11. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým chceme znižovať percentuálnu sadzbu fondu. Prečo to chceme urobiť? Stretli sme sa k tejto téme aj s pánom ministrom, stretli sme sa aj s pánom riaditeľom fondu a diskutovali sme o tom, najprv teda o tom, prečo sa vlastne táto úroková sadzba zvyšuje, pretože jednak sa mení spôsob určenia úrokovej sadzby, čo je v poriadku, ale na druhej strane oproti minuloročnej sadzbe sa toto percento zvyšuje takmer o 300 %. To znamená, že ak bola úroková sadzby minulý rok 0,89 alebo 0,86, tak teraz bude 3 celé niečo, čo je obrovské zvýšenie oproti minulému roku.
Aby som bola korektná, tak poviem, že chápem argumenty riaditeľa študentského fondu v tom, že na to, aby bol tento fond udržateľný, nemôže požičiavať peniaze za, dlhodobo za také nízke úrokové sadzby. Argumentoval teda najmä tým, že ak si chce fond udržať vyrovnané hospodárenie.
Na druhej stane ja na to hovorím, že fond primárne nie je určený, nie je to nejaká zárobková pôžičková inštitúcia. Je to fond, ktorý zo svojej podstaty má podporovať sociálne slabých študentov alebo pedagógov. Čiže fond nemá zarábať, ale má podporovať študentov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť ubytovanie alebo platiť svoje štúdiá. No keď sa pozrieme na úrokové miery napríklad bánk, za čo požičiavajú banky hypotéky, tak hypotéky za pohybujú napríklad v priemere 1,49 %. Za toto percento banka dokáže požičať peniaze, dokáže si zaplatiť svoju, svoju prevádzku a ešte dokáže aj na tom zarobiť. Samozrejme, niečo iné sú hypotekárne úvery a niečo iné, niečo iné sú pôžičky, pôžičky študentom. Študent nie je z princípu bonitný klient. No na druhej strane je treba povedať, že tá celá filozofia, že fond by si mal na seba zarobiť, ja si myslím, že tak ako je naformulované poslanie fondu, že je to úplne scestné, pretože fond, ak požičiava peniaze sociálne slabým študentom, tak si na seba nikdy nezarobí. Tak na to zriaďme nejakú inú inštitúciu, ktorá to bude robiť takto. Ale pokiaľ chceme podporovať sociálne slabých študentov, a ak som ešte zachytila v médiách že uvažujeme o spoplatnení vysokých škôl, o to dôležitejšie je mať fond s prijateľnými úrokovými sadzbami, ktoré budú požičiavať študentom peniaze na, ak sa plánuje spoplatniť to štúdium, aj na zaplatenie napríklad zápisného.
Preto dovolila by som si teraz prečítať, to znamená, že v pozmeňujúcom návrhu, aby som to vysvetlila, my rušíme, rušíme to, aby sadzba ECB bola zvýšená o tri percentuálne body. Čiže nech sa požičiava teda za takú cenu, ako si dokáže požičať štát. Ak si štát požičiava lacné peniaze, nech tie lacné peniaze požičia aj študentom. Ak sa zvýši, zvýši úroková miera ECB, samozrejme, zvýši sa aj, zvýšia sa aj pôžičky pre študentov úmerne.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 253).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V Čl. I bode 17 v § 17 ods. 10 sa slová "zvýšená o tri percentuálne body a" nahrádzajú slovom "ktorá".
Odôvodnenie:
Vládny návrh zákona mení spôsob určenia úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona, pričom navrhovaná zmena je odôvodnená potrebou zabezpečenia udržateľnosti hlavnej činnosti Fondu na podporu vzdelávania. Hlavným argumentom pre úpravu dotknutého ustanovenia je v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona dlhodobý neúmerný pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. Návrh zákona síce viaže výšku ročného úroku pôžičky podľa § 10 a 14 na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky a strop úrokovej miery znižuje o pol percentuálneho bodu, no zároveň touto úpravou, počnúc 1. januára roku 2017, čiže hneď od budúceho roku, výrazne zvyšuje úrokovú sadzbu pôžičiek poskytovaných v súlade s § 10 a 14 zákona, a to z dôvodu nízkej sadzby výnosov štátnych dlhopisov.
