11. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely živnostenského zákona prináša dve zmeny: zavedenie všeobecnej voľnej živnosti a novú úpravu pozastavovania a prevádzkovania živnosti. Obe zmeny sú vedené snahou zjednodušiť život živnostníkom a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Pokiaľ ide o tú všeobecnú voľnú živnosť. Živnosti sa delia na voľné živnosti, viazané živnosti a remeselné živnosti. Pri remeselných a viazaných živnostiach je potrebné preukazovať istú odbornú spôsobilosť a je ten proces komplikovanejší. Úplne súhlasím s tým, že je potrebné zjednodušiť a možno aj znížiť počet viazaných a remeselných živností, prehodnotiť ich súčasný rozsah. Na druhej strane pravdepodobne, ak je niečo voľná živnosť, tak naozaj by to mala byť voľná živnosť a nemalo by sa tam preukazovať splnenie nejakej odbornej spôsobilosti. Taká živnosť z povahy veci by mala byť viazanou živnosťou. Ale toto nie je ambíciou predkladanej novely. Toto je trochu väčšie sústo a naša ambícia bola upraviť voľné živnosti.
Voľné živnosti sú také, kde v zásade nie je potrebné preukazovať odbornú spôsobilosť. Keď človek začína podnikať formou živnosti, tak niektorý vie úplne presne, že chcem robiť sklenára, budem robiť iba sklenára a nič iné nechcem robiť. Tak ten nemá problém zapísať si predmet podnikania. Ale potom sú ľudia, ktorí začínajú podnikať a uvažujú nad viacerými vecami a prípadne nevedia ešte celkom presne, že čo by chceli robiť alebo čo by mohli v budúcnosti robiť. Alebo niekedy v budúcnosti narazia na nejakú novú príležitosť a potrebujú pri súčasnom právnom stave dopĺňať to, čo si zadefinovali ako predmet podnikania. Čiže v zásade sú dve možnosti: buď máme živnostníkov, ktorí si dajú 20 predmetov podnikania v rámci voľnej živnosti, aby náhodou na niečo nezabudli, hoci 18 z tých 20 predmetov podnikania nikdy nerobia, alebo potom máme ľudí, ktorí si tam naozaj dajú iba to, čo predpokladajú, že v dohľadnej dobe robiť budú ako predmety podnikania, a keď sa to zmení a keď chcú robiť niečo ďalšie, tak znovu musia dopĺňať predmety podnikania.
Doplniť predmet podnikania nie je nejako extrémne drahé, nie je to ani zdĺhavé alebo náročne, ale predsa len to presahuje nejakú celkom zbytočnú komplikáciu, ktorá by sa dala odstrániť tým, že umožníme tým živnostníkom, ktorí majú záujem dať si ako predmet podnikania alebo ako jeden z predmetov podnikania podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Teda také podnikanie, ktoré by umožnilo vykonávať všetky voľné živnosti, na ktoré sa nevyžaduje nejaké osobitné kvalifikačné kritériá alebo preukazovanie odbornej spôsobilosti. Veď ak nežiadame ako štát preukázanie nejakej odbornej spôsobilosti, tak prečo, keď chce robiť niekto niečo ďalšie, na čo v zásade má nárok a čo nemusí nijako inak preukazovať, prečo by sme mu mali v tom brániť a prečo mu už vopred neumožníme, aby povedal, že okrem týchto troch predmetov, ktoré si uvediem, budem, môžem si tam uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, čo ma oprávňuje robiť a podnikať vo všetkom, čo nie je viazanou živnosťou alebo remeselnou živnosťou.
Ja som sa tejto téme venoval už aj v minulosti. Občianska konzervatívna strana prišla s týmto návrhom, myslím, niekedy v roku 2008 a za ten čas, čo sa tomu venujem, som sa stretol s dvoma relevantnými námietkami, že prečo môže byť problém to urobiť.
