10. schôdza

Myslím, že z hľadiska všetkých príkladov, ktoré si uviedol, môžme hovoriť o odbornej a konštruktívnej kritike toho, čo máme na stole. Zaujal ma jeden fakt, pretože z uhla pohľadu, ty si hovoril o povinnej notifikácii, resp. notifikácii jednotlivých návrhov zákonov medzi druhým, tretím čítaním. Ja som spomínal, v úvodzovkách to poviem, notifikáciu pri témach, ktoré sa týkajú meny euro, že tak isto máme z hľadiska poslancov, ale aj výborov, ale aj pozmeňovákov, ktoré sú jednak na výbore dané alebo ktoré vie pripraviť výbor sám, takisto nemáme určený mechanizmus, ktorý od nás vyžaduje Centrálna európska banka. Čiže tu je strašne dobre vidieť, že akou ihlou bol tento návrh zákona šitý. Nielen horúcou, nielen splašenou, ako hovorí Rišo Vašečka, ale aj absolútne neodbornou. Pretože tieto nie malé boliestky rokovacieho poriadku, ale výrazné medzery sa ani náznakom v znení, ktoré máme na stole, neobjavili. Napriek tomu, že sme na ne upozorňovali, na niektoré z nich, aj v prvom čítaní, napriek tomu, že prebehla nie odborná, ale aká-taká diskusia aj tuná v pléne z pohľadu koalície. Čiže tento návrh zákona nemá ambíciu vyriešiť veľké medzery v rokovacom poriadku, ale vyjasniť si účty s opozíciou. Aj tvoj prejav to minimálne v téme zanedbaných notifikácií ukázal.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade poviem, že určite podporím procedurálny návrh pána poslanca Simona o tom, aby sa stiahol tento návrh na dopracovanie. Ja sám som predkladal tento procedurálny návrh niekoľkokrát aj v prvom čítaní, aj teraz na začiatku programu tejto schôdze. Lebo si myslím, že naozaj to nie je dobré, že takto rokujeme v takomto mode o tomto, novele rokovacieho poriadku. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, tiež ma zaujali slová o tom, že naozaj parlament musí mať svoj priestor, svoju slobodu a svoje vymedzené kompetencie, zaručené kompetencie vo vzťahu k vláde. Čo tento rokovací poriadok ani po nejakých pozmeňujúcich návrhoch nezaručuje. Dneska v debate na margo tohto, o čom rozprávame, padlo aj to, že také pohoršenie, že ako to, že k niečomu vystupuje 70 % opozičných poslancov? Tak to neviem, že či, ako to malo byť pochopené, že ešte by sa mali stanoviť nejaké kvóty, že ak vystúpi k tomu jeden koaličný, tak potom môže vystúpiť jeden opozičný. A keď povie, že nevystúpi, tak opoziční by ani nemali vystupovať a potom by to tu naozaj prešlo raz-dva-tri-štyri a vlastne by sme len odhlasovali a išli by sme, išli by sme domov.
Ja si myslím, že možno niekto povie, že to zaťahujeme do extrému. Ale z niektorých tých vyjadrení to tak vyzerá, ako keby to bolo žiaduce, že takto by to vlastne malo byť. Pretože keď sa pozriete na vystúpenia, povedzme, v tomto volebnom období, ale aj v minulom, nájdete veľmi málo poslancov, ktorí rozprávali napríklad dvadsať minút. Kde-tu nejaký. A vôbec to nespôsobuje nejaké naťahovanie, nejaké neefektívne naťahovanie schôdzí. Myslím si, že je to o tom, že berieme možnosti, ktoré sú, výrazne ich obmedzujeme, pričom si myslím, že tie nástroje, ktoré v súčasnosti má vedenie parlamentu, predseda alebo predsedajúci schôdze, sú plne dostatočné a že naozaj to nevrhá dobré svetlo na demokratickosť parlamentu aj na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, aj kolegovi Zsoltovi Simonovi za veľmi zaujímavé vystúpenie. V podstate vo veľkej miere kopíruje to, čo bolo povedané pred ním, respektíve to, čo som spomínal aj ja v prvom čítaní. Doplním toto svoje vystúpenie o veľmi dobrú štatistiku, ktorá tak isto hovorí úplne jasnou rečou o tom, že naozaj je zbytočné, aby sme dnes v zásadnej miere obmedzovali čas vyčlenený do rozpravy pre jednotlivých rečníkov. Napriek teda tomu, že ja patrím medzi jedného z mála opozičných poslancov, ktorý toto nevidí ako zásadný problém. Som za istých okolností pripravený takúto zmenu aj podporiť. A tu by som chcel pochváliť aj to, že máme tu nejaký prvý krok, kedy sme sa priblížili k tomu, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sme mali obmedzený čas, keď, tak všetci, nielen tí, ktorí boli vybratí v rámci toho prvého návrhu zákona.
Tak isto by som rád zdôraznil, že ak už chceme v tomto prípade hovoriť o nejakých ďalších možnostiach, tak majme na pamäti to, že opozícia tu pomerne jednoznačne zhrnula to, čo robí problém. A ak je tu naozaj vôľa konsenzuálne prijať dobrý rokovací poriadok, nový rokovací poriadok, tak potom si naozaj tieto jednotlivé výhrady zhrňme. Stretneme sa ešte raz. Stiahnime tento návrh zákona z aktuálnej schôdze Národnej rady, a preto podporme tento procedurálny návrh a nájdime spoločný kompromis tak, aby boli spokojní aj tí, ktorí prídu po nás, lebo toto nie je opozično-koaličná roztržka, toto je niečo, čo prijímame na, verím tomu, podstatne dlhšiu dobu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som privítal tú poslednú vetu, ktorú ste povedali, že naozaj tento návrh treba stiahnuť, a plne s tým súhlasím. Ja by som chcel ešte možno k tomu pridať taký jeden argument, ktorý tu často rezonuje, a myslím, že ako nový poslanec si to môžem dovoliť. Často sa tu hovorí o tom, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút. A čo ak poslanec nie je dobrý rečník? Lebo myslím si, že to nie je úplná nevyhnutnosť, a človek sa dobrým rečníkom aj stáva tým, že dlho rozpráva. A myslím si, že v tomto naozaj môže byť hendikep. Pretože poslanec je v prvom rade volený zástupca ľudí. A keď si ľudia zvolia za svojho zástupcu poslanca, ktorý nie je dobrý rečník, tak automaticky je diskriminovaný. A v takom prípade ten argument toho, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút, si myslím, že je z tohto pohľadu veľmi diskriminujúci. Takže preto by sme mali podľa mňa prihliadať aj na tento prvok a neočakávať, že každý poslanec bude dobrý rečník, respektíve musí s ním, musí ním hneď byť, akonáhle príde. Pretože ja sám môžem za seba povedať, že napriek tomu, že teda používam reč a už som aj v nej v minulosti pred ľuďmi rozprával, tak toto miesto má svoje špecifikum. A možno vy, ktorí ste tu začínali, tak si spomeniete, že tá tréma z toho miesta tam vpredu naozaj pri tých prvých vystúpenia u mňa bola veľmi silná. A môže sa to stať akémukoľvek novému poslancovi. A v takom prípade vedieť to tak dobre vyskladať nie vždy môže byť samozrejmé.
Druhé, čo by som chcel povedať, že napríklad prvé čítanie, máme prvé a druhé čítania. A pri prvom čítaní hovoríme o filozofii zákona a nevidím dôvod, aby toto čítanie bolo nejakým spôsobom obmedzené, pretože naozaj, ak tu chceme rozvinúť nejakú spoločenskú debatu, alebo vôbec aj tie zákony sa otvárajú k tomu, aby sa mohol aj nejaký iný pohľad na to uviesť. A na to 20 minút naozaj nemusí stačiť.

Ďakujem pekne kolegom za faktické pripomienky. Snáď by som, ak môžem, zareagoval na kolegu Vašečku, ktorý hovoril o tom, že z vládnej koalície odznieva, že 70 % diskutujúcich je z opozície. No, pán kolega, ja s vami súhlasím. Je to problém. Je to problém preto, lebo asi v opozícii sedia ľudia, ktorí majú vlastný názor, a v koalícii sedia ľudia ako Kolesíkovia, osemdesiat jedna Kolesíkov, ktorí tlačia.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, obzrel som sa, že teda či tam náhodou nesedí Andrej Danko, lebo tak som sa už snažil preniesť o dva, tri týždne dopredu, keď už ten rokovák bude platiť, a v tom prípade si myslím, že už to oslovenie by nemalo byť, že vážený pán predsedajúci, ale vážený pán veľkomožný. Lebo tým rokovacím poriadkom, ktorý chcete schváliť, idete povedať, že ten, ktorý by mal podľa parlamentnej tradície, podľa histórie demokracie, ten, ktorý je predseda Národnej rady, ktorý je prvý medzi rovnými, sa zrazu stane nadposlancom. Človekom, ktorý bude mať nadprávo voči každému jednému zo stoštyridsiatich deviatich iných poslancov v tejto rokovacej sále.
