11. schôdza

Ďakujem pekne. Neviem, či sa všetci zľakli, že odišli (povedané so smiechom), ale teda ja som rada, že som tu a že teda poviem aj svoj názor na, na tie veci, ktoré sa dejú okolo sociálnych služieb, takže asi nadviažem na kolegyňu Jurinovú.
Slovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne sociálne služby vyžadujú, a práve preto ho chcem vyzvať, aby išiel do spolupráce s ministerstvom zdravotníctva, aby sme našli viaczdrojové financovanie, a tým pádom by sa dlhšie udržali sociálne služby. Ak to bude len z jedného balíka, a to je zo sociálneho, tak nikdy nebude dosť peňazí. Ak urobíme kumuláciu tých finančných prostriedkov, zrevidujeme, kde nám to uniká v rámci služieb, tak jednoducho tie peniaze v systéme nájdeme.
Dlhodobá starostlivosť sa stane naozaj druhou najväčšou položkou celkových nákladov na sociálnu ochranu obyvateľstva hneď po dôchodkoch. Už vieme teraz, že v rámci I. piliera máme problém s dofinancovávaním dôchodkov. Ak na to pritlačíme ešte dlhodobú starostlivosť pri počte obyvateľstva, ktoré nám rapídne od roku 2015 stúpa, v roku 2026 ich bude viac o 300-tisíc, čo je naozaj obrovské číslo, a musíme sa ako štát, ktorý si ctí dôstojnosť ľudí, na to pozrieť pod drobnohľadom. Treba na to pozrieť spoločne. Musí to byť prierezová vec, či už pravice, ľavice, koalície alebo opozície, tie čísla nás dobehnú všetkých. To znamená, že naozaj je potrebné pracovať na týchto ukazovateľoch.
Aké sú dôvody, ktoré môžu spôsobiť problémy v dlhodobej starostlivosti? Je potrebné povedať, že práve v roku 2017 budeme mať počet občanov nad 80 rokov okolo 170-tisíc. To by až nebol taký problém, keby z roka na rok, to znamená, rok 2016 tam bolo okolo 2 000 ľudí, a rok 2017 pribudne do systému ďalších 2 200 ľudí. To znamená 4 200 ľudí dohromady, a keď berieme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí často sú hospitalizovaní, a keď je to jedna, dve, tri, dá sa to ešte zvládnuť v tej rodine. Ale keď sa pridružujú tie zdravotné komplikácie, tá rodina nedokáže sa postarať doma o toho svojho príbuzného, a preto vzniká tlak v našom systéme typológie služieb práve na ZPS-ky, špecializované zariadenia a zariadenie pre opatrovateľské služby. Sú to tri typy sociálnych služieb, kde sa zamerá pozornosť, ak rodina nezvláda starostlivosť o opatrovaného. Preto si myslím, že to bude riziko. A, dajbože, nech nie. Ale ak, a ak sa nám toto naozaj začne, ale tak prirodzene stávať, pretože ľudia naozaj nad 80 rokov majú takéto problémy, tak jednoducho bude s tým problém.
Druhou, takým rizikovým faktorom alebo dôvodom, čo môže spôsobiť problémy, alebo niečo vyskočí ministerstvu, ja predpokladám, že je práve to, tá skutočnosť, že najčastejšou príčinou invalidity v prvom polroku 2016 boli práve onkologické ochorenia. Títo ľudia práve z roku 2016, kde sa im uznala invalidita, sa nám môžu presunúť do roku 2017, lebo ak naozaj tá rodina prvýkrát stráca príjem, lebo človek dostal onkologické ochorenie, tak nie je možné, aby to zvládol ešte druhýkrát, že sa má o toho svojho príbuzného postarať doma. Tým pádom by dostala rodina dvakrát ranu. Preto to môže byť naozaj rizikový faktor pre rok 2017, pretože ak sa pozrieme na rok 2015, tak práve onkologické ochorenia tvorili druhé miesto v príčine, v príčinách úmrtia ľudí na Slovensku.
