11. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k rozpočtu verejnej správy. Čas je 14.26 hod., začíname.
Ďakujem za možnosť v tejto intímnej atmosfére začať debatu, ktorá bude určite trvať niekoľko hodín, niekoľko dní, a vypočujeme si rôzne názory, tak ako je to každý rok, a ja si len prajem, aby to dobre dopadlo. A nielen, samozrejme, s rokovaním o tomto dokumente, ale aj s rozpočtom, s plnením rozpočtu za tento rok a, samozrejme, aj s plánmi, ktoré sú pretavené do návrhu rozpočtu na rok budúci.
Dámy a páni, prestupujem pred vás so svojím v poradí piatym rozpočtom verejnej správy. Každý z nich bol iný a jedinečný, a tak to aj je v tomto prípade. Uplynul síce iba jeden rok, odkedy som tu s obdobným materiálom stál, ale z politického pohľadu došlo k zásadným zmenám. Preto pre niektorých z vás, ktorí ste parlamentní nováčikovia, je rokovanie o zákone roka, ako ho my na ministerstve financií nazývame, ako takto nazývame tento, rokovanie o tomto bode, je to vaša prvá skúsenosť. Pre iných rovnako ako pre mňa piate, ale už určite by sme tu našli zopár matadorov, ktorí takýchto podobných rokovaní zažili oveľa viac. Že?
Verím, že debata o tomto najdôležitejšom zákone pre našu krajinu bude dôstojná, odborná a vecná a zaobíde sa bez hádok, invektív či iných nevhodných príspevkov. Myslím si, že pri vzájomnej komunikácii na tieto témy sme na to aj tak zvyknutí.
Vrátim sa ale naspäť k samotnému rozpočtu. Ako iste všetci viete, po marcových voľbách vznikla nová koaličná vláda, a preto aj rokovania o rozpočte boli iné. Naozaj boli iné ako tie predtým, kedy strana SMER-sociálna demokracia bola vo vláde sama. Dalo by sa povedať, že rokovania a diskusie o rozpočte začínajú spravidla už začiatkom nového roka a trvajú niekoľko mesiacov. To je zaužívaná prax bez ohľadu na farbu vlády, ktorú kedy-vtedy vidíte. Tentokrát sa rokovania práve kvôli marcovým parlamentným voľbám o nejaký čas posunuli a nemali sme preto toľko času ako po iné roky. Musím však svojich kolegov vo vláde pochváliť, poďakovať sa im, pretože diskusie boli naozaj vecné a zmysluplné, aj keď viem, že mnoho z nich by uvítalo pre svoje kapitoly viac peňazí. Ale to je každoročný evergrín, pretože vždy chce každý viac, ale nie všetkým je možné vyhovieť. Predpokladám, že aj z vašich diskusných príspevkov, to je moja predpoveď, viac pripomienok bude smerovať práve k objemu výdavkových, výdavkových obálok, to znamená to, objem peňazí, ktorý má pokrývať tú-ktorú prioritu v tej-ktorej kapitole, ktorej sa venujete, alebo tú, ku ktorej sa chcete vyjadriť. Rozpočet totiž nie je bezodný a okrem toho musíme plniť aj záväzné pravidlá, ktoré pri rozpočte platia.
S koaličným rozpočtom to je ako s rodinnými financiami. Každý člen rodiny má svoje predstavy, ako s peniazmi naložiť, treba však pamätať na to, že zo spoločného je treba najprv zaplatiť to všetko, za čo sa, čo sa stroví spoločne, a okrem toho jeden chce to, druhý zase hento a ideálne všetko naraz a hneď. Ale tak ako je obmedzený rodinný rozpočet, tak je to aj v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtu verejnej správy. Máme stanovené mantinely, v ktorých môžeme manévrovať. Sú to pravidlá o výške deficitu a dlhu či povinnom povolenom raste výdavkov. Mám teraz na mysli tzv. výdavkové pravidlo, ktoré musíme dodržať, a podľa tohto môžeme aj peniaze rozdeľovať.
Tu chcem povedať, že predkladaný rozpočet verejnej správy po prvýkrát obsahuje analýzy projektu Hodnota za peniaze. Ich poslaním je hľadať vnútorné rezervy a zvyšovať kvalitu štátnych služieb. V predkladanom návrhu nájdete správy, ktoré sa zamerali na oblasť zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Zámerom však nie je iba škrtať výdavky, ale využiť dostupné zdroje čo najlepšie a ponúknuť za ne občanom čo možno najlepšie služby štátu.
