10. schôdza

Ďakujeme, pani poslankyňa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marek Krajčí. Pripraví sa pán poslanec Ján Budaj.

Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som sa pár slovami prihovoril k tejto téme. Prepáčte, že som trošku zadýchaný, ale som vybehol po schodoch. Ja som tu nováčik. To síce všetci hovoria, už sme tu pol roka, ale predsa teda chcem povedať rovno, že nehovorím ako ten, ktorý by bol starý ostrieľaný vlk a teda mal tu právo posudzovať, čo je dostatočná dlhá doba a čo nie je dostatočne dlhá doba na prejav. Som lekár a v podstate viac-menej moja skúsenosť je, že prednášam na rôznych odborných podujatiach, resp. navštevujem takéto odborné podujatia, konferencie.
A teda prvá vec, ktorá mi tiež, určitým spôsobom ma znepokojila, je teda tá dĺžka rečníckeho času, ktorá teraz podľa toho najnovšieho pozmeňujúceho návrhu je v písomnej časti 20 minút a v ústnej sa to znížilo na 10 minút. Mne sa stala ako nováčikovi taká zaujímavá vec. Ja som sa chcel prihlásiť do programového vyhlásenia vlády v písomnej časti a došiel som tam dve minúty pred tým, kedy sa to malo zobrať, ten list odtiaľ, a tá pani mi povedala, že viete čo, ja som to už odniesla hore, že už to má pán predseda, choďte za ním, choďte sa k nemu dopísať, alebo však nechajte to tak a prihláste sa do ústnej. Ja vtedy som sa upokojil, prihlásil som sa do ústnej. No podľa tejto zmeny v podstate už by som mal iba desať minút možnosť rozprávať. A jak si dobre spomínam, ja som vtedy rozprával 12, takže nestihol by som to. Ale o čo viac ako, ak som dobre pochopil, tak v tomto návrhu ide o to, že sme chceli ako keby zefektívniť prácu parlamentu, poslancov, zrýchliť prejednávanie zákonov a teda chcelo sa určitým spôsobom tlačiť na to, aby tie naše vystúpenia boli časovo efektívnejšie.
No ja sa priznám, že aj ja na našich kongresoch väčšinou som mal desať minút, ale samozrejme, keď sú nejaké témy, ktoré vyžadujú viac času, tak ten prednášateľ dostane 15, 20 minút. Keď je nejaký hosť, tak dostane aj viac minút. Ale nevedel by som si predstaviť v týchto desiatich minútach, aby som ja nejakú odbornú tému riešil a so svojimi kolegami bez toho, aby som mohol používať prezentáciu. A ja sa teraz naozaj pýtam, ide nám o to, aby v tých desiatich minútach sme tu fakt riešili nejaké odborné veci a teda sa snažili v desiatich minútach naliať poslancom a teda aj verejnosti odborné témy? Ja vám poviem, že pokiaľ ja by som tú prezentáciu nemohol mať, tak ja potrebujem možno dvojnásobný čas, aby som popísal všetky grafy, aby som vysvetlil kolegom, čo na tom snímku by mali vidieť, ale nemôžu ho teraz vidieť.
A ja sa pýtam, že v 21. storočí ako parlament, prečo musí fungovať len spôsobom, že tu máme len v podstate ústne slovo, teda ústnu rozpravu a nemôžeme používať prezentáciu napríklad? Lebo tam je, tá je tam vyslovene zakázaná. A teraz možno niekto by povedal, že by sa to tu nehodilo, že kde by sme to tu premietali. Ale však si myslím, že nebol by problém napríklad vytvoriť aplikáciu, ktorú by si každý poslanec na svojom notebooku otvoril, a keby tu niekto mal nejaké slovo k nejakej téme, tak v podstate by si to klikal priamo v tom a jemu by sa to klikalo priamo v počítači. Určite by sa to dalo presieťovať, že by dokonca verejnosť to mohla takýmto spôsobom sledovať. A myslím si, že by to stopercentne zvýšilo záujem verejnosti o rokovania v tejto sále.
