11. schôdza

Ďakujem. (Povedané so smiechom.) Takže chcel by som uviesť úvodné slovo ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. (Ruch v sále.)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 (tlač 230).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 298 zo 14. októbra 2016 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Ide o pripomienkované uvedené v časti III spoločnej správy a ide o pripomienky a odporúčanie návrhu rozpočtových kapitol. Tieto odporúča gestorský výbor chváliť s výnimkou uvedenou v časti III D bod 1.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II bode 2a a 2b spoločnej správy. Tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhu na zmeny s výnimkou kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, kde bol prijatý vo výbore návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitoly uvedených v časti III D bod 1 spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich schváleného štátneho rozpočtu na rok 2017.
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy:
- časť III A 1 – 3, časť III B 1 – 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodu časti IV spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť.
2. K bodu v časti III spoločnej správy:
- časť III D 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 119 dňa 21. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Milana Mojša, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Zároveň poveril spoločného spravodajcu, čiže mňa predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa pánovi predsedovi Najvyššiemu kontrolnému radu, pretože mal dostať slovo predtým, takže požiadam pána predsedu, aby zaujal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 pod tlačou 292.
Nech sa páči, pán predseda.

(Rokovanie o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017, tlač 292.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrh štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2017.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly dospel k nasledovným záverom: Makroekonomické rámce návrhu rozpočtu verejnej správy vychádzajú z makroekonomickej prognózy schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Prognóza bola hodnotená všetkými členmi tohto výboru ako realistická.
Hlavné parametre prognózy a rast hrubého domáceho produktu, rastúca spotreba domácností, miera inflácie, vývoj na trhu práce, nárast exportu tovarov a služieb vytvárajú vhodné predpoklady pre takú tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2017, ktorý by svojím objemom a štruktúrou mal prispieť k plneniu programového vyhlásenia vlády i prijatým záväzkom Slovenskej republiky v oblasti verejných financií. Napĺňanie makroekonomickej prognózy a s tým aj reálnosť rozpočtu môžu však ohroziť riziká v oblasti vonkajších faktorov, ktoré spomínal aj pán minister, ako sú napríklad Brexit, migračná kríza, stav bankového sektora v niektorých členských krajinách eurozóny a podobne.
Hrubý dlh verejnej správy na rok 2017 sa má medziročne zvýšiť o 2,193 mld. eur na úroveň 43,089 mld. eur, čo bude predstavovať medziročné zvýšenie jeho podielu na hrubom domácom produkte o 0,6 percentuálneho bodu, t. j. na úroveň 52,7 %. Kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 je dosiahnuť hodnotu deficitu verejnej správy na hrubý domáci produkt na úrovni 1,29 %, čo vytvára priestor pre dosiahnutie prebytku v roku 2019 a znižovanie dlhu v najbližších rokoch. Prognózovaný priaznivý makroekonomický vývoj, daňové a nedaňové opatrenia vlády sa majú v oblasti príjmov štátneho rozpočtu prejaviť 8 % nárastom. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády plniť záväzky v oblasti zníženia miery zdaňovania príjmov právnických osôb, zvýšenie úrovne paušálnych výdavkov a zavedenie inštitútu úročenia zadržiavaných nadmerných odpočtov DPH. Sú to však opatrenia, ktoré povedú k zníženiu daňových príjmov. Na druhej strane vidíme snahu štátu hľadať nové zdroje príjmov v daňovej i nedaňovej politike, čo však nesie určité riziká naplnenia príjmov rozpočtu.
Na strane príjmov štátneho rozpočtu sa naďalej javí rizikovou daň z pridanej hodnoty. Dôvody pre takéto stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu vidíme najmä v reverse charge na stavebné práce, kedy sa nedania stavebné práce platiteľmi, medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Zmena tejto metodiky môže mať podstatný vplyv na projektovaný zámer, projektovaný výber tejto dane. Preto považujeme za dôležité analyzovať všetky podstatné metodické zmeny súvisiace s výberom daní a tiež pravidelne hodnotiť činnosť jednotlivých opatrení, ktorými sa má zabrániť únikom na dani z pridanej hodnoty.
Najvyšší kontrolný úrad tiež upozorňuje na riziká v príjmovej časti rozpočtu v oblasti dividend a osobitných odvodov, ktoré závisia od výdavkov hospodárenia daných spoločností, ako aj iných vonkajších faktorov. Príkladom môže byť pretrvávajúci pokles cien elektrickej energie v prípade spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., a napríklad aj Vodohospodárskej výstavby, š. p.
Navrhované výdavky štátneho rozpočtu pre rok 2017 majú vzrásť o 7,3 % v porovnaní s rokom 2016. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že podľa výdavkového pravidla revidovaného paktu stability by verejné výdavky nemali rásť rýchlejšie ako rast ekonomiky. V tejto súvislosti sa nám najmä medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov na tovary a služby vo výške 18,4 % javí ako neprimeraný. Dôvodom takéhoto stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu sú výsledky kontrol v jednotlivých kapitolách, kde zisťujeme nehospodárne nakladanie s prostriedkami rozpočtu, problémy s verejným obstarávaním, ktoré predražujú najmä nákup tovarov a služieb. Preto chcem oceniť a oceňujeme a podporujeme projekt Hodnota za peniaze a jeho snahu hodnotiť výdavky významných kapitol z pohľadu hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, v ktorom je potrebné dôsledne pokračovať.
V oblasti kapitálových výdavkov je projektovaný medziročný nárast o 40 %, čo je v hodnotenom, v hodnotenom vyjadrení znamená nárast o cirka 774 mil. eur. Napriek vysokej miere nárastu týchto výdavkov Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády znižovať kapitálový modernizačný dlh, ktorý aj napriek tejto vysokej sume naďalej zostane na vysokej úrovni. Dôvodom takéhoto konštatovania sú naše kontrolné zistenia na..., zo stavu budov v rezorte zdravotníctva, školstva, ale aj stav zdravotníckej techniky.