Áno, pán predseda Národnej rady si sám sebe ide udeliť veľkomožné práva rozprávať kedykoľvek, koľkokoľvek. Všetci ostatní budeme môcť rozprávať 20 minút v písomnej a 10 minút v ústnej rozprave. Ruku na srdce, ak vy by ste boli, vy, čo dnes máte moc, ktorí ste koaliční poslanci, a vy by ste boli opoziční poslanci, zdalo by sa vám normálne, ak by tam bol napríklad Richard Sulík ako predseda Národnej rady a chcel by prijať takýto rokovák? Naozaj si myslíte, že to je demokratické? Že to je v súlade s nejakými demokratickými tradíciami? Vy, poslanci SNS, naozaj si myslíte, že to je s tradíciou Slovenskej národnej strany založenej niekedy v polovičke 19. storočia? Že za toto zakladatelia Slovenskej národnej strany bojovali, aby ste takto šliapali po právach opozície?
Vy týmto, že podporíte tento návrh zákona, iba ukážete, že opľúvate Ústavu Slovenskej republiky a hlboko ňou pohŕdate. Paradoxne, poslanci národnej strany alebo poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí by si mali strážiť každé jedno slovo v tej ústave, mali by ho považovať za sväté, hlasovaním o tomto rokováku, skoro som povedal o tomto, ukážete, že hlboko ústavou opovrhujete, ak odhlasujete tieto zmeny, že zoberiete opozícii práva hovoriť, kde nadradíte koaličných ministrov vysoko nad opozičných poslancov, čo bude v príkrom rozpore s tým, čo hovorí ústava, že ústava alebo teda Národná rada má kontrolovať vládu. Alebo inak povedané, že vláda Slovenskej republiky sa zodpovedá za svoj výkon Národnej rade. Ak odhlasujete tieto zmeny, tak ukážete, že SNS opľúva a opovrhuje ústavou. Takisto to dokáže, samozrejme, aj všetci ostatní, ale vo vašom prípade to je najviac do očí bijúce.
Nemôžete na jednej strane hovoriť, jako vy bojujete za štátnosť, ako chcete postaviť pomaly teda voskové figuríny tuná niekam do foyer a ukazovať tým, ako vy to myslíte so Slovenskom dobre. Dáte si kravatky, ruky zopäté na bilbordy a zároveň šliapať nie po duchu, ale po litere ústavy. Lebo ústava nám dáva všetkým povinnosť kontrolovať vládu. Ale vy týmto hlasovaním chcete povedať, že nie, že minister sem môže prísť v čase, keď bude predkladať zákon o štátnom rozpočte, ktorýkoľvek, a my, ktorí máme kontrolovať, budeme mať právo dokopy povedať niečo 30 minút a minister prevalcuje, lebo mu dáte právo hovoriť koľkokoľvekkrát po 20 minút.
Nepodliehajme, prosím vás, ilúzii, ktorú nám tu pán Gál, aj teda pod tým pozmeňovákom sú podpísaní všetci, čo túto zmenu predkladajú, tak ktorú nám tu snažia sa nejako predložiť, a trošku mal som pocit, že aj Martin Klus tomu podľahol, že sme sa vydali tým správnym smerom, že už sme obmedzili aj ministrov na 20 minút tak ako poslancov. Ale to je matematika. To nie je nič iné. Jedenkrát dvadsať plus jedenkrát desať je tridsať. Nekonečno krát dvadsať je dvadsaťkrát nekonečno, alebo inak povedané, nekonečno. Tým som chcel povedať to, že keď poslanec bude môcť hovoriť 30 minút maximálne, vy ministrovi síce hovoríte, že bude hovoriť iba 20 minút, ale koľkokrát bude chcieť, toľkokrát sa prihlási. Čiže keď vás bude chcieť prejsť parným valcom, tak vás prejde, lebo vám sa čas minie, ale ministrovi zostane. A, samozrejme, teda jedným dychom dodávam, že aj podpredsedom parlamentu rovnaké právo chcete nadeliť a hlavne úplne až obskúrne právo predsedovi Národnej rady, aby ten nás tu valcoval svojimi myšlienkami, hlbokými myšlienkami, ktorého celé Slovensko, myslím si, že to rozmýšľajúce je svedkami veľakrát, a aby tu mohol vystupovať koľkokrát si zamanie. Čiže keď nabudúce bude sa takáto zmena nejakého rokováku predkladať, my už tu budeme môcť iba do výšky svojej kvóty hovoriť 30 minút, áno, ale Andrej Danko, keď si povie, že on tu jeden deň dá 5 hodín ako Fidel Castro, druhý deň 10 hodín, potom si dá prestávku a potom ešte bude chcieť zvoziť všetkých ostatných na samý koniec, ale my už nebudeme môcť povedať nič, lebo on bude mať neobmedzený čas. Naozaj, do očí bijúca hlúposť, nedemokratickosť. A ešte raz hovorím, poslanci SNS, spamätajte sa. Takto opľujete Ústavu Slovenskej republiky a ukážete, že ňou hlboko pohŕdate.
V dôvodovej správe ste si napísali, predkladatelia, však pán Bernaťák je tu za predkladateľa, ste si napísali sedem takých základných cieľov, ste ich definovali. Prvý, že zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, druhý, obmedziť dĺžku rokovacieho času, rečníckeho času, tretí, zrušenie vizuálnych obrazových, zvukových pomôcok, štvrtý, spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, piaty, účasť iných osôb na rokovaniach Národnej rady, šiesty, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením a siedmy, vrátenie zákona prezidentom, teda termíny a podobne.
Sedem dôvodov, prečo predkladáte tento rokovák. Myslím si, že dôvody, väčšina tých dôvodov, vlastne od 4 do 7 je normálnych, legitímnych. Áno, boli tu pochybnosti a sami aj týmto priznávate, že schôdzu, ktorú zvolala v lete, či pred letom, myslím, na začiatku leta to bolo, Lucia Nicholsonová, ktorá zistila prítomnosť na základe prítomnosti v sále, tak sami priznávate, že to nebolo jednoznačne napísané v rokováku, lebo teraz to jednoznačne v rokováku riešite. Normálne legitímne právo a legitímna úprava a myslím si, že na správnom mieste.
Zabezpečiť účasť iných ľudí v Národnej rade, keď dodnes, alebo dnes sa to jednoznačne nedalo, aby tu mohol vystúpiť poslanec Európskeho parlamentu. Áno, legitímny cieľ. V pohode. Šieste, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením, áno, je to fajn, lebo aj keď Gábor Gál predkladal svoj pozmeňovák, a teda významný v tejto veci, tak my sme museli čakať, čakať, čakať, čakať, kým sa to objaví v systéme. Samozrejme, že je vhodné, aby poslanec, keď už teda niečo chce predložiť, nech to predloží dopredu, potom nech to príde obhájiť, aby ľudia, ktorí na neho už reagujú, aby mohli fundovane reagovať. Jednoducho úplne legitímny cieľ. A takisto aj ten siedmy, že teda keď boli nezrovnalosti pri vrátení zákona prezidentom, že to treba doriešiť, okej. Riešite to, kvitujem. Štyri normálne veci, ktoré v tom rokováku máte, ale tri ďalšie bludy.
Zabezpečiť poriadok v rokovacej sále a dať právo sudcovi alebo byť sudcom jednému z nás? Čo je na tom správne? Čo je na tom demokratické? Čo je na tom v súlade s demokratickou tradíciou Slovenskej republiky? Čo je na tom v súlade s tým, o čo bojovali zakladatelia Slovenskej národnej strany v polovičke 19. storočia? To je naozaj o tom, ak by si dva, dve futbalové tímy chceli zahrať futbal alebo musia si zahrať futbal, lebo hrajú nejaký ligový zápas, rozhodca sa nedostaví a zrazu si jeden kapitán z jedného tímu, ktorý je teda na, lepšie na tom postavený v tabuľke, povie, že on bude rozhodca. Ako môžeme očakávať, že ten zápas bude férový? No, jednoducho nebude férový, keď váš protivník má byť rozhodca. Je to to isté, ako kebyže si koncentračnom tábore povedia, že zahrajú si futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že, ale my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku, ten bude rozhodcom. Je to presne taká istá zvrátenosť. My ako opoziční poslanci alebo ako opozícia ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku. Prepáčte mi to prirovnanie, ale asi inak to nepochopíte. Tak ako Židia v koncentráku mali možno jediné právo dýchať vzduch, tak my ako opozícia máme jediné právo v tomto parlamente hovoriť. O ničom inom nerozhodujeme. Toto jediné právo nám idete zobrať.
