10. schôdza

V prvom rade musím povedať, že ako minister som spojený so všetkým, čo sa, so všetkými udalosťami, ktoré sú spojené s vývojom aj na finančnej správe od roku 2012, ale samozrejme s prihliadnutím na to, v akej situácii sme sa nachádzali. A tu musím povedať jednu vec, že pre nás sú kľúčové výsledky z hľadiska výberu daní a tie sú neodvrátiteľné. Myslím si, že mám dostatočne korektný vzťah z hľadiska aj koalično-opozičného, napríklad s pánom Jurzycom, ktorým, odporúčam vám s ním možno rozhovor ohľadom odhadu výšky daňových príjmov.
Súčasťou tohto odhadu daňových príjmov je aj efektivita výberu DPH, dane z pridanej hodnoty. A táto efektivita, tzv. efektívna daňová sadzba zo svojho dna na začiatku roku 2012 sa dostáva v tomto štvrťroku tohto roku na svoje maximum a blíži sa k historickému maximu, a to môžete hovoriť, že, môžete povedať, že to sú nejaké štatistiky a preteky, ale jednak nespochybniteľné, pretože na prsty sa nám pozerá aj, pozerajú proste analytici a rozpočtová rada, Národná banka Slovenska a podobne, ale kľúčový to má dopad na financie štátu, pretože v absolútnom vyjadrení, ak by sme vyberali daň z pridanej hodnoty rovnako neefektívne, ako v roku 2012, keď to percento výberu bolo najnižšie, tak by sme dnes pri tej istej legislatíve vyberali o 900, vyše 900 mil. eur menej. Deväťsto miliónov eur je strašne, strašne obrovská suma peňazí. Deväťsto miliónov eur. A je to analyticky dokázateľné a potvrdené, nemá to nič so sadzbami, je to, má to vzťah iba k tomu, že sa finančná správa naučila lepšie vyberať dane. Je to len dôkaz o tom, že klíma aj v podnikateľskom sektore a vlastne všetkých platiteľov sa zlepšila. Je to dokázateľné aj z hľadiska tzv. VAT Gap-u alebo ak chcete po slovensky, DPH, daňové medzery. To znamená, to je rozdiel medzi teoretickým výberom DPH, ktorý by sme mohli dosiahnuť a ktorý žiadna krajina ináč nedosahuje a tým, tou skutočnosťou, ktorá sa takisto o štvrtinu zmenšila.
Ale to neznamená, že sme na konci. Naša krajina z hľadiska kultúry platenia daní a odvodov stále patrí k tej horšej tretine alebo štvrtine, alebo dokonca k najhoršej štvrtine medzi krajinami Európskej únie. Stále je pred nami možno ďalších 800 - 900 mil. eur, ktoré by sme vedeli vybrať a verím, že raz ich vyberieme. A k tomuto nemôžeme mať žiadne spory. K tomuto potrebujeme dokonca súčinnosť z pohľadu, z pohľadu nápadov a ďalších nejakých iniciatív, a my sme na ne pripravení. Lebo to chce zmenu inštitúcie, ktorá sa deje.
Nenájdete v krajine inú štátnu inštitúciu a dokonca aj málo súkromných firiem, ktoré prešli takým revolučným modernizačným procesom ako finančná správa za posledné štyri roky. Môžete si, môžete o tom teraz mykať plecami a proste odpadávať, ako len chcete. Finančná správa prešla obrovským prerodom. Výsledkom je lepší výber daní. Výsledkom je aj snaha sa lepšie správať k daňovníkom. Pretože prvýkrát v histórii sa finančná správa zaoberá aj vzťahom k svojim klientom, pretože daňovníci majú byť aj ich klientami, nemajú byť len niekým, ku komu majú prísť a majú ostrihať.
Toto je, samozrejme, sa všetko odohráva uprostred nejakého zápasu, ktorého sme proste svedkami a ktorý môže mať rôzny, rôzny pôvod. A ja chcem len povedať, že sme urobili maximum a že máme výsledky. A chcem len povedať, že sa určite dá urobiť viac. A chcem povedať, že sme tomu odovzdali štyri roky, minimálne štyri roky minulého obdobia a že bez zmeny doktríny, bez zmeny, zmeny pohľadu na fungovanie štátu by to nešlo. A ja chcem vám povedať, že v tomto musíme len pokračovať ďalej a pokračujeme ďalej. Prídeme s ministerkou Žitňanskou a s generálnou prokuratúrou, ale aj z rezortu vnútra s ďalším balíkom opatrení, ktorý bude smerovať k ďalšiemu potieraniu daňovej trestnej činnosti a kľúčovo sa bude realizovať, tieto opatrenia, v daňovom trestnom zákone. To sú proste ďalší balík opatrení, s ktorými prídeme.