Pri hodnotení výdavkovej stránky navrhovaného rozpočtu považujeme za dôležité upozorniť na situáciu v zdravotníctve s možnými dopadmi na verejné financie. Jedným z dopadov je akumulácia nesplatených záväzkov nemocníc vo výške cirka 500 mil. eur. Vláda sa bude musieť reálne v krátkom čase opätovne zaoberať problematikou oddlženia nemocníc, čo môže vyvolať problémy vo výdavkovej časti tohto alebo budúcich rozpočtov s dopadom na výšku verejného dlhu. Preto Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu hľadania systémových opatrení v zdravotníctve, tak aby sa verejné financie nevystavovali riziku nedosiahnutia cieľov v oblasti verejného dlhu.
V oblasti vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že skutočná rozpočtová pozícia Slovenskej republiky bude v roku 2017 závisieť od vývoja mnohých faktorov, predovšetkým od hospodárskeho rastu a tiež od schopnosti efektívne čerpať prostriedky z politiky súdržnosti a ostatných výdavkových kapitol rozpočtu Európskej únie. Absorpčná kapacita Slovenskej republiky pri využívaní európskych fondov má zásadný vplyv na záverečnú bilanciu finančných vzťahov s rozpočtom Európskej únie.
Druhé programové obdobie za roky 2007 až ’13 je pre Slovenskú republiku prvým, ktorého implementácia, riadenie a audit sa v plnej miere vzťahujú na celé programové obdobie. Z dôvodu uskutočňovania pomoci a následného zúčtovania programového obdobia bude rok 2017, ako aj nasledujúce roky z rozpočtového hľadiska kľúčový. Doteraz známe nezrovnalosti v zúčtovaní operačných programov vo výške takmer 700 mil. eur predstavujú značné riziko rozpočtu. S cieľom eliminovať v čo najväčšej miere riziko nezrovnalostí z tretieho programového obdobia a ich dopady na rozpočet Najvyšší kontrolný úrad v tomto roku uskutočnil kontrolu zameranú na realizáciu výziev a vyzvaní programového obdobia ’14 - ’20. Kontrola zistila, že z celkového záväzku za toto obdobie v objeme 13,99 mld. eur boli k 4. 11. 2016 čerpané v rámci Operačného programu Európske štrukturálne a investičné fondy prostriedky, prostriedky v hodnote 256 mil. eur, to znamená 1,62 %. Nedostatočný počet vyhlásení a výziev spôsobil, že nebolo možné kontrolou s pôvodným cieľom, kontrolu s pôvodným cieľom uskutočniť. Takýto stav čerpaní vyvoláva oprávnené obavy, či Slovenská republiky bude schopná vyčerpať dané prostriedky do konca programového obdobia.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, poslankyne, poslanci podrobnejšie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 máte k dispozícii v písomnej forme. Moje úvodné slovo malo poukázať najmä na hlavné riziká a možné problémy pri napĺňaní príjmovej stránky rozpočtu. Nehodnotil som podrobne výdavkovú časť rozpočtu podľa jednotlivých kapitol, snažil som sa v stručnosti poukázať na niektoré zistenia z kontrolnej činnosti, ktoré sa týkajú výdavkov na tovary a služby a kapitálové výdavky. V tejto súvislosti chcem opätovne zvýrazniť potrebu dôslednejšieho programového rozpočtovania. Každý výdavok by mal mať jasné kritériá opodstatnenosti a všetky významné výdavky by mali byť posudzované z rozpočtovaného hľadiska ako optimálne. Verejnosť by..., verejnosť má byť jasne a zrozumiteľne informovaná o tom, kam a s akým cieľom a výsledkom idú rozpočtované prostriedky.
Všetky subjekty verejnej správy, všetky správcovia kapitol musia cítiť zodpovednosť za kontrolu uvedených prostriedkov, nielen Najvyšší kontrolný úrad. Všetci musíme byť zodpovednejší za dôslednejšie uplatňovania princípov hospodárnosti, efektívnosti, ale najmä účinnosti výdavkov v jednotlivých kapitolách. Preto nielen plán kontroly Najvyššieho kontrolného úradu má mať takéto zameranie, ale aj plány vnútorných auditov jednotlivých ministerstiev by sa mali viac zamerať na to, či rozpočtové zdroje použité na plnenie hlavných cieľov rezortu, a nielen na hospodárenie podriadených organizácii, čo je v mnohých prípadoch hlavnou náplňou vnútorného auditu.
Novelou zákona o finančnej kontrole boli vytvorené legitímne predpoklady na lepšie fungovanie vládneho auditu a interných audítorov. Významnú zodpovednosť majú kontrolóri na ministerstvách, rozpočtových a príspevkových organizáciách, v štátnych podnikoch, ale aj kontrolóri na regionálnej a komunálnej úrovni. Pri definovaní rizík, následne cieľov a zámerov vnútorných kontrolných jednotiek vo verejných inštitúciách však nie sme presvedčení o tom, že všetky stupne kontroly si uvedomujú svoju zodpovednosť, a to najmä pri hodnotení významných vládnych politík, ako je zdravotnícka politika, investičných zámerov pri výstavbe diaľnic a iných veľkých infraštrukturálnych projektoch, čerpaní zdrojov a prostriedkov Európskej únie na informatizáciu spoločnosti, ako aj výdavkov na regionálny rozvoj.
Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2017.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme veľmi pekne, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Do rozpravy sa písomne prihlásili štyria poslanci za kluby, a to pán Eduard Heger, Irén Sárközy, pán poslanec Jurzyca a pán poslanec Kollár a potom 15 poslanci, pán Miroslav Beblavý, Miroslav Ivan, Marek Krajčí, Richard Vašečka, Erika Jurinová, Jana Kiššová, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Jana Cigániková, Peter Pčolinský, Igor Matovič, Milan Krajniak, Jozef Mihál, Anna Zemanová a Ondrej Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec Heger, ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ NKÚ a vážení kolegovia, vážené kolegyne a vážení zamestnanci ministerstva financií aj ďalší návštevníci, je mi cťou takto tu stáť pri tomto zákone roka, ako ste povedali, pán minister. Trošku som prekvapený tou účasťou, hlavne s úcty k vám, ale predpokladám, že to sú zase ľudia, ktorí majú záujem o štátny rozpočet a o financie, a je to viac ako pri bežných rozpravách zákonov (reakcia z pléna), ktoré tu preberáme.
