11. schôdza

Ďakujem vám pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež vystúpiť k tomuto skrátenému konaniu. Vzhľadom na vystúpenie pána Poliačika budem môcť byť stručnejší, keďže veľa z toho, čo som chcel povedať, on už povedal, a preto naňho aj nadviažem.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tiež nie sú splnené základné, elementárne, zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone. Bohužiaľ, treba povedať, že či za tejto, alebo aj za predchádzajúcej vlády Roberta Fica to nie je nejaká výnimka. Skrátené legislatívne konanie sa začalo bežne používať ako politický nástroj, až komunikačný nástroj, nie ako nástroj riešenia mimoriadnych situácií. Tento návrh do toho zapadá. A preto za skrátené konanie ja nebudem môcť zahlasovať, pokiaľ som bol so svojimi kolegyňami Zimanovou, Petrík a Macháčkovou, tak ani ony za skrátené legislatívne konanie zahlasovať nemôžu.
V tomto prípade musím povedať, že tá skrátenosť a ten samotný obsah sú veľmi úzko prepojené, ako to zaznelo koniec koncov aj u pána Matoviča a trochu u pána Poliačika, a mňa mimoriadne mrzí, že nielen to, že tento zákon v tejto podobe je tu v novembri v skrátenom konaní, keď pritom je to len kópia zákonov, ktoré boli vždy schvaľované, takže jeho príprava mohla trvať tak nanajvýš hodinu a pol niekomu. To znamená, že nie je žiaden dôvod, ak to takto chcela vláda a koalícia, aby to tu nebolo naozaj už v júli, v júni, v septembri, kedykoľvek predtým. Ale zároveň ma mrzí aj to, že nevyužila ani nová vláda ten čas na to, ani nová Národná rada, aby naozaj vyriešila tento problém nejakým systémovým spôsobom.
Platy poslancov, platy ústavných činiteľov, to je téma, na ktorej sa dajú zarobiť politické body len brutálnym populizmom. Žiadnym iným spôsobom sa na tom politické body zarobiť nadajú. Pretože akékoľvek riešenie, ktoré nie je úplne populistické, navrhnete, mnohým ľuďom sa páčiť nebude a dôvodov, ktoré popísal aj kolega Matovič, že sú presvedčení, že každé euro poslaneckého platu je vlastne zbytočné. To znamená, to je taká téma, kde sa poslanec - ústavný činiteľ musí rozhodnúť, že či ide získavať politické body a potom musí ísť len cestou brutálneho populizmu, lebo žiadna iná na to nie je, alebo hľadá skutočné riešenia, ktoré môžu byť viac či menej spoločensky akceptovateľné, ale popularitu na nich nezíska. To je základná premisa.
Osobne si myslím, že poslanecký plat môže byť úplne ukradnutý milionárom medzi nami. Milionári medzi nami, či sú prezidentmi, premiérmi alebo členmi tohto parlamentu, nežijú z poslaneckého platu, a preto ho môžu celý niekde darovať na charitu, niekto si zaňho kúpi možno šieste hodinky a narábať akýmkoľvek iným spôsobom. Pre tých poslancov, ktorí nie sú milionári, pre tých ministrov a prezidentov, ktorí nie sú milionári, je to však základný nástroj ich obživy a ovplyvňuje určite aj to, kto a za akých okolností tu môže fungovať.
Ja len pripomeniem, že prvé platenie verejnej funkcie sa vyskytlo v starovekých Aténach práve preto, aby aj ľudia, ktorí nie sú bohatí, mali prístup k verejným funkciám, mohli spolurozhodovať o osude demokracie. Pretože bohatí vždy radi do toho vojdú, pretože to, čo si tam vyriešia a presadia, im viac než kompenzuje ten stratený čas. Ale chudobný človek si práve nemohol dovoliť strácať celý deň na agore, keď sa musel starať o svoje živobytie. A práve preto sa v starých Aténach ako v prvej krajine na svete zaviedlo to, že za verejnú službu sa aj platí. Inými slovami, odmena zástupcom ľudí je krok pre bežných ľudí, nie krok pre milionárov. Tí sa na to môžu vykašlať.
