11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.12.2016 o 14:38 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:33

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa snaží o zachovanie siete medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami a o ich ďalší rozvoj v rámci výšky svojho akcionárskeho podielu, avšak pre jej fungovanie je dôležité zníženie nákladov a zvýšenie prevádzkových výkonov.
V súčasnosti platné pravidlá o štátnej pomoci túto situáciu neuľahčujú a vzhľadom na aktuálny vývoj štátneho rozpočtu či situácie letiskových spoločností nie je jednoduché podporovať prevádzku týchto letiskových spoločností a realizovať akúkoľvek modernizáciu z verejných prostriedkov.
Ministerstvo poskytuje letiskovým spoločnostiam dotácie na účel bezpečnostná ochrana letísk a výkon záchranných a hasičských služieb na letiskách, ktoré sú vo všeobecnosti považované za činnosti nehospodárskej povahy, a teda podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora nie sú hospodárskej povahy, pardon, podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora môžme v týchto oblastiach podporovať a nepatria teda do štátnej pomoci, ktorá je zakázaná. Podotýkam, že dotácie poskytované letiskovým spoločnostiam nie sú jediným zdrojom príjmov pre letiskové spoločnosti, je to len určitá forma pomoci štátu.
Štát bol aj v roku 2016 pripravený podporiť Letisko Piešťany touto formou pomoci v sume približne 160-tisíc eur, avšak letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., nemala za rok 2015 vysporiadané všetky vzťahy so štátom, preto sme mu túto dotáciu nemohli poskytnúť. Na fakt, že letisková spoločnosť Letisko Piešťany môže získať sumu okolo 160-tisíc eur, ak si uhradí záväzky voči štátu v sume okolo 21-tisíc, sme niekoľkokrát upozorňovali a sme radi, že predstavitelia letiskovej spoločnosti si dnes už túto situáciu v plnej miere uvedomujú a sú pripravení podniknúť všetky kroky, aby túto dotáciu letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., dostala.
Rovnako platí, že každé z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami je prevádzkované akciovou spoločnosťou, čo znamená, že sú to samostatné podnikateľské subjekty a úlohou manažmentu týchto spoločností je postarať sa o ich riadne fungovanie.
V tomto prípade je štát iba zhruba 20-percentným vlastníkom tejto leteckej spoločnosti a zodpovednosť za jej rozvoj nesie predovšetkým majoritný akcionár, ktorým je Trnavský samosprávny kraj. Ja osobe, ako aj rezort dopravy sme za to, aby sa vždy vyskúšali všetky možnosti, ktoré by zachovali funkčnosť jednotlivých druhov dopravy. Okrem finančnej podpory vo forme dotácií sa ministerstvo taktiež snaží vytvárať podmienky na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy, a to uzatváraním bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách s tretími krajinami, ktoré predstavujú právny základ na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravy medzi Slovenskou republikou a treťou krajinou, alebo prezentovaním Slovenskej republiky a možnosti vykonávania leteckej dopravy do a zo Slovenskej republiky, ako aj prezentovanie Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie pri rokovaniach so zahraničnými partnermi, ktoré umožnia leteckým dopravcom vykonávať obchodnú leteckú dopravu z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami.
Na záver uvádzam, že ministerstvo sa snaží hľadať rôzne možnosti financovania či už prevádzky, alebo modernizácie letiskovej infraštruktúry, ako príklad uvádzam, že ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie, aby aj oblasť civilného letectva bola súčasťou Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ministerstvo spracovalo sektorovú analýzu civilného letectva, dopravnej infraštruktúry v roku 2020, ako aj do návrhu materiálu Strategický plán rozvoja dopravy na Slovensku do roku 2030, avšak na základe rozhodnutia Európskej komisie nemohla byť oblasť civilného letectva zapracovaná do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a operačný program je úzko prepojený na finančné nástroje Európy a orientuje sa na ostatné typy dopravy.
Predovšetkým ide aj o nástroj, ktorý prepája práve Európu z pohľadu skôr cestných a železničných možností. Prostriedky z nástroja CEF môžu byť využité iba na financovanie výdavkov základnej siete TNT a na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou. Podľa nariadenia o TNT do základnej siete patrí Letisko Milana Rastislava Štefánika, do súhrnnej siete patrí ešte aj Letisko Košice a Poprad. Avšak v prípade civilného letectva ide predovšetkým o podporu manažmentu letovej prevádzky, ktorá vyplýva z európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie systému SESAR.
Ďakujem.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:33 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:38

