11. schôdza

Ďalej v rozprave... (Reakcia z pléna.) Mali ste sa prihlásiť.
Pán poslanec Poliačik bude reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. Ďakujem aj za jednu, aj za druhú faktickú.
K tej druhej poviem len toľko, že k samotnému obsahu zákona sa vyjadrím v rozprave, k samotnému obsahu zákona. Toto bola ešte stále rozprava len o skrátenom konaní. Ale, áno, je dobré, že stanovisko klubu SaS zaznelo aj vo faktickej a ja ho rád potom zopakujem.
Ďakujem.

Nech sa páči, teraz vystúpi posledný písomne prihlásený poslanec. Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

Ďakujem vám pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež vystúpiť k tomuto skrátenému konaniu. Vzhľadom na vystúpenie pána Poliačika budem môcť byť stručnejší, keďže veľa z toho, čo som chcel povedať, on už povedal, a preto naňho aj nadviažem.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tiež nie sú splnené základné, elementárne, zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone. Bohužiaľ, treba povedať, že či za tejto, alebo aj za predchádzajúcej vlády Roberta Fica to nie je nejaká výnimka. Skrátené legislatívne konanie sa začalo bežne používať ako politický nástroj, až komunikačný nástroj, nie ako nástroj riešenia mimoriadnych situácií. Tento návrh do toho zapadá. A preto za skrátené konanie ja nebudem môcť zahlasovať, pokiaľ som bol so svojimi kolegyňami Zimanovou, Petrík a Macháčkovou, tak ani ony za skrátené legislatívne konanie zahlasovať nemôžu.
V tomto prípade musím povedať, že tá skrátenosť a ten samotný obsah sú veľmi úzko prepojené, ako to zaznelo koniec koncov aj u pána Matoviča a trochu u pána Poliačika, a mňa mimoriadne mrzí, že nielen to, že tento zákon v tejto podobe je tu v novembri v skrátenom konaní, keď pritom je to len kópia zákonov, ktoré boli vždy schvaľované, takže jeho príprava mohla trvať tak nanajvýš hodinu a pol niekomu. To znamená, že nie je žiaden dôvod, ak to takto chcela vláda a koalícia, aby to tu nebolo naozaj už v júli, v júni, v septembri, kedykoľvek predtým. Ale zároveň ma mrzí aj to, že nevyužila ani nová vláda ten čas na to, ani nová Národná rada, aby naozaj vyriešila tento problém nejakým systémovým spôsobom.
Platy poslancov, platy ústavných činiteľov, to je téma, na ktorej sa dajú zarobiť politické body len brutálnym populizmom. Žiadnym iným spôsobom sa na tom politické body zarobiť nadajú. Pretože akékoľvek riešenie, ktoré nie je úplne populistické, navrhnete, mnohým ľuďom sa páčiť nebude a dôvodov, ktoré popísal aj kolega Matovič, že sú presvedčení, že každé euro poslaneckého platu je vlastne zbytočné. To znamená, to je taká téma, kde sa poslanec - ústavný činiteľ musí rozhodnúť, že či ide získavať politické body a potom musí ísť len cestou brutálneho populizmu, lebo žiadna iná na to nie je, alebo hľadá skutočné riešenia, ktoré môžu byť viac či menej spoločensky akceptovateľné, ale popularitu na nich nezíska. To je základná premisa.
Osobne si myslím, že poslanecký plat môže byť úplne ukradnutý milionárom medzi nami. Milionári medzi nami, či sú prezidentmi, premiérmi alebo členmi tohto parlamentu, nežijú z poslaneckého platu, a preto ho môžu celý niekde darovať na charitu, niekto si zaňho kúpi možno šieste hodinky a narábať akýmkoľvek iným spôsobom. Pre tých poslancov, ktorí nie sú milionári, pre tých ministrov a prezidentov, ktorí nie sú milionári, je to však základný nástroj ich obživy a ovplyvňuje určite aj to, kto a za akých okolností tu môže fungovať.