Ja by som začal asi tým, že pozitív o tomto štátnom rozpočte bolo už povedané dosť, sám som videl niektoré tlačové besedy, kde ste aj vy prezentovali, hovoríme o tom, o rozpočte už od augusta, vlastne odkedy rozpočet uzrel svetlo sveta, dá sa povedať, ešte trošku skôr, keď uzrel zákon v rozpočte svetlo sveta, a ak dovolíte, ja by som sa zameral teda práve kvôli tomu, že už toho veľa bolo povedaného, určite vy, ktorí tu sedíte, ste toho veľa preštudovali, ja by som sa zameral v mojom predstavení hlavne na medzery alebo také nedostatky rozpočtu, ktoré vidím, a hlavne z pohľadu dlhu a hlavne z pohľadu schodku.
Tuto myslím, že keď sa ideme baviť o tomto rozpočte, je dôležité, aby sme sa pozreli na kontext, pretože aj tak, ako ste aj vy povedali, stojíte tu piaty, piatykrát a ste už päť rokov ministrom financií, samotné programového vyhlásenie vlády nazvalo túto vládu vládou kontinuity a pokroku. Takže vidíme, že tá, že tá kontinuita aj v tom, že vy sedíte na stoličke ministra financií už piaty rok, k tomu pridám štyri roky, keď ste sedeli ako štátny tajomník ešte v predchádzajúce vláde, a podľa mne dostupných informácií v roku 2012 ste, keď ste sa stali ministrom financií, myslím, že to bolo na výbore pre financie a rozpočet, ste ako nový minister povedali, že povedzme si, na čo peniaze máme a na čo nie, čo financovať budeme a čo nie. A myslím si, že vtedy to bola taká veľká nádej, že prichádza minister, ktorému záleží na tom, aby rozpočet bol vyrovnaný, aby naozaj sme financovali iba veci, na ktoré máme, čo, myslím, že určite potešilo mnoho ľudí aj, aj z našich radov, keď tak poviem, vtedajších opozičných, že, že idete míňať zodpovedne a idete míňať podľa toho, čo máme.
A poďme sa pozrieť práve preto aj na čísla a chcel by som to aj spätne, teda do histórie od roku 2012 a začnem schodkom. Schodkom rozpočtu, ktorý bol vlastne plánovaný v roku 2012, a schodkom rozpočtu, ktorý teda bol nakoniec dosiahnutý. Vidíme, ja vám tie čísla prečítam, aby sme, myslím, že tá tabuľka je malá, asi by ste ju nevideli, tak ja vám to prečítam a skúsim vás udržať teda v pozornosti. Takže v roku 2012 bol cielený schodok mínus štyri celá..., teda 4,6 % HDP, pardon. V roku 2013 2,9, v roku 2014 2,64, 2015 2,49, tento rok to bola 1,93, ak mám správne číslo. Skutočný schodok bol v roku 2012 4,22. Vidíme, že v roku 2012, tak ako ste hovorili, že máte túžbu ísť po tom, aby sme míňali iba to, na čo máme, a čiže vidíme, že ten schodok sa teda, samozrejme, bol, ale sa nenavyšoval, čiže ako keby ste ostali verní tomu, tomu svojmu vyjadreniu, a vidíme, že ten schodok bol v konečnom dôsledku nižší ako cielený.
V roku 2013 vidíme ten istý jav, že bol schodok plánovaný vo výške 2,9, a avšak v skutočný bol 2,63. Prichádza rok 2014, kde vidíme, že toto sa začína preklápať. Neviem, či to vás opustila tá, tá ambícia alebo ten entuziazmus udržať rozpočet a smerovať k nemu, k vyrovnanému rozpočtu, a o tom budem za chvíľočku ešte hovoriť, ale v roku 2014 vidíme, že cielený schodok bol 2,64, konečný bol 2,69. V roku 2015 tento trend pokračuje a schodok sa navyšuje ešte viac. Plánovaný 2,49, konečný 2,97. A v roku 2016 teda podľa vašich čísiel hovoríte, že to bude okolo 2 %, čo som ja pozeral Eurostat, by mal v novom roku okolo 2,2 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ešte trochu obozretnejšia, hovorí 2,5 %. Vidíme, že tento trend klesá a že ten schodok vlastne je neudržaný a v konečnom dôsledku napriek tomu, že keď si pozrime tie plánované schodky, tak v roku 2012 bol 4,6, 2013 2,9, 2014 2,63, 2015 2,49, čiže tam vidíme, že plánované to bolo, že to má, ten schodok, byť čím ďalej tým menší, ale realita je, že sa od toho odkláňame, dokonca vidíme, že tie čísla rastú a prehlbujú sa. Tento rok vlastne bola, by mohla nastať historická situácia, že by sme mali prvýkrát schodok pod 2 %, uvidíme, počkáme si.
Teraz by som chcel sa pozrieť na výdavky, pretože tie majú s tým veľké dočinenie. A keď sa pozrieme na rok 2012 alebo teda opäť od roku 2012, vidíme, že práve výdavky sú tie, ktoré spôsobili, alebo nárast, vidíme tam nárast výdavkov, čo znamená, že, samozrejme, ten, ten schodok nemohol byť udržaný, a vidíme, že tie výdavky rástli napriek tomu, že teda ste mali tú túžbu aspoň, tak ako ste to vyjadrili, že chceme míňať na to, čo máme, ale vidíme, že tie výdavky proste tlačili na to a boli, boli vyššie, ako, ako mali byť.
Ja by som teraz vám chcel ukázať, mám to v takej väčšej podobe (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je graf, na ktorom môžeme vidieť, ani nie tak - toto, čo som povedal, to sú tabuľky - ale tuto, tuto to si môžete pozrieť, ako vlastne sa vyvíjal skutočnosť oproti plánu a prognózam. Ukážem vám, pán minister, á, však vy to určite dobre poznáte. (Povedané so smiechom.)
