeter.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, Gábor, a keďže ty si taký známy priblížením, možno aj metaforami a nejakým symbolickým vyjadrením, ten meter a jeho lepenie alebo narovnávanie je podľa mňa veľmi dobrá metafora. Keďže tak, ako som ja spomínal v piatok, rokovanie o zmene rokovacieho poriadku zle začalo, zle pokračuje a mám obavu, že aj zle skončí, a to hlavne z tej príčiny, že už úplne na začiatku si stanovili, že budú veľmi nevyvážené pravidlá medzi vládou, medzi koaličnými poslancami, respektíve tí, ktorí sú zvolení do funkcie, napríklad predseda Národnej rady, a opozičnými poslancami. A ten meter naozaj, ja to podpisujem, sa im nepodarí vylepšiť žiadnym pozmeňovacím návrhom, preto mnohé výzvy, aby bol tento návrh stiahnutý a prepracovaný a začať to úplne odznova, padá na úrodnú pôdu.
A druhá vec, áno, podpisujem aj to, čo si hovoril úplne na záver, je, že obráťme pozornosť tohto pléna na významnejšie a dôležitejšie problémy, ktoré trápia občanov a ľudí na Slovensku, pretože táto debata z nášho pohľadu zašla už tam, kde ani predkladatelia asi nechceli. My sme si dnes pripli symbolicky na saká to, že niekto má záujem pochovať slobodu slova a pochovať demokraciu. Preto naše trikolóry majú z jednej časti čiernu farbu, pretože náhubkový zákon, ktorý sa snažia pripraviť, je pochovávanie rovností šancí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Verešová.

Ďakujem kolegovi Gáborovi za obraz. Je evidentné, že vládni poslanci sa veľmi obávajú týchto obrazov. No ono nenadarmo sa hovorí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Dokonca sa obávajú až tak, že, že ten zákaz vizuálov – transparentné letáky, plagáty – sú na prvom mieste v tej vete a zbrane sú až štvrté či piate. (Vyslovené s pobavením.) Až takýto strach pred obrazom, zdá sa mi to naozaj až smiešne, ale naozaj je pravdou, že ukázať obraz, ukázať transparent, ukázať leták, ukázať meter, ako si to teraz urobil, je naozaj za-pa-mä-to-va-teľné, zapamätateľné, asi preto taký obrovský strach. Takže zase nezabudnem na tento meter, čo, ktorý si ukázal.
Ďakujem.

S reakciou na faktické, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne. Už by som len doplnil, doplnil kolegyňu Anku Verešovú myšlienkou, že najsilnejšou zbraňou každého politika by mal byť jeho mozog. Tak dúfajme, že nám nezakážu nosiť túto zbraň do pléna. (Potlesk.)

Pán poslanec Marosz.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som povedal stručne, tak od srdca, nakoľko si myslím, že problémom celého slovenského parlamentu nie je príliš veľa rozprávania, ale práve naopak, príliš malá aktivita poslancov. Vyjadrím sa ako ten, ktorý ešte donedávna našu prácu sledoval z tej druhej strany, a takisto ako člen tretieho sektora, kde v Občianskom združení Proti korupcii sme dennodenne riešili problémy, ktoré sú spôsobené práve aj týmto nastavením, ako parlament funguje. Za ten týždeň som si urobil taký, taký svoj obraz a skúsim ho trošku tak, tak popísať a zároveň dať do súvisu s návrhom na obmedzenie možnosti rozprávať v parlamente viac ako 20 minút.
Účasť na hlasovaniach je veľmi, samozrejme, dôležitá. Stretávajú sa tu poslanci o jedenástej, o piatej a potom sa ako také stádo ovečiek alebo ako nejakých vtáčikov rozpŕchnu a vždy tu ostane nejaký človek, ktorý, ktorý rozpráva, rozpráva k veci, rozpráva k téme, a napriek tomu málokto ho počúva. Našťastie, občania majú možnosť sa k týmto informáciám rečníkov dostať. Takže keď tak porovnávam komunikáciu v tomto parlamente a napríklad vo firme, kde som pracoval a kde sa naozaj išlo po efektivite, tak zásadný rozdiel je to, že v parlamente sa síce veľa rozpráva, ale málo sa počúva. A toto vidím ako veľkú nevýhodu demokracie ako takej, lebo parlament má byť miestom, kde volení zástupcovia, možnože tí najlepší z najlepších, prídu, navzájom komunikujú, rozprávajú, počúvajú sa a hľadajú najlepšie riešenia pre občanov. A každý, už to tu zaznelo ikskrát, vidí, koľko tých nakopených a neriešených problémov počas dlhej vlády Roberta Fica na Slovensku je.