Zneužívate moc, ktorú máte, ktorú ste nedostali preto, lebo ste si zmysleli, ktorú váš pán predseda veľakrát hovorí, že ju dostal od pána Boha, túto moc zneužívate na to, aby ste šikanovali opozíciu. Ale skúste si prečítať pár základných poučiek, čo je demokracia. Že demokracia je schopnosť tolerovať alebo schopnosť väčšiny tolerovať menšinu. V tomto parlamente sme my opozícia tou menšinou. A vtedy by ste ukázali, že rešpektujete demokraciu a demokratické pravidlá, ak vy by ste nezneužili svoju moc, moc väčšiny na to, aby ste umlčali svoju opozíciu a v tomto prípade zároveň aj menšinu. To, čo idete urobiť, je naozaj demokratické, hlúpe, nemiestne a proti všetkým demokratickým tradíciám a nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie.
Európsky súd pre ľudské práva v spore Karácsonyi a spol. proti Maďarskej republike rozhodol, keď takýmto istým spôsobom chcel Orbán zobrať opozičným poslancom právo hovoriť a chcel im obmedziť, že či môžu používať vizuálne pomôcky, zvukové, obrazové, tak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že toto právo je sväté a nemôže im ho zobrať. Že tak ako opozičnému poslancovi nemôžeme zobrať právo hovoriť, nemôžeme mu zobrať právo ani používať pomôcky, lebo ukázať graf alebo tabuľku nie je žiadnou neslušnosťou, ktorú chcete riešiť v parlamente. Je to iba prejav toho, že máte z opozičných poslancov strach.
Máte strach z toho, kto sem zase príde s akou fotografiou akého domu, ktorý kúpil Kaliňák, pokútne pod cenu od človeka, ktorého vyšetroval kriminálny úrad, v tom čase Kriminálny úrad Finančnej správy. A naozaj nevidím absolútne nič zlé na tom, ak dovolím si použiť vlastne vizuálne pomôcky z posledných schôdzí, aby sme teda si ich prezreli a pripomenuli, že tie vizuálne pomôcky nám nijakým spôsobom neškodia. Komu ublíži táto vizuálna pomôcka, keď som ju tu ukázal? Že to jeden z domov v podstate aj koniec koncov dom, v ktorom býva Robert Kaliňák s nejakým pánom Turčanom. Áno, v tomto majú nehnuteľnosť spoločnú, ktorú kúpili od Ladislava Bašternáka, a tá nehnuteľnosť v tomto dome má hodnotu 0,7 mil. eur. V tomto dome, ktorý postavil zase pán Kočner má Kaliňák s Turčanom, so svojím susedom ďalšie nehnuteľnosti, ktoré kúpili od pána Bašternáka, v čase, podotýkam, keď Bašternák bol ako daňový zločinec vyšetrovaný kriminálnym úradom. Tá nehnuteľnosť má hodnotu 0,8 mil. eur.
Toto je ďalšia nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu 2 mil. eur. Takisto, ktorú vlastní pán Kaliňák s pánom Turčanom, človekom, o ktorom hovorí, že ho videl niekedy dávno pred 15 rokmi. Koniec koncov sú susedia už dlhé roky v jednom de facto rodinnom dome. Takže vieme asi, ako môžme klamárovi Kaliňákovi v tejto veci veriť. Má hodnotu 2 mil. eur. A v tomto dome, alebo toto je posledná z tých nehnuteľností, ktorú kúpil Kaliňák v tom známom kšefte s Bašternákom, a má hodnotu 3 mil. eur. Dokopy hodnota týchto domov, keď si spočítame je 3, 2, 0,8, 0,7, 6,5 mil. eur. A pán Kaliňák nám tvrdí, že kúpil 16 % v tejto firme za 430-tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka nám hovorí, že to je hlúposť, ktorú chcete zakázať. Aj tieto fotografie, na základe ktorých si viete predstaviť, o čom hovorím, nám hovoria, že Kaliňák bohapusto všetkým klamal, keď obhajoval zlodejinu slovami: veď bola doba kešu. Toť štyri roky dozadu bola doba kešu a bolo normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti, nosiť to v kufríkoch v električkách po Bratislave. Z tohto, z tejto vizuálnej pomôcky, ktorú chcete zakázať, sa vieme dočítať, že reálna hodnota toho podielu, ktorý on kúpil za 430-tisíc, a zároveň s tým ešte kúpil aj pohľadávky, ktoré nechce dodnes priznať v akej hodnote, podľa mojich informácií viac ako milión ďalších eur, tak kúpil za 430-tisíc a reálna hodnota tých nehnuteľností, lebo pri tých nehnuteľnostiach tá cena až tak nekolíše, bola jeden milión štyridsať tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka dokazuje, že Robert Kaliňák od zločinca, daňového zločinca, ktorý všetkých čestných ľudí na Slovensku platiacich dane, či eurko alebo sto tisíc alebo päť miliónov ročne, to je jedno, všetkých čestných ľudí, ktorí platia čestne dane, okradol o 610-tisíc eur. Áno, že Robert Kaliňák ako minister vnútra zobral úplatok od daňového zločinca Ladislava Bašternáka 610-tisíc eur iba v tomto jedinom špinavom biznise. V byte, v ktorom býva Robert Fico, a ďalšia vizuálna pomôcka, ktorú som tu už raz používal, a teda dovoľte, aby som si užíval toto slobodné právo ako poslanca zatiaľ ešte slobodného parlamentu, ukázať aj tú vizuálnu pomôcku o premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý býva v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka a ktorý tam už 48. alebo 49. mesiac platí nájomné, ktoré je voči skutočnej hodnote toho nájmu, ktorý je podľa zverejnených trhových informácií, ktoré máte kedykoľvek na štyri kliky na Googli k dispozícii, reálny nájom toho bytu skoro 500 metrov štvorcových je 7 300 eur a on tam platí 2 850. Keď viete počítať, tak viete sami zistiť, že to je skoro 5 000 eur, mesačne berie, môžme to nazvať zvýhodnenie. Ja to nazývam pravým slovom, nazývam to úplatkom od Ladislava Bašternáka. A podľa môjho podozrenia iba preto berie tie peniaze alebo Bašte
rnák dáva Ficovi tie peniaze, aby nakoniec, keď sa to prevalí, keď príde na psa mráz, na Bašternáka mráz, aby Robert Fico zakryl tento podvod. A to, čo Robert Fico robí a dlhé mesiace to robí, lebo táto kauza je známa už skoro osem mesiacov, nič iné nerobí, iba spláca túto službičku. Za 48 mesiacov zobral už viac ako 200-tisíc eur úplatok iba v tomto jednom prípade cez zníženú cenu nájmu v byte, v ktorom býva, od Ladislava Bašternáka. A vám to naozaj nevadí? Vy chcete tento zločin kryť naďalej a zatvárať nám ústa tým, že nám zakážete poukazovať na zločiny? Toto nám chcete zakázať? Prečo to chcete zakázať? Lebo sa bojíte? Lebo nechcete, aby sa hovorilo o vašich zlodejinách, o zlodejinách vašeho predsedu vlády, o zlodejinách ministra vnútra? Čo viac, aký väčší hriech môže spáchať minister vnútra, keď príde za zločincom, ktorého jeho ľudia vyšetrujú, a povie mu, že urobme biznis, samozrejme, nieže ja ti dám, vieš čo, Lacika, tie tvoje veci sú hodné milión, ja ti dám dva milióny, lebo teraz si v problémoch, asi, vieš, asi pôjdeš do kriminálu, tak aby si mal na dobrého právnika. Ale povie mu presný opak. Vieš čo, Lacika, ten tvoj podiel vo firme je hodný milión, ja ti dám štyristo a nejako to upracem. Skôr mi to pripomína tento scenár. Toto urobil Kaliňák. Upratal kauzu a vyšetrovanie Ladislava Bašternáka tak, aby sa mu nič nestalo. No zhoda náhod a snaha nezávislých novinárov, myslím, že najprv z Denníka N a potom z Trendu ísť po pravde, odhalila to, že niekto tu z pozície ministra vnútra zakryl špinavý biznis a niekto tu ako premiér býva v byte, v ktorom žiaden čestný človek alebo čestný premiér krajiny v Európskej únii by určite nebýval.