Predkladám vám návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až roky 2019, ktorý plne zohľadňuje predstavy a vízie novej vládnej koalície pretavené do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento rozpočet je založený na makroekonomických fundamentoch, o ktorých môžem povedať, že sú priaznivé a sú aj realistické. Poďme sa teda spolu pozrieť na niekoľko čísiel.
Rast slovenskej ekonomiky bude v porovnaní s krajinami eurozóny nadpriemerný, keď rast hrubého domáceho produktu na budúci rok porastie na základe našich prognóz o 3,5 % a v roku 2019, čo je koniec prognózovaného obdobia, až cez 4 %, odhadujeme rast 4,4. Tu si dovolím pripomenúť, že takisto odhadujeme rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,6, tak ako to bolo minulý rok tiež 3,6 %, čo je skoro dvojnásobok rastu alebo dynamiky rastu, ktorý zaznamenalo napríklad Nemecko. Ale je to prirodzené, vyplýva to z potenciálu, z prirodzeného potenciálu ekonomiky, ktorá, ktorá dobieha a má schopnosť ďalej rásť, čo je určite dobrá správa pre nás všetkých a kľúčové pre náš trh práce. V tomto roku vzniklo 50-tisíc pracovných miest. V budúcom roku budeme svedkami ďalšieho rastu zamestnanosti o 1,5 %, čo predstavuje prírastok ďalších približne 34-tisíc pracovných miest. Je to veľmi konzervatívny odhad. Takto pred rokom som odhadoval... alebo odhadoval, naši analytici odhadovali v zhode s externými analytikmi nárast počtu pracovných miest o 18-tisíc, o 18-tisíc. Realita sa bude blížiť k 50 tisícom. Takže a ja pevne verím, že aj číslo 34-tisíc, čo je náš konzervatívny odhad na budúci rok, bude prekonané. V roku 2017 klesne miera nezamestnanosti na historicky najnižšiu úroveň, 8,5 %, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva jej ďalší pokles. Rast nominálnych miezd zrýchli na 3,5 %, čo predstavuje medziročný nárast o 32 eur a priemerná mzda v budúcom roku dosiahne úroveň 940 eur. To je náš, náš odhad.
Musím priznať, že v takýchto priaznivých podmienkach sa rozpočet zostavuje dobre, ale treba vždy myslieť aj na budúcnosť a zohľadňovať nielen domáce, ale aj zahraničné dianie. Tu musíme sledovať riziká, ktorými môže byť napríklad pretrvávajúci konflikt na Ukrajine aj s prítomnosťou obchodných sankcií voči Ruskej federácii, samozrejme, aj s dávkou neistoty z hľadiska vnútropolitickej situácie na samotnej Ukrajine. Či do úvahy treba zobrať napríklad nestabilitu, možnú nestabilitu časti bankového sektora niektorých krajín eurozóny, ale aj situáciu, ktorá, ktorú očakávame a ktorú v priamom prenose zažívame z hľadiska scenárov Brexitu, to znamená opustenia Veľkej Británie Európskej únie. Ale máme pred sebou o pár dní aj referendum v Taliansku, máme pred sebou politický cyklus, parlamentné voľby v Holandskom kráľovstve, v Nemecku, vo Francúzsku. A dúfajme, že nie v Taliansku teda. Takže naozaj, naozaj búrlivý rok z hľadiska politických cyklov aj spojený, samozrejme, s možnými ekonomickými dopadmi.
Rozpočet, ktorý predkladám, zahŕňa dva hlavné ciele. Prvým je cieľ dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V tomto duchu rozpočet predpokladá postupné znižovanie deficitu verejnej správy. V budúcom roku je cieľová hodnota stanovená na úrovni, ktorá je vám známa. Je známa z programu stability, z dokumentu, ktorý prijala vláda hneď po svojom sformovaní v apríli. Ten cieľ je na úrovni 1,29 %, 29 stotín percenta hrubého domáceho produktu, zaokrúhlene 1,3. V porovnaní s plánom tohto roku, ten plán je na úrovni tesne pod 2 %, 1,96, ak si dobre pamätám. Očakávaná, očakávaný výsledok je podľa nás, podľa všetkých známych údajov okolo 2 %, to znamená, v podstate sme v cieli z hľadiska, z hľadiska plnenia fiškálneho cieľa. To hovorím o roku ’16.