Takže keď sa pozrieme od roku 2012, tak tam vidíme, že ten, nečakané alebo neočakávané vplyvy v rozpočte, boli, tuto to modré, čo vidíte, to sú vlastne príjmy, ktoré boli vyššie prognózované, a možno vidieť, že vlastne každým rokom sú tie príjmy vyššie, ako, ako sme mali prognózy, a dokonca tuto
ešte keď sa pozriem na ten 2012, tak vidíme, že aj tie výdavky, to je tá šedá časť tuto, v tomto to je tá červená, tak tá šedá časť, že tie výdavky neprekračovali takú nejakú výraznú mieru a nesnažili sa kopírovať tie rastúce nečakané príjmy, čiže to hospodárenie bolo naozaj konzervatívne v zmysle, že nepridávame na plyn, a v roku 2012 je to 0,1 %, v roku 2013 je to 0,5 %, ale zrazu vidíme rok 2014, to je práve ten, keď vidíme, že ten schodok nám začína byť vyšší, ako sme si plánovali, a ako keby nastupujeme na vlnu, že už nás netrápi to, či ideme k vyrovnanému rozpočtu, alebo nie, to skôr mne to pripadá, že si hľadíme alebo že ste si hľadeli teda to, aby boli splnené kritéria pod 3 % a ďalšie, ktoré sú potrebné, a vidíme, akým vysokým tempom, a dokonca vyšším tempom, ako nám rastú tie neočakávané vplyvy v rozpočte, lebo vidíme, že v roku 2014 to bolo 1,9 %, v roku 2015 to bolo 1,2 %, v roku 2016 0,8 %, ale výdavky sa snažia kopírovať aj dokonca ich troška predbiehajú, tieto neočakávané príjmy, v roku 2014 sú to 2 % HDP, 2015 tam je to 1,4 %, a 2016 je to 0,9 %. A vidíme, že ten trend tu v skutočnosti je taký, že vláda ako keby chce využívať ten pozitívny vplyv, ktorý tu ekonomika produkuje, že produkuje viac peňazí, ako si plánujeme, a my ich spotrebúvame.
Tu by som chcel povedať, že už Biblia nás učí, že v rokoch prebytku, v rokoch, kedy sa darí, je potrebné si odkladať práve na roky, kedy sa nám nedarí. Aj v histórii Slovenska vidíme, že boli roky, kedy sa nám darilo, a potom prišli roky, kedy sa nám nedarilo, a bolo dobré, že sme mali ten nárazník, kam sme mohli siahnuť, a neboli sme na hrane, v prípade, keď sa nám, keď sa nám začalo nedariť, a vtedy vlastne aj sme siahli hlboko do, do vrecka verejného dlhu a dnes sme, sa nachádzame v prvom sankčnom pásme.
Áno, máme tu, ten cyklus je priaznivý, vidíme, že hospodársky rast je vyšší ako 3 %, že sa nám zvyšuje, a dokonca tu máme ešte také povzbudenie, nazval by som to od našej matky Európskej komisie, ktorá povzbudzuje členské štáty na to, aby pridali na plyn, aby sa pridali a podieľali sa na fiškálnej expanzii v Európe. Ale toto platí pre krajiny, resp. poviem to ináč, rozdiel je v tom, že my sme krajina, ktorá má hospodársky rast vyšší ako 3 %, a my to nepotrebujeme. A nepotrebujeme preto reagovať na toto povzbudenie. My si môžeme hľadieť svojho a využívať tento rast a tieto vyššie neočakávané, ale vrele vítané príjmy na to, aby sme ich odkladali, aby sme sanovali dlh, ktorý tu máme, ktorý je v sankčnom pásme, k tomu sa ešte vrátim, ale teda my sa s tým uspokojíme, že áno, sme v prvom sankčnom pásme, stačí nám to, spĺňame všetky kritériá, máme schodok pod 3 %.
Keď sa bavíme o sankčnom pásme, povedzte mi, ak sa mýlim, zákon predpisuje, že keď vláda vlastne sa dostane do tohto sankčného, sankčného pásma, tak je zaviazaná, aby predložila, alebo resp. predstavila v parlamente dostatočné opatrenie na zníženie dlhu mimo týchto sankčných pásiem. Ja teda nevidel som, že by toto bolo predložené, predpokladám, že ešte asi niečo také predložené tu bude, keďže je to, keďže je to záväzok, ktorý, ktorý vláda má, lebo by bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako vlastne vláda aj pri plánovanom rozpočte, o ktorom sa tu budeme baviť najbližšie hodiny, dni, plánuje vlastne sa z týchto sankčných pásiem dostať.
Hovorím to, preto, lebo myslím si, že práve tieto čísla vidíme, že vám uberajú na dôveryhodnosti pri tvrdení, že to myslíte zo strednodobým cieľom vážne. Ešte by som to doplnil, ešte by som to doplnil, pardon, jednou, jednou informáciou, toto sú (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je tiež veľmi zaujímavý, zaujímavý graf, je tu veľa čísielok a ja vám z neho trošku budem citovať. Tu sú vlastne uvedené daňové zákony, ktoré, vidíme, že vlády robia každým rokom na tom, aby ovplyvňovali teda daňové príjmy, vidíme, že sa diali, že sa konali aj vlastne za vlády pána Fica od roku 2012, a teda za ministrovania pána ministra. A sú tu tie opatrenia, ktoré, v roku 2015 vidíme, že boli, boli najvyššie, práve na to, aby sa napĺňal rozpočet.
Ale... Teda vrátim sa späť k tej dôveryhodnosti a teraz by som chcel ukázať práve tuto na strednodobý cieľ. Keď hovorím, že práve na základe tohto, hoci tá prvotná ambícia, ktorú ste mali v roku 2012, a veľmi si ju cením aj dnes, keď vás počúvam, vidím, že ste alebo teda pôsobíte ako veľmi konštruktívny človek, ktorý naozaj chce hýbať verejné financie dopredu na Slovensku, len z toho, čo tu vidím, sa mi to nejako bije.