Samozrejme, to nerieši otázku, aká tá odmena má byť, a to je to, o čom je aj toto skrátené legislatívne konanie. My už osem rokov zmrazujeme a verím, že sa tu zhodneme na tom, čo povedal aj kolega Poliačik, že to je absolútne nesystémové riešenie. Pretože ak je niekto presvedčený, ako naznačuje pán kolega Matovič, že tie platy sú priveľké, tak nech dá zákon, aby sa znížili. Keď si myslí, že majú byť na nule, nech ich dá na nulu, má legislatívnu iniciatívu. Keď si niekto myslí, že tie platy majú byť väčšie, tiež môže hlasovať za to. Ale zmrazovanie nemá žiadnu vecnú logiku. Malo to logiku niekoľko rokov počas krízy, keď to bol akt symbolickej empatie so zvyškom populácie, keď sme všetci trpeli veľkou hospodárskou krízou. Veľká hospodárska kríza na Slovensku minimálne podľa vývoja platov skončila niekedy okolo roku 2012 až ´13, zmrazuje sa ďalej.
Na druhej strane neustálym zmrazovaním sme sa dostali do situácie, kde ak by sa dneska platy odmrazili, tak skočia spôsobom, ktorý, by som povedal, je za hranicou ich spoločenskej akceptovateľnosti. Ja sa priznám za seba, že dnes by som nevedel vysvetliť občanom, a to nemám problém vysvetliť nepopulárne veci, prečo má čistý príjem poslanca skočiť zo dňa na deň, myslím, že o to viac ako 700 eur, pán Matovič tie grafy ukazoval. Nevedel by som to vysvetliť, že prečo. Je to cena, ktorú platíme aj za to, že sa tak dlho zmrazovalo.
V minulosti, keď sa zmrazovali platy, keď sa zmrazili v Čechách počas krízy, tak sa odmrazili po dvoch-troch rokoch, keď ten skok bol obmedzený, spoločensky prijateľný a mohlo sa ďalej systémovo pokračovať. Dneska to na Slovensku zjavne možné nie je a priznám sa, ja by som to ani nepodporoval, lebo nevedel by som to vysvetliť napriek tomu, že nemám problém aj nepopulárne veci vysvetľovať, ak som o nich presvedčený.
Preto som si dovolil aj ja podať do tohto parlamentu návrh zákona, ktorý mal tú situáciu vyriešiť tak, aby sme už zmrazovať nemuseli. Ten návrh zákona znižoval paušálne náhrady o niečo, zdaňoval paušálne náhrady, čo je niečo, čo sme už dávno mali urobiť, keďže paušálne náhrady reálne v prípade poslancov slúžia ako súčasť ich príjmu. Nemusíme ich ani dokumentovať, ani nijakým iným spôsobom nič pri nich dokladovať na rozdiel od iných vecí, napríklad kanceláriu alebo asistenta. A výsledok by bol ten, že budúci rok by sme mali v zásade tie isté platy, aj ministri, aké máme dnes v čistom, ale po ďalších rokoch by postupne ten plat rástol, tak ako budú rásť priemerné mzdy. Čo je podľa mňa to správne. Ja si myslím, že ten systém je správny. Lebo ak je plat u poslancov naviazaný na priemerný plat, tak to znamená, že ak sa darí všetkým ľuďom, darí sa aj poslancom. Naviazanie na iné veličiny, o ktorých sa hovorí, či je to minimálna mzda, či je to plat nejakých úradníkov vo verejnej správe, znamená, že poslanci budú mať eminentný záujem na tom, aby sa tejto skupine darilo viac, pretože jej platy budú určovať aj ich platy. Ak je plat naviazaný na priemer celého hospodárstva, znamená to, že poslancov plat je viazaný na osud celého hospodárstva, čo je podľa mňa správne. Otázkou je len ten koeficient.