Ak hovoríme ešte o ďalších rokoch, ktoré sú súčasťou toho dokumentu, tak cieľ je v roku 2018 dosiahnuť deficit 0,44 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2019 by mal byť historicky prvýkrát dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % hrubého domáceho produktu. Prečo tieto čísla? Tieto čísla vychádzajú z dnešných minimálnych, minimálnych cieľov, ktoré potrebujeme z hľadiska dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, Two-pack-u, Six-pack-u a všetkých tých medzinárodných pravidiel, ktoré nás zaväzujú, ktorých, ku ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. Preto aj dopredu hovorím, že ak sa... a určite spomeniete naše pôvodné ciele, tak treba povedať, že tie sa každoročne v podstate prekalibrujú podľa, podľa výšky potencionálneho ekonomického rastu, tzv. output gapu, produkčnej medzery a tým pádom aj minimálnych hodnôt, ktoré treba dosiahnuť. Veľa sa popísalo o tom, že sa tento cieľ posúva, ako nie sme schopní dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Dovolím si všetkým oponentom povedať dopredu, že okrem vyrovnaného rozpočtu je pre nás dôležité aj financovať priority a veci, ktoré ľudia potrebujú. Teda školstvo, zdravotníctvo, cesty, ale aj ďalšie priority. Áno, veľa sa hovorilo a písalo aj o tom, ako každoročne vyberieme viac na daniach a odvodoch a ako aj napriek tomu nevieme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Chcem podotknúť, že vyrovnané hospodárenie v tejto krajine nikdy zatiaľ dosiahnuté a dodržané nebolo. Toto je prvý plán rozpočtu, ktorý si dáva jasný cieľ ho dosiahnuť už v roku 2019 formou prebytkového hospodárenia.
Odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 sa zvyšuje oproti júnovej prognóze o takmer 400 mil. eur. To znamená o skoro polovicu percenta hrubého domáceho produktu. Najväčší podiel na zvýšení týchto príjmov, až tri pätiny, majú na základe našich analýz, má daň z príjmov právnických osôb vďaka rýchlemu rastu ziskovosti v ekonomike. Výrazné zlepšenie úspešnosti výberu si pripísala aj daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v druhom kvartáli tohto roku najlepší v pokrízovom období, to znamená od roku 2008. Tieto pozitívne výsledky sú premietnuté aj v nasledujúcich rokoch. Ale každý schopný ekonóm vie, že ak chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, resp. rozpočet prebytkový, musia byť príjmy a výdavky vyrovnané, v tom lepšom prípade musia byť, dokonca príjmy prevyšovať výdavky. Zatiaľ je však potreba na strane výdavkov vyššia než príjmy.
Výšky schodku, ktoré sme v predkladanom rozpočte navrhli, sú tiež plne v súlade s Programom stability Slovenska na roky 2016 až 2019, to je dokument, na ktorý som sa v úvode odvolal. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 zohľadňuje aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2016, kde sa predpokladá dosiahnutie deficitu na úrovni 1,97 %. To je posledná známa skutočnosť. Zároveň na základe aktuálneho odhadu ekonomického vývoja a fiškálneho rámca očakávame aj postupný pokles hrubého dlhu verejnej správy až k úrovni 49,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Ďalším historickým okamihom je, že vývoj verejného dlhu bude od budúceho roka pozitívne ovplyvnený aj primárnym prebytkom, takže prvýkrát v budúcom roku by sme sa mali dožiť primárneho prebytku. Ide o rozdiel, pre laikov, ide o rozdiel medzi príjmami a výdavkami bezúrokových nákladov na dlh. Čiže skutočné príjmy mínus skutočné výdavky bez obsluhy dlhu.
Poďme ale naspäť k cieľom, o ktorých som hovoril. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády. To prvé bola udržateľnosť verejných financií definovaná cieľmi, ktoré treba dosiahnuť. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády, tak ako sa na nich dohodla koaličná vláda a koaličná zostava, ktorá je reprezentovaná aj väčšinou v tejto Národnej rade.