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Neviem, nakoľko mi bude vedieť odpovedať minister vnútra, možno áno. De facto konštatácia stavu je taká, že Letisku Piešťany štát vie pomáhať veľmi málo, resp. sú kladené prekážky. A čo sa týka eurozdrojov, nemôže takmer vôbec.
Čo sa týka tej situácie, ak to dobre chápem, tak spolu s nami aj na základe poslaneckého prieskumu má rezort dopravy za to, že vedenie, väčšinové vedenie, čo sa týka situácie s letiskom Piešťany, zlyhalo, čiže väčšinový akcionár Trnavský samosprávny kraj de facto svojím vlastným konaním ohrozil fungovanie Letiska Piešťany, a. s., a keďže ani tú najzákladnejšiu povinnú jazdu si nesplnil, nezabezpečil finančné prostriedky.
Čo ma zaujímalo, je, že či existuje reálny plán na tzv. prvých 12 mesiacov a asi to budem musieť dať do interpelácie, čiže čo sa bude diať do konca budúceho roka, pretože finančné zdroje a hotovostné peniaze de facto na tento rok končia, už na decembrové výplaty nebude, a teda či tá situácia do mája sa bude vedieť udržateľne preklopiť aj na celý rok a potom teda čo s nasledujúcimi rokmi. Len to sa v tej odpovedi, bohužiaľ, nateraz nenachádza.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.12.2016 o 14:38 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:40

