11. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Beblavý, zaujalo ma to tvoje prirovnanie PR, ktoré si teraz robí vláda so zmrazovaním platov poslancov a ďalších verejných funkcionárov, s PR, ktoré si každoročne robí zvyšovaním vianočných dôchodkov. Ale teda keď sme pri tejto paralele, tak čo sa týka zmrazovania platov poslancov, tak ešte stále má značné rezervy. Pretože keď sa zvyšujú vianočné dôchodky každoročne miesto toho, aby sa to spravilo jednorazovo, tak najprv s tým návrhom príde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, potom druhýkrát to schváli vláda, tretíkrát to schváli parlament v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi to schváli parlament v druhom a v treťom čítaní. Čiže celkovo má toto PR štyrikrát. Keď sa zmrazujú platy poslancov navyše v skrátenom legislatívnom konaní, tak to prehrmí v priebehu pár dní. Čiže pokiaľ chce vláda pokračovať v takomto prístupe, tak dobromyseľne dávam radu, že keď to chcete ešte vylepšiť, no tak to vylepšite, nedávajte to do skráteného konania, robte k tomu pripomienkové konanie, bude sa o tom hovoriť, bude sa o tom hovoriť dlhšie, budete slávni dlhšie.

Pán poslanec Beblavý, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať kolegom za ich vystúpenia. My aj s pánom poslancom Galkom, aj s pánom poslancom Hrnkom, viem, že na mnohé veci máme rôzne názory aj môžme mať názorové konflikty, ale vidno aj na tomto, ale aj na iných veciach, že zase, naopak, vieme aj vecne diskutovať tam, kde je zase priestor na vecnú diskusiu. Takže ďakujem za tie obidva príspevky a verím, že v tom budúcom roku už konečne sa to vyrieši spôsobom, ktorý nebude len, by som povedal, len orchestrom populizmu.
A dovoľte mi na záver len jednu poznámku. Každý kolega, minister, poslanec musí zhodnotiť svoju vlastnú prácu. Ak má úprimne pocit, že neodvádza ľuďom tú hodnotu, za ktorú ho platia, žiadny zákon mu nebráni darovať primeranú časť, možno aj celý svoj plat na nejaké dobré účely. Ak má pocit, že je nefér voči niekomu, že on dostáva taký plat, že si ho nezaslúži, môže ho kedykoľvek darovať na akékoľvek účely, ktoré uzná za vhodné.
Len problém je v tom, že tí, čo o tom najviac hovoria, o tom, ako poslanci nepracujú a ktorí možno aj až tak nepracujú, asi to vedia najlepšie na sebe a svojich blízkych, tak tí sa toho nikdy nevzdajú. Nevzdajú sa ani jedného štátneho eura, ktoré im chodí na účet či strany, alebo osoby. Pretože ono jedna vec je hovoriť veci do YouTube videí, ktoré sa potom šíria po Facebooku, a druhá vec je naozaj ohodnotiť skutočne svoju vlastnú prácu tak, ako by si zaslúžila.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási? Ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
A, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem venovať tomu, čo máme na programe, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa majú zmraziť platy poslancov Národnej rady, prezidenta, členov vlády a ďalších verejných funkcionárov, a teda tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku pozná viac dôvodov, pre ktoré možno rokovanie o návrhu zákona skrátiť. Jedným z ich je hrozba značných hospodárskych škôd. To uvádza zákon o rokovacom poriadku, a to nepochybne v zmysle zákona je dôvod pre skrátenie legislatívne konanie. V zdôvodnení, ktoré sme si vypočuli od pána ministra alebo sme si mohli aj prečítať v písomnom zdôvodnení, ktoré schválila vláda, sa tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody a to je dôvod, prečo by sme mali tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak sa teda pozrime, čo rieši zákon, ku ktorému sa má skrátiť legislatívne konanie. Rieši - ešte raz - zmrazenie platov poslancov Národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky a ďalších verejných funkcionárov na budúci rok. Vláda navrhuje parlamentu, aby skrátil legislatívne konanie, lebo hrozia značné hospodárske škody. Inak povedané, ak by poslanci Národnej rady, prezident a členovia vlády dostávali budúci rok plat, ktorý predpokladá zákon, vznikli by štátu značné hospodárske škody. Ešte inak povedané, vláda teda tvrdí, že platy poslancov, plat prezidenta a platy členov vlády sú v podstate hospodárska škoda. A keď my teraz zahlasujeme alebo tí z vás, ktorí zahlasujú za ten návrh, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov i členov vlády, prezidenta a ďalších verejných funkcionárov sú hospodárska škoda pre štát.