Fond na podporu vzdelávania je neštátny účelový fond so sídlom v Bratislave zriadený zákonom č. 396/2012 Z. z., ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie pôžičiek študentom a pedagógom. Poskytovanie pôžičiek spôsobom a za podmienok stanovených zákonom o Fonde na podporu vzdelávania je činnosťou vo verejnom záujme vykonávanou s cieľom poskytovať najvýhodnejšie pôžičky citlivým skupinám obyvateľov, študentom vysokých škôl, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Toto je veľmi dôležité, účel toho fondu. Účelom zákona o Fonde na podporu vzdelávania je zabezpečiť finančnú podporu hlavných aktérov vzdelávania, študentov, pedagógov, ktorú reflektuje súčasná právna úprava v ustanovení § 17 ods. 10 zákona, kedy pre výšku úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona je určujúca priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok.
Úroková sadzba pre pôžičky poskytnuté v akademickom roku 2016 a ’17 je stanovená na 0,89 % a zvýšenie úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona výrazne zvýši finančné zaťaženie študentov a pedagógov a sťaží tak podmienky k štúdiu a práci, čo v konečnom dôsledku môže odradiť mladých ľudí v produktívnom veku zvyšovať si svoje vzdelanie a kvalifikáciu štúdiom na vysokých školách alebo vykonávať pedagogickú alebo odbornú činnosť, a to z existenčných dôvodov. Navrhovaná úprava výšky úrokovej sadzby je podľa niektorých zdrojov dokonca vyššia ako tá, ktorú v súčasnosti ponúkajú komerčné subjekty na trhu. Navrhuje sa preto, vychádzajúc zo znenia vládnej novely zákona, vypustiť navýšenie úrokovej sadzby o tri percentuálne body a ponechať ju len na výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB pri limite 4 %. Toto je pozmeňovací návrh.
A ešte na záver by som chcela povedať, že nemôžeme predsa sanovať to, že ministerstvo financií nechce vyčleniť, nechce dať viac peňazí do fondu. Nemôžeme to sanovať tým, že teraz zvýšime úrokové sadzby študentom. Ministerstvo financií skrátka nenájde v rozpočte peniaze, aby to dalo na vzdelávanie, hoci deklaruje, že vzdelávanie je našou prioritou, však neustále to počúvame, že chceme obrovskú reformu vzdelávania, ale potom sa peniaze na vzdelávanie nenájdu.
Ja som už spomínala príklad Nemecka, kedy v roku 2000 Nemecko zistilo, že jeho žiaci dosahujú veľmi zlé výsledky v testoch PISA, a bolo to, dovtedy si každý myslel, že á, aký sme v Nemecku super, máme výborné školstvo. V roku 2000 prišiel budíček, no a začali sa tým zaoberať či už pravicové, alebo ľavicové strany a vznikla širokospektrálna diskusia. No a vtedy sa dohodli, tak ako vlastne teraz sa o to snaží pán minister pri reforme školstva, dohodli sa na, na veľkom reformnom pláne, ale zároveň sa dohodli, že školstvo potrebuje finančné navýšenie. Že skrátka bez toho to nepôjde a vtedy len v jednom roku išlo do školstva 3 mld. eur. My síce diskutujeme o reforme, hovoríme si, že bude to najväčšia reforma, ale bez tých peňazí to nepôjde. A tu vidíte napríklad pri tom fonde, tak no nie sú peniaze, no tak čo. No tak zvýšime percento študentom, nech to percento zaplatia študenti, však čo, lebo potrebujeme, aby ten fond bol udržateľný. Ale keď nechcete financovať fond, tak proste ten fond zrušte. Ak chcete poskytovať peniaze sociálne slabším študentom, no tak potom tam tie peniaze dajte a nezvyšujte percento pre, pre študentov.
A ešte k tomu rozpočtu v školstve. Tak my nenájdeme peniaze, ktoré dáme na fond, do pôžičkového fondu, ale nájdeme 5 mil. na štadión pána Kmotríka na budúci rok a na tie ďalšie roky nájdeme peniaze, aby sme ho za 73 mil. odkúpili, hoci tá cena za tento slávny štadión je vyššia ako za porovnateľný štadión vo Viedni, ktorý je väčší. Čiže peniaze na štadión pána Kmotríka sa nájdu, peniaze do študentského fondu sa nenájdu! Tam musíme spraviť to, že zvýšime to percento študentom, aby ten fond, prepána kráľa, bol udržateľný. Tak keď nechcete financovať, keď nechcete financovať študentov, prosím, nech sa páči, zrušte fond. Ale nevyťahujte peniaze od študentov a netvárme sa, že chceme pomáhať sociálne slabým študentom, že im budeme požičiavať takmer za komerčné sadzby.