Tu prvú som počul od pani Lucie Žitňanskej, ktorá bola vtedy poslankyňou Národnej rady za opozičnú SDKÚ - DS, dnes je ministerkou spravodlivosti, a vtedy som s ňou o tom hovoril, lebo zareagovala na iniciatívu mimoparlamentnej OKS a zaujala ju táto myšlienka. A jej výhrada bola, že môže byť problém s definovaním bezúhonnosti, pretože jednou z podmienok je, že živnostník má byť bezúhonný vo vzťahu k predmetu podnikania. A keď nevieme zadefinovať predmet podnikania konkrétny, tak nevieme zadefinovať bezúhonnosť vo vzťahu k tomu konkrétnu predmetu podnikania. S touto námietkou sme sa vysporiadali tak, že sme bezúhonnosť vo vzťahu k tejto všeobecnej voľnej živnosti zadefinovali ako všeobecnú bezúhonnosť.
Čiže neposudzuje sa tam bezúhonnosť iba vo vzťahu k predmetu podnikania, ale všeobecne. Je to teda komplikovanejšie, alebo teda zužuje to okruh ľudí, ktorí môžu získať všeobecnú voľnú živnosť, ale pre väčšinu ľudí to problém nie je. A je to možné vyriešiť tú námietku, že sa bezúhonnosť vo vzťahu ku konkrétnym predmetom podnikania preukazuje v pomere k nim a nie všeobecne.
S druhou námietkou som sa stretol, keď som konzultoval túto otázku alebo možnosť zavedenia všeobecnej voľnej živnosti na ministerstve vnútra. A teda okrem takej nejakej všeobecnej nechuti meniť to, čo už je, že prečo zavádzať nejakú novotu, tak čo si pamätám ako námietku, bolo, že potom by sme predsa nemali prehľad, kto v čom podniká, kto má aký predmet podnikania. Čiže štát by stratil nejakú informáciu, ktorú dnes má.
No, k tomuto môžem povedať dve veci, lebo túto námietku na rozdiel od tej námietky, s ktorou prišla pani Žitňanská pred ôsmimi rokmi a ktorú sme vyriešili, nepovažujem za dostatočnú. Jednak preto, že ak štát stratí nejakú informáciu, s ktorou, aj tak neviem, čo robí, tak to pre mňa nie je dôležitejšie ako zjednodušenie života a fungovania živnostníkom. To je prvá dosť dôležitá vec. Ale je tam ešte zásadnejší problém, že štát tú informáciu, na ktorú sa odvoláva alebo ktorou zdôvodňuje potrebu, aby si živnostníci uvádzali predmet podnikania konkrétny, v podstate nemá. Lebo mnohí živnostníci majú uvedené viaceré predmety podnikania a skutočnosť, že niektorý z tých predmetov podnikania majú uvedený ako prvý alebo hlavný predmet podnikania, vôbec nič neznamená, vôbec nič nehovorí o tom reálne, v akom rozsahu sa venujú tej-ktorej činnosti, v akom objeme finančných prostriedkov, koľko času tomu venujú. Čiže túto námietku považujem za úplne neopodstatnenú a nie je to podľa môjho názoru dôvod, aby sme nezaviedli všeobecnú voľnú živnosť a neuľahčili život tým živnostníkom, ktorí o to budú mať záujem. Lebo sa to nenavrhuje ako povinnosť, ako zrušenie konkrétnych predmetov podnikania, ale ako možnosť navyše.
Tá druhá zmena, s ktorou prichádza navrhovaná novela, je nová úprava pozastavenia prevádzkovania živností. V súčasnosti je možné pozastaviť si živnosť iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Potom to možno opätovne predĺžiť a zase iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a na dobu tri roky. My navrhujeme, aby bolo možné aj na inú dobu určitú si pozastaviť živnosť a zároveň a predovšetkým, aby si bolo možné pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú.
Priznávam, že inšpiráciou pre tento návrh bolo to, čo sa stalo kolegovi Matovičovi, ktorý si pozastavil živnosť ako poslanec Národnej rady, zabudol na to, že je to iba na tri roky a na chvíľu sa mu živnosť obnovila bez toho, aby on o tom vedel. Tak si to znova pozastavil, ale, bohužiaľ, prišlo sa na to, no tak sme mu ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dali pokutu. A potom sa mu to stalo znovu a znovu iba vypršalo to trojročné obdobie, neustriehol to a teraz mu hrozí nielen ďalšia pokuta, ale sa bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a potom možno aj parlament zaoberať nielen pokutou, ale aj otázkou, či má stratiť mandát. Či má stratiť mandát kvôli nepozornosti, administratívnej chybe, žiadnemu reálnemu konfliktu záujmov.