Tým pádom ten dnešný systém je vhodný, treba však vyriešiť naozaj tú veľkú medzeru medzi tým, kam by tie platy skočili, keby sa odmrazili, a medzi tým, čo je zmysluplné a spoločensky prijateľné. Taký krok by nezískal nejakú veľkú popularitu, ja som ten svoj návrh ani preto nepodával. Podával som ho práve preto, že je potrebné niekedy urobiť aj kroky, ktoré možno nie sú populárne, ale sú správne, aby sme sa tu už týmto divadlom a cirkusom v ďalších rokoch nezaoberali.
Pretože jednu vec si dovolím veľmi jasne povedať na záver a o tomto skrátenom legislatívnom konaní, je to cirkus, ako sme aj videli, a dúfam, že nikto nespochybní to, čo sme tu videli, pred chvíľou bol cirkus, ktorý nás odvádza od skutočnej práce poslanca Národnej rady, ktorým je jednak teraz schvaľovanie zákonov v prospech ľudí tejto krajiny a ich menenie je jedna kontrolná činnosť voči vláde.
Musím povedať, že tento cirkus okolo zmrazovania platov mi pripomína iný cirkus, ktorý zaviedol Robert Fico, a to je vianočný príspevok. Ako viete, v roku 2006, keď sa stal prvýkrát premiérom Robert Fico, zaviedol vianočný príspevok k dôchodku. Môžme mať na to rôzne názory, ale schválilo sa to a je to zákon tejto krajiny. Všetci to rešpektujeme. To však Robertovi Ficovi nestačilo, pretože raz sa schválilo, populárne u dôchodcov to je a potom už nič. Takže ak si všimnete, myslím, že skoro každý rok, kedy bol Robert Fico premiérom, príde minister Richter, predtým ministerka Tomanová, do parlamentu s nejakou novelou tohto zákona, ktorá mení nejaké úplne nepodstatné parametre, a jediný zmysel tej novely v skutočnosti je, aby sa vždy znovu na jeseň objavilo v novinách, že vláda zabezpečila dôchodcom vianočný príspevok. Pretože keby tam sa nemenilo, tak, samozrejme, peniaze by na účet prišli, dôchodcom by sa reálne pomohlo, ale politické body by z toho neboli.
Takže z tohto niečo podobné je aj zmrazovanie platov. Preto si myslím, že je načase to vyriešiť systémovo. Je zjavné, že tento rok to tak nebude, keďže sme v situácii, v akej sme.
Preto za tie okolnosti mi dovoľte oznámiť, že aj ja sťahujem svoj návrh zákona, ktorý som predložil v tejto veci, pretože zjavne budeme môcť mať racionálnu diskusiu až na budúci rok o tejto téme a verím, že teda konečne na budúci rok tento typ osemročného traumatizovania občanov a cirkusu už skončí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Beblavým v tom, že poslanci, ktorí sú, čo povedal, že poslanci, ktorí sú odkázaní iba na svoj plat, tak nie sú na tom, vyrozumela som z toho, až tak dobre. Ja si myslím, že ani jeden poslanec doteraz za obdobie fungovania Slovenskej republiky, ktorý žil iba z platu poslanca, ani jeden nehladoval, ani jeho rodina nehladovala, ani neboli na hranici biedy a ani sa na nej nevyskytnú.
Preto chcem povedať, že je to veľmi necitlivé až hyenistické voči státisícom, desaťtisícom dôchodcov, ktorí žijú z minima a na hranici biedy, nemajú peniaze na lieky, je to necitlivé voči ľuďom, ktorí sa živia poctivou prácou svojich rúk a ktorí majú minimálne mzdy, resp. veľmi nízke mzdy, a mnohokrát sú to slušní ľudia, či už sú to robotníci, roľníci, či sú to živnostníci, alebo úradníci, a mnohí z nich žijú a pracujú veľmi poctivo a zaslúžia si určite väčšie finančné ohodnotenie ako ktorýkoľvek poslanec v tomto parlamente alebo aj v minulých parlamentom, ktorí tu za posledných vyše 20 rokov boli.
Ďakujem.