Takže teraz by som chcel vám ukázať ešte jeden graf, a to je zmena rozpočtového cieľu na rok 2017. Totižto cieľ na rok 2017 bol vytýčený už v roku 2014 v programe stability, od roku 2014 až 2017, a vtedy bol plánovaný, že v roku 2017, čo je dostatočne ďaleko, v roku 2014 budeme mať 0,5 % schodok rozpočtu. Skutočne teda už v rozpočte plánovanom na roky 2015 - ’17 to číslo bolo upravené na 0,6. Ešte je stále dosť ďaleko, ešte stále to môže byť 0,6, pričom prognózované príjmy boli, nárast bol o 1 % vyššie. V roku 2015 v programe stability bolo toto číslo opravené na rok 2017, ale hovoríme o roku 2017, čiže v budúcom roku bolo upravené na 0,9, čiže blížime sa, nemáme istotu, že by to mohlo byť tých 0,5, nemáme istotu, že by sme mohli dosiahnuť ten strednodobý cieľ, čiže vyrovnaný rozpočet, takže upravujeme ho na 0,9, pričom vidíme, že príjmy, predpokladáme, že budú 1,1 % vyššie v roku 2017, čiže vidíme, že však áno, príjmy nám tam pribúdajú, dalo by sa s tým pracovať, ale netrúfame si na to.
V roku 2016, teda rozpočet na rok 2016 až 2018, paradoxne tam to upravujeme na 0,4, ale teraz v programe stability ho upravujeme na 1,3, lebo už je tu budúci rok.
Ale pozrime sa na príjmy a to je veľmi dôležité, vidieť ten nárast, že vlastne čím sme bližšie k roku 2017, vidíme, že tie príjmy budú vyššie, a dokonca vidíme a prognózujeme ich, že budú vyššie o 3,4 %. Z tohto opäť si kladiem otázku, ekonomika šliape, počúvame to aj od vás často, že, že sa nám darí, klesá nezamestnanosť, prichádzajú nové pracovné miesta. Otázka vyznieva – a vy ste to vlastne povedali v úvodnej reči –, že tieto otázky tu smerovať budú, teda aj smerujú, lebo povedzme si na rovinu, práve pri týchto číslach, pri tomto odhliadnutí späť a pri skúsenostiach, keď si povieme, kto momentálne pozná rezort ministerstva financií lepšie ako vy po štyroch rokoch štátneho tajomníka a päť rokov v pozícii ministra financií. Ja si dovolím trošku zavtipkovať a prosím, berte to tak športovo. Mne to pripadá, ako keby ste si plánovali viacej dovolenkovať v najbližšom období, a tak ste nastavili ten rozpočet taký, taký ľahší, taký uvoľnenejší, taký málo ambiciózny. Pretože, myslím si, že, že kto iný, ak nie vy by ste vedeli sa popasovať s tým, aby sme sa dostali napriek výzvam, ktorým čelíme, k vyrovnanému rozpočtu omnoho skorej. Pretože síce hovoríme o tom, že bude ten vyrovnaný rozpočet v roku 2019, osobne sa toho trošku obávam, pretože opäť je to predvolebný rok, a vieme, že pred voľbami je tendencia proste zafinancovať, obzvlášť keď, aspoň tak alebo tak ukazuje história, keď vláda sa snaží ukázať, čo všetko urobila. Čiže obávam sa, že opäť to nebude dosiahnuté, a obávam sa to aj na základe toho, ako ten schodok, teda ten strednodobý cieľ bol plánovaný a ako je odsúvaný.
Vidíme, že (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), a teraz by som chcel ukázať ďalší graf a toto sú vlastne opatrenia na splnenie rozpočtových cieľov na najbližšie roky. Vidíme, že zavádzajú sa vlastne daňové opatrenia, nedaňové opatrenia, ktoré sme schvaľovali, preberali sme ich tu, k mnohým sme sa vyjadrovali. My z opozície väčšinou teda negatívne voči ním sme vystupovali, ale vidíme ich kvantifikáciu a vidíme, že tých vplyv daňových opatrení bude 0,26, 0,32 v roku 2018, 0,29 v roku 2019. V tých nedaňových je to 0,19, 0,12 a 0,05. Čo však vidíme, že vláda opäť plánuje vysoké výdavky. A keď si pozriete aj rozpočet, vlastne a urobíte si také porovnanie tých rezortov, však aj pán minister to hovoril, je takmer každý rezort okrem zdravotníctva, ktorý má navýšené rozpočty. A opäť si hovorím, je čas, kedy nám prichádzajú nečakané príjmy. Je čas, kedy rastie naša ekonomika. Je čas, aby sme šetrili na horšie časy, aby sme skresávali náš verejný dlh. Nerobíme to. Zvyšujeme výdavky a tuto to môžeme vidieť, že vlastne ten schodok, áno, v programe stability sme si to naplánovali, ale viac-menej odsúvame a tlačíme pred sebou ten strednodobý cieľ.
Práve tie, tie opatrenia, ktoré, ktoré tu sú do roku 2015, ale v 2016. sami ste schvaľovali, resp. neschvaľovali zákony, ktoré opäť zasahujú do podnikateľského prostredia, rozlaďujú daňový systém, ako už aj dneska pán Mihál to spomenul, čo opäť môžem sa oprieť o štatistiky indexov napríklad Svetového ekonomického fóra alebo Svetovej banky, kde pri Svetovom ekonomickom fóre sme sa dostali späť na 65. priečku. Keď si pamätáme roky, že sme boli na 35. priečke. A pri Svetovej banke sme v indexe Doing Business klesli o tri priečky. Čiže vidíme, že, že aj okolité alebo aj vzdialené svetové agentúry vyhodnocujú, že tieto kroky nie sú pozitívne, a znižujú nám vlastne naše ratingy.
Tu teda vidím alebo načrtá sa otázka, že práve v tom 2014. ste ako keby opustili tú ambíciu míňať na to, na čo máme, a zdá sa, že už ste ju opustili nadobro, aj keď teda plánujeme ten rok 2019, ale z toho, čo som hovoril, mne naozaj sa nezdá a rád by som tomu veril a budem v to dúfať, ale nezdá sa mi, že by ten, v tom roku 2019. ten strednodobý cieľ dosiahneme. A toto sú všetko pohľad makroekonomický z hľadiska schodku a dlhu.