Podstatou a zámerom prijatých legislatívnych zmien a vládnych opatrení je aj podpora ekonomiky a rastu, pričom si treba uvedomiť, že tieto opatrenia ovplyvňujú príjmovú aj výdavkovú stranu rozpočtu v kontexte s našimi domácimi a zahraničnými záväzkami. Tie domáce sú kľúčovo zahrnuté v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tie zahraničné v spomenutom Pakte stability a rastu. Sa musíme v súlade s týmito pravidlami, sa musíme usilovať o vyváženosť medzi týmito dvoma hlavnými zámermi. Medzi udržateľnosťou a vládnymi prioritami. Ale o tom som už hovoril pred chvíľou.
Popri príjmoch nemôžeme pozerať iba na pozitívny vplyv lepšieho výberu daní. Na príjmovú stranu rozpočtu má opačný vplyv zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšenie paušálnych výdavkov z úrovni 40 % na úroveň 60 % z úhrnu príjmov a zároveň zmena maximálnej výšky paušálnych výdavkov z 5 040 eur ročne na 20-tisíc eur ročne, tak ako sme to pred chvíľou vlastne v zákone o dani z príjmov práve svojím rokovaním z hľadiska ukončenej rozpravy spomenuli. Tu hovoríme o výpadku 155 mil. pre rok 2017. To znamená, to je to, čo som spomínal pri prerokovaní zákona o dani z príjmov, to je rozpočtový dopad na rok 2017. Zrušenie daňových licencií vezme z rozpočtu na základe dynamických prepočtov v roku ’18 ďalších necelých 70 mil. eur. To znamená summa summarum 155 a ďalších 70 negatívnych z hľadiska dopadu na zníženie príjmov.
V rámci novely zákona o dani z príjmov sa okrem toho zavádza zrážková daň z dividend so sadzbou 7 %, tak ako sme tu pred chvíľou preberali, a aj vieme, že aj toto opatrenie síce vyvolalo vášne, prekvapivo aj u opozície a najhlasnejšie práve u poslancov SaS, a tu im chcem preto pripomenúť, že táto daň nahrádza iba doteraz platný zdravotný odvod na úrovni 14 %, to znamená dvojnásobnej výšky a, samozrejme, zastropovaný tak, aby sa nedotkol ľudí s vyššími príjmami. To je pôvodný koncept, ktorý v návrhu zákona meníme na úroveň 7 % bez stropu. To znamená, pre všetkých tých, ktorí mali menšie príjmy, by to mala byť určite lepšia správa, o polovicu menej a pre všetkých ostatných správa horšia. Ale podľa našich štatistík hovoríme o niekoľko tisíc ľuďoch, ktorých by sa to malo naozaj dotknúť. Takže toho kriku bolo vzhľadom na takúto malú skupinu ľudí až príliš, príliš veľa.
Pri zdaňovaní dividend by som ešte zostal z hľadiska štandardnosti a úplne civilizovanom prístupe z hľadiska, z hľadiska najvyspelejších krajín sveta je to úplne bežná prax a v porovnaní so sadzbami 35 krajín OECD, ktoré uplatňujú takúto daň z dividend, ministerstvo financií, tak ako to bolo aj v rozprave, bolo uznané, navrhuje najnižšiu sadzbu okrem Estónska, kde je ale úplne iný systém. Tá sadzba 7 %, druhá najvyššia je potom v podstate..., druhá najnižšia je, je v Grécku, 10 %, naše okolité krajiny majú sadzbu z dividend 15 a 19 %, Rakúsko dokonca 25 %. Takže toľko k tejto téme, ktorá ale je súčasťou, samozrejme, tohto príbehu.
Zároveň príjmová strana rozpočtu počíta s pokračovaním uplatňovania a so zmenami v osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Tak ako to kriticky bolo takisto tu prehodnotené dnes a aj o osobitnom odvode vybratých finančných inštitúcii, to je tzv. bank levy, ktorý sme, ktorý sme už schválili ešte na minulej schôdzi.
Pozrime sa teraz na druhú stranu rozpočtu, na výdavky. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte verejnej správy na rok 2017, hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra smerujúci do oblasti školstva, pretože časť nášho vzdelávacieho systému je financované cez ministerstvo vnútra. Preto spomínam tieto dve kapitoly. Takže ešte raz, medziročné navýšenie do oblasti školstva je na úrovni 287 mil. eur. To je odpoveď iba na otázku, či je to dosť alebo málo, a toto je suma, ktorá sa týka medziročného navýšenia tejto kapitoly alebo s dopadom na, na, na fungovanie nášho školstva. Najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje zabezpečenie celoročného dopočtu valorizácie vo výške 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl. Dohromady je to skupina asi 100-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy, učiteľov a odborných zamestnancov školstva a v tomto prípade vlastne je to už schválený zákon, valorizované platy o 6 % formou tarifných platov od 1. septembra 2016. Samozrejme, s presunom až aj do budúceho roku.