A teraz namiesto toho, aby sme konkrétne ponúkli zdravotným sestrám, akým spôsobom ideme riešiť ich problémy, namiesto toho, aby sme zefektívnili školstvo a lámali si hlavu nad tým, že naozaj tí učitelia, ktorí sú na tých uliciach, že čo všetko by bolo potrebné, aby dosiahli, namiesto toho, aby sme im legislatívne pomáhali, tak je tu taký stroj na rôzne úpravy, novelizácie a zároveň veľakrát nástroj rečnenia jednotlivcov, ktorí sa možnože aj radi počúvajú, ale na druhej strane neprinášajú konkrétne zlepšenia a riešenia v prospech občanov tejto krajiny. A toto ma veľmi trápi, že je tu veľa ľudí, ktorí, síce každý z nich niečo vie povedať, pekne rozpráva, ale je tu málo ľudí, ktorí reálne aj týchto rečníkov počúvajú a snažia sa vytiahnuť z tých príhovorov to, čo je dôležité pre zlepšovanie procesov v štáte, pre úpravu legislatívy a podobne.
A teda poviem asi takto, že problémom nie je to, že niekto veľa rozpráva, ale problémom je také to veľké ticho. Nazývam to naozaj veľké ticho, lebo keď je ticho v štáte, tak my, síce občan má taký pocit, že všetky veci fungujú, ale keďže to ticho už tu trvá druhé volebné obdobie, v tomto tichu sa darí tej obrovskej korupcii, ktorá nás trápi.
A musím povedať tak, že aj z regiónu to vidím, že tá korupcia, ktorá je neriešená na najvyšších pozíciách v štáte, sa odráža a dehonestuje úradníkov aj na tej nižšej úrovni. Prečo by sa nejaký prednosta okresného úradu mal snažiť byť nekorupčný, čestný a správny, zodpovedne si vykonávať svoje poslanie, keď vidí, že máme tu vysmiateho ministra vnútra, ktorý chodí po programových konferenciách a ponúka, ponúka ľuďom svoj úsmev a svoje výhovorky a stále opakuje to isté, však on nezasahuje do vyšetrovania, nezasahuje do vyšetrovania? Tomu už hádam neverí naozaj nikto v tejto krajine. Čiže zodpovedná strana, ako som si myslel, že SNS je, tak isto zodpovedná strana, ako som si myslel, že MOST -– HÍD je, by mala mať toto ako základný fókus odstrániť túto najhrubšiu korupciu, ktorá tu je. A my namiesto toho, aby sme túto korupciu riešili, tak dávame, zalepujeme opozícii ústa, aby bola ticho, a robíme to preto, aby nám tu nejakí Matovičovia, aby nám tu nejakí, ako to nazývajú, šašovia nevyhadzovali stále pred oči naše hriechy. Zdá sa, ako kebyže v to leto to bolo naozaj priveľa, že dokázali týždeň čo týždeň dať dohromady tisícku ľudí, ktorí poukazovali na obrovskú korupciu v tomto štáte. A namiesto toho, aby na jeseň parlament prijal nejaké zásadné opatrenia, aby zasadali mimoriadne koaličné rady, aby prokurátor predstúpil pred ľudí a povedal všetky kroky, ktorými zlepšuje stav Slovenska v oblasti boja proti korupcii, tak my ideme ako taký parný valec, schvaľujeme kozmetické úpravy zákonov, ale podstatu, ktorá trápi občanov tohto štátu, neriešime.
A verte, že corumpare znamená mravná skazenosť. Neviem, či ste vedeli, že korupcia je z takéhoto latinského slova, jednoducho je to aj o etike, aj o morálke. Keď vstúpite do parlamentu, máte tam napísané, že "Sláva národa hodná je obetí". Pýtam sa, kde je strana SNS, aké obete prináša pre to, aby bolo menej korupcie na Slovensku? A pýtal som sa to aj na mítingu, znova sa pýtam: koľkokrát Béla Bugár predstúpil pred občanov a povedal, že: stretol som sa s Robertom Ficom na koaličnej rade, znovu sme trvali na tom, aby Kaliňák bol z funkcie odvolaný? Ja nemám ten pocit. Zdá sa, že moc je zneužívaná práve tým spôsobom, že zapcháva ústa opozícii, aby nekričali, a zároveň ponúka občanom takéto ticho. A zase títo vládni politici začnú sa aktivizovať svojimi verbálnymi prejavmi a marketingom až pred samotnými parlamentnými voľbami.