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Môžem odpovedať iba vo všeobecnosti a vzhľadom na nejakú drobnú leteckú prevádzku, ktorú má aj ministerstvo vnútra a ktoré z času na čas využíva letisko Piešťany, nám, musím povedať aj za ostatné letiská, sa častokrát vracia, že naša prevádzka patrí na slovenských letiskách medzi najdrahšie. To znamená, keď zarátame poplatky alebo rôzne veci, pretože majú práve tieto letiská veľmi nízku a veľmi malú prevádzku, tak ak nejaká je, tak dajú naozaj príplatky, ktoré sú neuveriteľne vysoké.
Ja vám poviem iba príklad. Našou destináciou často býva aj letisko Poprad a z tohto uhlu pohľadu tam nie je možné lietadlo ani nechať parkovať, lebo to by boli sumy, ktoré by boli naozaj mimoriadne vysoké, pretože tá prevádzka v inej časti roku ako v zime, kedy majú chartre, a v lete, kedy je sem-tam pravidelná linka, myslím, smerom na Britské ostrovy, tie letiská sa snažia, ak tam niekto pristane, tak mu vystaví teda mastnú faktúru.
Faktom však je, že Slovensko je úzke a dlhé a každé letisko, ktoré u nás je, má nejakú mieru konkurencie vo veľmi blízkom a neďalekom okolí, a ja si myslím, že letisko Piešťany by malo šancu na rozvoj v prípade, že bratislavské letisko by bolo nejakým centrálnym dopravným uzlom. Bez rozdielu vlád, ministrov a kohokoľvek sa o to každý snaží a už dlhodobo a nie je to v konkurencii s viedenským letiskom jednoduché. Proste tých 46 kilometrov, či ako sú vzdialené, myslím, to je zhruba to číslo, ako sú vzdialené od seba, prepojené jednoducho diaľnicou, to sú bežné rozdiely medzi dvoma letiskami v okolí mesta Londýn a dokonca sú tie vzdialenosti ešte väčšie. A v tomto prípade naozaj je ten rozvoj ťažký. A keď Bratislava sama negravituje veľké množstvo letov, tak potom, samozrejme, tie ďalšie, menšie prevádzky, ktoré by využívali Piešťany ako lacnejšiu verziu, ako lacnejšiu destináciu, tak v podstate majú naozaj ťažké.
Ja by som teda manažment nevinil z toho, že dnes nie je z Piešťan medzinárodné letisko európskeho významu. To naozaj, proste niektoré objektívne podmienky nie je možné. Vinil by som ich z toho, že neodstránili tú 21-tisícovú prekážku na to, aby ministerstvo a štát si mohol splniť svoju dotačnú možnosť, ktorú môže vykonať. To sa môžme prebrať, na to môžu existovať objektívne odpovede, či to tak je, alebo nie je.
Obrovský problém má podľa mňa aj letisko Žilina, ktoré má zase inú nevýhodu, a to je pomerne krátka dráha. To znamená, keď bola linka, myslím, že Praha - Žilina, tak vlastne na tú linku ČSA muselo nasadzovať iba inštruktorov, tam vlastne nelietali bežní piloti, ale len inštruktori, lebo pristátie na tom letisku je proste jednoducho veľmi náročné, na zvyšovanie kvalifikácie skvelé, ale myslím si, že pre bežnú prevádzku sa mnohé letecké spoločnosti jednoducho vyhýbajú tej dráhe. Ja neviem, koľko má metrov, by som klamal, ale proste je rozhodne menšia, možnože dokonca kratšia ako piešťanská, netuším.
No a to isté platí pre letisko Trenčín, ktoré ale má de facto, predpokladáme, trošku perspektívu z pohľadu rozvoja leteckých opravovaní, kde teraz vyzerajú, že môžu prísť nejaké zákazky, ale v podstate podobný osud by mohla mať ako Piešťany a z tohto pohľadu by to chcelo skôr možno nielen sa orientovať na nejakú turistickú prepravu, ale skôr ako rastú huby po daždi popri našich diaľniciach logistické centrá, tak ak by sa podarilo manažmentu utvoriť skôr logistické centrum, nejakú základňu pre nákladných dopravcov, tak to bezpochyby by mohlo byť aspoň nejakým spôsobom východisko dopredu.
Bol tu záujem aj veľkých spoločností, to však zase tieto letiská opäť reagovali štandardne na to spôsobom, že dávali obrovské finančné zábezpeky, ktoré treba, a to odradí, proste niekedy sa ten manažment bojí ísť do rizika, čo im nemôžeme vyčítať a nie je to ich neschopnosť, je to proste styk s realitou, kedy možno ľubovoľné rozhodnutia môžu niekedy viesť následne ku katastrofám, kedy potom všetci ich budú vyšetrovať, že či ste urobili dobre, alebo neurobili ste dobre a de facto chcete, aby sme boli manažéri a zároveň nemôžeme urobiť nejaké riskantnejšie rozhodnutie, ktoré by mohlo prejaviť nejaký pozitívny rozvoj do budúcna.
A rozdiel takisto nie je z môjho pohľadu medzi štátom vlastneným letiskom a privátnym letiskom, lebo nemám pocit, že by letisko Košice nejak extrémne prekvitalo. A to, samozrejme, tuším, že je z hrubej väčšiny už privátne. Jednoducho to sú objektívne fakty našich letísk. Hej, Košice sú, myslím, privátne, Poprad, Žilina, Sliač, nie, Sliač je vojenský, ale má tam civilnú časť a Piešťany majú podobný osud, tam je štát a sem-tam územné celky a samospráva, no a Bratislava má osobitný režim. Ale žiadne z tých letísk, či je v súkromných rukách, samosprávnych alebo štátnych, nevyniká nad tým, pretože sever má konkurenciu v Krakove, južné majú konkurenciu v Budapešti, snáď tie Košice by mali tú najvýhodnejšiu polohu ako najbližšieho bodu k Ukrajine, ale napriek tomu ten rozvoj nie je úplne jednoduchý a, samozrejme, nízkonákladové linky ako urobili svoje štandardnou leteckou prepravou štandardných liniek.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:40 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:45