A my ako opoziční poslanci máme povinnosť a právo, aby sme na tieto veci upozorňovali, aby sme sa vás pýtali, aby sme konfrontovali ministrov vlády, ktorí nám vládnu, a aby sme takýmto spôsobom uchovali tú demokraciu, ktorú máme. Lebo demokracia nie je to, že získate moc a robíte si, čo chcete, tak ako svojho času povedal Pavol Paška, vyhraj voľby a môžeš všetko. Demokracia je súbor váh a protiváh, kedy áno, tá vládna moc niečo urobí, ale vie, že keď urobí nejaký prešľap mimo čiaru, tak tá opozícia má právo upozorniť na to. A vy nám toto právo chcete takýmto nehoráznym spôsobom zobrať. Vy nám chcete prelepiť ústa, zamknúť nás niekde do trezoru a prevalcovať nás následne, keď sa nám minie čas, svojimi faktami a argumentami, keď my už v podstate efektívne reagovať nebudeme môcť.
A tiež sa pýtam, čím by vám ublížila takáto vizuálna pomôcka, ak by ju tu v parlamente niekto z mojich kolegov, tých, ktorí sa venujú rodine, či Rišo Vašečka, Erika Jurinová, Anka Verešová, Soňa Gaborčáková, že by niektorí z nich prišli s témou pôrodnosti na Slovensku a že by vám tu chceli ukázať, milí moji kolegovia, či opoziční, či vládni, prosím vás, spamätajme sa. Dvadsať rokov sa nám na Slovensku rodí o 50-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali. Rútime sa do záhuby a rodí sa nám zo všetkých krajín štvrtý najmenší počet detí na jednu matku, na jednu rodinu. Čím by vám táto vizuálna pomôcka tu ublížila? Žeby vám nadstavila zrkadlo? Alebo aj nám všetkým ostatným? Veď zoberme si strany, ktoré dnes sú v tom zlepenci zlodejov, ako ja ho nazývam, tak sú strany, ktoré nám tu vládnu de facto 25 rokov. Každá z nich v nejakom období ani jeden čas tých posledných 25 rokov, nebol čas, kde by niektorá z týchto strán nebola zodpovedná za vládnutie. V čase mečiarizmu SNS, po mečiarizme MOST – HÍD, potom Fico, potom malinká pauza, ale znova tam bol MOST – HÍD a teraz už šiesty rok všetci traja spolu. Alebo teda pardon, šiesty rok SMER a už posledný rok spolu ešte aj znova so SNS a s MOST-om – HÍD. Čiže posledných 25 rokov tri strany, ktoré dnes sú alebo z ktorých je zložená vládna koalícia, tak sú zodpovedné za to, čo sa Slovensku deje. A čuduj sa svete, keď si pozrieme, že vývoj pôrodnosti na Slovensku, kedy klesol? Práve vtedy, kedy tieto strany, jedna alebo druhá alebo tretia, začali mať vplyv na to, ako sa na Slovensku bude vládnuť, ako sa ľudia budú mať. Čiže to, že dnes máme na Slovensku jednu z najnižších pôrodností v rámci celej Európskej únie, jednu z najnižších pôrodností v rámci OECD, tých najrozvinutejších krajín na svete, je dopad politiky týchto troch strán, lebo každá z nich mala vplyv v niektorom momente vládnutia za posledných 25 rokov. A nám zhodou náhod práve tých posledných 25 rokov dramaticky klesla pôrodnosť a čaká nás obrovský problém. Hovorí sa tomu demografický problém a ja si myslím, že práve toto miesto, parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky je práve od toho určená, aby tu sme preberali problémy a upozorňovali na to, že čo nás čaká. A pýtali sa, čo s tým chce vládna moc urobiť? A preto sa znova pýtam, komu by takáto vizuálna pomôcka tu v tejto Národnej rade ublížila, ak by tu táto, ja neviem, čo to je, A3 bola ukázaná a poukazovala by na to, že zo všetkých týchto krajín je Slovensko tuná na chvoste červeným v pôrodnosti a je to veľký problém? Nikomu by neublížila, len by to bolo zrkadlo, za ktoré by ste sa vy, tri vládne strany mohli hanbiť, lebo je to výsledok vašej vlády. A tohoto sa zrejme bojíte. Obyčajných grafov a tabuliek.
Taktiež by som sa chcel opýtať, komu by ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorá hovorí o tom, že koľko detí priemerná rodina by chcela mať a koľko si ich reálne môže dovoliť alebo koľko ich má? Veľmi dôležitý faktor, kde zase vidíme, že sme na chvoste v rámci celej Európskej únie, že máme najväčší rozdiel medzi tým, koľko by rodiny chceli mať detí a koľko reálne ich majú. Že ony by aj radi ich prijali medzi seba. To nie je o tom, že nemôžu tie deti mať, ale si jednoducho netrúfajú tie deti vychovať v podmienkach, ktoré im vy ako vládna moc na Slovensku usteliete. Znova si myslím, že táto vizuálna pomôcka sem jednoducho naozaj patrí. A vy nám toto právo chcete vziať. A ja sa pýtam akým právom? A znova upozorňujem na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že na to jednoducho právo nemáte. A keď tento krok urobíte, tak bude nielen protiústavný, ale bude aj v rozpore s ľudskými právami, základnými ľudskými právami a v tomto prípade menšiny a v tomto prípade opozície v Národnej rade.
Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, že by som vám ukázal, že áno, tuná pred Bonaparte bolo približne päťtisíc ľudí v lete? Že tam prišli na prvý, druhý, tretí protest, potom cez leto možno trošku menej. Čím by sme vám ako vládnym poslancom tak veľmi ublížili, že nám toto právo chcete vziať? Túto vizuálnu pomôcku som si požičal od Daniela Lipšica, našeho doteraz ešte kolegu, dnes bývalého kolegu. Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorú on tu pri prvom čítaní tohto zákona ukazoval? Kedy tu Kaliňák opakovane aj s Ficom nehorázne klamali o tom, ako on presadil nejaký zákon, na základe ktorého mohli byť, neviem, čo už ani sa mohlo stať, a priniesol vám dôkaz. Priniesol vám výpis z hlasovaní, ako vy všetci ste tu hlasovali a menoval tam konkrétnych poslancov SMER-u. Komu by táto vizuálna pomôcka, v tomto prípade áno, nie rozmeru A3, ale rozmeru A2, komu by tak strašne zase ublížila? Znova je to len zrkadlo, vaše zrkadlo, vás, ktorí ste tu, ktorí ste tu hlasovali za niečo, o čom ste predtým tvrdili, že ste vôbec nehlasovali.
A takto je to aj s ostatnými pomôckami vizuálnymi, ktoré v tomto pléne či už ja alebo moji kolegovia v minulosti používali. Áno, túto som tu použil ja. Tá sa volala Kaliňákov zázrak. Tá ukazovala to, že kým Robert Kaliňák nebol ministrom vnútra, dovtedy jeho príjmy boli tie malinké červené plôšky, keď si všimnete, 617-tisíc ročne, 690-tisíc ročne v korunách, to je tento graf. Ale, čuduj sa svete, odkedy sa stal ministrom vnútra, zrazu jeho príjmy zo 600-tisíc korún ročne vzrástli na jedenásť miliónov osemsto hneď od nasledujúceho roku. Úplne legitímne som tu v pléne kládol otázku, ako je to možné? Ako je možné, že minister vnútra, ktorý kým je poslancom, má príjem 600-tisíc, zrazu iba tým, že sa stane ministrom, zrazu jeho biznisu, keď na ten biznis nemá vôbec žiadny čas, lebo sa musí venovať ministrovaniu, že zrazu, keď už sa prestane venovať biznisu, zrazu ten jeho biznis 20-násobne, 30-násobne vyletí? Neni to legitímna otázka od opozičného poslanca, aby sa pýtal, aby používal vizuálnu pomôcku tuná v pléne? Nepozerá sa vám lepšie, nechápe sa vám lepšie moja otázka, keď vám tú vizuálnu pomôcku ukážem, ako keby že vám iba hovorím o tom, no Kaliňák mal v roku 2006 šesťsto tisíc korún príjem a v roku 2007 už jedenásť miliónov osemsto a potom dvanásť miliónov štyristopäťdesiatsedemtisíc a podobne? Nepripadáte si trápne, že nám chcete zobrať toto právo? Prepáčte, pozerám sa hlavne na poslancov za SNS, lebo váš predseda s týmto obludným návrhom prišiel.
