11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

1.12.2016 o 14:09 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 14:07

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste teda v limite tých pätnástich minút odpovedali na otázky adresované teda predsedovi vlády. Vaša odpoveď na každú otázku môže trvať, samozrejme, päť minút.
Prvú otázku položil pán poslanec Peter Náhlik: "Vážený pán predseda vlády, aký odkaz pre mladú generáciu plynie zo života štátnika a politika Alexandra Dubčeka?"
Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

1.12.2016 o 14:07 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:09

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pred niekoľkými dňami si Slovensko pripomenulo 95. výročie nedožitých narodenín jednej z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín, charizmatického politika Alexandra Dubčeka. Jeho odkaz pre súčasnosť rezonuje v otázke, ktorú položil premiérovi aj poslanec Peter Náhlik.
Alexandra Dubčeka najviac vníma slovenský národ ako osobnosť Pražskej jari z roku 1968, ktorá zásadným spôsobom presadzovala liberalizáciu spoločenského režimu v socialistickom Československu. Vnímame ho aj ako symbol nezlomných morálnych a humanistických kvalít, odolávajúceho nepriazni politického osudu. Ani roky, keď bol odvolaný z verejného života, neoslabili Dubčekovo presvedčenie v budúcnosť demokracie a očakávanú zmenu, ktorá napokon v novembri 1989 sa stala skutočnosťou.
Bol vážnym kandidátom na prezidenta Československa. I keď napokon zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do 7. novembra 1992, keď zomrel na následky dopravnej nehody.
V spomienkach pamätníkov zostáva jeho nezameniteľný úsmev a ľudská tvár ako symbol politiky a politika žijúceho s ľuďmi a pre ľudí. Osobná popularita Alexandra Dubčeka v spoločnosti môže byť príkladom a ťažko dosiahnuteľnou métou pre mnohých, ktorí sa uchádzajú o občiansku podporu na politickom poli. Dokázal nadchnúť bežných ľudí, tlmočiť im svoje politické vízie a získať ich pre aktívnu realizáciu politiky.
Pravdaže slová by nestačili, keby sa nesnúbili s konkrétnymi činmi. Nádeje v roku 1968 v lepšiu správu vecí verejných a spravodlivejší a slobodnejší život dostávali konkrétnu podobu.
Bola to veľká zmena aj v celosvetovom kontexte. Československo ponúkalo alternatívu, ktorá dávala odpoveď aj tým, čo odmietali nedokonalosť fungovania trhového mechanizmu, aj tým, čo odmietali skostnatenú ideológiu východu.
Československo malo ambíciu modernej zmeny a Dubček bol jej symbolom. Spojenie myšlienok sociálnej spravodlivosti a demokracie sa prejavilo zrušením cenzúry a uvoľnením slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského presvedčenia a neobmedzeného cestovania do zahraničia. Veci, ktoré dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Zároveň zachovávalo sociálne práva, ktoré deklaroval socializmus: právo na prácu, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, zabezpečenie bývania a vzdelávania. Všetko témy, ktoré sú aj dnes veľmi aktuálne a ktoré považujeme za méty, ku ktorým sa chceme stopercentne priblížiť.
Vstup piatich armád Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 bol začiatkom konca týchto zmien. Pre Alexandra Dubčeka po krátkom období pôsobenia ako veľvyslanca v Turecku nastalo obdobie vylúčenia z aktívneho politického života. Až do odchodu do dôchodku pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek tomu stále veril v zmenu, v presadenie ideálov lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Odkaz Alexandra Dubčeka pre dnešok je výrazný a presahuje hranice Slovenska, ponúka vzor pre všetkých, ktorí vykročili na politickú scénu s ambíciou pomáhať, prehlbovať demokraciu, vytvárať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť zabezpečujúcu podmienky pre hodnotný život všetkých jej členov.
Táto dimenzia osobnosti Alexandra Dubčeka má aj európsky charakter. Myšlienky Alexandra Dubčeka akceptovalo aj zahraničie. V roku 1988 získal čestný doktorát honoris causa za politické vedy na Bolonskej univerzite. O rok neskôr mu bola udelená Sacharovova cena. Pri preberaní čestného doktorátu na Univerzite Komenského na konci roka 1991 povedal Alexander Dubček slová, ktoré ho hádam najlepšie vystihujú a ktorými si dovolím dokončiť túto odpoveď: "Som stúpencom mravného poňatia politiky. Mravnosť mi splýva s humanitou. Humanita a nie násilie je mojím programom."
Ako potvrdil predseda vlády počas spomienkového podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, bude mať Alexander Dubček od 13. decembra bustu v priestoroch Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu a s nápisom "Verím v dobro človeka". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:09 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Poslať e-mailom