Pán poslanec, teraz ste aj mohli počuť to, čo je populizmus, pretože, viete, ja som bol kedysi dávno poslancom a tiež tieto diskusie o tom boli, tak ja som si jeden mesiac robil záznamy zo všetkých svojich aktivít, ktoré som robil hodinovo a potom som ich previedol do platu aj náhrad a vyšlo mi 4,30 na hodinu. To je asi plat, ktorý robí, dostal poslanec, ktorý skutočne, 4,30 korún to bolo vtedy ešte, aby som povedal, hej, ktorý skutočne svoju funkciu vykonáva, ktorý ju nejakým spôsobom berie vážne.
To, čo nám tu predviedol pán Matovič, vychádza z takej populistickej tendencie, z populistického názoru, že poslanec je darmožráč, že keď sedí parlament, ľudia sa majú báť, že v podstate poslanec aj keď nebude, tak bude dobre. A to nie je pravda.
To ja málokedy súhlasím s pánom poslancom Galkom, ale dnes, myslím, že povedal to, čo asi väčšina poslancov tuto cíti.
Mal som možnosť si prečítať váš zákon, on je dobrý, mohlo by sa nejakým spôsobom hneď po novom roku sadnúť v rámci koalície a opozície a dohodnúť sa na tom, aby vlastne tento populizmus sme zabránili. Pretože nič nie je horšie ako dobre vyzerajúce sľuby, ktoré potom skončia nejak úplne ináč, ako sme si to predstavovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána kolegu Beblavého. A vlastne až teraz som sa dozvedel, že ste stiahli alebo sťahujete ten váš návrh zákona, ktorý ste mali pripravený. My sme boli pripravení zaňho zahlasovať v strane SaS a boli sme pripravení ho podporiť, pretože si myslím, že už naozaj by sme mali raz a navždy prijať nejaké systémové opatrenia, lebo dnes sa tu dohadujeme, ale nejakým spôsobom sa tu budú ľudia, niektorí, ktorí to tak cítia, predháňať, aby získali politické body na nejakom zmrazovaní. Pokiaľ niekto bude chcieť byť ešte väčší frajer, tak môže navrhnúť, aby sme robili za priemerné platy, priemernú mzdu. Môžeme dať minimálnu mzdu poslancom. Akože môžeme tu hovoriť hocičo populárneho alebo populistického, alebo hlúpeho, ale potom si povedzme, že ako bude ten parlament vyzerať a kto tú politiku bude robiť a aký bude výsledok, ako bude vyzerať celá spoločnosť.
Zoberte si, ono sa zdá, že odbočím, ale ja neodbočím, zoberte si takého ministra Kaliňáka, aké má príjmy ako minister a aké príjmy vykazuje bohvie odkiaľ. Niekoľkonásobne vyššie. Viem preto, lebo ako minister vnútra, ako poriadny minister vnútra nemá poriadny plat. My sa zaoberáme obrovskými príjmami, ktoré on má ako bočáky. A nie je jediný, tam je viacero takých ministrov, ktorí majú úžasne, strašne veľa času v smeráckej vláde, aby si bokom zarábali len kvôli tomu, že nemajú poriadny plat, aký by si ako ministri zaslúžili.
To znamená, chcem podporiť, aj keď nie už teraz, tak do budúcnosti, naozaj nejaké systémové riešenie a už aby sme sa k tomu každý rok nevracali, aby jednoducho to bolo nastavené a aby sme sa venovali niečomu zmysluplnému.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý, zaujalo ma to tvoje prirovnanie PR, ktoré si teraz robí vláda so zmrazovaním platov poslancov a ďalších verejných funkcionárov, s PR, ktoré si každoročne robí zvyšovaním vianočných dôchodkov. Ale teda keď sme pri tejto paralele, tak čo sa týka zmrazovania platov poslancov, tak ešte stále má značné rezervy. Pretože keď sa zvyšujú vianočné dôchodky každoročne miesto toho, aby sa to spravilo jednorazovo, tak najprv s tým návrhom príde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, potom druhýkrát to schváli vláda, tretíkrát to schváli parlament v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi to schváli parlament v druhom a v treťom čítaní. Čiže celkovo má toto PR štyrikrát. Keď sa zmrazujú platy poslancov navyše v skrátenom legislatívnom konaní, tak to prehrmí v priebehu pár dní. Čiže pokiaľ chce vláda pokračovať v takomto prístupe, tak dobromyseľne dávam radu, že keď to chcete ešte vylepšiť, no tak to vylepšite, nedávajte to do skráteného konania, robte k tomu pripomienkové konanie, bude sa o tom hovoriť, bude sa o tom hovoriť dlhšie, budete slávni dlhšie.

Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať kolegom za ich vystúpenia. My aj s pánom poslancom Galkom, aj s pánom poslancom Hrnkom, viem, že na mnohé veci máme rôzne názory aj môžme mať názorové konflikty, ale vidno aj na tomto, ale aj na iných veciach, že zase, naopak, vieme aj vecne diskutovať tam, kde je zase priestor na vecnú diskusiu. Takže ďakujem za tie obidva príspevky a verím, že v tom budúcom roku už konečne sa to vyrieši spôsobom, ktorý nebude len, by som povedal, len orchestrom populizmu.
A dovoľte mi na záver len jednu poznámku. Každý kolega, minister, poslanec musí zhodnotiť svoju vlastnú prácu. Ak má úprimne pocit, že neodvádza ľuďom tú hodnotu, za ktorú ho platia, žiadny zákon mu nebráni darovať primeranú časť, možno aj celý svoj plat na nejaké dobré účely. Ak má pocit, že je nefér voči niekomu, že on dostáva taký plat, že si ho nezaslúži, môže ho kedykoľvek darovať na akékoľvek účely, ktoré uzná za vhodné.
Len problém je v tom, že tí, čo o tom najviac hovoria, o tom, ako poslanci nepracujú a ktorí možno aj až tak nepracujú, asi to vedia najlepšie na sebe a svojich blízkych, tak tí sa toho nikdy nevzdajú. Nevzdajú sa ani jedného štátneho eura, ktoré im chodí na účet či strany, alebo osoby. Pretože ono jedna vec je hovoriť veci do YouTube videí, ktoré sa potom šíria po Facebooku, a druhá vec je naozaj ohodnotiť skutočne svoju vlastnú prácu tak, ako by si zaslúžila.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem venovať tomu, čo máme na programe, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa majú zmraziť platy poslancov Národnej rady, prezidenta, členov vlády a ďalších verejných funkcionárov, a teda tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku pozná viac dôvodov, pre ktoré možno rokovanie o návrhu zákona skrátiť. Jedným z ich je hrozba značných hospodárskych škôd. To uvádza zákon o rokovacom poriadku, a to nepochybne v zmysle zákona je dôvod pre skrátenie legislatívne konanie. V zdôvodnení, ktoré sme si vypočuli od pána ministra alebo sme si mohli aj prečítať v písomnom zdôvodnení, ktoré schválila vláda, sa tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody a to je dôvod, prečo by sme mali tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak sa teda pozrime, čo rieši zákon, ku ktorému sa má skrátiť legislatívne konanie. Rieši - ešte raz - zmrazenie platov poslancov Národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky a ďalších verejných funkcionárov na budúci rok. Vláda navrhuje parlamentu, aby skrátil legislatívne konanie, lebo hrozia značné hospodárske škody. Inak povedané, ak by poslanci Národnej rady, prezident a členovia vlády dostávali budúci rok plat, ktorý predpokladá zákon, vznikli by štátu značné hospodárske škody. Ešte inak povedané, vláda teda tvrdí, že platy poslancov, plat prezidenta a platy členov vlády sú v podstate hospodárska škoda. A keď my teraz zahlasujeme alebo tí z vás, ktorí zahlasujú za ten návrh, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov i členov vlády, prezidenta a ďalších verejných funkcionárov sú hospodárska škoda pre štát.