Je tu ešte rovina, ktorej sa ja teraz nechcem venovať, ale verím, že aj kolegovia sa tomu budú venovať, je to rovina, čo cíti občan. To je, to je, myslím si, že ďalšia dôležitá rovina, ktorú si musíme klásť pri rozpočte, pretože áno, dostávame ocenenia za to, ako máme dobre urobený rozpočet, a myslím si, že všetka česť práci veľkého kolektívu pod vedením pána ministra, že tie čísla sedia, ale otázka je, aký výstup z toho vychádza a ako to pociťujú ľudia. Tuto čo som snažil sa teraz vykresliť, aby ste to mohli vidieť, môžeme vidieť ten väčší obraz a môžeme vidieť ten postoj vlastne vlády, že konsolidáciu na..., robíme na..., alebo teda vláda robí na strane príjmov, že tam je tá priorita položená, prejedáme financie, ktoré nám prichádzajú do vienka navyše, ale ak by sme sa chceli pozrieť na stránku výdavkov, aby sme mohli hovoriť o tom, a tak ako aj, pán minister, vy ste povedali v úvodnej reči, že vždy sa môžeme baviť o tom, ako efektívnejšie tie výdavky využiť. A myslím si, že to je práve tá dôležitá debata, ktorá by sa tu mala odohrať, ako efektívnejšie tie výdavky využiť, pretože osobne si myslím, že tam tomu nie je dostatočne venovaná pozornosť.
Z hľadiska litery zákona, keď si povieme z pohľadu transparentnosti, vidíme, že áno, napĺňa rozpočet literu zákona. Jediné, čo je vám vyčítané, a už sme sa aj tom spolu bavili, sú rezervy, ktoré, len pre ilustráciu, teda na budúci rok sú, sú plánované, ak to dobre čítam, 493 mil. eur, v roku 2800..., 2018 420 mil. eur a v roku 2900, v roku 2019, pardon, na 740 mil. eur, čo je číslo, keby som hrubo zaokrúhlil, tak..., no, budem..., 75 %, 0,75 %, necelé percento, ale 0,75 % HDP. A toto je dosť vysoké číslo na rezervy, ktoré sú nekryté, a teraz ani to nehovorím z hľadiska finančného manažmentu, ale z hľadiska rozpočtu, ktorý prichádza do parlamentu na to, aby bol schválený a aby parlament vlastne videl, ako vláda zaväzuje príjmy rozpočtu, ktoré, ktoré dostáva. Z hľadiska finančného manažmentu tomu úplne rozumiem, ale z hľadiska parlamentu chápem, že kolegovia, ktorí sa o to zaujímajú, chcú vidieť odpočet, kam do pôjde, aby mali istotu, že ku koncu roka, keď tá rezerva ostane, tak to nepôjde podľa chúťok pána ministra alebo pána premiéra, ale pôjde to podľa nejakých priorít, ktoré sú schvaľované práve parlamentom.
Také rizika, ďalšie riziká, ktoré sú spomenuté alebo ktoré môžeme nájsť práve na strane výdavkov, sú výdavky na strane, v zdravotníctve, na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú dlhodobo podhodnocované, a prognózy sa napĺňajú práve v tom, že tie výdavky sa v konečnom dôsledku, tie prognózy sa naplnia a vaše odhady sa nenaplnia. A takisto je to aj vo výdavkoch vyšších samosprávnych celkov alebo samospráv ako takých, že vidíme, že tie výdavky odhadujete nižšie, ale v konečnom dôsledku sú vyššie, čo má teda dopad, samozrejme, na rozpočet už počas roka, ktorý, ktorý treba riešiť.
Veľmi by som chcel oceniť práve ten projekt Value for money, ako ste hovorili. Myslím si, že toto je skvelá vec, ktorá tu začína hýbať. Vidíme prvé ovocie, ako ste to aj vy poznamenali. Môžem na to len nadviazať a, a pochváliť to. A, a vidím, že aj rozpočet s týmto pracuje, a skvele, pokračujeme v tom. Vidím tu však jedno riziko a vy ste o tom hovorili trošku z iného pohľadu. Ja to vidím ináč, že ministerstvo dopravy je podľa mňa takým exemplárnym príkladom toho, kde tá spolupráca až tak nefunguje, a čísla z ministerstva dopravy nie sú, či už..., dôvody nebudem vysvetľovať, keď..., nie je podstatné. Proste tá spolupráca tam až tak nefunguje, a preto aj tie nálezy nie sú natoľko dôveryhodné, aby sme sa mohli o ne oprieť.
Avšak ministerstvo dopravy práve veľkosťou svojho rozpočtu a aj spôsobom, akým disponuje s peniazmi, pretože je to iné ako pri iných veľkých rezortoch, ako sú napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ministerstvo dopravy disponuje týmito prostriedkami práve na verejné obstarávania, kde je najväčšia miera podozrenia alebo najväčšia..., ani nie tak podozrenia, ale môžme to aj tak nazvať, ale kde naozaj, ako ste hovorili, niekedy je ťažké dokázať, ale je veľmi dôležité, aby sa tam naozaj vysúťažili tie dobré ceny a dobrá kvalita. A preto ten projekt Value for money je tak dôležitý práve v doprave a, a verím, že tam sa to podarí pohnúť, že toto bude rezort, kde práve projekt Value for money spôsobí, že budeme dosahovať omnoho vyššiu efektivitu, s ktorou budeme všetci spokojní, a odtiaľ budú prichádzať či už peniaze do rozpočtu na iné použitie, alebo sa to bude vedieť investovať do väčšej infraštruktúry.
Pretože napríklad práve na rezorte dopravy, len takých pár príkladov by som chcel teraz spomenúť, a to je Národná diaľničná spoločnosť. Samotný, to je, to veľká, veľká organizácia, ktorá disponuje veľkými zdrojmi a zabezpečuje veľké projekty. Ale už keď sa pozrieme na vypisovanie súťaží, veľkých súťaží, ktoré vypisuje naraz, a ten úsek, ktorý má na to, aby, aby tie firmy sa prihlásili a nacenili, nakalkulovali tieto projekty, ukazuje takú mieru netransparentnosti alebo podozrenia toho, že sa to nepodarí tým firmám, a tým pádom to vrhá nedobý tieň.