Ja len pripomeniem, že prvé platenie verejnej funkcie sa vyskytlo v starovekých Aténach práve preto, aby aj ľudia, ktorí nie sú bohatí, mali prístup k verejným funkciám, mohli spolurozhodovať o osude demokracie. Pretože bohatí vždy radi do toho vojdú, pretože to, čo si tam vyriešia a presadia, im viac než kompenzuje ten stratený čas. Ale chudobný človek si práve nemohol dovoliť strácať celý deň na agore, keď sa musel starať o svoje živobytie. A práve preto sa v starých Aténach ako v prvej krajine na svete zaviedlo to, že za verejnú službu sa aj platí. Inými slovami, odmena zástupcom ľudí je krok pre bežných ľudí, nie krok pre milionárov. Tí sa na to môžu vykašlať.
Samozrejme, to nerieši otázku, aká tá odmena má byť, a to je to, o čom je aj toto skrátené legislatívne konanie. My už osem rokov zmrazujeme a verím, že sa tu zhodneme na tom, čo povedal aj kolega Poliačik, že to je absolútne nesystémové riešenie. Pretože ak je niekto presvedčený, ako naznačuje pán kolega Matovič, že tie platy sú priveľké, tak nech dá zákon, aby sa znížili. Keď si myslí, že majú byť na nule, nech ich dá na nulu, má legislatívnu iniciatívu. Keď si niekto myslí, že tie platy majú byť väčšie, tiež môže hlasovať za to. Ale zmrazovanie nemá žiadnu vecnú logiku. Malo to logiku niekoľko rokov počas krízy, keď to bol akt symbolickej empatie so zvyškom populácie, keď sme všetci trpeli veľkou hospodárskou krízou. Veľká hospodárska kríza na Slovensku minimálne podľa vývoja platov skončila niekedy okolo roku 2012 až ´13, zmrazuje sa ďalej.
Na druhej strane neustálym zmrazovaním sme sa dostali do situácie, kde ak by sa dneska platy odmrazili, tak skočia spôsobom, ktorý, by som povedal, je za hranicou ich spoločenskej akceptovateľnosti. Ja sa priznám za seba, že dnes by som nevedel vysvetliť občanom, a to nemám problém vysvetliť nepopulárne veci, prečo má čistý príjem poslanca skočiť zo dňa na deň, myslím, že o to viac ako 700 eur, pán Matovič tie grafy ukazoval. Nevedel by som to vysvetliť, že prečo. Je to cena, ktorú platíme aj za to, že sa tak dlho zmrazovalo.
V minulosti, keď sa zmrazovali platy, keď sa zmrazili v Čechách počas krízy, tak sa odmrazili po dvoch-troch rokoch, keď ten skok bol obmedzený, spoločensky prijateľný a mohlo sa ďalej systémovo pokračovať. Dneska to na Slovensku zjavne možné nie je a priznám sa, ja by som to ani nepodporoval, lebo nevedel by som to vysvetliť napriek tomu, že nemám problém aj nepopulárne veci vysvetľovať, ak som o nich presvedčený.
Preto som si dovolil aj ja podať do tohto parlamentu návrh zákona, ktorý mal tú situáciu vyriešiť tak, aby sme už zmrazovať nemuseli. Ten návrh zákona znižoval paušálne náhrady o niečo, zdaňoval paušálne náhrady, čo je niečo, čo sme už dávno mali urobiť, keďže paušálne náhrady reálne v prípade poslancov slúžia ako súčasť ich príjmu. Nemusíme ich ani dokumentovať, ani nijakým iným spôsobom nič pri nich dokladovať na rozdiel od iných vecí, napríklad kanceláriu alebo asistenta. A výsledok by bol ten, že budúci rok by sme mali v zásade tie isté platy, aj ministri, aké máme dnes v čistom, ale po ďalších rokoch by postupne ten plat rástol, tak ako budú rásť priemerné mzdy. Čo je podľa mňa to správne. Ja si myslím, že ten systém je správny. Lebo ak je plat u poslancov naviazaný na priemerný plat, tak to znamená, že ak sa darí všetkým ľuďom, darí sa aj poslancom. Naviazanie na iné veličiny, o ktorých sa hovorí, či je to minimálna mzda, či je to plat nejakých úradníkov vo verejnej správe, znamená, že poslanci budú mať eminentný záujem na tom, aby sa tejto skupine darilo viac, pretože jej platy budú určovať aj ich platy. Ak je plat naviazaný na priemer celého hospodárstva, znamená to, že poslancov plat je viazaný na osud celého hospodárstva, čo je podľa mňa správne. Otázkou je len ten koeficient.