Ale aby to nebolo iba o Matovičovi, podobné veci sa stali aj pánovi poslancovi Kubánkovi a ďalším kolegom z parlamentu, ale nepochybne aj iným verejným funkcionárom. A ten dôvod, prečo sa to stalo, je, že nemožno si živnosť pozastaviť povedzme na dlhšiu dobu, na štyri roky v prípade poslancov alebo na dobu neurčitú. Ale samozrejme, že nie je to motivované alebo určené iba poslancom Národnej rady a iným verejným funkcionárom, ktorí musia zrušiť alebo pozastaviť živnosť, pretože je nezlučiteľná s výkonom ich verejnej funkcie.
Samozrejme, že sa to týka aj bežných ľudí a živnostníkov, ktorí si pozastavujú živnosť v situácii rôznorodých dôvodov, o ktorých my nič nevieme. Z nejakých dôvodov človek má živnosť a na istú dobu tú živnosť nechce vykonávať. A nechce ju zrušiť. To znamená, že nechce ukončiť to živnostenské podnikanie, ale má nejaké dôvody, pre ktoré ju chce prerušiť. A my nevieme, či tie dôvody sú také, že ju chce prerušiť na dobu kratšiu ako šesť mesiacov alebo na dobu dlhšiu, a to je ten častejší prípad, na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo ani nevie v tej chvíli, na akú dlhú dobu tú živnosť chce prerušiť. Lebo mnohokrát sú ľudia práve v takých životných situáciách, živia sa ako živnostníci, nejde im to, tak na istú dobu sa trebárs zamestnajú ako zamestnanci a chcú sa niekedy vrátiť k výkonu tej živnosti, ale nevedia, či to bude o rok, o dva, o tri, o štyri, o päť. Tak prečo by sme im nemali umožniť, aby prerušili živnosť buď na dlhšie obdobie, alebo aj na dobu neurčitú, čo je úplne najlogickejšie riešenie, keď neviem, ako dlho budem chcieť mať živnosť pozastavenú. Čiže preruším ju na neurčito, a keď sa budem chcieť vrátiť k prevádzkovaniu živnosti, tak si to jednoducho obnovím na živnostenskom úrade.
Chcem na záver už len pripomenúť, že až do roku 2010 nebola stanovená horná hranica pozastavenia živnosti, tá dolná, dá šesťmesačná, tá, myslím, bola. A za prvej Ficovej vlády došlo k tejto zmene, pričom dôvodová správa nijako nevysvetľuje, prečo bola stanovená horná hranica pre pozastavenie živnosti. Takže tie dôvody človeku, ktorý sa nepodieľal na príprave tej novely, ostávajú neznáme. A keďže ja tie dôvody považujem za nesprávne, tak sme sa rozhodli aj s kolegami, že zmeníme túto úpravu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja sa vám vôbec čudujem, že si beriete do úst meno Matovič. Vy, ktorý ste tu chodili na deň holokaustu so židovskou hviezdou, aby ste si pripomenuli túto udalosť, vy spomínate v svojom prejave ako príklad človeka, ktorý hovorí, že zo slovenského štátu deportovali židovských lichvárov, aby som to povedal po slovensky, židovských úžerníkov. Že sa vám necnie, nerobí hrča v hrdle, keď toto meno vyslovujete.
Ak chcete, to je len výňatok, čo som tu prečítal. Ja vám ten materiál pošlem celý, aby ste si urobili obraz o tomto človeku. A nie ho tu ešte spomínali ako príklad.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som rád, že tu ma pán kolega Dostál ešte doplnil aj, resp. objasnil ešte aj ďalšie dôvody, ktoré súvisia vlastne s predloženým návrhom, pretože naozaj týkajú sa tieto lehoty bežných zamestnancov vo firmách, ktorí prešli na zamestnanie k normálnemu zamestnávateľovi, nepracujú už potom cez živnosť dočasne, to znamená, že potrebujú si pozastaviť tú živnosť. A jednoducho majú rovnaký problém s pozastavením ako tu spomínaný pán kolega Matovič. Tak jednoducho ten istý problém majú aj oni pri svojom zamestnaní. Jednoducho takisto im to môže vytvárať konflikty záujmov. Tak z toho dôvodu majú pozastavenú živnosť. Súvisí to, samozrejme, nesmieme zabudnúť na to, aj s opätovným obnovením, samozrejme, povinnosti odvodov a podobne. To znamená, že naozaj automatické obnovenie živnosti v tomto termíne spôsobuje viaceré problémy.