14:09

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán minister alebo pán podpredseda vlády, päť minút uplynulo.
Takže pán poslanec Náhlik nechce dať doplňujúcu otázku.
Druhú otázku položil pán poslanec Ondrej Dostál, je nasledovného znenia: "Pán premiér, v minulosti ste ako predseda vlády oficiálne navštívili krajiny, na čele ktorých sa dlhé roky zubami-nechtami na úkor slobôd tamojších občanov držia komunistickí diktátori alebo autoritárski samovládcovia. Nevynechali ste Castrovu Kubu, stanovali ste s Kaddáfím v Líbyi či naposledy ste vycestovali do Lukašenkovho Bieloruska. Keďže vaša fascinácia nedemokratickými režimami je zjavná, chcem sa opýtať, či plánujete svoje smutné celosvetové turné po diktátoroch v blízkej dobe zavŕšiť návštevou Kim Čonga, severokórejského tyrana."
Nech sa páči.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:09 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:09

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, milé dámy poslankyne, vážení poslanci, vážený pán poslanec, ako iste viete, svet má štyri svetové strany a bolo by veľkou chybou, ak by sa zahraničná politika Slovenska orientovala len na niektorú z nich.
Vo vašej otázke si nemožno nevšimnúť iróniu, ktorá by bola namieste možno iba vtedy, ak by vaša kritika bola konštruktívna. Osobne rešpektujem vysokú mieru konzervatívnosti vášho konzistentného pohľadu na predmetnú problematiku. Verejná politika vlády sa však prikláňa ku štandardným postojom väčšiny krajín, v ktorých zohľadňuje aj národné a ekonomické záujmy.
Na úvod použijem len jedno prirovnanie. Na českej politickej scéne existuje veľa obdobných názorov tomu vášmu. No medzinárodné obchodné vzťahy nášho západného suseda sú často omnoho intenzívnejšie práve v tých destináciách, ktoré vy považujete za veľmi citlivé.
Chcel by som zdôrazniť, že návštevy krajín, ktoré vy označujete vo svojej otázke za diktátorské, mali vždy vecný charakter a ich hlavným cieľom bolo posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu. Budem ale konkrétny.
Pokiaľ ide o minuloročnú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube, jedným z cieľov bol podpis zmluvy o vysporiadaní kubánskeho dlhu. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v regióne strednej Európy, ktorej sa takúto zmluvu s Kubou podarilo uzavrieť. V rámci stretnutia s podpredsedom kubánskej vlády Ricardom Cabrisasom boli podpísané aj dohody na energetických projektoch. Z kubánskej strany to bol Energoimport a za slovenskú stranu SES Tlmače a Eximbanka. Celkový objem dohodnutých energetických projektov predstavoval okolo 100 mil. eur. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvoril priestor na participáciu ďalších slovenských firiem na energetický projekt v tejto krajine.
Zopakujem, že premiérova návšteva na Kube mala výhradne ekonomický charakter. Ricardo Cabrisas zároveň informoval delegáciu Slovenskej republiky o zmenách, ktoré sa na Kube dejú a ktoré majú viesť k väčšej otvorenosti krajiny voči svetu a k postupnému vytváraniu súkromného sektora. Slovenská strana tieto pozitívne zmeny privítala a vyjadrila im podporu.
Návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube mala však aj iný rozmer. Keďže tam mal možnosť stretnúť sa aj s kubánskym kardinálom - teraz neprečítam správne to meno - Lucasom Ortegom y Alaminom a oceniť jeho osobný príspevok, ako aj katolíckej cirkvi k pozitívnym zmenám na Kube. V tomto kontexte slovenská delegácia ponúkla autentické skúsenosti z transformačného procesu na Slovensku a kardinála informovala aj o konštruktívnych vzťahoch medzi vládou Slovenskej republiky a cirkvami na Slovensku.
Vo vašej otázke, pán poslanec, ste spomenuli aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Líbyi spred takmer desiatich rokov. Svedčí o tom, že neváhate využiť akúkoľvek príležitosť na vnútropolitický súboj, útoky na vládu a konkrétne i na osobu premiéra. Delegáciu do Líbye viedol predseda našej vlády v čase, keď vzťahy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva s Líbyou boli po roku 2003 normalizované, sankcie Bezpečnostnej rady OSN uvoľnené a mnohé krajiny a taktiež Spojené štáty mali v krajine otvorené svoje zastupiteľské úrady.
Líbya bola zaujímavá aj pre iné krajiny Európskej únie, o čom svedčí i fakt, že ju navštívili okrem talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho i ďalší oficiálni predstavitelia krajín Európskej únie, ako napríklad Španielska, Portugalska, Malty alebo Cypru. Britský premiér Tony Blair navštívil Líbyu niekoľkokrát, dokonca i po skončení svojej funkcie. Líbyu navštívila tiež ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová.
Pán poslanec, ak si v dnešnej dobe nájdete na internetových vyhľadávačoch fotografie z uvedenej doby, asi vás neprekvapia zábery priateľsky naladeného vtedajšieho predsedu Európskej komisie spolu s prezidentom Kaddáfím. Aj výraz bývalého britského premiéra Tonyho Blaira vôbec nezodpovedá vami nastolenej tónine, ale predsa naopak. Aj americký prezident nezdieľa na fotografii vašu pochmúrnosť. Spomenuté vyhľadávače ponúkajú viacero fotografií čelných predstaviteľov krajín Európskej únie objímajúcich sa s prezidentom Kaddáfím.
Navyše, ak sa dobre pamätáte, návštevu pán premiér využil aj na obhajobu pozícií Európskej únie v prípade obvinených piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára v súvislosti so 400 líbyjskými deťmi nakazenými vírusom HIV. Zdravotníkov potom prepustili výmenou za normalizáciu vzťahov s Európskou úniou.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:09 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:09