O 86 % medziročne rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. To je, samozrejme, výsledok aj, aj už fungujúceho zákona o športe, ktorý bol prijatý v minulom roku, ale, samozrejme, aj rozhodnutie rezortu školstva, že časť tej svojej kapacity nasmeruje práve do tejto oblasti. V tejto kapitole je vyčlenených aj 20 mil. eur na financovanie škôl v prírode a financovanie lyžiarskych kurzov, tak ako to zaviedla predchádzajúca vláda v prospech našich detí a študentov. Ďalších 5 mil. eur pôjde na rozširovanie kapacít materských škôl. Tu zároveň dopovedám, že z tohto pohľadu je to stále len kvapka v mori, ale materské školy zo zákona z rozdelenia kompetencií patria do kompetencie našich miest a obcí. Takže to je len na také prilepšenie z hľadiska situácie, v ktorej sa mestá a obce nachádzajú, a tá je naozaj tiež dobrá. Ako a viem, o čom hovorím z hľadiska medziročných nárastov príjmov miest, obcí aj našich žúp.
Zároveň hovoríme o sume 215 mil. v rezerve rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa určenej na významné investície súvisiace s výstavbou priemyselného parku Nitra - Mlynárce, ktorej, samozrejme, súčasťou je aj výstavba infraštruktúry a všetky súvisiacej, súvisiacej infraštruktúry s aj spojenou, aj s výstavbou priemyselného parku, ale aj priemyselného... fabriky Jaguaru Land Rover, aj, samozrejme, aj subdodávateľov, ktorí sú na tento projekt už napojení. A súčasťou tejto obálky je ale aj dofinancovanie prípravnej fázy obchvatu D4 R7. Takže to sú investičné peniaze umiestnené, zaparkované, ak chcete povedať, vo Všeobecnej pokladničnej správe.
Ďalej je to obrana, kde celkové obranné výdavky v roku 2017 rastú na úroveň 1,2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje dodatočných vyše 100 mil. eur.
V rámci návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je napríklad sumou 112 mil. eur zabezpečené krytie výdavkov z titulu stanovenia minimálneho valorizačného percenta dôchodkových a úrazových dávok vo výške 2 %. Ak si pamätáte debatu, ktorá bola ukončená tuším na minulej schôdzi Národnej rady, išlo vlastne vzhľadom na uvedenú situáciu, do ktorej sme sa dostali tretí rok v deflačnom prostredí, a aby sme sa vyhli situácii z minulého roku, garantujeme minimálnu valorizáciu dôchodkov na úrovni 2 % nielen dôchodkov, ale aj ďalších úrazových dávok, čo znamená dodatočný výdavok, toto nie je zadarmo, dodatočný výdavok na úrovni 112 mil. eur oproti pôvodnej legislatíve. Zároveň je zabezpečených 40 mil. na podporu bývania prostredníctvom dodatočného, dedač..., prepáčte, dotačného systému rezortu dopravy a 38 mil. eur na výstavbu a rekonštrukciu ciest I. triedy pre Slovenskú správu ciest.
Výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov určených na výstavbu bytov, kúpu bytov, obnovu bytových domov, ale aj na výstavbu zariadení sociálnych služieb rastú medziročne o vyše 70 mil. eur. Toto financovanie je nasmerované opäť predovšetkým pre naše mestá a obce. Rastie aj podpora investičných projektov v kapitole ministerstva hospodárstva medziročne o 41 mil. eur.
V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované zvýšenie výdavkov súvisiacich s novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v sume okolo 30 mil. eur. To je legislatíva, ktorá tiež, si myslím, že získala širokú podporu v Národnej rade, lebo je nasmerovaná hlavne na opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých.
