11. schôdza

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Keď som hovoril vo svojom úvodnom príspevku o tom, že očakávame vyššiu volebnú účasť, tak to, samozrejme, aj súvisí s tým, že keď máme mať jednu komisiu rovnako tak pre miestne, ako aj regionálne voľby, no neviem si predstaviť toho občana, ktorý by odignoroval to, že dostane dva hlasovacie lístky, jeden komunálny, jeden regionálny, keď ho už raz držím v ruke, tak pravdepodobne zahlasujem. Je to štandard v mnohých krajinách sveta, západnej Európy, Spojených štátov amerických. Dokonca mal som možnosť zúčastniť sa takých volieb ako pozorovateľ v Kanade. Takže tam ten predpoklad, že sa zvýši volebná účasť, je pomerne veľký.
A z tohto som vychádzal, aj keď sme hovorili o tom, že sa má znížiť náklad, pretože najväčšiu čiastku pri voľbách vždy tvorí práve vyplatenie členov komisií. No a keď sa vychádza z toho, že tu bude jedna komisia, tak očakávam, že tam nastane nejaká úspora. Ale o to viacej sa teším na príspevok kolegu Krajniak, ktorý má pripravených hneď niekoľko faktov, ktoré to tak celkom nevidia a môžu to pomerne jasne vyvrátiť. Takže čakám ešte v tejto súvislosti zaujímavú diskusiu.
Nedá mi však nezareagovať na jednu z dôležitých pripomienok pani poslankyne Dubačovej, ktorá hovorila o tom, že tu máme umelé celky. Na tom sa asi zhodneme takmer všetci v tomto pléne. Tých osem krajov, tak ako ich svojho času navrhol ešte Vladimír Mečiar pre štátnu správu, to bolo jedno veľké nešťastie, že sa nám podarilo pretaviť do samosprávy, s ktorou sa jednoducho občania nestotožnili.
Sú tu teda tie možnosti, ktoré naznačila zmena členenia, vysvetľovanie kompetencií, alebo potom sa bavme ešte o inej možnosti, a to je úplné zrušenie krajov a prejsť možno na systém municipalizácie, tak ako sa to podarilo v škandinávskych krajinách.
Ja len pripomínam, najmä kolegom zo strany SMER - sociálnej demokracie, že práve v roku 2013 pred týmito voľbami, ktoré tak zarezonovali Slovenskom, hovorili o tom, že toto je téma, ktorú treba otvoriť. Nestalo sa. Otváram dnes iné témy. Takže moja pripomienka pre nich v tejto súvislosti.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pani poslankyne Dubačovej len toľko. Podľa môjho názoru účasť občana na voľbách raz ročne je tým absolútnym minimom. A mali by sme pracovať na tom, aby sme spoločnosť naučili podieľať sa aspoň takýmto spôsobom na správe vecí verejných a nie vymýšľať spôsoby, ako ľudí ešte viac odrezať od politiky a použiť na to taký chabý argument, že voličská účasť je slabá. To nie je vina ľudí. Presvedčme ich, že to má zmysel. Na to by sme sa mali sústrediť. Lebo nakoniec sa môžeme dopracovať k situácii, že spojíme rovno všetky voľby dokopy, aby sme ušetrili.
A dvakrát podčiarkujem, čo povedala, že je to o vzdelávaní ľudí už od tých vlastne mladých, aby sa viedli k aktívnemu občianstvu. Neviďme to ako prekážku. Berme si to ako spoločný cieľ.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Dubačová bude reagovať, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať za obidve faktické poznámky pánovi kolegovi Klusovi. Pravdepodobne to, čo to teraz povedal pán kolega Sopko, že naozaj nám chýba osveta a vzdelávanie k aktívnemu občianstvu, k tomu, že človek sám svojím pričinením môže zmeniť svet, veci verejné. A to je veľmi dôležité. K tomu určite raz dospejeme, ale zatiaľ si nemyslím, že sme v tom štádiu. Preto som presvedčená, že toto je zákon, ktorý naozaj má utlmiť čoraz vzrastajúcejšiu silu nezávislých kandidátov. Ďakujem.

Ďakujem. Po dohode poslancov vystúpi najprv pán poslanec Budaj. Ale predtým ešte ako, pán poslanec, nech sa páči, ale predtým ako vystúpite, dovoľte mi, aby som privítal žiakov Základnej školy v Stupave, na balkóne. Vitajte. (Potlesk.)

Dobrý deň, žiaci, teda, poslankyne a poslanci Národnej rady, žiakov je tu ale viac než vás, zato som začal žiakmi.
Dámy a páni, novela patrí k tým, ktorým nová moc mení pravidlá hry. Včera sme tu už po ixtýkrát rozprávali o inej novele, ktorou sa menili pravidlá hry tu, poriadok v Národnej rade. Teraz sa menia pravidlá hry nadchádzajúcich najbližších volieb, župných volieb. Na Slovensku je to tak, že pravidlá hry sa málokedy iba menia v prospech verejného záujmu. Spravidla tí, ktorí sa dostanú k moci, začnú čoskoro uvažovať, či by si tú moc nestabilizovali, nespevnili nejakou zmenou pravidiel.