Čiže právo opozičného poslanca používať túto vizuálnu pomôcku a poukázať na to, že niekto si jednoducho z funkcie ministra vnútra urobil biznis a zrazu záhadne sa mu odvtedy, odkedy je ministrom vnútra, darí, je našou povinnosťou ako opozičných poslancov. Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak... Nech sa páči, môžete naštudovať (rečník ponúka predvádzané vizuálne pomôcky predkladateľovi). Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak vôbec túto debatu ani neregistrujú. Je im úplne ukradnutá, že čo sa tam hádame, bavíme sa tam o nejakom rokováku. Ani nevedia, čo ten rokovák možno je, jednoducho vypúšťajú. Ja chápem, že voliči SNS, SMER-u, MOST-u – HÍD sa rozčuľujú, že čo tu vlastne my vykrikujeme a snažia sa nás jednoducho nejakým spôsobom nepochopiť, lebo sú zaslepení mocou. Tak ako ste zaslepení vy ako vládni poslanci, tak sú aj, bohužiaľ, aj vaši voliči zaslepení a myslia si, že však vlastne vyhraj voľby, môžeš všetko a čo tam ten šašo Matovič aj s tými ostatnými niečo vykrikujú. Ale som veľmi rád, že naši voliči, ktorí volili nás ako opozičné strany, možno od Kollára to neočakávajú, že bude kontrolovať tú vládnu moc, ale od nás, od SaS-ky, aj od našeho hnutia tí voliči naozaj reálne očakávajú, že vám pôjdeme po krku, že vás budeme upozorňovať na kauzu Bašternák a budeme sa pýtať Kaliňáka, odkiaľ tie peniaze mal. A ja som veľmi rád, že nás voliči v tomto podporujú a chápu, že dnes to nie je len zápas ako jeden nejaký bežný zákon, ale je to zápas o základy demokracie. Lebo pravidlá, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom má prebiehať demokratická diskusia a zápas v rámci parlamentu, čiže rokovací poriadok je niečo, čo vlastne hovorí, akým spôsobom si tú demokraciu budeme strážiť. A je to veľmi zvláštne, keď z tohto miesta musím opakovane povedať, že to, čo si dovolil Andrej Danko, si nedovolil ani Pavol Paška. Ten Pavol Paška, ktorý sa stal symbolom zla, symbolov kšeftov, symbolom rozkradnutého zdravotníctva, kauzy CT v Piešťanoch a podobne. Ten Pavol Paška mal ten chochmes, neviem, či poznáte to slovo, neviem, jak sa to povie inak, mal ten chochmes, že povedal, že rokovací poriadok, aj keď smeráci z klubu chceli veľakrát upratať Matoviča tým, že zmenia rokovák, tak im povedal, že nie, že rokovací poriadok, to sú pravidlá, to sú, jak kebyže rozhodca, ktorý má byť zmenený iba vtedy, keď sa nájde dohoda naprieč politickým spektrom, sa tomu hovorí, a nesiahol nikdy, nepodľahol pokušeniu tento rokovací poriadok silou smeráckeho valca zmeniť. Andrej Danko Paškove dno prerazil a ešte je na to hrdý. On je hrdý na to, lebo sa mu zrejme ráno, keď sa zobudil, zistil, že dnes musím tiež urobiť nejaký štátnicky krok, niečím, čím napravím to zhnité Slovensko, a miesto toho, aby riešil problémy učiteľov, ktorí nie sú docenení, aby riešil problémy zdravotných sestier, ktoré opakovane Ficova vláda opľula, miesto toho, aby riešil problémy zamestnancov Finančnej správy, ktorých naháňame, aby naháňali podvodníkov ako Bašternák a spol., ale chceme, aby to robili za almužny, miesto toho, aby riešil problémy súdnych úradníkov, ktorí robia de facto prácu sudcov, ale za štvrtinové, pätinové platy, ako sú zaplatení sudcovia, miesto toho, aby sa snažil priniesť nejakú víziu pre obranu, za ktorú je zodpovedný, alebo pôdohospodárstvo, za ktoré je zodpovedný, tak miesto toho príde so zástupným problémom.
A ja dnes mám obavy, že prišiel s tým iba preto, aby pomohol Kaliňákovi nejakým spôsobom odraziť ten útok od neho. Lebo keď si všimnete načasovanie, kedy s tým prišiel, tak samozrejme začalo to tým, že najprv Béla Bugár podľahol pokušeniu moci a vtedy, keď som tu rozprestrel regulérny transparent, na ktorom bolo napísané "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne" s fotkou Bašternáka a Kaliňáka, tak Béla Bugár bol ten prvý, ktorý povedal, že zastavujem, berie mi slovo, kým ten transparent nezoberiem. Čiže ten, ktorý sa tu tváril a oblboval a ohlupoval svojich voličov, že ako mu veľmi ide o demokraciu, ten bol prvý, ktorý zneužil tú moc a ktorý demokraciu pošliapal. Ten transparent nebol znova ničím iným len zrkadlom pre vás. Zrkadlom, ktoré by vám malo pripomenúť, že máte hájiť záujmy ľudí, ktorí poctivo platia dane, ktorí tu na Slovensku možno žijú chudobný, ale čestný život, a nie hájiť záujmy zlodejov, ktorí týchto ľudí okrádajú. V tomto prípade mám na mysli Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka. Čo Béla Bugár začal, Andrej Danko dokončil. Zobrali ste nám naše ústavné právo, aby sme mali mimoriadnu schôdzu. Na naozaj témy, ktoré boli veľmi dôležité. Toto právo ste nám zobrali, pošliapali a dovolili ste nám po troch mesiacoch, keď ste sa spoliehali, že téma vyšumí, aby sme v tých témach alebo v tých mimoriadnych schôdzach pokračovali. A v časoch teda, kedy sme už mali tretí, štvrtý masívny protest pred Bonaparte s pochodmi z SNP alebo spred Úradu vlády, Andrej Danko zrazu prichádza s iniciatívou, on zmení rokovák, on urobí poriadok, on chce slušnosť v parlamente. A on bude rozhodca. On, predseda jednej z koaličných strán. Preto hovorím, že jednoznačne si myslím, že išlo o čisto účelovú snahu Andreja Danka, aby zobral pozornosť médií, opozície aj ľudí na Slovensku od podvodníka a skorumpovaného ministra Roberta Kaliňáka a Ladislava Bašternáka a aby túto pozornosť preniesol na seba, na jeho statočný boj s Matovičom, ktorý tu robí bordel.
A ja sa pýtam, čím som ten bordel tu urobil? Tým, že sme tu názorne ukázali 12 miliónov eur, ako vyzerá? Komu sme tým ublížili? Veď my máme ministra vnútra a vy ho kryjete, ktorý hovorí, že to bolo normálne platiť v hotovosti, že tu bola doba kešu. Je naše normálne právo, naše právo vyjadriť náš názor aj takýmto vizuálnym spôsobom a nikomu sme s tým neublížili. Nehovorili sme nič iné iba to, alebo nevizualizovali sme nič iné iba to, čo Robert Kaliňák povedal. Váš minister vnútra, ktorého kryjete. On povedal, že tá kopa, tých 112 kilo bankoviek, že to je normálne, hoci každý z nás vie, že to normálne nie je a že to bol čistokrvný podvod, ktorý Kaliňák ako obchodný partner, skrytý obchodný partner Ladislava Bašternáka, zakryl. Komu som ublížil tým transparentom, že tu bol roztiahnutý, keď v minulosti ikskrát, nedoniesol som si práve tú fotografiu, na ktorej Béla Bugár sám tu bránil vystupovaniu? A teraz sa nebavme o tom, že to bol konkrétne Ivan Lexa. Ako, samozrejme, hlboko týmto človekom opovrhujem. Nie je podstatné, kto to bol. Každopádne v tom čase to bol koaličný poslanec a Béla Bugár sám aj s ďalšími poslancami v deväťdesiatom, myslím, že to bolo, šiestom plus-mínus roku, čiže pred 20-timi rokmi tu s transparentíkmi stáli: kriminál za zločiny, zlodeji do basy, vrahovia do basy a podobne. Čiže jemu to dovolené je, ale nám, lúze, nie.