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, minulotýždňová oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorého som sprevádzal, bola vôbec prvou návštevou Bieloruska na takejto vysokej politickej úrovni od nadviazania diplomatických vzťahov v januári 1993. Stretnutia potvrdili záujem o ďalšie zintenzívnenie politického dialógu na najvyššej úrovni a najmä pretavenie bezproblémového charakteru vzťahov do prehĺbenia obchodno-ekonomickej relácie s dôrazom na jej viacero komponentov. Konkrétne:
- farmaceutický, kde hovoríme o výskume, vývoji, certifikácii preparátov;
- energetický: jadro, plyn, výstavba elektrární;
- drevospracujúci: spracovanie guľatiny;
- a gumárenský, kde hovoríme o technologických linkách pre výrobu pneumatík.
Dôležitým obsahom návštevy bol podpis spoločného komuniké na úrovni premiérov Slovenskej republiky a Bieloruskej republiky, ktoré zadefinovalo spoločné záujmy v bilaterálnom dialógu s akcentom na adresné obchodno-ekonomické projekty. Spolu s tým bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruska o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Za prítomnosti oboch premiérov bolo taktiež podpísaných viacero bilaterálnych komerčných memoránd v oblasti energetiky a spracovania elektrotechnického odpadu.
Druhá časť oficiálnej návštevy pokračovala v regióne, vo Vedecko-výskumnom centre NatiVita v Bešenkoviči vo Vitebskej oblasti, ktoré sa profiluje vo výrobe inovačných onkologických preparátov. Okrem slovenskej kapitálovej účasti významnú pridanú hodnotu tvorí fakt, že centrum synergicky prepojí vedeckú spoluprácu medzi slovenskou a bieloruskou akademickou obcou a výskumným centrom. Za týmto účelom boli v prítomnosti predsedu vlády Roberta Fica a gubernátora Vitebskej oblasti podpísané tri memorandá o spolupráci vo farmaceutike a v oblasti biotechnológií.
Návšteve bola venovaná široká pozornosť. Miestne spravodajstvo okrem samotného priebehu a výsledkov rokovaní ponúklo pozitívny obraz o Slovenskej republike s využitím materiálov Slovenskej agentúry pre cestový ruch s obrazovým prestrihom o Bratislave. Oficiálna návšteva Roberta Fica v Bielorusku tak nielen pozitívne ovplyvnila kvalitu bilaterálneho dialógu, ale bieloruskému divákovi ponúkla aj atraktívny obraz o Slovenskej republike.
Cieľom mojej oficiálnej návštevy Kazachstanu v dňoch 3. - 4. novembra 2016 bolo odštartovať novú, systematickejšiu fázu v bilaterálnych vzťahoch s prehĺbením kontaktov a s konkrétnymi výsledkami. Za 25 rokov svojej nezávislosti si Kazachstan vybudoval v regióne strednej Ázie pozíciu lídra a darí sa mu aj na medzinárodnopolitickej scéne. Znakom uznania krajiny je aj nedávne zvolenie Kazachstanu za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2017 - 2018. Slovensko má záujem o obnovenie bilaterálneho dialógu a vytvorenie vhodných predpokladov na rozšírenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce, ktorá aktuálne nezodpovedá potenciálu oboch krajín. Sme presvedčení o tom, že pre rozvoj tesnejšej spolupráce dlhodobo existujú vhodné predpoklady, no bez aktívneho politického dialógu na vysokej úrovni nemožno očakávať jej efektívne rozšírenie.
Návšteva Kazachstanu dosiahla deklarovaný cieľ, a preto ju hodnotím pozitívne. Počas cesty som rokoval so svojím rezortným partnerom Erlanom Idrissovom, ďalej s predsedom senátu, čiže Hornej komory parlamentu Kazachstanu Kasimom Tokajevom a absolvoval som aj prijatie u prezidenta Nursultana Nazarbayeva. V Astane som sa zúčastnil aj na otvorení slovensko-kazachstanského podnikateľského fóra. Súčasťou mojej delegácie totiž boli taktiež zástupcovia slovenských podnikateľských subjektov, ktorí sa fóra zúčastnili. Konkrétnym výsledkom návštevy je podpis troch memoránd o spolupráci a jedného kontraktu slovenskej a kazachstanskej firmy. V rámci stretnutia zástupcov SARIO a partnerskej zahraničnoobchodnej komory podnikateľov ATAMEKEN bola dohodnutá užšia spolupráca, ktorá by mala byť v blízkej budúcnosti potvrdená zmluvou o spolupráci oboch subjektov.
No a v neposlednom rade v rámci delegácie do Kazachstanu pricestovala so mnou na svoju vôbec prvú návštevu aj čerstvo menovaná komisárka Slovenskej republiky pre účasť Slovenskej republiky na výstave EXPO 2017 v Kazachstane Patrícia Žáčiková, ktorá využila svoj pobyt na rokovania týkajúce sa účasti Slovenska na tejto výstave.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:45 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:50