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, vidím, že chcete položiť doplňujúcu otázku.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

1.12.2016 o 14:09 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:20

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja ďakujem za odpoveď. Som rád, že si pán premiér všimol iróniu v mojej otázke, ale ja som to naozaj nemyslel celkom ironicky, pretože jeho vzťahy k diktátorským režimom a najmä tým, ktoré majú nejaké komunistické pozadie, nevnímam len čisto v polohe budovania nejakých hospodárskych záujmov, ale aj v polohe vysielania politických signálov a myslím, že pán premiér - škoda, že tu nie je - sa s tým ani nijako netají.
Už menej ma teší, že pán premiér dnes uprednostnil návštevu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a spoločnosti SPINEA v Prešove pred tým, aby si splnil svoju povinnosť a zúčastnil sa na rokovaní parlamentu a odpovedal na otázky, ktoré mu položili poslanci. Považujem to za dosť zbabelé.
Pokiaľ ide o tú odpoveď, že toto je štandardná politika väčšiny demokratických krajín, tak je to pravda iba potiaľ, že, áno, aj demokratické krajiny udržujú vzťahy s nedemokratickými krajinami, s diktatúrami, obchodujú s nimi, udržujú hospodárske vzťahy.
Ale na druhej strane predstavitelia demokratických krajín, keď sa stretnú s diktátormi, s predstaviteľmi napríklad Číny alebo iných autoritatívnych či diktátorských režimov, tak zvyknú upozorniť aj na to, že sa v tej krajine porušujú ľudské práva, protestovať proti tomu, zastať sa väznených opozičných predstaviteľov, stretnúť sa s disidentmi, ktorí práve nie sú vo väzení.
A keďže mi v tejto chvíli nie je celkom jasné, či tú doplňujúcu otázku môžem položiť pánu premiérovi, ktorý tu nie je a ktorý by mi na ňu neodpovedal, alebo vám, tak sa vás, pán podpredseda vlády, chcem spýtať, že kedy odstúpite.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.12.2016 o 14:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:20