V kapitole ministerstva životného prostredia sa zvyšujú výdavky na protipovodňové opatrenia prostredníctvom transferu pre Slovenský vodohospodársky podnik až o 27 mil. eur, z čoho pôvod 20 mil. je práve z práve prerokovávaného nového poisťovacieho odvodu pre neživotné poistenie a o 21 mil. eur sa na budúci rok zvýšia výdavky v Environmentálnom fonde na zatepľovanie a schémy štátnej pomoci.
V limite kapitoly ministerstva spravodlivosti sú zabezpečené výdavky súvisiace s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii nového zákona o súdnych exekútorov, ako aj vplyvy vyplývajúce zo zákona o upomínacom konaní a zákona o registri partnerov, partnerov verejného sektora. To je ten známy zákon o schránkových firmách. Celkovo sú tieto opatrenia v objeme 13 mil. eur a sú súčasťou, samozrejme, výdavkov spojených s reformou našej justície. Okrem uvedených legislatívnych zmien sú zvýšené aj výdavky na investície a rekonštrukcie v oblasti väzenstva v objeme 10 mil. eur.
V rámci ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rastú medziročné výdavky na podporu rozvoja v živočíšnej a rastlinnej výroby o skoro 10 mil. eur. Zároveň sa zvyšujú výdavky rezortu určené na rekonštrukciu a modernizáciu nehnuteľného majetku, ktorého má tento rezort naozaj požehnane v objeme skoro 14 mil. eur. Ministerstvo kultúry má v rozpočte zapracované prostriedky na projektové výdavky poskytované prostredníctvom dotačného systému, ktoré medziročne rastú o 6 mil. eur. Zároveň rastú výdavky na podporu audiovízie o 5,5 mil. eur.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtové prostriedky na pokračovanie podpory najmenej rozvinutých okresov, a to začíname s rezervou, ktorá má objem 10 mil. eur, tak to bolo aj v tomto roku. V kapitole ministerstva zdravotníctva je zabezpečené pokračovanie financovania rezidentského programu v sume 5 mil. eur.
V kapitole ministerstva zahraničných vecí dochádza z dôvodu plánovaných rekonštrukcií zastupiteľských úradov v zahraničí, čo má priamu podporu rezortu financií, pretože ide o náš nehnuteľný majetok v zahraničí, často v žalostnom stave. To znamená, začíname postupne rekonštruovať náš majetok, pretože náš majetok má byť v dobrom stave. Inak si žiada ďalšie a ďalšie výdavky. Medziročný nárast týchto investícií je o 4,7 mil. eur a je nasmerovaný na opravu nehnuteľností napríklad v Ženeve alebo v Londýne.
Ako zodpovedná, ako vláda sme si zároveň vytvorili rezervu vo výške 100 mil. eur na elimináciu prípadných rizík ohrozujúcich dosiahnutie rozpočtovaného cieľa na rok 2017.
Na záver by som rád upozornil, že v gestorskom výbore bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je reagovať na zmeny v oblasti sociálnych a zdravotných odvodov. Vďaka týmto zmenám sa vytvoril priestor na zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v objeme skoro 31 mil. eur, z čoho 10 mil. eur smeruje na zvýšené výdavky na rodičovský príspevok a necelých 22 mil. eur na výdavky aktívnej politiky trhu práce a zvýšenia zamestnanosti, a v kapitole zdravotníctva dochádza k zvýšeniu kapitálových výdavkov v objeme vyše 70 mil. eur. To je priamy možný dopad prijatej, prijatej legislatívy alebo v budúcnosti prijatej, lebo je to v programe Národnej rady tejto schôdze, zo zrušenia stropov platenia zdravotných odvodov. To je nasmerovanie tých peňazí z hľadiska medziročného, medziročnej zmeny.
A určite bude debata k zdravotníctvu oveľa širšia ešte. Ja len avizujem, že ak sme hovorili o rezerve, tak časť tej rezervy budeme pripravení, samozrejme, použiť aj na uistenie rezortu zdravotníctva, ktoré prechádza vážnymi zmenami.
Treba povedať, a pozastavím sa pri projekte Hodnota za peniaze, a že hovorím úplne otvorene, že ak som zatiaľ s pilotnými projektami spokojný, tak som spokojný za rezort financií s výsledkami za zdravotníctvo, kde sa nám podarilo kvantifikovať v položkách od miliónov po státisíce v jednotlivých položkách v podstate sa dohodnúť konsenzom s ministerstvom zdravotníctva na tom, aká bude cestovná mapa šetrenia v oblasti hospodárenia nemocníc v menšej časti, ale kľúčovo hospodárenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ten celkový apetít na vnútorné úspory je v objeme okolo 180 mil. eur v budúcom roku a to je o riziko, ktoré, samozrejme, realisticky môže byť pretavené aj do..., v prípade nesplnenia takéhoto plánu sa môže pretaviť do potreby ďalšieho dofinancovania.