Ďalší nedobrý tieň, ktorý to vrhá na tento rezort, je, povedzme si, výkup pozemkov, ktorý bol medializovaný, a pod obchvatom, kde - opäť, hovoríme tu o prioritách, hovoríme o školstve, zdravotníctve - a do výkupu pozemkov pod obchvatom ideme investovať 400 mil. eur. Vy ste tu hovorili tie čiastky, ktoré majú zabezpečiť zvýšenie daní, 150 mil. eur, 50 mil. eur, však sami sme to tu schvaľovali. Tu máme balík 400 mil. eur, ale chcem podotknúť a teraz platíme za ornú pôdu 400 mil. eur, ale my neplatíme za ceny ornej pôdy. My platíme za stavebné pozemky. A ja rozumiem, že, pretože toto, viete, toto nie je víťazstvo v loto, že teraz majiteľ pozemku zrazu vyhral loto, usmialo sa na neho životné šťastie a dostane za pôdu, ktorá má hodnotu 3-tisíc eur, dostane 100-tisíc eur. Ešte keby to takto bolo, tak by som, ešte by sme mohli rozmýšľať, že dobre, tak títo vyhrali loto. Problém je, že mnohí ľudia, alebo resp. ľudia, ktorí to loto vyhrajú, keď to tak zjednodušene poviem, sú ľudia, ktorí neboli pôvodnými vlastníkmi tej pôdy, ale využili príležitosť a informácie na to, aby tento balík zobrali. A preto si myslím, že práve v čase, keď hovoríme o školstve, o zdravotníctve, hovoríme o navyšovaní platov učiteľom a hovoríme o čiastkach, ktoré sú na to potrebné, 400 mil. eur investovať do výkupu pozemkov za plné stavebné pozemky, ktoré v konečnom dôsledku nejdú ľuďom, ktorí tie pozemky pôvodne vlastnili, si myslím, že je veľký výkričník na to, ako pristupovať aj k tomuto rezortu.
Ďalšia vec, ktorá je v rozpočte označená za riziko, sú, sú korekcie v eurofondoch. Opäť si myslím, že toto je oblasť, ktorá, v ktorej môžme pracovať či už spôsobom, akým sú, akým, akým sú tieto eurofondy spracovávané. Videli sme aj v minulom volebnom, teda v minulom období čerpania, že sme to nestíhali. Potom ku koncu bola veľká hektika okolo, okolo toho. Boli peniaze, ktoré sme nevyčerpali vďaka tomu. Veľké ponaučenie pre nás, kde môžme, pretože tu sa nejedná o malé čiastky, sú to niekoľko desiatkov miliónov, ktoré nám takto môžu, a možno aj stoviek, ktoré nám môžu utiecť. A tu opäť hovoríme učiteľom, musíte počkať alebo po častiach, pretože je to veľký balík. Ale tuto nám to ako keby, nechcem povedať, že nevadilo, nemyslím si, že by nám to nevadilo, ale ako keby sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.
Z tohto by som poukázal práve z hľadiska rozpočtu na tie priority, lebo máme tu programové vyhlásenie vlády, určujeme nejaké priority. Potom vidíme, že prichádzajú nadbytočné príjmy, ktoré sme neočakávali, a vidíme, do čoho sa investujú. Spomenul som ten obchvat, ten výkup pozemkov, národný štadión. Toto sú veľké čiastky a ja si kladiem otázku z hľadiska toho pohľadu tej postupnosti krokov, či je dobre nastavená a či spĺňa to, čo hovoríme, keď na jednej strane hovoríme, áno, školstvo a zdravotníctvo je pre nás priorita, na druhej strane zafinancujeme z nadbytočných príjmov niečo, čo v tom rebríčku hore nie je, pretože práve tam by sme mohli tie financie investovať do rozpočtu. A to nehovorím o tom, že zvyšujeme dane, to hovorím o tom, čo nám pritečie navyše. A ak by sme chceli tým ľuďom povedať, že áno, toto sú peniaze, ktoré, vy ste pre nás dôležití, tak ste prví na zozname, čokoľvek sa vyskytne navyše, ide vaším smerom. Žiaľ, toto sa nedeje.
Ešte jednu vec, ktorú by som možno pri rozpočte vytkol, a to je hĺbka informácií, ktorú, ktorú má k dispozícii široká, ale aj verejná odbornosť. Ak, ak chce široká, ale aj, pardon, široká verejnosť a odborná verejnosť, zle som to povedal, ale hlavne tá odborná verejnosť ak sa chce dostať hlbšie k číslam, nie je to jednoduché. A myslím si, že toto je oblasť, keď chceme rásť v transparentnosti verejných financií, poskytovať čo najhlbšie dáta, aké je možné, môžme dať a vysvetlenia k tomu. Chápem, že to nemôže byť na báze nejakého, osobných stretnutí, lebo by to zvalcovalo, ale myslím si, že tie dokumenty, ktoré sú pripravované, majú priestor na to, aby sme na to pozerali takým zákazníckym pohľadom, ako to v biznise zvykne bývať, že sa pozeráme na to z pohľadu zákazníka, čo by on asi požadoval na to, aby bol spokojný. Čiže ten, ten, tá spokojnosť voči občanom, a pretože naozaj je tu aj pri tých diskusiách o financiách vidíme, že, že tu diskutuje málo ľudí, a nemyslím si, že je to len pre nezáujem, ale je to aj preto, že málo sa o týchto témach hovorí, a myslím si, že sú to veľmi dôležité hovorové témy, pretože práve aj tieto témy ovplyvňujú imidž vlády z pohľadu dôveryhodnosti, že či hospodári dobre. Nedostatok, nedostatočne informovaná verejnosť je verejnosť, ktorá si to, samozrejme, vysvetlí po svojom. A vysvetlí si to väčšinou zle. A dôveru stráca. Takže to len ako taký dôvetok.
Na záver by som teda len chcel povedať, že... Dve veci. Ešte jedna vec, ktorá na rozpočet silno vplýva, a to je práve ten silný dopad na rozpočet je dlhodobé tolerovanie korupcie. A myslím si, že toto je oblasť, o ktorej tu veľa hovoríme, a je to momentálne vo vašich rukách, vidíte, že aj pri zákonoch, ktoré sa týkajú, snažíme sa vychádzať s vystretou rukou, aby sme nachádzali riešenie a aby toto bolo potláčané. Pretože opäť ocením to, že je tu vyšší výber daní a efektivita výberu dane rastie, a to je veľmi, veľmi dobre. Opäť to pridáva tomu, že prichádzajú ďalšie príjmy do rozpočtu, ktoré..., práve vďaka tej efektivite. Ale to som sa trošku stratil, takže to nie je asi podstatné.