V čom by tá hospodárska škoda mala spočívať? To sme sa ani z vystúpenia pána ministra, ani z písomného zdôvodnenia, ktoré schválila vláda, nedozvedeli. Bola to taká povinná jazda, nemá vláda zrejme potrebu to nejako bližšie zdôvodňovať, jediné, čo som na túto tému našiel, je, že "návrh reaguje na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií", a ešte inými slovami to isté, "naliehavosť prijatia návrhu právnej úpravy vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie a je v záujme konsolidácie verejných financií".
Tak ako teda, pán minister, pýtam sa, je ekonomika naozaj v takom zlom a krízovom stave, sme v kríze, verejné financie sú rozvrátené? Ale to je v rozpore s tým, čo počúvame vždycky, keď sa vyjadrujete k stavu ekonomiky a k stavu verejných financií. Veď vy, iní predstavitelia vlády, iní predstavitelia SMER-u sa nám tu predsa v každom druhom vystúpení snažíte nahovoriť, ako ekonomika rozkvitá, rozvíja sa, rastie, ako sa zlepšujú všetky ekonomické parametre, ako nás chváli Európska únia, ako nás chvália medzinárodné inštitúcie, ako sa všetci zhodujú na tom, že Slovenská republika dosahuje pokrok, zlepšujú sa verejné financie, zlepšuje sa stav ekonomiky. Ja v tom vidím zjavný rozpor a bol by som rád, keby ste mi a nám to mohli vysvetliť, ako to teda je. Zlepšuje sa stav ekonomiky a zlepšuje sa stav verejných financií, ale v tom prípade neplatí to zdôvodnenie, ktorým vláda odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, alebo naozaj máme vážny a zlý stav ekonomiky a zlý stav verejných financií? Áno, v tom prípade by asi boli nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, len nám už potom, prosím, nehovorte, že v ako dobrom stave je ekonomika a verejné financie.
Keď prejdem do vážnejšej roviny, tak som podobne ako kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, hlboko presvedčený, že neexistujú dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, teda také dôvody, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku. Dovoľujem si vysloviť poľutovanie, že parlament neschválil môj procedurálny návrh, aby sme požiadali ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či tie dôvody existujú, alebo nie. Lebo som presvedčený, že na pôde ústavnoprávneho výboru by mohla na túto tému prebehnúť vecná diskusia, nie plamenné prejavy a rečnenie o samotnom zákone, nie o tom, či sú, alebo nie sú dané právne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania.
Zároveň vyslovujem poľutovanie nad tým, že pán predseda Národnej rady nepridelil návrh na skrátenie legislatívneho konania aj ústavnoprávnemu výboru. A potom mu dávam ako taký tip do budúcnosti, že keď sa budeme nabudúce baviť o nejakom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak výbor, ktorý by o tom mal rokovať ešte predtým, ako bude o tom rokovať plénum parlamentu, je ústavnoprávny výbor. Lebo tie dôvody nie sú vecné, čiže vyjadriť sa k nim, to nie je vecou gestorského alebo vecne príslušného výboru, tie dôvody, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, by mali byť posudzované z hľadiska právneho, a to je predovšetkým kompetencia ústavnoprávneho výboru.
Čiže si myslím, že teraz to už ústavnoprávny výbor riešiť nebude, lebo predpokladám, že o piatej plénum sa prikloní k právnemu názoru, že treba skrátiť legislatívne konanie a bude tá vec, žiaľ, vyriešená.
Keďže však tie dôvody podľa môjho názoru nie sú naplnené, dávam týmto procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Cieľom tejto novely zákona o poisťovníctve je zavedenie odvodovej povinnosti vo výške 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia.
Predmetná právna úprava sa nebude týkať odvetvia poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa 8-percentný odvod už uplatňuje a bude fungovať v nezmenenej podobe.
Finančné prostriedky novozavedeného odvodu sa navrhujú odvádzať na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bude vykonávať kontrolu a správu tohto odvodu podľa daňového poriadku.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára budúceho roku.