Chcem podotknúť, že toto riziko si uvedomujeme, kľúčovo to riziko je na bremenách, je na ramenách a je to bremenom pre, pre..., aj politické, ale aj manažérske ministra Tomáša Druckera, ktorý ale, myslím si, že veľmi transparentne si, si bol ochotný dať tento záväzok a všetci ho, samozrejme, tento odpočet budeme môcť, môcť kontrolovať, takže predpokladám ešte aj počas rozpravy aj k situácii v zdravotníctve, kde, o ktorej, konkrétnej legislatíve ešte aj dokonca budú rokovať aj výbory, predpokladám formulácie, ktoré budú smerovať k ubezpečeniu. Takto to je každý rok, že sme presvedčení o tom, že nateraz vzhľadom na to, v akom, aký je stav poznania situácie vo verejnom zdravotníctve, je financovanie postačujúce, a hlavne ak hovoríme o celkovom medziročnom náraste verejných zdrojov v zdravotníctve, ktoré, ako veľmi dobre viete, sa skladajú z dvoch zdrojov, z platených odvodov ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a potom transferom zo štátneho rozpočtu formou vlastne krytia poistencov štátu. Takže to je téma, ktorá tu určite zaznie, len dopredu hovorím, že si uvedomujeme jej vážnosť a že na ňu budeme aj reagovať počas tejto rozpravy.
Ak sa ešte pristavím pri projekte Hodnota za peniaze, tak viete, že sme v podstate si dali ambiciózny plán pilotných projektov v troch oblastiach, tak ako som to bol čítal, zdravotníctvo som vám popísal, potom je tu rezort dopravy a nadrezortná oblasť informatizácie. Tu musím povedať, že sú len čiastkové výsledky, a aj v oblasti dopravy a aj v oblasti informatizácie sú tu aspoň ale stanovené ciele. Nová informácia je asi pre vás, že vláda sa zaviazala každý IT projekt nad 10 mil. eur hodnotiť tímom Value for many alebo Hodnoty za peniaze, analytikmi, a zverejniť ho, v prípade iných kľúčových infraštruktúrnych projektov je tá, je tá, ten benchmark, tá hranica na hodnotenia stanovená dohodou na úrovni zatiaľ na úrovni 40 mil. eura pri jednom projekte.
V oblasti ani dopravy, ani informatizácie nekončíme, to znamená, ten projekt pokračuje, a ak by som mal brániť výsledky možno správy, ktorú máte pred sebou, tak vám len chcem povedať, že aj našou prioritou bolo dohodnúť sa, to znamená, ísť formou konsenzu, keďže, keďže ide o pilotné projekty, a je naozaj pre nás dôležité, aby sme si získali dôveru s týmto projektom, teda nielen na verejnosti a nielen pri časti kritikov, ale aj pri tej časti ľudí, ktorí majú zodpovednosť a ktorí možno nie úplne s radosťou prijímajú šticovanie zo strany analytikov, že mali by sa veci hýbať takým alebo onakým smerom. Okrem toho, v mnohých oblastiach sú, zápasíme aj s nedostatkom dát, pretože hovoríme o analytickej činnosti, hovoríme o benchmarkovaní, hovoríme o..., o..., o tom, že kombinujeme dáta, ktoré často nemáme, to znamená, že musíme sa dohodnúť na tom, ktorý druh informácie je relevantný napríklad na to, aby sme mohli ten-ktorý projekt potopiť alebo, naopak, vysvietiť. Takže to je téma, téma trvalá.