A nesmiem zabudnúť ani na to, že, samozrejme, niekto tu môže argumentovať tým, že tak kľudne si môže zrušiť živnosť. Veď je pomerne jednoduché si ju znova obnoviť, no má to aj, samozrejme, svoje majetkoprávne súvislosti, ktoré jednoducho, ak niekto niečo zazmluvnil alebo nadobudol ako živnostník, tak, samozrejme, to si treba aj vysporiadať alebo prípadne udržiavať. Takže, samozrejme, to má aj ďalšie súvislosti, nielen tie, že či mám, alebo nemám konflikt záujmov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa pristavím vo svojej faktickej poznámke pri, v rámci vášho vystúpenia, pri otázke prerušenia živnosti a ako ste obhajovali a hovorili o určitej logike, že je možno si prerušiť živnosť aj na dobu neurčitú. Nemôžem s týmto súhlasiť a poviem vám prečo.
Každý, kto sa rozhodne si založiť živnosť, chce podnikať. Podnikanie sa definuje ako trvalá činnosť za účelom dosiahnutia zisku. To znamená, že chcem podnikať, založím si živnosť preto, aby som pracoval a aby som aj dosiahol určitý zisk. Fakt je ten, že nastanú životné situácie, že je potrebné si tú živnosť prerušiť, na pol roka, najdlhšie na dobu tri roky, ale nemôžem súhlasiť a vôbec sa nestotožňujem s vaším názorom, že by si mal ten, kto si tú živnosť otvoril, možnosť prerušiť ju na dobu neurčitú, pretože tým sa stráca zmysel vôbec živnosti a podnikania ako takého.
Nehovoriac o tom, ako aj môj predrečník vo faktickej otázke povedal, že sú tu určité náväznosti potom daňové a ďalšie. Takže ja si myslím, že je správne, že je stanovená hranica, do ktorej si musí podnikateľ živnosť obnoviť, alebo potom až nechce ďalej podnikať, tak by mal so živnosťou skončiť, so všetkým, čo k tomu patrí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Aj mi je ľúto, že nemôžem reagovať na autorov faktických poznámok a vystužím alebo pokúsim sa vystužiť argumentačne troška tú prvú polovicu návrhu.
Jeden argument sa mi zdá taký aktuálny. Na tejto schôdzi sme diskutovali o rozpočte verejných financií a z tej diskusie ako keby väčšinovo vyplynulo, že svet je dvojrozmerný. Keď zvýšime príjmy, môžeme zvyšovať výdavky a naopak. Ale svet má tretí rozmer a tu ho vidíme, že je to tak, že pri rovnakých príjmoch a rovnakých výdavkoch môžeme dostať z toho systému viac výsledkov, keď práve takéto byrokratické kroky sa nám podarí odbúrať. Ony vyzerajú ako malé, ale je ich milión a to je, to je rezerva, ktorá, ktorá by sa dala využiť.
Druhá poznámka sa týka toho, že štát zbiera informácie len tak, aby vedel, čo, kde sa podniká. A to možno je aj tip pre pána ministra Pellegriniho alebo ďalších ľudí, ktorí sa zaoberajú IT sektorom na úrovni štátu. Myslím si, že by mal štát vždy zdôvodňovať, prečo chce nejakú informáciu, a nie len tak si ju pýtať. No a to je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie, ďakujem pánu poslancovi Slobodovi aj pánu poslancovi Jurzycovi za doplnenie argumentácie.