Ďakujem veľmi pekne a myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom môže teda vláda dokázať, či vzdelávanie, pomoc študentom je skutočne priorita, alebo sú to len prázdne reči.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež privítala nižšie úročenie a v tomto s Veronikou Remišovou súhlasím, ale chcela by som to trochu uviesť na správnu mieru, že ten fond pomáha aj s tým vyšším úročením, pretože na trhu nie je iný bankový produkt, ktorý by tomu sociálne slabšiemu študentovi alebo akémukoľvek študentovi, ktorý by nemal dajme tomu nehnuteľnosť, ktorou by ručil za hypotéku, a aj tak ten fond pomáha, pretože taký najbližší bankový produkt k tomuto úveru, ktorý poskytuje fond študentom, je asi spotrebný úver a tam úplne najnižší, najnižšia úroková sadzba, akú som našla na našom trhu, je 5,9 %, ale tam tiež pre bonitnejších klientov než sú tí študenti. Takže len toľko, že ťažko sa to porovnáva s hypotékami, kde sú naozaj nízke úroky. Len ten študent málokedy, alebo teda keď je sociálne slabší a odkázaný na úver z fondu, tak v podstate nikdy nemá tú nehnuteľnosť, ktorou by mohol ručiť. A tým pádom ešte stále aj tie, aj tá navýšená úroková sadzba, hoci môžme, samozrejme, diskutovať o tom, že je dosť vysoká, ešte stále je to v podstate pozitívum, pretože tomu študentovi to dáva možnosť, akú by inde na bankovom trhu určite nemal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si rovnako, rovnako mám za to, že pokles, že pokiaľ Národná banka Slovenska poskytuje bežnú úrokovú sadzbu okolo 0,89 %, tak považujem sadzbu zvýšenú za 3 percentálne, o 3 percentuálne body za neprimeranú.
Pani poslankyňa ešte zabudla pripomenúť to, že ten fond sám hospodári s finančnými prostriedkami, myslím, že okolo 1,8 mil. ročne, to znamená, že to nie je organizácia zameraná na zisk a nemala by tvoriť výnos, ale pomáhať študentom zo sociálne slabších rodín dostať sa k vysokoškolskému štúdiu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa opýtať, prečo si majú slovenskí študenti požičiavať za úroky, keď pre moslimských študentov sa peniaze našli. Pán Plavčan, obráťte sa na ministra Lajčáka, on vie ako na to, on vám poradí, skade peniaze zobrať.
Ďakujem za slovo.

Pani kolegyňka, ja som si vás vypočul celkom pozorne. S niektorými vecami, teda vo väčšine sa s vami dá súhlasiť, s niektorými by sme mohli polemizovať, ale ako celok ten váš pozmeňovací návrh je, myslím si, dobrý.
Čo ma však zaráža, je to, že vy ste svoj návrh sa snažili odôvodniť hlavne voči teda vláde, voči vládnej koalícii, a pozrite sa na to, koľko vládnych poslancov vás tu dnes počúvalo. Možno päť a pol. Päť a pol vládnych poslancov, možno minister a z tohto pohľadu sa mi zdá, že dali ste si námahu, ale tá námaha je ako hádzanie hrachu o stenu, pretože veľmi dobre vieme ako váš opozičný návrh dopadne. V každom prípade tá myšlienka je dobrá, že ste spomenuli to, že štát naozaj chce absolútne nezodpovedne rozhadzovať znova peniaze, ale v konečnom dôsledku to majú zaplatiť v tomto prípade teda študenti, ktorí za nehospodárne, neúčelné a neefektívne vynakladanie verejných zdrojov zo strany všetkých štátnych orgánov naozaj nemôžu.