Tým pádom ten dnešný systém je vhodný, treba však vyriešiť naozaj tú veľkú medzeru medzi tým, kam by tie platy skočili, keby sa odmrazili, a medzi tým, čo je zmysluplné a spoločensky prijateľné. Taký krok by nezískal nejakú veľkú popularitu, ja som ten svoj návrh ani preto nepodával. Podával som ho práve preto, že je potrebné niekedy urobiť aj kroky, ktoré možno nie sú populárne, ale sú správne, aby sme sa tu už týmto divadlom a cirkusom v ďalších rokoch nezaoberali.
Pretože jednu vec si dovolím veľmi jasne povedať na záver a o tomto skrátenom legislatívnom konaní, je to cirkus, ako sme aj videli, a dúfam, že nikto nespochybní to, čo sme tu videli, pred chvíľou bol cirkus, ktorý nás odvádza od skutočnej práce poslanca Národnej rady, ktorým je jednak teraz schvaľovanie zákonov v prospech ľudí tejto krajiny a ich menenie je jedna kontrolná činnosť voči vláde.
Musím povedať, že tento cirkus okolo zmrazovania platov mi pripomína iný cirkus, ktorý zaviedol Robert Fico, a to je vianočný príspevok. Ako viete, v roku 2006, keď sa stal prvýkrát premiérom Robert Fico, zaviedol vianočný príspevok k dôchodku. Môžme mať na to rôzne názory, ale schválilo sa to a je to zákon tejto krajiny. Všetci to rešpektujeme. To však Robertovi Ficovi nestačilo, pretože raz sa schválilo, populárne u dôchodcov to je a potom už nič. Takže ak si všimnete, myslím, že skoro každý rok, kedy bol Robert Fico premiérom, príde minister Richter, predtým ministerka Tomanová, do parlamentu s nejakou novelou tohto zákona, ktorá mení nejaké úplne nepodstatné parametre, a jediný zmysel tej novely v skutočnosti je, aby sa vždy znovu na jeseň objavilo v novinách, že vláda zabezpečila dôchodcom vianočný príspevok. Pretože keby tam sa nemenilo, tak, samozrejme, peniaze by na účet prišli, dôchodcom by sa reálne pomohlo, ale politické body by z toho neboli.
Takže z tohto niečo podobné je aj zmrazovanie platov. Preto si myslím, že je načase to vyriešiť systémovo. Je zjavné, že tento rok to tak nebude, keďže sme v situácii, v akej sme.
Preto za tie okolnosti mi dovoľte oznámiť, že aj ja sťahujem svoj návrh zákona, ktorý som predložil v tejto veci, pretože zjavne budeme môcť mať racionálnu diskusiu až na budúci rok o tejto téme a verím, že teda konečne na budúci rok tento typ osemročného traumatizovania občanov a cirkusu už skončí.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Beblavým v tom, že poslanci, ktorí sú, čo povedal, že poslanci, ktorí sú odkázaní iba na svoj plat, tak nie sú na tom, vyrozumela som z toho, až tak dobre. Ja si myslím, že ani jeden poslanec doteraz za obdobie fungovania Slovenskej republiky, ktorý žil iba z platu poslanca, ani jeden nehladoval, ani jeho rodina nehladovala, ani neboli na hranici biedy a ani sa na nej nevyskytnú.