Nebudem obnovovať diskusiu o rokovacom poriadku, ale tam je to veľmi pekne vidieť, v tom rokovacom, pri rokovaní o rokovacom poriadku opozícia upozorňovala, ako by mohli vyzerať, špeciálne dlho o tom hovoril kolega Dostál, ako by mohli vyzerať zmeny rokovacieho poriadku, ak by ich navrhovatelia mali na prvom mieste na pamäti verejný záujem. Že by poslanci mohli robiť prieskumy, že by mohli zriaďovať vyšetrovacie komisie a že teda vyšetrovať a preskúmavať v tomto štáte je čo, o tom, verím, že nepochybujú poslanci ani koalície, ani opozície. Predsa ale rokovací poriadok má celkom iné priority, to znamená, nerovnovážne poškodiť mieru pôsobenia poslancov opozície. To je cieľ utilitárny, chápem, že koalícii sa nepríjemne počúvajú argumenty a kritika, no a tak sa rozhodli, že to skrátia, že to obmedzia, že zavedú pokuty, zakážu to či ono. O tom sme veľa hovorili a teraz by som sa chcel vrátiť k zákonu, ktorý preberáme.
Na pohľad dokonca poslanec, opozičný poslanec Klus v ňom videl pozitíva, no mohli by byť a mohli by sa hľadať, ak by výrazne neprevažovala znovu politická utilitarita. Čiže súčasná väčšina nám aj týmto zákonom čosi odkazuje. Tak ako rokovacím poriadkom, zmenou rokovacieho poriadku nám odkazuje, že fakt ju znervózňujú tie kritické slová. A fakt to súčasné vedenie parlamentu jednoducho alebo súčasné zbory koalície jednoducho nevedia znášať a museli pristúpiť k zákazom, k represiám, k pokutám. To je odkaz, ktorý treba povedať nahlas, lebo toto je obsahom zmeny rokovacieho poriadku.
Čo je odkazom ale za touto zmenou? Čo je za ňou, aký odkaz? Šetrenie peňazí? Nie, nie. Skúsme nájsť, čo vlastne nám chcú autori povedať.
Zákon o novele ústavy, ktorou sa zmenia pravidlá voľby do župy nám hovorí:
Za prvé nám to hovorí SMER teda, ktorý je dominantný v tejto koalícii a ten nám odkazuje, že musí dať nejakú tú župu jednému zo svojich koaličných partnerov. Zákon je pripravený tak, aby túto župu mali šancu získať.
Za druhé nám hovorí trochu novinku, zato, hovorí nám novinku, že sme sa dohodli pomôcť Banskobystričanom ku kontinuite moci v ich župe. Nech sa to tam nenarušuje, nám sa páči táto strana, ktorá tam vládne. Páči sa nám, sme s tým spokojní, vyhovuje nám to.
A napokon hovorí nám tretí odkaz, ktorý je z nich najzávažnejší, ak doteraz bola anomália v tom, že primátori a starostovia sa volili napriek tomu, že je to väčšinová voľba v jednokolovej voľbe, čo je nesystémové, preto pri väčšinovej voľbe je logické, že musí prísť k druhému kolu. Inak sa dá manipulovať s počtom kandidátov. Ak vy ste doterajší primátor, máte malú podporu, 20-25-percentnú, tak ale stačí, ak proti vám bude kandidovať desať povedzme aj vami iniciovaných kandidátov a vy tie voľby s prehľadom vyhráte.
V blahej pamäti Ján Slota takto vyhrával v Žiline voľby celé roky. Samotných tých kandidátov si vybral, po voľbách ich odmenil, tých protikandidátov. Na pohľad vyzerali, že s ním nič nemajú, až po voľbách dostali vysoké funkcie.
Táto metóda je notoricky známa, každý vie, že jednokolová voľba ponúka príležitosť k takejto manipulácii. Čiže roky sa už čaká, kedy sa, kedy sa aj primátorská, starostovská voľba ako väčšinová voľba systémovo prispôsobí pravidlám väčšinových volieb, čiže stane sa dvojkolovou tak, ako je voľba župana. A čo sa nám deje? A tak ako je voľba župana a voľba prezidenta, to sú všetko voľby väčšinové, kde kandiduje kandidát proti kandidátovi, nie kandidátka, ale kandidát menovite a takisto prebiehajú aj voľby komunálnych poslancov a župných poslancov, pretože aj tých ľudia krúžkujú. A tu sa deje presne opak. My nejdeme smerom k demokratickému systému väčšinovej voľby, čiže k dvojkolovej voľbe aj u primátorov, ešte raz, máme ich tri - prezident, župani a komunálni predstavitelia, čiže primátori a starostovia. My nejdeme smerom k tomu, a jedna je nesystémová, primátori a starostovia, my nejdeme k tomu, že opravíme túto nesystémovú voľbu, ktorá je, ako som to opísal, ľahko manipulovateľná. Nie. Tu je návrh, že, naopak, urobíme aj ďalšiu voľbu nesystémovou a ľahko manipulovateľnou. Lebo nám to momentálne vyhovuje. Verejný záujem nás nezaujíma, že vlastne občania budú nakoniec žiť pod politikmi, ktorí budú mať silne menšinovú podporu, ich demokratická legitimita bude veľmi nízka.