Takže my váš návrh určite podporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi rád podporím návrh pani Remišovej, ale chcel by som využiť, že tu sedí aj pán minister školstva, a ponúknuť mu jednu otázku. Spýtajte sa, pán minister, teda fond pomáha, ako aj povedala pani spravodajkyňa, ale prečo má pomáhať menej. Prečo? Prečo sa majú študenti zo sociálne slabších rodín poskladať, na akú krízu štátu? Na čom sa majú zúčastniť? Aký je veľký prepad nášho hospodárstva? Predminulý týždeň tu sedel minister financií a celý víkend sme mohli počúvať jeho naozaj triumfálne slová o tom, ako dobre hospodári, ako mu rastú príjmy.
Prečo sa majú vo vašom rezorte sociálne odkázaní študenti poskladať na štát, ktorému sa vynikajúco darí? Verím, že ho to príležitostne spýtate.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len doplním, že ja chápem toho riaditeľa Študentského pôžičkového fondu. On sa snaží, on vie, že od ministerstva financií peniaze nedostane, a snaží sa hospodáriť zodpovedne, lebo teraz si hovorí, no čo, musím zvýšiť tie úrokové sadzby, lebo ináč nebudeme tam mať peniaze. Čiže z tohto pohľadu riaditeľa chápem.
Na druhej strane ale nechápem štát, nechápem to ministerstvo financií, ktoré, ako som už povedala, že dokáže dať peniaze na čokoľvek. Teraz sme sa dozvedeli, že diaľnica v Prešove je predražená, nákupy predražené, hento predražené, tamto predražené. Pomaly každý deň sa už bavíme o tom, čo všetko je predražené, ale tie peniaze na to školstvo ani za svet nenájdeme. A toto ma veľmi na tom hnevá.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k tomuto predkladanému návrhu zákona.
Pravdepodobne začnem tam, kde skončila pani poslankyňa Remišová, a to je otázka objemu financií, ktoré idú do Fondu na podporu vzdelávania. Pani poslankyňa, vy ste neboli na štvrtkovom zasadnutí výboru, boli ste riadne ospravedlnená, čiže nechcem hovoriť niečo, čo nie je pravda, ale tam sme sa dohodli s pánom ministrom, že aj na rok, teda v budúcom kalendárnom roku, v roku 2017 pôjde do pôžičkového fondu 2,5 mil. eur, ktorým sa navýšia tieto prostriedky, a v ďalších rokoch sme sa dohodli takisto, že pôjdu do pôžičkového fondu finančné prostriedky minimálne vo výške 2,5 mil. eur. To znamená, to, čo hovoríte, že tam treba naliať ďalšie finančné prostriedky, je dohoda, ktorá je uzatvorená a ktorá bude aj realizovaná. V roku 2017 bude realizovaná prostredníctvom rozpočtového opatrenia, v ďalších rokoch to bude zahrnuté už do štátneho rozpočtu. Takže toto sú fakty, ktoré sú.
To, čo hovoríte, to, čo ste spomínali vo svojom vystúpení, že sa idú zvyšovať úroky z 0,89 % na úroveň 3 plus %, je pravda, ale treba povedať aj vývoj úrokovej miery, ako sa vyvíjal po jednotlivých rokoch na fonde. Čiže tento rok 0,89, rok predtým 2,27, rok predtým 3,19 a rok ešte predtým 4,5 %. Ak by sme zobrali priemernú úrokovú mieru za toto obdobie, pohybuje sa na úrovni 3,24 %. Takže ak, ak budeme dávať do súvisu nejaké čísla, tak sa nemôžeme odraziť iba od posledného čísla, ale treba korektne povedať, že tá úroková miera, ktorá je nejakým spôsobom dlhodobá, a to je ešte dlhodobá z pohľadu toho, že bola zastropovaná do výšky 4,5 %, je na úrovni 3,24 %, a tým, čo je uvedené v novele zákona, ju dostávame iba späť na takú istú úroveň, ako je priemerná úroková miera počas doby trvania tohto fondu.
