11. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, chcel by som nadviazať na tú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril o hodine otázok. Naozaj považujem za zvláštne, ale to je asi slabé slovo "zvláštne", spôsob, akým poslanci SMER-u pristupujú k hodine otázok a ako sú nedočkaví pýtať sa svojho premiéra práve na hodine otázok, aby im brali priestor pre kladenie otázok, tak ako to v normálnych demokratických parlamentoch funguje. Preto som veľmi rád, že zajtra popri takých na telo idúcich otázkach typu, že, vážený pán predseda vlády, aký odkaz pre mladú generáciu plynie zo života štátnika a politika Alexandra Dubčeka, alebo, pán premiér, aké opatrenia pripravujete pre malých a stredných podnikateľov, najmä živnostníkov, a bude musieť pán premiér odpovedať aj na moju otázku, kde sa ho pýtam na jeho sklon k návštevám a k obdivu ku komunistickým diktátorom a autoritárskym samovládcom, pretože pán premiér navštívil nielen Castrovu Kubu, ale aj Kaddáfího Líbyu či naposledy Lukašenkovo Bielorusko.
A ja na rozdiel od opäť ostrých opozičných poslancov sa nepýtam na prínos tejto návštevy pre obchodné a hospodárske vzťahy Slovenska s Bieloruskom, ale pýtam sa ho na jeho fascináciu nedemokratickými režimami a pýtam sa ho na to, či plánuje svoje smutné celosvetové turné po diktatúrach v blízkej dobe zavŕšiť návštevou Kim Čong-una, severokórejského tyrana. A keďže tá otázka bola vylosovaná ako druhá, tak verím, že na ňu dostanem odpoveď, aj keď pán premiér sa asi nebude kvôli tomu v noci potiť a dokáže si niečo pripraviť, teda ak príde.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem.
Ďakujem pánom kolegom za ich faktické poznámky, Hegerovi, Budajovi aj Dostálovi.
A odpoviem pánovi Petrákovi nasledovne. Čiže ako som sa pozeral na nočné rokovanie, ktoré sme zažívali za Radičovej vlády? Obdivne. Pani premiérka celý čas tam sedela, počúvala, aká je klamárka, aká, a všetky vaše z môjho pohľadu – a teraz vám odpoviem aj na tú druhú – cirkusové vystúpenia znášala z tamtej stoličky. (Rečník ukázal na kreslo určené pre premiéra.)
My sme totižto zažívali nočné rokovania v inej atmosfére a to bolo, že ste nám ich nadiktovali hneď po skončení riadneho pléna, zbalili ste sa, premiér odišiel, ešte ani poriadne nedopovedal svoj prejav, a nechali ste opozíciu, aby rokovala cez noc. Potom ste to chovanie prerušili, pustili ste zase riadne plénum a takto to, myslím, že išlo tri dni.
Myslím, že tento typ rokovaní má pán prezident na mysli, a práve tu hovorí o tom, že kde sú hranice kultúry, kde sú hranice kolegiality, kde sú hranice toho, ako by plénum malo rokovať, ak chce vyvodzovať nejaký typ zodpovednosti voči exekutíve.
Myslím si, že minimálne tu by si mohol premiér tejto krajiny zobrať príklad od premiérky a ak takéto rokovanie bude, tak mohol by opozičné argumenty počúvať z kresla, ktoré mu v tejto Národnej rade patrí.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič svojím vystúpením uzavrel tých, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Končím možnosť. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa štyria páni poslanci. Pán poslanec Dostál, Kollár, Číž a Matovič.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

Vážený pán neprítomný na mieste predkladateľa predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, je schválená novela zákona o rokovacom poriadku protiústavná? Nevedno, ani ja neviem, či je protiústavná. Myslím si, že by v niektorých ustanoveniach mohla byť, ako celok všetky jej ustanovenia určite nie sú protiústavné. A už vôbec neviem, ako to posúdi Ústavný súd, keď sa naňho obrátime, lebo keď to schválite, tak my sa naňho obrátime a môže rozhodnúť, že je alebo nie je. Nevedno. Ale je to podstatné?