Pán minister, chcem sa opýtať, lebo mám tu teda avízo, že vy len do 14.45 hod., či ešte budete odpovedať na ďalšiu otázku alebo už vás nahradí pán minister Drucker.

Kažimír, Peter, minister financií SR
28.
Päť minút by som ešte.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
29.
Dobre. Takže ďalšia otázka je tiež od pani poslankyni Macháčkovej, že Lukáš z Banskej Bystrice sa pýta: „Neuvažujete o znížení daňového zaťaženia týkajúceho sa spotreby pri takto relatívne pozitívnom vývoji ekonomiky?“
Nech sa páči.

Ďakujem. Odpovedám. Podiel daní zo spotreby na hrubom domácom produkte v Slovensku patrí medzi najnižšie v rámci Európskej únie. Aj napriek tomu s účinnosťou od 1. januára budúceho roku znižujeme základnú, sme znížili základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, prepáčte, v tomto roku sme znížili sadzbu DPH na vybrané potraviny. Cieľom tohto opatrenia bolo zníženie daňového zaťaženia spotreby, ktoré umožnil práve pozitívny ekonomický rast a zníženie výdavkov obyvateľov s nízkymi príjmami. Zároveň platí, že daň zo spotreby sú z pohľadu hospodárskeho rastu stále menej škodlivé, ako priame dane. Takže rovnako je veľká časť daní zo spotreby zameraná aj na zdaňovanie negatívnych externalít. To sú všetky tie negatívne javy, ktoré s nejakým spotrebiteľským správaním sú spojené. Napríklad ide o spotrebné či energetické dane a preto ich nie je vhodné znižovať. Sú to isté typy politík, napríklad ekologické alebo z hľadiska ochrany zdravia. Takže aj medzinárodné inštitúcie ako OECD alebo Medzinárodný menový fond odporúčajú úpravu daňového mixu s väčším dôrazom na nepriame dane. Takže toľko pripravená odpoveď.
Ale v zásade odpoviem, áno, v oblasti dane z pridanej hodnoty sme urobili zásadný krok tým, že sme znížili pre vybrané potraviny DPH. Bol to v zásade revolučný krok ísť z 20 % na 10 %. Viete, že nie ľahko sa dosahovali výsledky, ale aj prenos do cien bol podľa mňa pod mediálnym tlakom, ktorý sme spolu vyvinuli, väčší, ako sa teoreticky mal dostaviť. A zároveň nám pomáhal, samozrejme, aby sme nemali, aby sme netrpeli, rozpočet netrpel na výpadky príjmov, nám opäť pomáhal lepší, efektívnejší výber dane z pridanej hodnoty, ktorý sa potvrdzuje pri každej a ďalšej a ďalšej prognóze, ktorú robí náš Inštitút finančnej politiky.
No a ak hovoríme o znižovaní daňového zaťaženia celkového, tak v ďalšom vlastne, hlavne na základe dohody koalície sa vychádza v ústrety zase podnikateľom, keď sa znižuje sadzba dane z príjmov právnických osôb od budúceho roku o 1 % na 21 %. Hovorím to ako minister financií, ktorý si ale myslí, že daňové zaťaženie celkové by sa meniť, znižovať nemalo, že by sa skôr mala meniť štruktúra toho daňového zaťaženia. Ale žijeme v koaličnej vláde, kde sme všetci zástancami kompromisu. To znamená, pri tomto koncepte sa, samozrejme, presadilo pravicové myslenie členov koalície.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) No, musíte sa vždy prihlásiť, keď chcete mať doplňujúcu otázku. (Reakcia z pléna.) Nechcete? Pardon, zle počujem už, no. Radšej nebudem hovoriť, čo mi hovorí každý deň dvakrát pán predseda Národnej rady, rokmi teda.
Pani poslankyňa Macháčková takisto aj pánovi ministrovi Kažimírovi položila otázku v mene Alžbety z Bratislavy: „Pán minister, kedy sa, prosím, okrem zvyšovania dôchodkov dočkajú lepšej životnej situácie aj mladí ľudia, aby nemuseli plánovať založenie rodiny až po tridsiatke, prípadne aby nemuseli byť do neskorého veku finančne odkázaní na svojich rodičov? Kedy sa dočkáme zvýšenia materskej na úroveň, kedy nebude nutný manželov extrémne vysoký príjem na to, aby rodinu uživil v prípade napríklad narodenia sa dvojičiek? Prečo ja - mladá, jazykovo zdatná študentka medicíny - musím plánovať odchod do zahraničia na to, aby som vedela priviesť na svet dieťa, založiť si rodinu bez existenčného strachu?“
Nech sa páči, môžete odpovedať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra financií, ktorého odteraz budem zastupovať, vám poďakoval za položenú otázku a prečítal odpoveď pána ministra Petra Kažimíra.