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Pán podpredseda, máte minútu a pol.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:20 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:22

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaša povrchnosť v celom vašom politickom prístupe je dlhodobo známa. Vyberáte si iba argumenty, ktoré sa vám hodia, a väčšina vašich aktivít je len vtedy, keď sú prítomné televízne kamery. Bez televíznych kamier je vaša aktivita poväčšine nulová. Čo nemáte zagarantované, že sa objaví v médiách, v tom sa ani neobťažujete väčšinou konať.
A takisto nie ste vždy, nemáte vždy tú istú integritu, keď to poviem jednoducho. Ste hrdinom na tejto pôde, ale ak by ste mohli napríklad reagovať, a ja si nepamätám vašu reakciu v prípade, keď sa do rakúskej vlády dostal neofašista a extrémista Jörg Haider. Nepamätám si vaše demonštratívne opustenia, že nebudete už chodiť do Rakúska, už tam nepôjdete nikdy na návštevu, nepôjdete nakupovať, ani na kávičku, pretože v tej chvíli v tej vláde vládne človek, ktorý má extrémistické názory a potláča ľudské práva. To ste neurobili. Neurobili ste, lebo by ste museli obmedziť vaše osobné pohodlie a to je presne tento váš problém.
Ak máte na mysli, že všetci predstavitelia demokratického západného sveta upozorňujú pri rokovaniach s predstaviteľmi krajín, ktoré vy označujete za diktátorské a komunistické, napríklad tým, keď hovoríme o Číne, spomenuli ste ju, tak si pamätám, ako dcéra amerického prezidenta pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta recitovala básničku po čínsky. Neviem po čínsky, možno tam to upozornenie na ľudské práva bolo.
Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja sa správam integrálne. Nikdy ste si nevšimli, že ministerstvo vnútra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
...prijalo 16 politických väzňov, ktorí utiekli z Kuby. Ani ste to neregistrovali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, čas už uplynul.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Sám osobne som niekoľko rokov financoval kubánskych disidentov. To sú všetko veci, ktoré vám nevyhovujú, to sú všetko argumenty, ktoré nejdú cez tú vašu povrchnosť a neuveriteľnú snahu len kritizovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:22 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Poslať e-mailom

14:23

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán podpredseda, čas už uplynul.
Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položil pán poslanec Viskupič ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Lajčákovi: "Aké zariadenia, pracovnú pozíciu a zmluvu mala pani Zuzana Ťapáková počas príprav kultúrno-spoločenských podujatí súvisiacich s naším predsedníctvom v Rade Európskej únie, akú finančnú odmenu jej rezort pridelil a čo ju oprávňovalo zadávať úlohy zamestnancom rezortu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí?"
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:23 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:25

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Zuzana Ťapáková pracuje ako externá poradkyňa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle Zákonníka práce. Prvá dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená od 3. 11. 2015 do 2. 11. 2016. A druhá dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 3. 11. 2016 do 2. 5. 2017. Jej úlohou je dávať návrhy a radiť, nie riadiť. Nemá žiadne rozhodovacie právomoci ani kompetencie zasahovať do rozhodovacích procesov, takže ani zadávať úlohy zamestnancom. Poberá mesačne čistú mzdu 1 490 eur. Za obdobie pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí od 3. 11. 2015 do 3. 11. 2016, to znamená za 12 mesiacov, prijala spolu 17 880 eur v čistom. Žiadne ďalšie odmeny vyplatené neboli. Tento údaj patrí k údajom, ktoré nie sú verejne zverejniteľné, ale pani Ťapáková požiadala o to, aby tento údaj bol zverejnený, aby sa nešírili nejaké dezinformácie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:25 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Poslať e-mailom