Ako tu zaznelo, že prezident by sa mal venovať tomu, že či je zákon protiústavný. Jednak to nie je pravda, jednak prezident má právo posúdiť schválený zákon aj z iných hľadísk z toho, že či je, alebo nie je protiústavný. Ale nie je to podstatné.
Podstatné je, či schválený zákon ide dobrým smerom alebo zlým smerom. A keďže ide o zákon, ktorý upravuje pravidlá rokovania parlamentu, tak je dôležité, či po ňom tie pravidlá budú viac demokratické alebo menej demokratické. A myslím si, že odpoveď na túto otázku je úplne jednoznačná. Pravidlá rokovania parlamentu budú po schválení tejto novely a po tom, čo nadobudne účinnosť, menej demokratické. A preto je to krok zlým smerom. Menej diskusie, menej možností prezentovania názorov, menej možností šírenia informácií znamená menej demokratické pravidlá.
Pre posúdenie toho, či tie zmeny sú správne alebo nesprávne, a teda či posilňujú alebo oslabujú demokraciu, nie je podstatné to, či v iných krajinách nájdeme jednotlivo príklady, že také alebo onaké obmedzenie sa nachádza v rokovacom poriadku toho alebo onoho parlamentu. Samozrejme, že také a podobné obmedzenia sa nájdu aj v rokovacích poriadkoch iných demokratických krajín, ale pokiaľ si z každého vyberieme to najhoršie, nie to najlepšie, to najviac demokratické, ale to najhoršie, tak aj ten výsledok bude najhorší, a presne to ste vy zo svojím návrhom zákona spravili.
Pre posúdenie SMER-u nie je dôležité alebo najdôležitejšie to, ako je to inde, je dôležité to, ako to doteraz bolo u nás a ako a hlavne prečo sa to mení. A mení sa to zle, smerom k menej demokratickým pravidlám, a zmení sa to účelovo, aby sa obmedzila opozícia.
Pán poslanec Číž tu vo svojom vystúpení, ktoré predpokladám, že sa stane veľmi slávne, pretože dokázal 40-minútovým vystúpením, že je potrebné obmedziť vystúpenie na 20 minút a ako je to dobré. Tak už to koluje po internete v rôznych podobách a predpokladám, že to bude jedno z jeho najslávnejších vystúpení. Pán poslanec Číž tu hovoril o tom, že nielen práva opozície aj práva vládnej koalície si je potrebné všímať.
Avšak v liberálnej demokracii alebo teda v parlamentnej demokracii sa chránia práva menšiny, to v parlamente znamená práva opozície. Väčšina si svoje práva dokáže ochrániť sama, väčšina má väčšinu, väčšina má moc, väčšina si môže odhlasovať, čo len chce. Pravidlami je potrebné chrániť práva jednotlivcov a v systéme parlamentnej demokracie aj práva menšín. Ak chcete chrániť rokovacím poriadkom práva parlamentnej väčšiny, práva vládnej koalície, tak to máte trochu pomýlené.
Pán poslanec Čaplovič si tu zaspomínal na to, ako bol poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a povedal, že tam musel skončiť po 10 minútach. Áno, po dvakrát piatich minútach. Dnes by už ani to neplatilo, lebo aj v bratislavskom mestskom zastupiteľstve bol schválený takýto náhubkový zákon, aj tam bol zmenený rokovací poriadok, aj tam bolo skrátené ten čas, ktorý môžu poslanci vystupovať, čiže teraz už môžu vystupovať štyri minúty plus tri minúty. Čiže iba sedem minút by pán Čaplovič, keby bol naďalej poslancom mestského zastupiteľstva, mohol vystúpiť. A tam boli tie dôvody také isté, väčšina chcela obmedziť práva menšiny, chcela obmedziť jej možnosť vyjadrovať sa.