Takže z tohto pohľadu mne to naozaj príde strašne paradoxné, že bavíme sa tu o tom, že chceme znižovať tie časy, a na druhej strane zakazujeme tieto mediálne pomôcky a ako keby naozaj to bola reakcia na niečo, čo tu sa niekomu nepáčilo. A k tomu sa ja moc nechcem vyjadrovať, ale, ale skutočne to, čo by nám ušetrilo čas pri prejednávaní zákonov v tejto snemovni, to by bolo presne to, keby sme mohli vizualizovať to, o čo nám tu ide. Keby sme mohli predkladať grafy, keby sme mohli predkladať dôležité veci, ktoré, keď niekto raz vidí, tak skrátka už ich pochopí oveľa rýchlejšie a nemusí to človek vysvetľovať.
Ja som si takisto všimol v tom zákone ohľadom zákazu používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení, a ja som to rozprával aj s kolegom Lukáčom, on to tu už spomenul, ale aj napriek tomu, že to tu trošku bolo adresované, ja nie som úplne stotožnený s tým, že ten ods. 3, ktorý hovorí, "v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií", že tento ods. 3 v podstate nehovorí o tom, že my tu nemôžme mať notebooky. Pretože notebook toto všetko dokáže urobiť, hej, lebo notebook je zariadenie, ktoré umožňuje komunikáciu, záznam informácií, dá sa použiť na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov. Ja by som určite prosil, nech sa to zmení, pretože, jak tu ja budem sedieť so svojím notebookom a niekomu sa zrazu znepáčim, tak skrátka mi dá za to pokutu. Ja by som to teda veľmi nerád dostal. A podľa mňa, ja teda nie som právnik, ale prečítajme si to úplne v kľude, tento odsek hovorí o tom, že to tu nemôžme mať, že je zakázané používanie takéhoto zariadenia. Tak naozaj je tu, je tu výnimka, to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie. A tu ma napadlo, že možno vlastne by sme mohli používať tie notebooky, čo sme dostali. To znamená, ja by som asi nemohol používať tento môj notebook, ktorý mám veľmi rád, jabĺčko, ale v podstate by som mohol asi používať len to technické zariadenie kancelárie, lebo máme to v prenájme, tie naše hápečkové notebooky. Okej, ale potom ma hneď napadla aj ďalšia vec, že napríklad pán predseda parlamentu, podpredsedovia parlamentu majú aj telefóny, ktoré sú technické zariadenia kancelárie, a teda oni by v podstate mohli ich používať na základe tohto odseku, ale my ostatní nemôžme. Takže toto sa mi tiež zdá také v tom, v tom návrhu také zvláštne.
No a ešte, čo sa týka tých sankcií.
Ja som si tam všimol, že teda môže byť odporučené Národnej rade, aby uložila previnilcovi-hriešnikovi pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rade v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Takže v podstate mandátový a imunitný výbor, ak tomu dobre rozumiem, bude odporúčať Národnej rade, aby uložila pokutu danému previnilcovi. Ale tuná sa opäť dostávame do situácie, že v podstate v tomto pléne väčšinu má, má koalícia, ktorá v podstate vládne, a teda tá koalícia opäť môže hlasovať podľa toho, ako sa dohodne. Ako nechcem podsúvať nič iné, ale len to chcem skrátka takto, takto mne to teda skrátka prišlo.