A ešte raz si kladiem otázku, Béla Bugár, kam sa podel váš charakter, ten charakter, ktorý ste sľubovali ľudom pred voľbami na bilbordoch? V čom je spravodlivé to, že vy môžete, vy ako podpredseda Národnej rady budete môcť vystupovať 100-krát 20 minút a ja ako opozičný poslanec iba 20 plus 10 minút? V čom je to fér, v čom je to demokratické? V čom je fér, že vy tu môžete pred Lexom šaškovať s transparentami a ja nemôžem napísať jednu krutú pravdu o tom, že "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne"? Komu som tou vizuálnou pomôckou teda ublížil? Čí záujem hájite, pán Bugár, a kde zostal váš charakter? Tak isto aj ostatných poslancov MOST-u – HÍD, ktorí ste sa za tieto bilbordy, za toto heslo, že "Charakter rozhoduje", pred voľbami skrývali.
Vy si ešte do toho návrhu ste schopní napísať to, že vlastne navrhujete všetky tie zmeny, zároveň rešpektujete pritom práva opozičných poslancov na slobodu prejavu. Len zabudli ste tam dodať, že odtiaľ-potiaľ. Že áno, doprajete nám slobodu prejavu na tých 20 plus 10 minút, v tom pôvodnom návrhu iba 20 minút, ale potom stačilo, tam už stačila sloboda prejavu, ale pre svojich ministrov, pre svojich podpredsedov a pre predsedu Národnej rady, tým doprajete slobodu prejavu naozaj nekonečnú, naozaj slobodnú. Čiže nám v podstate beriete slobodu a sebe si ju naďalej nechávate. No toto fér určite nie je.
Niektorí ľudia, keď som sa s nimi bavil na Facebooku, niektoré diskusie na túto tému, tak nechápali, že ako je možné, že Andrej Danko si hovorí o tom, že on sa inšpiroval v ostatných rokovacích poriadkoch v rámci celej Európskej únie a že je s tým spokojný, že vlastne keď si všade zoberie niečo, čo mu vyhovuje, a vlastne nesnaží sa pozrieť ako an block na ten rokovací poriadok napríklad Rakúska. Lebo ak by sa Andrej Danko neišiel tým paberkovým spôsobom, že odtiaľ bobuľku, tam bobuľku, tam zrniečko a čo mi vyhovuje a dokopy si dám zrniečka na tanier a tvárim sa, že mám zrazu z toho strapec, ak by nešiel takýmto spôsobom, tak by zistil, že vlastne to, čo vyskladal, je hlúposť. Lebo keby sa pozrel na ten rokovací poriadok Rakúska, tak by zistil, že ak by chcel naozaj toho ducha preniesť na Slovensko, tak musel by ho zobrať a prekopírovať celý. Tak isto z tej Veľkej Británie, z Francúzska alebo z ostatných krajín. Lebo nie je normálne, aby sme si odtiaľ zobrali niečo, čo nám vyhovuje odtiaľ, odtiaľ, odtiaľ, dali dokopy na jeden papier a tvárili sa, že to má zmysel.
Áno, teraz budem osobný, Andrej Danko rozpráva takou tou zvláštnou dankovčinou. Veľakrát mi to pripomína skorej taký generátor náhodných slov alebo generátor náhodných myšlienok. A v tomto prípade možno on to pochopí, že keď zlepí vetu odtiaľ, vetu odtiaľ, vetu odtiaľ a zoberie si z 27 rokovacích poriadkoch v rámci Európskej únie po vete, po dvoch a dá to na dve A4, takže on to dokáže čítať. Ale normálni ľudia na Slovensku jednoducho nechápu zmysel toho, čo Danko veľakrát na tých tlačovkách hovorí. A tak isto ja ako opozičný poslanec dnes nechápem zmysel toho, že on sa tvári, že predkladá normálny rokovací poriadok a ešte toho je schopný, aj obhajovať, ako to je demokratické, ako nám to necháva naše práva na slobodu prejavu. Alebo tam hovorí, že poslanci si vlastne opoziční môžu slobodne vybrať, či vystúpia v ústnej alebo písomnej rozprave. Čo niečo, čo je základné naše právo, ktoré dnes máme, on nám ho ide okresať, tak ešte ide hovoriť, že si vlastne môžeme slobodne vybrať, lebo nám teda, jééj, mali by sme asi za to ruky bozkávať pánovi Dankovi. Nie, ono to pripadá mi tak, jak kebyže niekto si myslí, že si pán predseda parlamentu povie, že on teraz zloží najlepšie auto na svete. Zoberie blatník z Wartburga, tam motor z BMW-čka, tam časti z nejakého traktora a myslí si, že keď z každého zoberie to, čo sa mu páči, tak na konci z toho bude to najväčšie fáro, lebo som ho zložil ja sám, veľkomožný Andrej Danko. Sami viete, asi ako by dopadlo takéto auto. A presne tak mi dnes pripomína, alebo teda ten prostriedok mobilný alebo motorový, presne tak mi pripomína dnešný rokovací poriadok. Vyskladaný zo súčiastok, ktorá jedna s druhou nie sú kompatibilné, ktoré nepasujú.
A preto by ste tento návrh mali stiahnuť, v kľude si sadnúť s opozíciou a povedať, možno v duchu, poučiť sa možno z Pavla Pašku, sadnúť si za stôl, poučiť sa, diskutovať a spoločne opraviť chyby, ktoré teda naozaj tu sú, a ja som vám ich na začiatok aj normálne, čestne priznal, že sú tu štyri z tých vecí, ktoré navrhujete, že sú legitímne. Poďte ich opraviť! Možno pridajme k tomu ďalšie, ktoré tu moji kolegovia počas svojich vystúpení ikskrát už spomínali. Pome ich tam doplniť, aby áno, bolo právo napríklad na poslanecký prieskum opozičného poslanca, aby sme sa ho nemuseli doprosovať. Lebo čo to je už teda za poslanecký prieskum, keď chceme ísť kontrolovať vašeho ministra, ale vy nám s tým musíte dať súhlas? Čo je to už teda za taký veľký poslanecký prieskum? Nie, opoziční poslanci by právo ísť na poslanecký prieskum mali mať bez ohľadu na to, že či vládna väčšina v tejto sále bude mať vôľu, alebo nebude mať vôľu nám to dovoliť.
Tak isto z tohto rokovacieho poriadku nie je normálne, aby ste si uzurpovali právo rozhodovať o tom, že či niekto dostane pokutu, alebo nie, vo vašom výbore, v ktorom máte väčšinu. V čom vám toto pripadá demokratické? Ale myslím si, že to, ako v skutočnosti myslíte a prečo ste takýto návrh zákona predložili, najlepšie charakterizuje v posledných dňoch pán Miroslav Číž. Myslím, že on to bol dnes, ktorý tu povedal, že predsa je nenormálne, že si všimnite dnešnú debatu, že tu väčšinu diskusie odvádzajú opoziční poslanci, že čo to je vlastne za strašnosť, čo sa to tu deje, že tu väčšinou diskutujú opoziční poslanci. A kto by tu mal teraz hájiť naše práva? Čo si myslíte, že pán Gál tu bude hájiť práva opozičných poslancov? Alebo pán Hambálek? Oni nebudú hájiť, oni budú hájiť svoje práva ako koaličných poslancov a tým pádom predložili návrh zákona a nepotrebujú teraz sa tu za to biť. Lebo teraz je tu náš čas ako opozičných poslancov upozorňovať na to, kde robíte chyby. Čiže ak niekto sa tu rozčuľuje, ako teda Miroslav Číž sa tu rozčuľoval nad tým, že čo toto je za zvrátenosť, že tu opoziční poslanci dnes viacej hovoria ako koaliční, tak je to, pán Miroslav Číž, normálne v každej jednej demokracií. Za takejto situácie by to bolo vždy a myslím si osobne, že by to malo byť pomaly teda aj vždy, lebo to je našou úlohou, keď vláda predkladá akýkoľvek návrh zákona, že hlavne by malo počuť byť opozíciu. Áno, jedným dychom dodávam, že ma mrzí, že koaliční poslanci, či pri tomto zákone, ale aj pri iks ďalších vládnych zákonoch, že jak keby sa hanbíte za to, čo vlastne vaša vláda alebo vy predkladáte, že neprídete sem hájiť ten váš návrh, neprídete ho obhajovať a argumentačne tu zviesť nejaký zápas, ale necháte tu nejakých troch, štyroch ľudí, ktorí tu za vás robia nejakú takú špinavú prácu, a jak mi to pripadá, jak kebyže im to chodí niekam do počítača, že čo majú prečítať, lebo veľakrát sú to práve takí ľudia, o ktorých vieme, že z vlastnej hlavy moc tých vlastných súvislých viet povedať nevedia. A takíto ľudia tu veľakrát obhajujú, v úvodzovkách, tie vaše návrhy zákonov, ktoré predkladáte. A ja hovorím ešte raz, mňa to úprimne mrzí. Omnoho lepšie by bolo, ak by tu sme zvádzali zápas aj pri vašich vládnych zákonoch, že príde raz vládny poslanec, opozičný, vládny, opozičný, vládny, opozičný. A nebolo by to o tom, jak veľakrát si pripadám ako opozičný. Alebo my si pripadáme, že ako keby tu iba hádžeme hrach na stenu.