Zároveň je tu dohoda a plánovaná a začiatok prác na ďalších projektoch v oblasti Hodnoty za peniaze, a to vlastne budeme pokračovať v rezorte školstva, v rezorte sociálnych vecí a životného prostredia. Veľmi farebná paleta výdavkov z hľadiska aj cieľov, sú to obrovské kapitoly, takže to vlastne film, ktorý budete vidieť a bude sa premietať takto možno o rok, ale určite tie čiastkové výstupy budú k dispozícii aj počas roka a určite to nebude jednoduché a to už nie sú, to už nebudú pilotné projekty, to by mali byť ostré, ostré správy, ktoré, ktoré by mali smerovať opäť, ak hovoríme o všetkých troch rezortoch, kľúčovo k vnútorným úsporám, nikto zrejme v oblasti ani práce a sociálnych vecí, ani školstva, ani životného nechce tým kapitolám brať, predpokladám, že množstvo príspevkov aj z vašej strany bude smerovať na to, že je tam málo peňazí. Ale sme asi, asi tušíme, že, že v každej oblasti sa dá, dá, dajú využívať peniaze aj lepšie, lepším spôsobom. Takže to je plán na budúci rok.
Potom úplne aktuálna novinka, ktorá je hodinu stará, práve pred ukončením obednej prestávky sa nám podarilo ukončiť vlastne kolektívne vyjednávanie so zástupcami odborov, ktorí zastupujú, zastupujú zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tu tá situácia bola, aby bola jasná, dohoda padla v oblasti všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo pedagógov. To znamená 350-tisíc mínus 100, takže hovoríme o dohode, ktorá kryje 250-tisíc ľudí. Dohoda spočíva v tom, že dôjde k nárastu tarifných platov o 4 % a o dodatočných 2 % mzdového nárastu formou napríklad odmeny v mesiacoch september, október, november a december, to znamená štyri mesiace v budúcom roku, ale nie do tarifných platov, ale iným spôsobom. Má sa to týkať každého zamestnanca. A táto dohoda je memorandovo podchytená aj pre rok 2018, to znamená, prvýkrát v histórii by sme mohli mať na svete dohodu so zástupcami zamestnancov na dva roky. S tým, že je tu právny problém, že nevieme podpísať kolektívnu dohodu na dva roky, takže rok 2017 budeme kryť klasickou kolektívnou dohodou, výsledkom kolektívneho vyjednávania.
Rok ’18 bude založený memorandovou položkou, ktorý bude vyhodnotený v priebehu budúceho roku z hľadiska udržiavania roku 2017 pri udržaní podobných ekonomických podmienok, to znamená ekonomického rastu, inflácie, nárastu nominálnych miezd v súkromnom sektore, pri očakávaných výsledkoch makroekonomických by toto memorandum malo z oboch strán platiť, aspoň odhodlanie vlády je určite, aby platilo, a tým pádom tento rast miezd bude veľmi transparentne už potom zakomponovaný aj do rozpočtu roku 2018. Toto asi nemôžme očakávať v tomto dokumente, ktorý máme teraz na stole, ale hneď pri realizácii rozpočtu v januári, februári budúceho roku sa tak udeje aj na budúce roky. A táto dohoda predstavuje sumu 170 mil. eur pre budúci rok a podobnú sumu pre rok ’18, čiže hodnota, hodnota dohody spred hodiny je asi 340 mil. eur, čo je dosť veľa peňazí, a musím tu povedať, že teda musím poďakovať partnerom aj, aj zo strany odborárov, ale aj partnerov zo strany vyšších územných celkov a miest a obcí, že s takouto dohodou súhlasili.
Otázka vyjednávania v oblasti učiteľov trvá a majú ju na starosti minister školstva, takže predpokladám, že v najbližších dňoch dôjde aj tam k dohode, a tam platí stav, ktorý bol pomenovaný. Tarifné platy našich učiteľov sa zvýšili od 1. septembra, zvýšili sa najprv o 4 % od 1. januára tento rok, o ďalších 6 % od septembra a v platnosti sú, samozrejme, ďalej a to krytie, krytie tejto dohody aj o učiteľoch, aj o neučiteľoch je, samozrejme, aj reprezentované cez rezervy v návrhu tohto dokumentu.
Asi všetko na úvod bez nejakých veľkých emócií a tie emócie ešte len prídu, lebo to je normálna súčasť života, a dovoľte mi teda zopakovať, že sme vám k dispozícii aj s kolegami z ministerstva financií na debatu, na odpovedanie na otázky, na výzvu.
S úctou a poďakovaním, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu... (Reakcia z pléna.) Á, pardon.
Spravodajca, nech sa páči, zaujme stanovisko a stanovisko... Svoje stanovisko teda... (Smiech v sále.)
Nech sa páči.