K pánu poslancovi Hrnkovi by som povedal len toľko, že ja som povedal, že pán poslanec Matovič a jeho prípad boli inšpiráciou, nie že sú dôvodom. Inšpirácia znamená, že si uvedomíte, že tu je nejaký problém, ale ten problém sa týka ďaleko širšieho spektra ľudí ako len pána Matoviča a ďalších poslancov Národnej rady. A keď už sme teda pri tom, ja som mal väčší problém použiť ako argument pána poslanca Kubánka v tomto prípade, keď už hovoríme o tom, že koho si bereme do úst a koho si nebereme do úst.
Ale chcel by som vecne zareagovať najmä na to, čo hovorila pani poslankyňa Laššáková, lebo to bola vecná výhrada. Áno, nastanú životné situácie, keď je potrebné z nejakého dôvodu prerušiť živnosť. Len neviem, ako ste prišli na to, že tie životné situácie môžu nastať maximálne na dobu troch rokov. Pretože reálne tie situácie nastávajú aj na dlhšiu dobu. A ja poznám ľudí, ktorí mali živnosť, nešlo im to, nezarábali ako živnostníci, tak museli pozastaviť živnosť, nájsť si nejaké zamestnanie, chceli sa k tomu vrátiť, ale nevedeli, či to bude o rok, o dva, o tri alebo o päť. Prečo vy hovoríte, že to musí byť do troch rokov?
A ešte väčšia výhrada. Vy hovoríte, že maximálne tri roky, ale ono to tak nie. Tri roky a potom si to môžem predĺžiť a znova si to môžem predĺžiť. Tam nie je, nie je, nie je to zakázané, ale je to iba zbytočná administratívna buzerácia živnostníkov. To nie je obmedzenie na tri roky a dosť. To je, že po troch rokoch musím ísť to znova prerušovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a zastupuje ju minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister školstva, vedy a výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker, rovnako tak je neprítomný minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho žiadne otázky.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pred niekoľkými dňami si Slovensko pripomenulo 95. výročie nedožitých narodenín jednej z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín, charizmatického politika Alexandra Dubčeka. Jeho odkaz pre súčasnosť rezonuje v otázke, ktorú položil premiérovi aj poslanec Peter Náhlik.
Alexandra Dubčeka najviac vníma slovenský národ ako osobnosť Pražskej jari z roku 1968, ktorá zásadným spôsobom presadzovala liberalizáciu spoločenského režimu v socialistickom Československu. Vnímame ho aj ako symbol nezlomných morálnych a humanistických kvalít, odolávajúceho nepriazni politického osudu. Ani roky, keď bol odvolaný z verejného života, neoslabili Dubčekovo presvedčenie v budúcnosť demokracie a očakávanú zmenu, ktorá napokon v novembri 1989 sa stala skutočnosťou.
Bol vážnym kandidátom na prezidenta Československa. I keď napokon zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do 7. novembra 1992, keď zomrel na následky dopravnej nehody.
V spomienkach pamätníkov zostáva jeho nezameniteľný úsmev a ľudská tvár ako symbol politiky a politika žijúceho s ľuďmi a pre ľudí. Osobná popularita Alexandra Dubčeka v spoločnosti môže byť príkladom a ťažko dosiahnuteľnou métou pre mnohých, ktorí sa uchádzajú o občiansku podporu na politickom poli. Dokázal nadchnúť bežných ľudí, tlmočiť im svoje politické vízie a získať ich pre aktívnu realizáciu politiky.
Pravdaže slová by nestačili, keby sa nesnúbili s konkrétnymi činmi. Nádeje v roku 1968 v lepšiu správu vecí verejných a spravodlivejší a slobodnejší život dostávali konkrétnu podobu.
Bola to veľká zmena aj v celosvetovom kontexte. Československo ponúkalo alternatívu, ktorá dávala odpoveď aj tým, čo odmietali nedokonalosť fungovania trhového mechanizmu, aj tým, čo odmietali skostnatenú ideológiu východu.
Československo malo ambíciu modernej zmeny a Dubček bol jej symbolom. Spojenie myšlienok sociálnej spravodlivosti a demokracie sa prejavilo zrušením cenzúry a uvoľnením slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského presvedčenia a neobmedzeného cestovania do zahraničia. Veci, ktoré dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Zároveň zachovávalo sociálne práva, ktoré deklaroval socializmus: právo na prácu, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, zabezpečenie bývania a vzdelávania. Všetko témy, ktoré sú aj dnes veľmi aktuálne a ktoré považujeme za méty, ku ktorým sa chceme stopercentne priblížiť.