Taktiež tu Miroslav Číž vyjadril, aby sme teda vedeli, akým spôsobom nezávisle bude Andrej Danko rozhodovať o tom, koho pošle tam na inkvizičný výbor, ktorý mu naparí 2-, resp. 4-tisíc eur pokuty, tak znova to Miroslav Číž vyjadril v sobotu. Ja som si čítal iba prepis, nemal som čas pozerať reláciu, ale bol v diskusnej relácií s Martinom Poliačikom a v tej debate sa bavili o tom, že keď mi zoberú mandát, ako bude SMER hlasovať a podobne, a Miroslav Číž tam sa tak zaujímavo preriekol a povedal, my pri tom hlasovaní budeme brať do úvahy celé správanie pána Matoviča v pléne, to, že on pri rokovacom poriadku hovorí, že on ten rokovací poriadok nebude rešpektovať a celkovo, čo vlastne on kedy akože v tom parlamente urobil, alebo ako sa správa k nám ako opozičným poslancom. Čiže predstavte si tú zvrátenosť, pri zákone o ochrane verejného majetku či verejného záujmu, pri ktorom má rozhodovať plénum, či mi zoberie mandát, pán Miroslav Číž, ktorý pol niekedy aj podpredsedom Národnej rady a myslím, že aj predsedom klubu poslancov za SMER, SNS – čo to ste? – sociálna demokracia, tak on hovorí, že on nebude brať do úvahy iba ten zákon a porušenie nejaké moje v prípade toho zákona. On bude brať do úvahy všetky jeho subjektívne pocity a ostatných kolegov na klube. A toto povedal normálne v priamom prenose v diskusnej relácii na TA3. Povie, že nielen ten zákon, on všetko bude brať do úvahy.
A presne takto dopadneme, milí opoziční poslanci, pri Andrejovi Dankovi. Keď ja poviem niečo, že si tu dovolím povedať, že Andrej Danko je synáčik, ktorý bol v predsedníctve Lesostav Revúca, firmy, ktorú sprivatizoval jeho otec od Mečiara iba preto, lebo boli jedna ruka s Jánom Slotom. A sprivatizoval to za bagateľ, a že nasledujúce tri roky rozpredal majetok tejto firmy, v ktorej pracovali čestní ľudia, zamestnanci, rozpredal majetok tejto firmy za 52 mil. eura, premiestnil na správne účty a nakoniec ukázal takto dlhý nos tým zamestnancom v Lesostave, ktorí sa súdili ešte dlhé roky o svoje výplaty. Ukázal dlhý nos štátu, lebo nezaplatil kúpnu cenu Fondu národného majetku. Ukázal dlhý nos zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Keď toto poviem, tak pri druhom slove Andrej Danko mi vypne mikrofón a pošle ma na inkvizičný výbor, aby mi naparil 2-tisíc, ale v mojom prípade zrejme pôjde už o opakované porušenie, takže asi 4-tisíc eur pokuty, lebo sa mu to nebude páčiť. Lebo Matovič si dovolil niekedy povedať o ňom, že to je obyčajný mečiarovsky privatizér, ktorý nie je v ničom iný od Jána Slotu, len ktorý tu má nejakú formu, ruky zopäté a všade, kde môže, spomenie pána Boha a týmto oblbuje tých istých voličov, ktorých predtým oblboval Ján Slota. Naparí mi pokutu a som na výbore a zoberie mi slovo. Ale ak by rovnakým spôsobom očierňoval ktoréhokoľvek kolegu tu niekto z vás, ten Andrej Danko, ten istý Andrej Danko, ten istý predseda Národnej rady, verte tomu, a dnes to tu vopred hovorím, bude sa tváriť ako tie tri opičky, že bude hluchý, slepý a nemý, že nebude nič vidieť, nič počuť a nikam, žiadnemu inkvizičnému výboru nebude nič hlásiť. A teoreticky si predstavme, že byť už teda bolo do očí volajúce to, že tu by niekto z vás tu niečo povedal a bol by teda neslušný voči opozičnému poslancovi a dal by ten podnet na inkvizičný výbor, mandátový a imunitný, tuším, ste navrhli, aby o tom rozhodoval.
Ako dopadne to hlasovanie na tom výbore, keď tam máte väčšinu? No dopadne tak isto, ako keď pred mesiacom väčšina vaša na výbore, ktorý teda rieši ten zákon, na základe ktorého ja mám prísť o mandát, hlasovala o tom, či Kaliňák porušil ten istý zákon, čo som mal porušiť ja. Ale keďže tam bola vaša väčšina, tak ste hlasovaním rozhodli, že konktokorentný úver nie je úver. Lebo jednoducho vy ste si povedali, že vy ste teraz majiteľmi pravdy, lebo máte väčšinu. A ja vám vopred hovorím, že aj keď nás valcujete, aj keď prijmete tento zákon a zneužijete tú moc, ktorú máte v rukách, pravdu ste nezískali do svojich rúk, iba moc. A ja dopredu hovorím, že nikdy sa s tým nezmierim a mňa tým nezastavíte. Pre mňa je najposvätnejšia v politike sloboda a tú si žiadnym vaším zákonom ani hrozbou straty mandátu zobrať nedám. Zoberte mi ho, keď uznáte za vhodné, keď vám to dobre spraví. Možno niekto už prestane mať mokré sny z Matoviča, okej, asi si polepší na zdravotnom stave. Je to na vás. Ale tak isto vám hovorím, že prijatie tohto rokovacieho poriadku mne ústa nezatvorí.
Ja dnes viem, v čom je obrovská výhoda vzdať sa svojho majetku v prospech detí. Ja som to urobil pred desiatimi rokmi, som si zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dnes viem, že môj jediný majetok je auto, ktoré mám zaparkované v garáži. Zajtra, keď ho predám, mne s vašimi pokutami, môžete si ich takto napísať do poradia, nebudem vám mať ich z čoho splatiť. Nech sa páči, to auto si môžte možno zobrať. Postupne si ho rozkrájať. Jedna pokuta za 2-tisíc, 4-tisíc, atď., ale mne tým neublížite. Ja tu budem naozaj slobodný. A je mi ľúto v tomto ostatných opozičných kolegov, ktorí áno, sú v manželstve, alebo majú nejaký ten majetok, ktorí slobodní práve kvôli tomu majetku a z ohľadu na svoju rodinu už nebudú môcť byť. Lebo vy im to práve zoberiete. Mne nezoberiete. Ja si tu budem hovoriť a ukazovať, čo uznám za vhodné.
Čiže ak ste si mysleli, že toto bude zákon na Matoviča, v tom vám to nepomôže. Ublížite len všetkým ostatným okrem Matoviča, to vás dopredu upozorňujem. Lebo ja takýto paškvil a takéto zobratie ústavných práv opozičnému poslancovi rešpektovať nebudem.
A keď pán Miroslav Číž sa v tej diskusnej relácii zároveň vyjadril, že ma dal na, podnet na mandátový, imunitný výbor, lebo dopredu hovorí, že nebudem rešpektovať zákon, a tu som prisahal, že budem rešpektovať a ctiť si zákony pri sľube poslanca. Áno, lebo jednoducho ústava pre mňa je viac jako váš paškvil, ktorý si tu väčšinou chcete schváliť. Moje ústavné právo, hovoriť, čo chcem, a ukazovať, čo chcem v parlamente, používať vizuálne pomôcky je nad vašou mocou, ktorú dnes máte v rukách. A preto hovorím, že váš zákon, aj keď si v akejkoľvek podobe ho schválite, rešpektovať v týchto veciach, ktorým nám chcete zobrať slobodu, nebudem. Tak ešte raz vás upozorňujem na to, ublížite iba všetkým ostatným okrem mňa samého. Mne tým neublížite, mne tým iba pomôžete, lebo každú tú vizuálnu pomôcku, ktorú si sem prinesiem, práve preto, že nikto druhý ich tu používať nebude, bude mať desaťkrát väčšiu mediálnu pozornosť, ak by ste nechali súčasný stav. Ak mňa budete provokovať tým, že to bude zakázané, tak mne v politike práve to zakázané ovocie najviac chutí. Budete to mať pri každom mojom vystúpení, vizuálnu pomôcku, a vystúpim pri každom jednom návrhu zákona a vystúpim aj v ústnej, aj v písomnej časti. A budete to tu mať desaťkrát viac a neubránite sa tomu.