A tento istý problém sa mi zdá aj pri tom, že, pri tom časovom limite, ktorý je dvadsať minút, alebo teda desať minút v ústnej rozprave, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. A tuná sa mi, tuná sa mi zdá znova ako úsmevné v tom, že vieme, kto má väčšinu v Národnej rade, to znamená, čiste teoreticky, akýkoľvek koaličný poslanec, keď sa dohodne, že potrebuje mať viac času, tak skrátka Národná rada mu to bez rozpravy môže schváliť. A okej, nemám nič proti tomu, keď väčšina v tomto parlamente rozhoduje o zákonoch, podporuje svoju vládu, ale aby väčšina rozhodovala o tom, kto bude môcť mať viac času na vystúpenie, tak to sa mi zdá naozaj už úplne hraničiace s demokraciou. A preto súhlasím s mojimi kolegami, ako tu odzneli, že tento zákon určitým spôsobom naozaj limituje slobodu slova opozičného poslanca. A nielen teda, že limituje slobodu slova opozičného poslanca, ale najmä teda v jeho časovom rámci. A podľa mňa to je porušenie základných práv a slobôd a teda aj ústavného zákona. A takisto niekoľkokrát tu bolo povedané, že aj európska legislatíva veľmi vážne hovorí o tom, že v demokratickom systéme je jedno z výsostných práv práve sloboda prejavu opozície.
A na záver by som len chcel povedať, že ja som, a stále pánovi predsedovi Dankovi naozaj fandím, a on nám sľúbil, že bude predsedom všetkých poslancov tohto parlamentu. A ja si myslím, že hlasovanie o tomto návrhu, ktorý určuje pravidlá rokovania v tomto pléne, ukáže, do akej miery sa mu podarilo naplniť túto svoju víziu. Nejde naozaj o hocijaký zákon, ide o zákon všetkých nás, každého jedného z nás sa to bude bytostne týkať. A preto si myslím, že by bolo veľkým úspechom a tento zákon by vtedy mal váhu, keby ho v tejto snemovni podporilo aspoň 90 poslancov. Ako nemusí možno súhlasiť úplne každý, ale podľa mňa keby aspoň 90 poslancov podporilo tento návrh, potom by sme mohli hovoriť o úspechu a mohli by sme sa tešiť z dobrého rokovacieho poriadku, ktorý by sme tu mali. Žiaľ, to, čo sa deje, čo vidíme, je, že sa nám nepodarilo nájsť tento dobrý konsenzus, tým pádom to, že by to mohlo posunúť prácu v parlamente k lepšiemu, je veľmi otázne. A prináša tento návrh skôr rozdelenie a dokonca sa mi zdá teda, že niektoré tie klauzuly by trebalo dopracovať, aby sme nemohli byť nakoniec perzekvovaní za to, že tu máme notebooky. A z tohto pohľadu si myslím, že by bolo naozaj super, keby, keby tento návrh mohol byť ešte dopracovaný, pokiaľ by teda nebolo uznané, že sa má radšej stiahnuť. A v tejto situácii vypätej, v ktorej o ňom rozprávame už niekoľko dní, že by sme ho nemali radšej odložiť a nechať schváliť potom niekedy neskôr, keď sa tá situácia upokojí a všetci budeme spokojní s tým, že zlepší to prácu v tomto zákonodarnom zbore.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jozef Viskupič.

Ďakujem. Na úvod si spomínal prezentácie, alebo pépéeská, ja som, myslím, že jeden alebo dvakrát presne, lebo existuje možnosť doteraz a existovala, ak má tvoj laptop alebo notebook digi a výstup, aby sa na týchto obrazovkách a zároveň na nrsr.sk objavila prezentácia, čo teraz už nebude možné. A myslím si, že zažil som viacero vystúpení pri ekonomických témach alebo v témach, kde sa používali čísla hlavne, že to bolo veľmi na prospech veci. A asi by so mnou súhlasili z tých starších poslancov mnohí, či sedia vo vládnej strane SMER, lebo ja si pamätám napríklad aj pána Rašiho, keď rozprával niekedy o Daňovom úrade v Košiciach a podobne, a to boli veľmi dlhé prezentácie. Zároveň si pamätám naozaj, keď pán predseda parlamentu Paška púšťal samého seba ako audiovizuálny záznam, a preto tie prezentácie vzhľadom na dobu aj prieraznosť toho, čo chceme, možno mnemotechnickými pomôckami, a v rámci prezentácií sa často používajú, použiť.