Na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bol predložený pozmeňujúci návrh, v ktorom sa ustanovuje, že odvod sa vzťahuje len na poistné zmluvy uzavreté po 31. decembri tohto roku. To znamená len na nové poistné zmluvy v oblasti neživotného poistenia s výnimkou povinného zmluvného poistenia, tak ako som to už v úvode povedal.
Zároveň sa navrhlo zníženie frekvencie odvodu prostriedkov na účet daňového úradu zo štyrikrát ročne na dvakrát ročne, a to nasledovne: prvá platba za január až november sa uhradí do konca decembra a druhá platba za december sa uhradí do konca januára nasledujúceho roku. To je návrh, ktorý je ústretový vo vzťahu aj k nedostatočnej dĺžke tzv. legisvakačného obdobia.
Ministerstvo financií súhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, ako aj s pripomienkami odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 264 z 12. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 105 zo dňa 15. novembra 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 110 zo dňa 16. novembra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 112 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, zdravím vás. Kolegyne, kolegovia, ja by som možno len tak kratučko, lebo však sme sa už o tomto zákone viac bavili pri prvom čítaní, a ja by som možno len takú otázku na pána ministra na také vysvetlenie.
Tento zákon vlastne rozširuje teda odvod z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ďalšie činnosti, kde vlastne doteraz ten odvod fungoval tak, že išiel pod správu ministerstva vnútra, a to teda ako aj v dôvodovej správe, si myslím, píše, že po prerokovaní s ministerstvom financií rozdeľovala, alebo teda tie peniaze išli na činnosť spojenú či už s objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou, vybavením koordinačných stredísk a tak ďalej, čiže by sme povedali, že také zmysluplné využitie tých financií, ktoré sa touto formou vygenerujú. Teraz sa vlastne rozširujú na ďalšie ministerstvá: ministerstvo životného prostredia, vnútra, hospodárstva. Ale už sa tu nedefinuje, teda ak to správne chápem, nedefinuje sa tu úplne ten účel.
Čiže mňa by tak zaujímalo, pán minister, by ste mohli, že, že čo teda bude účelom tejto, tejto, tejto dane, ktorá sa tu zavádza, alebo nazvem to daň, aj keď teda nazýva sa to asi odvod.
Ďalšia vec, že teda nemá to byť príjmom štátneho rozpočtu, že či to považujete za správne, že takýmto spôsobom sa vlastne vytvárajú iné kanály a správa financií sa nedeje prostredníctvom teda centrálneho rozpočtu, ako tomu je pri všetkých ostatných veciach alebo iných príjmoch.
A potom by som sa chcel aj opýtať, že, lebo bola tu taká debata, myslím, že vy ste hovorili, že za prvý polrok tohto roku vzrástol medziročný zisk poisťovní o 83 % a dosiahol úroveň 130 mil. Poisťovne však hovoria, že za rok 2015 mali na neživotnom poistení, ktoré bude práve zaťažené týmto novým odvodom, 39 mil. Štát však počíta s tým, že ročne odvedú 52,5 mil., čo znamená, že počítate o 13,5 mil. eur viac. Čiže tu by som chcel vedieť vaše odôvodnenie, ak by ste bol taký láskavý. Lebo ak by to tak bolo, tak vlastne my ideme týmto odvodom zdaniť aj zisky z iných produktov poisťovní, ale hovoríme, že ideme zdaniť teda to neživotné prostredie. A toto takto, ako sa to načrtá, a poprosím vás, ak to tak nie je, aby ste mi teda túto tézu rozbili, že by mi to prišlo ako také neférové, že na jednej strane hovoríme o odvode, ale v skutočnosti chceme siahnuť na niečo, čo nepomenuvávame, že na to siahnuť chceme. Takže toto je okrem toho teda, ako sme aj v prvom čítaní hovorili, že to zavádzanie ďalšej dane, s ktorou sa teda my nestotožňujeme, ale to už tu povedané bolo, tak by som rád počul teda k tomuto odôvodnenie.
To je všetko. Ďakujem pekne.