Ak pôjdete z kratšej cesty späť a v kľude si poviete, že, dobre, možno sme prestrelili a možno nám zachutila moc, tak môžeme spoločne prijať naozaj prínosnú zmenu rokovacieho poriadku. Ak to budete znásilňovať touto cestou, ešte raz vás upozorňujem, v mojom prípade vám to vôbec nepomôže. Iba si viac ublížite.
A myslím si, že celkom dobrý nápad by bol sem nosiť vizuálne pomôcky, napríklad výroky pána mysliteľa. Po každé by sme si, pri každom jednom mojom vystúpení pripomenuli jednu. Keď chcete mať túto hanbu, verejne takto prezentovať to, čo je schopný hovoriť váš, predseda vašej strany, ja sa tomu nebránim. Ja som pripravený byť nositeľom výrokov vášho predsedu, vašej Slovenskej národnej strany. Čiže aj k vám do klubu SNS hovorím, vy sami, keď čítate to, čo je schopný, alebo počúvate vašeho predsedu, tiež si myslím, že si hryziete do jazyka, hanbíte sa za to. Keď chcete, aby tie perly ducha, ktoré za posledné mesiace narozprával a ktorých stovky ešte narozpráva, tu boli prezentované a dostali naozaj stonásobnú pozornosť, väčšiu, ako majú dnes, tak schváľte tento rokovací poriadok. Ja vám zabezpečím ich naozaj 100-percentnú propagáciu, aby ľudia vedeli, koho máte za predsedu. Čiže keď chcete ochrániť vašeho vlastného predsedu, stiahnite ten rokovací poriadok. Nahovorte ho, nech ide z kratšej cesty preč, lebo vám to iba, len ublíži. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem Igorovi za jeho prejav, stotožňujem sa s jednou jasnou vecou, ktorú povedal viackrát, aj teraz na záver, stiahnuť tento návrh zákona. Skutočne tu vidím také dve roviny, ak sa novelizuje rokovací poriadok, ktorý sa nás tak bytostne dotýka ako poslancov. Teraz sme v opozícii my, to sa bude meniť, toto nie je len na volebné obdobie. Tak, ak je taký rozpor, to znamená, že asi nie je niečo v poriadku. Myslím, že by sme mohli viesť debatu o tom, ako napríklad ide pán Kresák podať návrh, úprava volieb ústavných sudcov. To je odborná vec. Tam by azda bola nejaká debata. Možno by nebol úplný súhlas, ale to nie je niečo také kontroverzné. Ale tu skutočne sú, je niekoľko opatrení, ktoré sú veľmi kontroverzné, a skutočne pán Matovič na nich veľmi dobre poukázal.
Ja si pamätám, že keď sme mali prvé čítanie, tak sme o tom debatovali a bol som napríklad v televíznej relácii s pánom poslancom Bernaťákom, kde hovoril veľakrát, ešte príde druhé čítanie, ešte to upravíme. No ja som si aj teraz počas tohto vystúpenia podrobne, naozaj ešte raz podrobne prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála a pána poslanca Kresáka, ktorý teda je už zverejnený, aj keď nie je podaný. No nič zásadného sa nezmenilo. Tie najpodstatnejšie veci boli ponechané. To znamená, obmedzenie, nerovnomerné obmedzenie vystúpenia a tak isto aj bránenie vizualizácii tých prednesov, ktoré tak jasne teraz Igor vysvetlil. Takže ja budem to isté hovoriť aj dnes večer v relácii s pánom Bernaťákom, do ktorej sme pozvaní, a budem hovoriť, už máme druhé čítanie, čiže nie je to žiadne niečo už hypotetické. Zajtra pravdepodobne o tom budeme hlasovať, ak to nestiahnete. Takže boli to, boli to naozaj falošné slová a to, čo idete urobiť, bude hanba.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj Igorovi Matovičovi za tieto veľmi názorné príklady, prečo je navrhnutý zákon o rokovacom poriadku nie v poriadku. K tej ilúzii, ktorú spomínal na začiatku, len pre upresnenie. Ja som naznačil, že kroky od pánov poslancov Gála a Kresáka môžu byť prvým krokom, ale aby to bolo ešte zrozumiteľnejšie, vraciam sa úplne na začiatok, áno, je potrebné tento návrh zákona stiahnuť. Presne tak, ako to naznačili kolegovia v rozpravách predo mnou a v rôznych faktických poznámkach. Bez toho, aby sme sa k tomu mohli v kľude posadiť, aby sme si zozbierali všetky tie výhrady, ktoré tu boli spomenuté, okrem iného aj poslancom Igorom Matovičom, nie je šanca, aby sme dosiahli konsenzus. Ja predpokladám, že veľká väčšina z nás v opozícii je už dnes úplne jasne presvedčená, že takýto návrh zákona jednoducho nie sme schopní podporiť.
A keď už tu máme aj predsedajúcu pani poslankyňu a podpredsedníčku parlamentu, rád by som spomenul, že práve tá kauza, na ktorú upozornil pán poslanec Matovič a toto zisťovanie uznášaniaschopnosti, kedy pani Ďuriš Nicholsonová úplne jasne a podľa mňa v súlade s rokovacím poriadkom ukázala, akým spôsobom sa dá voľne vykladať rokovací poriadok, tak práve táto kauza by mala hovoriť aj o tom, že dávajme si pozor na to, čo tu dnes práve prijímame. Pretože ak tu máme dnes explicitne napísané, že uznášaniaschopnosť je možné zisťovať len elektronicky, čo urobíme v čase, keď nám tu vypnú elektrinu alebo v nejakom núdzovom stave? To je presne to, čo som spomínal v prvom čítaní pri mojom vystúpení. Na toto sme, bohužiaľ, zatiaľ nenašli odvahu, aby sme napríklad aj s touto maličkosťou sa vysporiadali, pretože v tejto chvíli sa nám to zdá ako maličkosť, ale v budúcnosti to tak vôbec byť nemusí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Igor, spomínal si snahu týmto návrhom prekryť kauzy a snahu o to, aby odklonili pozornosť. Ja ako jeden z mála asi poslancov parlamentu som mal minulý týždeň možnosť sa stretnúť s človekom podozrivým z daňových podvodov, s Bašternákom. A novinári medzičasom vytiahli zaujímavé informácie, že pán Marián Slobodník, súčasný policajný pridelenec v Chorvátsku a dlhé roky riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bystrici, vydal dcéru za človeka, ktorý kávičkuje s pánom Bašternákom. Je pravda, že nemám čas sledovať, ako vyzerajú deti policajných pridelencov v Chorvátsku, ale to, že blízki rodinní príbuzní sa stretávajú s ľuďmi podozrivými z daňových podvodov, je evidentná snaha odtiaľto prekryť to týmito témami.
A druhú vec, ktorú si hovoril, boli veci ako prvý medzi rovnými, primus inter pares, alebo ja aj doplním v rámci tejto idei, že každý sme iný a predsa by sme mali byť rovní. Toto sú tie idey, ktorými sme sa mali blížiť, a naozaj ich nasledovať a vytvárať pravidlá v demokratickom štáte, aby vznikol priestor, že existuje prvý medzi rovnými aj v tomto pléne. Čo je ale nízke a čo je zlé, je to, že niekto si tu osvojil pravidlo, že všetci sme si tu rovní a niektorí sú si rovnejší. Toto právo priniesli totalitné režimy, alebo túto ideu. A myslím si, že tento návrh zákona jednoznačne ide k týmto nízkym motívom a motiváciám a pudom, a myslím si, že naozaj by mali návrh zákona stiahnuť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, musím povedať, že áno, máte pravdu, je legitímne diskutovať o tom, či je správne konanie ministra vnútra v prípade Bašternáka tak, ako konal. Áno, je legitímne viesť politickú diskusiu. To, čo nie je správne, je brániť tejto politickej diskusii, pretože minister nesie aj politickú zodpovednosť. Ale zjavne kolegovia to nechcú, aby sa viedla politická diskusia.
A teraz snáď ešte jedna pripomienka. Odkedy som v politike, len jeden jedinýkrát som zažil, že v parlamente použili časomieru. Vtedy SMER sedel v opozícii. Bolo by veľmi zaujímavé vypočuť si ten zvukový záznam vystúpenia Pašku, Fica a ostatných smerákov, ako to kritizovali. Dnes oni to idú zavádzať. Nemyslím si, že bolo to správne, bolo to jeden jedinýkrát, nemyslím si, že to bolo správne, ale zaviesť z toho pravidlo je nehoráznosť a šľapanie po demokracii.