Lebo poľahky sa dneska napríklad v Bratislave stane, že primátor má podporu zhruba iba desatiny počtu obyvateľov, ktorí tu žijú. Lebo je jednokolová voľba. Ak sa dostatočne rozprsknú hlasy, tak pri jednokolovej voľbe naozaj môžte mať čelného predstaviteľa územného celku alebo veľkého mesta, alebo každej obce, ktorý má vlastne nízku volebnú legitimitu, nízku demokratickú legitimitu. Nestojí za ním väčšina obyvateľstva toho celku, do ktorého je zvolený, nad ktorým on vykonáva verejnú moc. A to je bezpochyby nežiaduce. My chceme, aby sa ľudia stotožnili a stotožnili aspoň v okamihu voľby s tým predstaviteľom, ktorý má nad nimi a v ich mene vykonávať verejnú moc. Tu ale ideme opačne. Aj ten pilier, ktorý bol doteraz v župných voľbách, kde táto demokratická moc bola volená v dvoch kolách, ideme podraziť a chceme teda, aby aj v župách sa stávalo, že župan bude reprezentantom drvivej menšiny voličov.
Kedysi bol jeden taký slávny prejav, ktorému sa hovorilo, že "slyšel trávu růst", predniesol ho Petr Pithart a ja by som teraz v tejto chvíli chcel sa priznať, že aj ja počujem isté náznaky, v českom jazyku slyšeti trávu růst znamená počuť ešte nevidené náznaky, ešte nevyslovené iniciatívy. V tejto chvíli aj ja vidím v tomto návrhu, a poviem to veľmi otvorene, jasný náznak podraziť aj pilier prezidentskej voľby, mať jednokolovú voľbu. To bude finále tejto iniciatívy a možno, možno tomu predísť aj tým, že budeme o tom hovoriť nahlas. V každom prípade, v každom prípade zrušiť dvojkolovú voľbu. Namiesto toho, aby sme dvojkolovú voľbu zaviedli aj u starostov a primátorov, je nesystémový, účelový krok, ktorým chce súčasná vládna koalícia dosiahnuť isté politické ciele a nedbá na demokratické a verejné ciele, ktorým by jednoznačne, ak by o ne dbala, bolo, aby, naopak, zaviedla dvojkolovú voľbu do primátorského a starostovského sveta, aby v komunálnej politike nám v mestách neboli za primátorov a starostov ľudia, ktorí nemajú za sebou hlasy väčšiny voličov, ktorí prichádzajú voliť.
Dámy a páni, veľmi rád by som bol, keby sme robili systémové kroky, ktoré napríklad spoja niektoré termíny volieb. Vôbec nemám námietku, najmä ak by sa tie jednotlivé témy tých volieb takpovediac nebili, aby sa dala viesť kampaň, a to v prípade napríklad regionálnych a miestnych volieb sa do istej miery dá. Áno. Možno je to aj jediný prípad, kde sa to dá. Po tejto stránke ja nemám zásadnejších námietok, že či to je finančne úspora alebo strata, to sa asi vyjadria iní, touto oblasťou som sa nezaoberal. Pretože ak veci by smerovali k zlepšeniu demokracie, tak tu prínosy alebo straty by sa nemali hodnotiť úplne na prvom mieste. Nejde o také vysoké prostriedky a proste, ako hovorí okrídlené, okrídlené príslovie, demokracia proste niečo stojí, diktatúra je lacnejšia. Ale ak máme robiť krok, ktorý ide proti verejnému záujmu zlepšiť reprezentatívnosť volených zástupcov, zlepšiť ich demokratickú legitimitu, ak tento návrh by ju zhoršoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, naozaj sa ospravedlňujem, že vás prerušujem, ale hovoríte k inému bodu, my prerokovávame ústavný zákon o predĺžení funkčného obdobia a vy stále rozprávate o jednokolových voľbách, prepáčte, jedenásť minút.

Áno, tak potom sa ospravedlňujem. No ale to sa, to sa bude hodiť, hej? (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Ako komu.")
Dobre, dobre. Myslím, že ale všetci zúčastnení v sále aj vrátane vás, pán predkladateľ, vedia, o čom som hovoril.
Ďakujem pekne.