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň prajem, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister ďakuje za otázku, a teda ja len prečítam to, čo odpovedal.
Kompetencie sekundárneho kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na ministerstve životného prostredia sú najmä sledovanie, vyhodnocovanie a zabezpečovanie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020, prostredníctvom ktorých sa má dosahovať pokrok v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím uznaných dohovorom. Ako vieme, dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby zabezpečili, že osoby so zdravotným postihnutím budú môcť plne využívať svoje práva na rovnakom základe ako všetci ostatní občania.
V rámci spomenutého národného programu je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zodpovedným gestorom, resp. spolupracujúcim subjektom pre šesť opatrení. Ako príklad konkrétnych krokov pri plnení týchto opatrení možno uviesť, že nielen hlavné budovy, ale aj organizácie v riadení ministerstva životného prostredia vytvárajú priebežne predpoklady pre bezbariérový prístup návštevníkov. Napr. Zoologická záhrada v Bojniciach v roku 2015 dobudovala nové centrum environmentálnej výchovy a informačné centrum Natura 2000. Budova nového environmentálneho centra je predovšetkým určená na vzdelávanie širokej verejnosti, pričom celá táto budova je bezbariérová a má zabezpečené bezbariérové chodníky. Vďaka novým priestorom sa rozšírila ponuka vzdelávacích podujatí pre všetky vekové a spoločenské skupiny, čím sa pre ľudí s rôznym zdravotným postihnutím sprístupnili viaceré aktivity a ďalšie podujatia v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
Štátna ochrana prírody prostredníctvom Slovenskej správy jaskýň v zmysle dohody o spolupráci v oblasti vykonávania speleoterapie medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom zdravotníctva zabezpečuje klimatickoterapeutické pobyty vrátane podpory klimatoterapie a všetkých speleoterapeutických pobytov detí vo vybraných sprístupnených jaskyniach, ako Jasovská, Bystrianska, Belianska a Domica.
Štátna ochrana prírody má v jednotlivých národných parkoch a chránených krajinných oblastiach vybudované bezbariérové náučné chodníky. Štátna ochrana prírody taktiež realizuje v rámci environmentálnej výchovy aj špeciálne prispôsobené programy pre občanov so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Ich cieľom je aj osveta v oblasti ochrany prírody a biodiverzity. Za týmto účelom zamestnanci pre environmentálnu výchovu navštevujú zariadenia a domovy sociálnych služieb, špeciálne základné a stredné školy, nemocnice a spolupracujú s občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa orientujú na prácu s marginalizovanými skupinami obyvateľstva.
Štátna ochrana prírody vybudovala a prevádzkuje bezbariérový náučný chodník, Stratenský kaňon v Národnom parku Slovenský raj, je celoročne prístupný a navštevujú ho najmä hendikepované osoby. Informačné panely sú inštalované tak, aby boli dobre čitateľné, osobne na invalidnom vozíku.
Slovenská agentúra životného prostredia v rámci rozvoja osvetovej, vzdelávacej a výchovnej činnosti detí a dorastu s dôrazom na udržateľný rozvoj sa zameriava hlavne na zdravé potraviny, trvalo udržateľnú energiu, čistú vodu a bezpečnú a zdravú dopravu. Prednášky, ktoré zabezpečuje v spolupráci s Rooseveltovou nemocnicou pre deti a mládež, ktorí sú dlhodobo hospitalizovaní.
Bezbariérovosť sídla Ministerstva životného prostredia na Námestí Ľudovíta Štúra 1 v Bratislave je zabezpečená po štvrté nadzemné podlažie osobným výťahom. Len najvyššie piate poschodie je prístupné výlučne po schodisku.
Dislokované pracoviská ministerstva životného prostredia, teda budova na Karloveskej 2 v Bratislave, je plne bezbariérová a budovy na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu 5 a Bukureštianskej 4 v Bratislave sú čiastočne bezbariérové. Webové sídlo www.minzp.sk bolo naposledy v apríli 2016 testované s výsledkom 92 % súladu so štandardmi prístupnosti. Nedostatky, ktoré boli identifikované, mierne porušenie štandardov budú odstránené v blízkej budúcnosti. Na prvý polrok 2017 si ministerstvo stanovilo, že uvedené opatrenia, pri ktorých figuruje ako gestor, resp. spolupracujúci subjekt, bude aj naďalej vyhodnocovať a napĺňať a pokračovať v spomenutých aktivitách, a to najmä z dôvodu, že ministerstvo životného prostredia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:50 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:53