Vstup piatich armád Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 bol začiatkom konca týchto zmien. Pre Alexandra Dubčeka po krátkom období pôsobenia ako veľvyslanca v Turecku nastalo obdobie vylúčenia z aktívneho politického života. Až do odchodu do dôchodku pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek tomu stále veril v zmenu, v presadenie ideálov lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Odkaz Alexandra Dubčeka pre dnešok je výrazný a presahuje hranice Slovenska, ponúka vzor pre všetkých, ktorí vykročili na politickú scénu s ambíciou pomáhať, prehlbovať demokraciu, vytvárať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť zabezpečujúcu podmienky pre hodnotný život všetkých jej členov.
Táto dimenzia osobnosti Alexandra Dubčeka má aj európsky charakter. Myšlienky Alexandra Dubčeka akceptovalo aj zahraničie. V roku 1988 získal čestný doktorát honoris causa za politické vedy na Bolonskej univerzite. O rok neskôr mu bola udelená Sacharovova cena. Pri preberaní čestného doktorátu na Univerzite Komenského na konci roka 1991 povedal Alexander Dubček slová, ktoré ho hádam najlepšie vystihujú a ktorými si dovolím dokončiť túto odpoveď: "Som stúpencom mravného poňatia politiky. Mravnosť mi splýva s humanitou. Humanita a nie násilie je mojím programom."
Ako potvrdil predseda vlády počas spomienkového podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, bude mať Alexander Dubček od 13. decembra bustu v priestoroch Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu a s nápisom "Verím v dobro človeka". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, milé dámy poslankyne, vážení poslanci, vážený pán poslanec, ako iste viete, svet má štyri svetové strany a bolo by veľkou chybou, ak by sa zahraničná politika Slovenska orientovala len na niektorú z nich.
Vo vašej otázke si nemožno nevšimnúť iróniu, ktorá by bola namieste možno iba vtedy, ak by vaša kritika bola konštruktívna. Osobne rešpektujem vysokú mieru konzervatívnosti vášho konzistentného pohľadu na predmetnú problematiku. Verejná politika vlády sa však prikláňa ku štandardným postojom väčšiny krajín, v ktorých zohľadňuje aj národné a ekonomické záujmy.
Na úvod použijem len jedno prirovnanie. Na českej politickej scéne existuje veľa obdobných názorov tomu vášmu. No medzinárodné obchodné vzťahy nášho západného suseda sú často omnoho intenzívnejšie práve v tých destináciách, ktoré vy považujete za veľmi citlivé.
Chcel by som zdôrazniť, že návštevy krajín, ktoré vy označujete vo svojej otázke za diktátorské, mali vždy vecný charakter a ich hlavným cieľom bolo posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu. Budem ale konkrétny.
Pokiaľ ide o minuloročnú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube, jedným z cieľov bol podpis zmluvy o vysporiadaní kubánskeho dlhu. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v regióne strednej Európy, ktorej sa takúto zmluvu s Kubou podarilo uzavrieť. V rámci stretnutia s podpredsedom kubánskej vlády Ricardom Cabrisasom boli podpísané aj dohody na energetických projektoch. Z kubánskej strany to bol Energoimport a za slovenskú stranu SES Tlmače a Eximbanka. Celkový objem dohodnutých energetických projektov predstavoval okolo 100 mil. eur. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvoril priestor na participáciu ďalších slovenských firiem na energetický projekt v tejto krajine.
Zopakujem, že premiérova návšteva na Kube mala výhradne ekonomický charakter. Ricardo Cabrisas zároveň informoval delegáciu Slovenskej republiky o zmenách, ktoré sa na Kube dejú a ktoré majú viesť k väčšej otvorenosti krajiny voči svetu a k postupnému vytváraniu súkromného sektora. Slovenská strana tieto pozitívne zmeny privítala a vyjadrila im podporu.
Návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube mala však aj iný rozmer. Keďže tam mal možnosť stretnúť sa aj s kubánskym kardinálom - teraz neprečítam správne to meno - Lucasom Ortegom y Alaminom a oceniť jeho osobný príspevok, ako aj katolíckej cirkvi k pozitívnym zmenám na Kube. V tomto kontexte slovenská delegácia ponúkla autentické skúsenosti z transformačného procesu na Slovensku a kardinála informovala aj o konštruktívnych vzťahoch medzi vládou Slovenskej republiky a cirkvami na Slovensku.
Vo vašej otázke, pán poslanec, ste spomenuli aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Líbyi spred takmer desiatich rokov. Svedčí o tom, že neváhate využiť akúkoľvek príležitosť na vnútropolitický súboj, útoky na vládu a konkrétne i na osobu premiéra. Delegáciu do Líbye viedol predseda našej vlády v čase, keď vzťahy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva s Líbyou boli po roku 2003 normalizované, sankcie Bezpečnostnej rady OSN uvoľnené a mnohé krajiny a taktiež Spojené štáty mali v krajine otvorené svoje zastupiteľské úrady.
Líbya bola zaujímavá aj pre iné krajiny Európskej únie, o čom svedčí i fakt, že ju navštívili okrem talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho i ďalší oficiálni predstavitelia krajín Európskej únie, ako napríklad Španielska, Portugalska, Malty alebo Cypru. Britský premiér Tony Blair navštívil Líbyu niekoľkokrát, dokonca i po skončení svojej funkcie. Líbyu navštívila tiež ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová.
Pán poslanec, ak si v dnešnej dobe nájdete na internetových vyhľadávačoch fotografie z uvedenej doby, asi vás neprekvapia zábery priateľsky naladeného vtedajšieho predsedu Európskej komisie spolu s prezidentom Kaddáfím. Aj výraz bývalého britského premiéra Tonyho Blaira vôbec nezodpovedá vami nastolenej tónine, ale predsa naopak. Aj americký prezident nezdieľa na fotografii vašu pochmúrnosť. Spomenuté vyhľadávače ponúkajú viacero fotografií čelných predstaviteľov krajín Európskej únie objímajúcich sa s prezidentom Kaddáfím.
Navyše, ak sa dobre pamätáte, návštevu pán premiér využil aj na obhajobu pozícií Európskej únie v prípade obvinených piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára v súvislosti so 400 líbyjskými deťmi nakazenými vírusom HIV. Zdravotníkov potom prepustili výmenou za normalizáciu vzťahov s Európskou úniou.

Ja ďakujem za odpoveď. Som rád, že si pán premiér všimol iróniu v mojej otázke, ale ja som to naozaj nemyslel celkom ironicky, pretože jeho vzťahy k diktátorským režimom a najmä tým, ktoré majú nejaké komunistické pozadie, nevnímam len čisto v polohe budovania nejakých hospodárskych záujmov, ale aj v polohe vysielania politických signálov a myslím, že pán premiér - škoda, že tu nie je - sa s tým ani nijako netají.
Už menej ma teší, že pán premiér dnes uprednostnil návštevu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a spoločnosti SPINEA v Prešove pred tým, aby si splnil svoju povinnosť a zúčastnil sa na rokovaní parlamentu a odpovedal na otázky, ktoré mu položili poslanci. Považujem to za dosť zbabelé.
Pokiaľ ide o tú odpoveď, že toto je štandardná politika väčšiny demokratických krajín, tak je to pravda iba potiaľ, že, áno, aj demokratické krajiny udržujú vzťahy s nedemokratickými krajinami, s diktatúrami, obchodujú s nimi, udržujú hospodárske vzťahy.
Ale na druhej strane predstavitelia demokratických krajín, keď sa stretnú s diktátormi, s predstaviteľmi napríklad Číny alebo iných autoritatívnych či diktátorských režimov, tak zvyknú upozorniť aj na to, že sa v tej krajine porušujú ľudské práva, protestovať proti tomu, zastať sa väznených opozičných predstaviteľov, stretnúť sa s disidentmi, ktorí práve nie sú vo väzení.
A keďže mi v tejto chvíli nie je celkom jasné, či tú doplňujúcu otázku môžem položiť pánu premiérovi, ktorý tu nie je a ktorý by mi na ňu neodpovedal, alebo vám, tak sa vás, pán podpredseda vlády, chcem spýtať, že kedy odstúpite.