Druhú vec, je tu rad vecí, ktoré ste, ktoré ste pomenovali, že fond by nemal byť zárobkový. Ja sa s tým stotožňujem a ja si takisto myslím, že fond nie je prioritne zriadený za to, aby, aby bol nulový. Ale zase na druhej strane treba povedať pravdu, ktorá spočíva v tom, že pedagógovia, predovšetkým pedagógovia majú odpúšťané časti istiny a tieto náklady sa ročne pohybujú od nejakých 400-tisíc až do 1 mil. eur. Čiže odpisy istiny pôžičiek, tí, ktorí čerpajú z pôžičkového fondu, sa pohybujú 400-tisíc až 1 mil. eur ročne a toto je čiastka, ktorá sa nikdy do fondu späť nevráti a o túto čiastku sa pravidelne znižuje objem finančných prostriedkov, ktoré sa vo fonde nachádzajú. Áno, máte pravdu v tom, že riešenie z tohto je iba naliať tam ďalšie finančné prostriedky, ale to hovorím, k tomuto riešeniu sme sa dopracovali.
Ak dovolíte, ja by som predložil aj iný spôsob riešenia vo forme pozmeňujúceho návrhu, ako ste ho predložili vy, a prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu. Text pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. § 13 sa dopĺňa odsekmi 6 až 8, ktoré znejú:
(6) Ak dlžník fondu podľa § 12 ods. 4, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, (odkaz pod čiarou 20a) preukáže, že vykonával zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu zdaňovaný podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou 20b) počas piatich rokov od začiatku plynutia lehoty splatnosti pôžičky pre študentov, nesplatená istina pôžičky sa zníži o jedno percento za každý rok vykonávania zárobkovej činnosti.
(7) Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa započítava čas trvania invalidity, (odkaz pod čiarou 23) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa čas trvania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky započítava v celkovej dĺžke najviac tri roky.
(8) Spôsob preukazovania výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 upraví zmluva o pôžičke."
Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú:
"20a) § 2 písm. d) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 534/2005 Z. z.
20b) § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Účelom predmetného pozmeňovacieho návrhu je motivovať' absolventov vysokých škôl, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, aby počas určitej doby od skončenia vysokoškolského štúdia vykonávali zárobkovú činnost' na území Slovenskej republiky, a tým umožnili spoločnosti využívať' ich vedomostný a tvorivý potenciál získaný vysokoškolským štúdiom s podporou štátu. Priznanie benefitu v podobe zníženia nesplatenej časti istiny je rozsahom obdobné ako v prípade pedagógov podľa § 16 ods. 3 a 4 v znení novelizačných bodov 13 a 14.
Toľko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ja ho odovzdávam v tejto chvíli pani spravodajkyne a skúsim povedať ľudskou rečou, o čo v tomto pozmeňujúcom návrhu ide.
Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je, že študent, ktorý po skončení vysokej školy bude pracovať na území Slovenskej republiky, za každý rok bude mať odpočítané 1 % istiny. Môžeme sa baviť o tom, či 1 % je dosť, alebo má byť viacej. Berme to ako pilotný projekt, ktorý ak sa osvedčí, môžeme ho ďalej rozširovať. Finančné náklady takéhoto kroku predstavujú ročne 400- až 500-tisíc eur, to znamená z finančnej čiastky, ktorú dnes nalievame do fondu alebo budeme nalievať vo výške 2,5 mil. eur, 0,5 mil. odíde na krytie tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom na všetky ostatné záväzky, ktoré dnes sa pohybujú v tom fonde od 400- do jedného milióna, tam naďalej zostávajú. Čiže môžeme povedať, že z tých 2,5 mil. eur postupne bude odchádzať na takéto odpúšťanie úrokov a istiny celkovo minimálny objem 1 až 1,5 mil. eur. Čiže ročné navyšovanie fondu, prostriedkov v ňom, bude čisto vo výške asi 1 mil. eur.
Podstata tohto riešenia spočíva v tom, aby sme zabránili úniku mozgov alebo motivovali, zabrániť sa určite nedá, ale aby sme motivovali ľudí, aby pracovali na Slovensku, aby nepredávali s vysokou školu hamburgery v Londýne alebo neumývali riad v Londýne, ale aby pracovali na Slovensku a získavali aj pracovné návyky v odbore, ktorý vyštudovali prioritne.