A dokonca pod vplyvom parlamentu a jeho rokovacieho poriadku sa zmenil aj spôsob prihlasovania do diskusie. Pretože v parlamente sa prihlasujete buď písomne, alebo po skončení písomnej rozpravy ústne. V zastupiteľstvách všade, pokiaľ viem, máte možnosť sa neobmedzene počas trvania diskusie prihlásiť do diskusie, ale v bratislavskom zastupiteľstve s odkazom na pravidlá rokovania parlamentu sa zaviedlo, že iba do minúty po začatí diskusie sa možno prihlásiť. Spôsobuje to problémy, pretože rokovanie každého telesa má inú dynamiku, rokovanie zastupiteľstva v malej obci, vo veľkom meste a v parlamente sú naprosto rôzne veci, ale to je problémom mestského zastupiteľstva.
Problémom tohto parlamentu je, že je neadekvátne sa odvolávať na to, že existujú takéto časové obmedzenia v zastupiteľstvách. Však zastupiteľstvá rokujú jeden deň raz za mesiac, raz za dva mesiace a keď to majú stihnúť, tak áno, pokiaľ majú viacej poslancov, tak si dávajú aj časové obmedzenia. Ale kam sa my ponáhľame? Však my nerokujeme jeden deň, my nemusíme všetky body schôdze prerokovať za jeden alebo dva dni. Každá schôdza je plánovaná na dva, tri, štyri týždne a, ako to tu zaznieva opakovane, nie je s tým praktický problém. Žiadny dôvod obmedzovať vystúpenie. A to je tá najspornejšia vec celej novely, že sa skrátilo, skrátil čas pre vystúpenie poslanca. Na to nebol žiadny reálny dôvod.
Pán poslanec Petrák sa tu pýtal, že či chceme, aby parlament bol cirkusom alebo arénou, v ktorej sa budú vecne vymieňať argumenty. Ale ako táto novela rokovacieho poriadku prispeje k tomu, aby parlament nebol cirkusom? Ako to, že poslanci budú môcť vystúpiť maximálne 20 minút, prispeje k tomu, že parlament nebude cirkusom? Veď nežartujme! Nijako. Vôbec nijako.
To, čo ste schválili, je len čistá demonštrácia sily. Potrebovali ste nám ukázať svaly, potrebovali ste nám ukázať, kto má v tomto parlamente väčšinu, a tak ste to urobili. A predpokladám, že teraz tie svoje svaly ukážete aj pánu prezidentovi, budete ignorovať to, čo napísal vo svojom stanovisku, budete ignorovať jeho názor. Je to vaše právo, prosím.
Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že problém vizuálnych pomôcok je napríklad v tom, že on na ne nedovidí. Ale kvôli tomu bolo treba meniť rokovací poriadok? No tak sme mohli používať väčšie vizuálne pomôcky alebo sme mohli ako kolega Gábor Gál rozposielať prostredníctvom svojich asistentov všetkým tie obrázky, ale to nie je najmenší dôvod na to, zakazovať vizuálne pomôcky.
A ten argument, že niektorí opoziční politici tiež pripustili možnosť obmedzenia rokovacieho času, ktorý pán Bernaťák tiež použil, tiež nie je celkom najsilnejší, pretože opoziční poslanci vyjadrili svoj názor v rozprave k tomuto návrhu zákona a potom ho hlavne vyjadrili hlasovaním a ich názor bol odmietavý. Odmietli to, čo ste navrhli.
Pán prezident nevyužil možnosť navrhnúť zmeny v schválenom zákone, pretože ústava mu umožňuje, aby našiel tie miesta, ktoré považuje za problematické a navrhol ich zmeniť. Pán prezident nám odporúča, aby sme neschválili zákon ako celok, a dôvod je úplne jasný. Ten zákon je taký zlý, že je neopraviteľný.