V čom by tá hospodárska škoda mala spočívať? To sme sa ani z vystúpenia pána ministra, ani z písomného zdôvodnenia, ktoré schválila vláda, nedozvedeli. Bola to taká povinná jazda, nemá vláda zrejme potrebu to nejako bližšie zdôvodňovať, jediné, čo som na túto tému našiel, je, že "návrh reaguje na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií", a ešte inými slovami to isté, "naliehavosť prijatia návrhu právnej úpravy vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie a je v záujme konsolidácie verejných financií".
Tak ako teda, pán minister, pýtam sa, je ekonomika naozaj v takom zlom a krízovom stave, sme v kríze, verejné financie sú rozvrátené? Ale to je v rozpore s tým, čo počúvame vždycky, keď sa vyjadrujete k stavu ekonomiky a k stavu verejných financií. Veď vy, iní predstavitelia vlády, iní predstavitelia SMER-u sa nám tu predsa v každom druhom vystúpení snažíte nahovoriť, ako ekonomika rozkvitá, rozvíja sa, rastie, ako sa zlepšujú všetky ekonomické parametre, ako nás chváli Európska únia, ako nás chvália medzinárodné inštitúcie, ako sa všetci zhodujú na tom, že Slovenská republika dosahuje pokrok, zlepšujú sa verejné financie, zlepšuje sa stav ekonomiky. Ja v tom vidím zjavný rozpor a bol by som rád, keby ste mi a nám to mohli vysvetliť, ako to teda je. Zlepšuje sa stav ekonomiky a zlepšuje sa stav verejných financií, ale v tom prípade neplatí to zdôvodnenie, ktorým vláda odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, alebo naozaj máme vážny a zlý stav ekonomiky a zlý stav verejných financií? Áno, v tom prípade by asi boli nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, len nám už potom, prosím, nehovorte, že v ako dobrom stave je ekonomika a verejné financie.
Keď prejdem do vážnejšej roviny, tak som podobne ako kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, hlboko presvedčený, že neexistujú dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, teda také dôvody, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku. Dovoľujem si vysloviť poľutovanie, že parlament neschválil môj procedurálny návrh, aby sme požiadali ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či tie dôvody existujú, alebo nie. Lebo som presvedčený, že na pôde ústavnoprávneho výboru by mohla na túto tému prebehnúť vecná diskusia, nie plamenné prejavy a rečnenie o samotnom zákone, nie o tom, či sú, alebo nie sú dané právne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania.
Zároveň vyslovujem poľutovanie nad tým, že pán predseda Národnej rady nepridelil návrh na skrátenie legislatívneho konania aj ústavnoprávnemu výboru. A potom mu dávam ako taký tip do budúcnosti, že keď sa budeme nabudúce baviť o nejakom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak výbor, ktorý by o tom mal rokovať ešte predtým, ako bude o tom rokovať plénum parlamentu, je ústavnoprávny výbor. Lebo tie dôvody nie sú vecné, čiže vyjadriť sa k nim, to nie je vecou gestorského alebo vecne príslušného výboru, tie dôvody, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, by mali byť posudzované z hľadiska právneho, a to je predovšetkým kompetencia ústavnoprávneho výboru.
Čiže si myslím, že teraz to už ústavnoprávny výbor riešiť nebude, lebo predpokladám, že o piatej plénum sa prikloní k právnemu názoru, že treba skrátiť legislatívne konanie a bude tá vec, žiaľ, vyriešená.
Keďže však tie dôvody podľa môjho názoru nie sú naplnené, dávam týmto procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Tak ako bolo povedané, hlasovať budeme o 17.00 hod.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (tlač 252).
Prosím teraz pána ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 252.]

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Cieľom tejto novely zákona o poisťovníctve je zavedenie odvodovej povinnosti vo výške 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia.
Predmetná právna úprava sa nebude týkať odvetvia poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa 8-percentný odvod už uplatňuje a bude fungovať v nezmenenej podobe.
Finančné prostriedky novozavedeného odvodu sa navrhujú odvádzať na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bude vykonávať kontrolu a správu tohto odvodu podľa daňového poriadku.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára budúceho roku.
Na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bol predložený pozmeňujúci návrh, v ktorom sa ustanovuje, že odvod sa vzťahuje len na poistné zmluvy uzavreté po 31. decembri tohto roku. To znamená len na nové poistné zmluvy v oblasti neživotného poistenia s výnimkou povinného zmluvného poistenia, tak ako som to už v úvode povedal.
Zároveň sa navrhlo zníženie frekvencie odvodu prostriedkov na účet daňového úradu zo štyrikrát ročne na dvakrát ročne, a to nasledovne: prvá platba za január až november sa uhradí do konca decembra a druhá platba za december sa uhradí do konca januára nasledujúceho roku. To je návrh, ktorý je ústretový vo vzťahu aj k nedostatočnej dĺžke tzv. legisvakačného obdobia.
Ministerstvo financií súhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, ako aj s pripomienkami odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi ministrovi.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, a to z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 264 z 12. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 105 zo dňa 15. novembra 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 110 zo dňa 16. novembra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 112 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.