Preto chcem povedať, že je to veľmi necitlivé až hyenistické voči státisícom, desaťtisícom dôchodcov, ktorí žijú z minima a na hranici biedy, nemajú peniaze na lieky, je to necitlivé voči ľuďom, ktorí sa živia poctivou prácou svojich rúk a ktorí majú minimálne mzdy, resp. veľmi nízke mzdy, a mnohokrát sú to slušní ľudia, či už sú to robotníci, roľníci, či sú to živnostníci, alebo úradníci, a mnohí z nich žijú a pracujú veľmi poctivo a zaslúžia si určite väčšie finančné ohodnotenie ako ktorýkoľvek poslanec v tomto parlamente alebo aj v minulých parlamentom, ktorí tu za posledných vyše 20 rokov boli.
Ďakujem.

Pán poslanec Hrnko.

Pán poslanec, teraz ste aj mohli počuť to, čo je populizmus, pretože, viete, ja som bol kedysi dávno poslancom a tiež tieto diskusie o tom boli, tak ja som si jeden mesiac robil záznamy zo všetkých svojich aktivít, ktoré som robil hodinovo a potom som ich previedol do platu aj náhrad a vyšlo mi 4,30 na hodinu. To je asi plat, ktorý robí, dostal poslanec, ktorý skutočne, 4,30 korún to bolo vtedy ešte, aby som povedal, hej, ktorý skutočne svoju funkciu vykonáva, ktorý ju nejakým spôsobom berie vážne.
To, čo nám tu predviedol pán Matovič, vychádza z takej populistickej tendencie, z populistického názoru, že poslanec je darmožráč, že keď sedí parlament, ľudia sa majú báť, že v podstate poslanec aj keď nebude, tak bude dobre. A to nie je pravda.
To ja málokedy súhlasím s pánom poslancom Galkom, ale dnes, myslím, že povedal to, čo asi väčšina poslancov tuto cíti.
Mal som možnosť si prečítať váš zákon, on je dobrý, mohlo by sa nejakým spôsobom hneď po novom roku sadnúť v rámci koalície a opozície a dohodnúť sa na tom, aby vlastne tento populizmus sme zabránili. Pretože nič nie je horšie ako dobre vyzerajúce sľuby, ktoré potom skončia nejak úplne ináč, ako sme si to predstavovali.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána kolegu Beblavého. A vlastne až teraz som sa dozvedel, že ste stiahli alebo sťahujete ten váš návrh zákona, ktorý ste mali pripravený. My sme boli pripravení zaňho zahlasovať v strane SaS a boli sme pripravení ho podporiť, pretože si myslím, že už naozaj by sme mali raz a navždy prijať nejaké systémové opatrenia, lebo dnes sa tu dohadujeme, ale nejakým spôsobom sa tu budú ľudia, niektorí, ktorí to tak cítia, predháňať, aby získali politické body na nejakom zmrazovaní. Pokiaľ niekto bude chcieť byť ešte väčší frajer, tak môže navrhnúť, aby sme robili za priemerné platy, priemernú mzdu. Môžeme dať minimálnu mzdu poslancom. Akože môžeme tu hovoriť hocičo populárneho alebo populistického, alebo hlúpeho, ale potom si povedzme, že ako bude ten parlament vyzerať a kto tú politiku bude robiť a aký bude výsledok, ako bude vyzerať celá spoločnosť.
Zoberte si, ono sa zdá, že odbočím, ale ja neodbočím, zoberte si takého ministra Kaliňáka, aké má príjmy ako minister a aké príjmy vykazuje bohvie odkiaľ. Niekoľkonásobne vyššie. Viem preto, lebo ako minister vnútra, ako poriadny minister vnútra nemá poriadny plat. My sa zaoberáme obrovskými príjmami, ktoré on má ako bočáky. A nie je jediný, tam je viacero takých ministrov, ktorí majú úžasne, strašne veľa času v smeráckej vláde, aby si bokom zarábali len kvôli tomu, že nemajú poriadny plat, aký by si ako ministri zaslúžili.
To znamená, chcem podporiť, aj keď nie už teraz, tak do budúcnosti, naozaj nejaké systémové riešenie a už aby sme sa k tomu každý rok nevracali, aby jednoducho to bolo nastavené a aby sme sa venovali niečomu zmysluplnému.
Ďakujem pekne.