Ale posledná vec, porovnávame sa často tuto v parlamente, ale aj pri iných veciach sa, pri zákonoch sa porovnávame aj s okolitými krajinami. A ja by som to teda rád zakončil takým porovnaním práve napríklad s Českou republikou, našim, našimi bratřemi, jak ich zvykneme niekedy nazývať, spôsobom, akým oni dosahujú, aké dosahujú výsledky, akým spôsobom dosiahli prebytok rozpočtu. A opäť to vrátim do tej polohy, pán minister, ako som hovoril na začiatku, aj do toho, s akými ambíciami ste išli do postu ministra v roku 2012 a do pozície vašich skúseností na rezorte financií, že osobne si myslím, že, že máte na to všetky schopnosti aj, aj kompetencie, aby sa to podarilo, a ja teda možno aj s takým želaním toho, aby ten strednodobý cieľ sa naplnil skôr, ako ho máme plánovaný v roku 2019, aby sme sa dopracovali, aby ľudia sa dočkali naozaj toho, že, že v našej krajine sa dá hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, lebo ako ste hovorili, že toto je prvýkrát, čo sa to vôbec plánuje, a myslím si, že je to, je to smutné. A poďme za tým, pretože myslím si, že musíme byť obozretní, a aj tuto to bolo diskutované počas ešte jari alebo jesene, že nemôžme sa spoliehať na to, že tá kríza tu nebude, že teraz Európska centrálna banka to uhrá a že my vlastne sa tu vezeme na vlne a budeme sa viezť do nekonečna a viac-menej môžeme si prejedať všetko, čo máme, lebo viac-menej bude nám stále viac natekať, a v konečnom dôsledku ten percentuálny pomer voči hrubému domácemu produktu toho dlhu je zárukou toho, že sme v bezpečí. Osobne si to nemyslím a..., a teším sa na diskusiu, kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, s faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec, ten začiatok bol lepší jak ten koniec, by som povedal, ale musím povedať, že o tom, čo ste tu narozprávali, by sa dalo polemizovať asi tak hodinu.
Čo sa týka toho, povedali ste, že čísla nám uberajú na dôveryhodnosti, že to myslíme vážne. To snáď nemyslíte vy vážne, čo ste povedali? Chcem povedať, našťastie rozpočet na rok 2017 nehodnotíte vy, ale hodnotí ho napríklad Európska komisia, napríklad ho hodnotí, hodnotia ho finančné trhy. Vy si myslíte, že by sme predávali štátne dlhopisy päťročné za mínus 0,21 %, ak by sme to tu skutočne mali tak tie financie rozvrátené, ako o tom hovoríte?
Čo sa týka deficitu, ten deficit stále klesá, áno, aj my sme, my sme sociálnodemokratická vláda, od roku 2016 ide stále dole. A to, čo ste povedali o roku 2015, že, že je výsledok 2,97, to si opravte, to je 2,70, lebo to potvrdila aj Európska komisia. A ak ste si nevšimli, boli tam zmeny metodické, ktoré spôsobili to, že, že sa to, že sa to zvýšilo. Tam bolo, tam sa bavíme, myslím, že okolo 200 mil. euro. Hej, čiže tam, tam boli zmeny, čo sa týka metodiky. To nebola chyba ani ministra financií, ani, ani vlády.
Čo sa týka rozdielu v tých plneniach, no, na rok 2016 máme cieľ 1,93 podľa rozpočtu, 1,97 sa snáď podarí dosiahnuť. To si vôbec nemyslím, že je zlé.
Oceňujem jednu vec, že ste si naštudovali teda materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tu však musím povedať, že ja si vážim prácu analytikov, všetko, ale niečo je reálna ekonomika, niečo je, niečo je potom aj, aj tá, aj tá, jak sa povie, metodická ekonomika, a keď si zoberiete len tak, že sa všetci sekli v minulom roku o 1,3 mld. v príjmoch, tak potom si vyhodnoťte celé tie závery.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Uhrík.

Vážený pán poslanec, ja nebudem reagovať na tie časti, čo sa týkali deficitu, na to máme vlastný názor a budeme sa k tomu vyjadrovať neskôr. Zaujala ma len jedna oblasť alebo obzvlášť jedna oblasť, ktorej ste sa venovali, to bol ten výkup pozemkov.
Ja by som chcel aj pánovi ministrovi potom do budúcna nejakým spôsobom pripomenúť, že je obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve momentálne, alebo sú teda v správe, boli delimitované na vyššie územné celky. Banskobystrický samosprávny kraj nie je jediný kraj, ktorý má s týmto obrovské problémy. Všetky kraje zdedili zo štátu nevysporiadané cesty II. a III. triedy, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, nemáme na to dostatok peňazí, aby sme ich vykúpili, aby sme vysporiadali tieto súdne spory, ktorými sa vlastníci týchto pozemkov domáhajú náhrady odškodného, nás stoja rádovo desaťtisíce až státisíce ročne a stále ich pribúda, stále ich bude viac. Ako som spomenul, kraje ako také na to nemajú a nikdy ani nebudú mať dostatočný rozpočet, to je jedna rovina pohľadu.
Druhá rovina pohľadu je tá, že ani nemajú dôvod mať na to rozpočet, pretože tá nevysporiadanosť pozemkov nevznikla z chyby nejakého vedenia vyššieho územného celku alebo z chyby zastupiteľstva VÚC, jednoducho tak sme to zdedili, tak sme to dostali, čiže tú nápravu by mal vykonať ten, kto, kto túto chybu spôsobil, a to je štát. Dúfam, že do budúcna sa na to bude myslieť.
My sme v spolupráci aj s inými krajmi oslovovali práve ministerstvo financií, že ako sa s týmto plánuje do budúcna vysporiadať. Odpoveď pána ministra bola taká, že medzi riadkami bolo napísané, máme si poradiť sami. Len my si sami nikdy neporadíme, v tomto naozaj bude potreba v budúcnosti otvoriť debatu.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca s faktickou, nech sa páči.