Druhá motivácia, ktorá je týmto pozmeňujúcim návrhom, je to, aby mladí ľudia mali vôbec ochotu sa zamestnať. A nemajme ružové okuliare, je rad mladých ľudí, ktorí skončia vysokú školu a po skončení vysokej školy povedia, že si ešte idú predĺžiť svoju mladosť, budú pol roka, rok alebo dva roky cestovať, túlať sa po svete a predlžovať si svoju mladosť. V tejto chvíli, ak takto učinia, dôjdu a mali pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu, majú o 1-2 % viac, teda nedostanú úľavu vo výške 1-2 %, lebo podľa počtu rokov, ktoré takto budú robiť.
A tretia motivácia, ktorá z tohto celého vyplýva, je tá, aby si mladí ľudia vyberali študijné odbory, v ktorých sa dokážu zamestnať. Nerozlišujeme, že či ten mladý človek, z akého dôvodu je nezamestnaný, lebo tá nezamestnanosť v tomto prípade sa do toho nezapočítava, ale motivujeme, aby si hľadali študijné odbory, v ktorých sú zamestnateľní. To znamená, nie študijný odbor, ktorý vám dá s istotou vysokoškolský diplom a z ktorého ste nezamestnateľný a potrebujete ísť priamo na úrad práce, ale taký študijný odbor, aby boli zamestnateľní. Je to trošku iný prístup k veci, ktorú navrhujete vy. My sme sa snažili skĺbiť aj motiváciu študentov s tým, aby neplatili úroky v takej výške, ako sú pôvodne navrhované touto novelou zákona, to znamená tri a viac percent. Je to iste jedno z možných riešení, netvrdím, že je konečné a že sa nedá ešte vylepšovať. Ale bol by som rád, keby sme získali pre toto riešenie podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Petrákovi. Samozrejme, každý pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje negatívne dôsledky zvýšenia percentuálnej sadzby, je vítaný.
A ja ešte k tým úrokovým sadzbám. Áno, však s pánom riaditeľom fondu sme sa, sme hovorili o úrokových sadzbách. Ale moja filozofia skrátka je, že ak naviažeme sadzbu alebo úrokovú mieru vo fonde na sadzbu ECB, a skrátka, áno, sú historicky nízke úrokové miery, čiže aj štát si môže požičať za veľmi lacné peniaze, tak predsa je úplne proti logike vo fonde dávať študentom vyššiu úrokovú mieru, za akú si môže požičiavať štát. Čiže táto, ja som, pre mňa táto filozofia pri pohľade na to, koľko by mali byť vlastne tie úroky, toto bolo pre mňa podstatné.
A k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu. Ako hovorím, každá, každý pozmeňujúci návrh, ktorý pre študentov zmierni nejakým spôsobom dopady, dopady tejto novely zákona, je vítaný.
Ďakujem.

Pán kolega, je pochopiteľné, že ako poslanec vládnej koalície sa budete snažiť nejakým spôsobom odôvodniť váš návrh zákona, resp. ani nie tak odôvodniť, ako skôr obhájiť ako veľmi dobrý a jednoducho bezchybný. Je to pochopiteľné a nemôžme vám to vyčítať.
Ale tie argumenty, ktoré ste pri tom použili, sú také na zamyslenie, by som povedal, pretože chcel by som sa spýtať, na základe čoho porovnávate úrokovú mieru dnes s číslami z minulosti alebo s úrovňami z minulosti? Či len preto, aby ste si našli nejaký argument, ktorý by vás oprávňoval použiť tú vašu metódu toho priemeru? Ak teda máte iný nejaký vzorec zmysluplný, ktorý dáva, ktorý dáva naozaj dôvod to tak spraviť, tak bolo by dobré, keby ste ho povedali, že ktorý to bol dôvod, ktorý vás vedie k tomu navyšovaniu úrokovej miery, teda okrem snahy zakryť nehospodárne, neúčelné a neefektívne vynakladanie zdrojov v iných odvetviach.
A na druhej strane ale musím povedať, že oceňujem vašu snahu aspoň symbolicky motivovať tých mladých ľudí, aby ostali na Slovensku, aby neodchádzali preč. Aj keď musíme si povedať, že tá snaha, ktorú ste odprezentovali, je skutočne len taká symbolická a absolútne nie je dostatočná a nemôžme to pokladať nielen za dostatočné, ale ani za systémové riešenie. Ale ako začiatok snahy a verejné priznanie si toho, že musíme mladých udržať na Slovensku v podstate za každú cenu, sa to dá akceptovať.
Ďakujem pekne.