Od januára 2016 sa zvýšilo materské zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na 70 %. Vzhľadom na daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z práce sa týmto opatrením dosiahla náhrada čistej mzdy približne na úrovni 90 %. V súčasnosti sa pripravuje legislatíva na ďalšie zvýšenie materskej na 75 % vymeriavacieho základu, čo je v súlade s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Na podporu zamestnanosti matiek s deťmi sa od januára 2016 zvýšila aj maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur na pokrytie nákladov rodičov na služby starostlivosti o dieťa. Za účelom rozšírenia kapacít cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti do troch rokov sa nastavujú aj podmienky na finančnú podporu tohto druhu služieb.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa? Nie. Ďakujem pekne. Teraz som aj videl.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Droba, ale toho tu nevidím. Takže, samozrejme, nebude sa odpovedať.
A pani poslankyňa Simona Petrík sa pýta pána ministra Kažimíra, ktorého teraz zastupuje pán minister Drucker, v mene Drahomíra zo Starej Ľubovne: „Nebolo by vhodné preferovať vozidlá z domácej výroby pre samosprávu a štátnu správu?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za položenú otázku. Ešte raz v mene pána ministra financií Petra Kažimíra si dovolím odpovedať. V rámci Európskej únie je zaručený voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb v zmysle zmluvy o fungovaní Európskej únie. Preferovanie vozidiel z domácej výroby, teda preferovanie na základe teritoriálnej príslušnosti by bolo v rozpore so smernicami Európskej únie upravujúcimi proces verejného obstarávania, ako aj so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto postup by bol v rozpore s hlavnými princípmi verejného obstarávania, a to s princípom proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Uprednostňovanie výrobkov, v tomto prípade vozidiel domácej výroby, by navyše narúšalo čestnú hospodársku súťaž a domácim výrobcom by poskytovalo neprimeranú výhodu pred konkurenciou zo zahraničia. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete? Nie. Ďakujem pekne.
Takže siedmu otázku položil pán poslanec Galek pánovi podpredsedovi vlády pánovi Pellegrinimu nasledovného znenia: "Aké informačné a propagačné aktivity boli v súvislosti s aktiváciou elektronických schránok pre právnické osoby, ktoré sú zapísané do Obchodného registra, dodnes realizované a aké plánujete v ďalšom období až do ukončenia ich aktivácie, teda do 1. 1. 2017?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec, za vašu otázku. V súčasnosti je už rozbehnutá intenzívna komunikácia ohľadom elektronických schránok, a to z viacerých prístupových bodov. Poslali sme list so žiadosťou o spoluprácu pri distribúcii dôležitých informácií viac ako 170 relevantným organizáciám, ktoré združujú desiatky tisícok právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri. Informačný leták, ktorý bol súčasťou listu, by sa tak mal dostať ku všetkým, ktorých sa nový spôsob komunikácie so štátom týka. V nadväznosti na list bol vytvorený aj dočasný webstatutár.sk, ktorého cieľom je sprostredkovať zrozumiteľné odpovede na základné otázky týkajúce sa elektronických schránok, doplnené jednoduchými videonávodmi, napríklad k inštalácii softvéru. V rámci ústredného kontaktného centra bol tiež posilnený tím operátorov, pripravený denne poskytovať telefonickú asistenciu k používaniu elektronických schránok zástupcom právnických osôb. O rozposlaní informácií osobám zapísaných v Obchodnom registri rokujeme momentálne aj s finančnou správou a ministerstvom vnútra.
V ďalšej fáze kampane sú okrem iného pripravené školenia a odborné semináre, rozhovory v televíznych a rozhlasových programoch, ale aj platená mediálna kampaň a spustenie plnohodnotného webu. Informačnej kampani predchádzali náročné rokovania so zúčastnenými stranami a partnermi vrátane Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a spoločnosti NASES, pretože napriek tomu, že zákon je platný už tri roky, úlohou koordinátora informovať verejnosť sa doteraz nikto nezhostil a preto sme sa jej zhostili my. V krátkej dobe by sa mali objaviť v printoch a v médiách krátke šoty, veľmi zrozumiteľné a jasné, ktoré upriamia pozornosť ľudí, aby si išli vybaviť bezpečnostný osobný kód, ak ešte nemajú ho aktivovaný. Ministerstvo vnútra je pripravené predĺžiť pracovnú dobu na jednotlivých pracoviskách tak, aby zvládali prípadný nápor, ak teda bude nejaký enormný, vybaviť klientov. Tá kampaň, to je už len otázka niekoľkých dní, nakoľko sa finalizuje verejné obstarávanie. Všetko je to trošku komplikované, ale pýtate sa akurát vhodnú dobu, pretože už máme konkrétne reálne činy za sebou a tento týždeň sme odštartovali tú dlho očakávanú kampaň. Mohlo to byť určite už v podstate skôr, ale žiaľ, robím, robím, čo môžem, pán poslanec.
Ďakujem, skončil som.

Áno. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.