To, čo si hovoril ohľadom notebookov a laptopov, gratulujem ti, že si sa naozaj zameral na absolútne znenie tých ustanovení a teda záznamové zariadenia ako laptop, ktorý nie je ani vlastnený Kanceláriou Národnej rady, de facto nemôže byť vnášaný do sály. A je to hlúpe. Ale záznamové zariadenie je aj toto pero. A ja som zvedavý, že či to dotiahnu až ad absurdum a nebudeme tu môcť vytvárať záznamy ani tým, že si budeme písať jednoducho poznámky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ján Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajčí je mladý človek, a preto upozornil naozaj na jeden dôležitý fakt, čo by si predkladatelia mali uvedomiť, že jednoducho technológie ďaleko odišli od ich návrhu. Technológie nezastavia, nebude možné, pokiaľ tu sa nemáme zísť, pokiaľ tu nemá zavládnuť úplná špiónománia, nemôžme sa neustále sledovať, znemožňovať si používanie iných počítačov a naozaj dosiahnuť, že tu nikto nebude napríklad na smartfón nahrávať zvukový záznam. To proste je nerealizovateľné.
Druhé, čo chcem k tomu poznamenať, je, že naozaj to hlasovanie, na ktoré upozornil, že koalícia, vládna koalícia bude môcť väčšinovým hlasovaním niekomu predĺžiť jeho príspevok, je veľmi nešťastné. Lebo otázka stojí tak: koľkokrát predĺži, keď požiada Matovič? Druhá otázka znie: trúfne si nepredĺžiť, keď požiadajú predsedovia koaličných klubov? A už tu máte nerovnosť, ktorá už dopredu sa dá predvídať a ktorá dokazuje, že nie, napríklad toto konkrétne ustanovenie naozaj vôbec nie je šťastné.

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Jaroslav Paška.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Chcel by som pánovi Krajčímu poďakovať za jedno z mála vecných a konštruktívnych vystúpení k problematike rokovacieho poriadku. Je pravda, že všetky ustanovenia nie sú absolútne dokonalé a že ten výklad, či už sa to týka audiovizuálnych zariadení alebo teda možno aj používania mobilných telefónov, ktoré budú majetkom Národnej rady, budú zapožičané poslancom alebo poslaneckým klubom, sa dá vykladať rôzne. Ale sme kultúrni a civilizovaní ľudia, vieme si to vyhodnotiť, a keby bol nejaký problém s výkladom ustanovenia, tak vieme požiadať ústavnoprávny výbor, aby nám to vyložil. Ale to, čo považujem za dôležité, to, čo už zaznelo vo vašom, v úvode vášho vystúpenia, že cieľom tohto rokovacieho poriadku je zefektívniť rokovanie Národnej rady, aby sa nestávalo to, čo predviedla vaša kolegyňa-predrečníčka, ktorá pri téme o rokovacom poriadku začala preberať absolútne iné témy, ako sexuálny život mladistvých a podobne, ktoré naozaj pri rokovaní o rokovacom poriadku nepatria na stôl. Teda z tohto pohľadu si myslím, že naozaj venujme sa tomuto problému a možno nájdeme aj iné medzery v rokovacom poriadku, ktoré neskôr budeme možno musieť meniť. Ale teraz vnímajme túto predlohu ako pozitívny úmysel zefektívniť rokovanie Národnej rady tak, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom, aby sme rokovali kultivovane a civilizovane ako v ostatných parlamentoch.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marek Krajčí.

Ďakujem, pán poslanec, za vašu pripomienku. Ja si myslím, že ten zákon, by bolo fajn, keby mohol byť už teraz v takom znení, aby nevzbudzoval pochybnosti, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať. A nakoniec teraz vidíme, že zasadá mandátový a imunitný výbor a v podstate sa budú udeľovať ťažké sankcie za určité porušenia zákonov, ktoré možno niekto by aj nazval, že to tak nemyslel, to tak nebolo, no. Ale, ale som rád teda, že to priznávate, a budem veľmi rád, pokiaľ ten notebook svoj sem budem môcť nosiť a nič sa mi nestane do budúcna.
Ďakujem.