A naozaj súhlasím s tým, čo bolo aj predo mnou povedané. Aj vo firme, kde som pracoval, jednoducho ľudia vstávajú, chodia na nočné, sme krajina, kde naozaj tých, tých nočných je strašne veľa, ľudia majú rozbitý biorytmus a za to, aby zarobili svoj základný príjem, sú ochotní obetovať vlastné pohodlie, sú odtrhnutí od svojich rodín, a dá sa povedať, že vo výsledku zarobia málo. A mohli by aj viac. Samozrejme, aby ľudia zarobili viac, aby sa tu zefektívnil pracovný trh, aby naozaj zamestnávatelia si vážili prácu ľudí, je potrebné, aby fungovali základné pravidlá hry. A tu chcem zdôrazniť, že tieto pravidlá nebudú fungovať, ak tento štát bude mravne skazený. Ak korupcia bude neustále zásadným a základným problémom v tejto krajine. Dokonca už aj na Ukrajine útvar podobný ako Národná kriminálna agentúra zatýka ľudí a jednoducho idú aj po politikoch, idú po korupcii ako takej. U nás nič. Ani malé ryby. Takže je také naozaj na pozastavenie a na to, aby vládna koalícia, ktorá nie je tvorená len stranou SMER, ale aj ďalšími stranami, aby jej členovia sa postavili, aby jej lídri hlavne sa postavili pred občanov a dokázali im vysvetliť, že o čo tu vlastne ide.
Ináč, veľmi ma trápi, že za problém je označovaná opozícia so svojimi nejakými prejavmi, ktoré sa koalícii nepáčia, a pritom už pomaly osem rokov tu vládne strana, ktorá je zodpovedná za to, v akom stave sa nachádza bežný človek v tomto štáte. A môžeme si teraz premaľovať stranícke vizuály, ako chceme. Jednoducho verím, že každému jednému občanovi Slovenskej republiky je úplne zrejmé, že ktorí politici nás permanentne a neustále klamú a ktorí politici nám hovoria pravdu a snažia sa reálne robiť pre ich dobro.
A ešte čo poviem. Chcem povedať aj týmto politikom, ktorí ťažia z toho, že sú pri moci, každý jeden alebo mnohí z nich z tejto korupcie potichučky si nastavujú svoje osobné biznisy a cez tretie, štvrté, desiate strany ich peniaze tečú kdesi do daňových rajov a stávajú sa z nich bohatí ľudia. Chcem len povedať, trošku tak citovať slová Mariána Kolníka, ktorý je lektorom Franklin Covey, ktorý sa rozprával aj s Rezešom a inými privatizérmi aj na Slovensku, ktorí na konci svojej kariéry trpko ľutovali svoje rozhodnutie pre takýto spôsob života. Keďže sa správate korupčne, ste teda vnútorne mravne skazení a táto mravná skazenosť zasahuje celé vaše bytie, zasahuje vašu dušu ako takú, a keď urobíte kompromis v tom, že však to nebola až taká krádež, však to robíme všetko v rámci zákona, postupne sa toto vaše svedomie otupuje a dokáže, tak ako sa správate vo vzťahu k vlastnému svedomiu, potom začnete robiť kompromisy vo vzťahu možno k svojmu partnerovi, manželovi, manželke, okoliu a už sa to jednoducho s vami vezie. A myslíte si, že vy máte nejaký väčší žalúdok, ako máme my, ktorí nemáme nič? Alebo že to, že budete sa kdesi opaľovať na nejakých drahých dovolenkách alebo na svojich jachtách, že budete mať viac šťastia vo svojom živote? Som presvedčený, že je to obrovský omyl, každý z nás má rovnakú štartovaciu pozíciu, nahí sme prišli na tento svet a nahí z tohto sveta aj odídeme. A je úplne jedno, koľko peňazí budeme mať na svojom bankovom konte. A verte mi, že korupcia nepomôže ani vašim deťom, lebo skorumpovaný politik, skorumpovaný človek nedokáže dávať hodnoty lásky, dôvery a čestnosti, spravodlivosti svojim deťom.
Takže vyzývam všetkých ľudí aj tejto vládnej koalície, aby sa zamysleli trošku, že čo so svojím vlastným životom chcú robiť, aby naozaj sa trošku uzobrali, zamysleli a povedali si, tak dobre, tak ustúpime, nezapcháme tej opozícii ústa a sadneme si za jeden rokovací stôl a to, čo je nevyhnutné, to pustíme, ale tie sporné opatrenia, ktoré naozaj spôsobujú ťažkosti v komunikácii, vo vyjadrovaní, v slobode vyjadrovania, tak odstránime. Takže prosím, aby sme trošku v súvislostiach rozmýšľali aj o tomto návrhu zákona, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne v prospech všetkých občanov Slovenska, lebo naozaj ľudia majú dosť toho, že každý sa zaoberá v tomto parlamente ako keby sám sebou. A naozaj problémom nášho parlamentu nie je to, že sa tu veľa rozpráva, dlho rozpráva, ale skôr že nevznikajú tie najlepšie riešenia, ktoré by boli potrebné pre ľudí. A nezabudnite, corumpare znamená mravná skazenosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)