V prvom čítaní som pomerne dlho hovoril o tom, ktoré veci by sa mohli a mali v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady zmeniť, pretože sú zlé a spôsobujú problémy. Nič z toho alebo skoro nič z toho sa nepremietlo do návrhu novely rokovacieho poriadku. Kolega Viskupič potom v druhom čítaní to zopakoval a hovoril o ďalších veciach, ktoré by sa mohli a mali v novele rokovacieho poriadku zmeniť. Ani on, ani ja sme ale nenavrhli doplniť váš návrh o žiadny z týchto bodov, lebo sme si nevedeli predstaviť, že by sme dopĺňali dobré veci do návrhu, ktorý pozostával takmer výlučne z vecí ktoré zhoršujú pravidlá rokovania parlamentu. Čiže aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila opozícia, smeroval iba k vypusteniu niektorých alebo teda skoro všetkých bodov z vášho návrhu. Lebo aj my, tak ako pán prezident, považujeme ten zákon za neopraviteľný. A jediné, čo sa s ním dá urobiť, je odmietnuť ho ako celok.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Viskupič. Nie je tu. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Laššáková... Tak dobehni, dobehni, pán poslanec.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.
Máte s tým problém? Áno, to je v poriadku. (Reakcie z pléna.)
Po prvé, nevykrikujte po mne, a po druhé, pre vás by som urobila to isté. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
Po prvé, nevykrikujte po mne, a po druhé, pre vás by som urobila to isté.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa za spôsobené problémy.
Chcel by som dodať, presne v tom bode vystúpenia, kedy si spomínal, že existuje niekoľko, ja som ich spomínal, 21 momentov, ktoré by sme vzhľadom na to, že rokovací poriadok má dlhodobejšie problémy, a to je 21 momentov, ktoré by sme mali novelizovať a zaoberať sa nimi.
A druhý moment, ktorý úvodom si spomenul, a to je podľa mňa interpretácia celkom slušného diela teda Parlamentného inštitútu, ktorú používal či už predseda Danko, a zobral si ju ako argumentačný podklad aj nie veľmi často, lebo z neho odcitoval len zopár štátov, ktoré mu vyhovovali, pán poslanec Číž. A to bolo, že akým spôsobom a kde a v akých štátoch je vystúpenie poslancov upravených. Ja som si to pozrel a myslím si, že tento podklad sa dá použiť z rôznych uhlov pohľadu. Totižto ak by parlament, národný parlament nejakého iného štátu žiadal náš parlament, aby mu poslal, teda akým spôsobom je upravené vystúpenie poslancov, my by sme boli zaradení v kategórii, že plénum parlamentu alebo väčšina má právo skrátiť rozpravu poslanca. My by sme neboli medzi tými parlamentami, ktoré hovoria o neobmedzenej rozprave. To znamená, existuje; pán poslanec, prečítajte si to poriadne a nevyhukujte. Čiže my by sme neboli; pán poslanec Číž, nevyhukujte; čiže my by sme nemali tak ako Cyprus napríklad absolútne, ale väčšina tak ako dnes môže určiť dĺžku rozpravy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský, nech sa páči s faktickou.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
No, tá obľúbená téma, ktorú sme si dnes vypočuli o tom, či chceme mať v parlamente cirkus. Iste každý uzná, že cirkus sa dá urobiť i v čase oveľa kratšom ako 20 minút. Súci cirkusant zabaví publikum i za pár minút.
A musím povedať, že tento zákon, a kolega Kollár o mne hovorí, že používam ďalekovýchodné príslovia, teraz bude ortodoxne slovenský, je vlastne svojho druhu tým, čo postihuje naše úslovie: naučíme my vás po kostole hvízdať. To znamená, presadzujeme niečo, aby sme ukázali, že môžme. Ale keď prichádza na lámanie chleba, teda na potrebu vyargumentovať námietky prezidenta alebo námietky opozície, ktoré sa v tomto prípade kryjú, čo očividne je pre mnohých dôkazom, že prezident je opozíciou. Ale prezident je len človek so zdravým rozumom a je to slušný človek.
Chcem teda povedať, že keď máte argumentovať a argumentujete typu "nedovidím", a ja dodávam "a nedopočujem", tak je to vlastne argumentovanie na úrovni ďalšieho známeho slovenského príslovia o pletení biča. Ale ak bič pletiem z nevhodného materiálu, tak s ním argumentačne neplesnem.