Gabriela Matečná
 

1.12.2016 o 14:53 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:56

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pardon.
Ja by som sa chcela len opýtať, ďakujem za takúto vyčerpávajúci odpoveď. A akurát na ministerstve životného prostredia som bola aj osobne a nevedeli ma nakontaktovať na niekoho, kto by ma nasmeroval na túto problematiku. Čiže tí zamestnanci si tam prehadzovali tento problém z jedného miesta na druhé.
Preto sa chcem opýtať, že či vôbec, keď náhodou sa niekto príde takto informovať o tých, týchto všetkých veciach, ktoré ste povedali, tak na koho sa môže obrátiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.12.2016 o 14:56 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:56

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja môžem možnože odpovedať nielen za ministra životného prostredia, ale aj za nás, za ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, takú istú otázku sme dostali my, neviem, či príde rad na mňa, ale tam je možnosť, máme všade tie strážne služby, ktoré sú tam, informovať ich a dať im zoznam ľudí, na ktorých sa môžte obrátiť, a ja v tomto duchu budem informovať aj jednak moju strážnu službu a poprosím pána ministra, aby tak urobil na svojom ministerstve. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

1.12.2016 o 14:56 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:58

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, sekundárne kontaktné miesto na Ministerstve financií Slovenskej republiky bolo zriadené ako špecializované kontaktné miesto pre informačnú prístupnosť. Implementácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa realizovala na Ministerstve financií Slovenskej republiky od roku 2014 najmä prostredníctvom zamestnanca zo sekcie legislatívnej a majetkovoprávnej, ktorý sa ako člen pracovnej skupiny a zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky podieľal na príprave Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020. Uvedený program rozpracoval dohovor na konkrétne opatrenia týkajúce sa prakticky všetkých oblastí života osôb so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky plnilo najmä opatrenia, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupnosti informačných systémov verejnej správy osobám so zdravotným postihnutím a prístupnosti elektronických služieb poskytovaných štátom týmto osobám. Z opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečilo vo svojich budovách identifikáciu bariér a ich odstraňovanie.
V roku 2016 bola realizovaná úprava hlavného vstupu do budovy na bezbariérový vstup zo strany Kýčerského ulice a bola nainštalovaná plošina na zaistenie priechodnosti schodov pre telesne postihnutých v rámci budovy ministerstva do jedálenskej prístavby. V budove ministerstva sa nachádzajú dve vyhradené sociálne zariadenia pre telesne postihnutých. V roku 2017 bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber dodávateľa výťahu do budovy ministerstva, ktorý bude spĺňať požiadavky bezbariérovosti, pričom bude požadovaná realizácia v roku 2017. Po nainštalovaní tohto výťahu bude zabezpečený bezbariérový vstup a pohyb v rámci budovy ministerstva pre telesne postihnutých.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci manažérstva kvality umožňuje zamestnancom so zdravotným postihnutím dávať návrhy na zlepšenie ich podmienok, ktorými sa ministerstvo následne zaoberá. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnáva 16 osôb so zdravotným postihnutím, čo predstavuje 2,5 % z celkového počtu zamestnancov s rôznym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a plní povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií v rozsahu svojej pôsobnosti venuje maximálnu pozornosť plneniu zabezpečovania práv osôb so zdravotným postihnutím, pravidelne vypracováva a vyhodnocuje plnenie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:58 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:01

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem aj kolegom, že takto obťažujem a pýtam sa všetkých ministrov naozaj jednu a tú istú otázku na sekundárne kontaktné miesta na jednotlivých ministerstvách. Ale ja som sa chcela opýtať priamo na tých konkrétnych ministerstvách, ale tých ľudí som na mnohých ministerstvách jednak nenašla a jednak vôbec netušili, že v podstate takúto tému majú na starosti.
Takže chcela by som práve, aby sa táto situácia napravila a jedno z takých ministerstiev bola aj ministerstvo financií, kde sa márne snažím zistiť odpoveď na otázku, že či aj do rozpočtu bola nejakým spôsobom zakomponovaná a ako implementácia Dohovoru OSN. A do dnešného dňa sa mi podarilo zistiť maximálne telefónne číslo, ale nepodarilo sa mi s danou osobou sa skontaktovať.
Takže moja otázka je, že ako to funguje.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.12.2016 o 15:01 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video