Po tretie. Do ZPS-ky, to znamená zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, posledné, to nie je ako dlhodobá záležitosť, ale posledné tri roky začínajú sa prisúvať nie ľudia, ktoré, ktorí v minulosti tam boli umiestnení, niekedy to boli chodiaci ľudia, riešili si možno svoju bytovú situáciu a ešte prišetrili aj dôchodok. Teraz sa tam dostávajú ľudia, o ktorých sa nedokážu postarať doma. Naozaj sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú v ťažkých, v..., v..., v ťažkých fázach odkázanosti.
To sú také tri dôvody, ktoré ja by som nebrala na ľahkú váhu, a tie sa môžu naozaj premietnuť v roku 2017 do problémov ako takých. Čo sa týka počtu ľudí v zariadeniach sociálnych služieb v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb... Kde to mám? Ďakujem, pán kolega. (Rečníčka zobrala do rúk plagát s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
Čo sa týka ľudí, ktorí sú v zariadeniach v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa starajú o ľudí s odkázanosťou, ale gro tvorí, tvoria práve seniori. V domácom prostredí, nesmieme zabúdať, že máme 58 139 opatrovaných, a pokiaľ táto rodina nebude zvládať, ako som hovorila, či už je to onkologické ochorenia, alebo je to, alebo sú to ľudia nad 80 rokov, ktorí sú často hospitalizovaní, bude sa odtiaľ presúvať do zariadení sociálnych služieb. A to je aj riziko, ktoré môže nastať, dajbože, nech nenastane, v roku 2017. Ale môže sa to stať, a čo budeme robiť s tými ľuďmi? Celkove je, ak to sčítame, potrebné povedať, že ide cirka o 87 558 ľudí, ktorí sú v súčasnosti v dlhodobej starostlivosti, alebo môžeme ju zadefinovať do rámca dlhodobej starostlivosti a to je, to je počet obyvateľov jedného krajského mesta, napríklad Prešova. Naozaj preto, preto ako nie je to politický ťah. Je to naozaj taká moja, moja zodpovednosť. Celý život pracujem na charite, vidím, ako sa rodiny trápia. A keď sa ocitnú v situácii, kedy nevedia, kde umiestniť toho starého človeka, tak sú zúfalí. Naozaj idú síce na príspevok za opatrovanie, ale ten je, ten je nízky a vlastne tým sa rodina posúva, čo sa týka kvality života, úplne niekde inde.
Čo sa týka možno vecí, ako sú denné stacionáre, tak ak si porovnáme počet ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, tak v rámci denných stacionárov ich bolo v roku 2015 2 365 a z nich 1 812 bolo v dôchodkovom veku. To znamená, že nejakých 553 sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ktoré sú v produktívnom veku. Môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí ukončili praktickú školu alebo iné vzdelávanie, ale v systéme špeciálneho školstva a tiež sa ocitajú v denných stacionároch. Ja si myslím, že ministerstvo urobilo dobre, aj keď teraz sa mu to vyčíta, že prebralo zodpovednosť za denné stacionáre namiesto obcí v takom možno úmysle, že predsa len tí ľudia niekde majú patriť. Len tým, že naozaj sa to prebujnelo do nejakých možno nekalých praktík určitých poskytovateľov, sa to teraz berie, že teda je s tým problém, nie sú na to peniaze. Ale pravá, pravý dôvod a pravá filozofia bola zodpovednosť štátu, lebo si uvedomovali, že tí ľudia niekde patria. A preto možno naozaj treba nastaviť podmienky, aby sa nezneužívalo, ale zase aby sme neišli fakt za hranice, že pre tých pár poskytovateľov, ktorí, ktorí zneužívajú sociálne služby na možno otáčanie peňazí, budeme trestať aj ďalších, a v podstate nám odídu z trhu ľudia, ktorí, ktorí sú tam dneska umiestnení, a to je 2 365 ľudí.
Ak by som prešla možno k pozmeňovákom, prečo hovorím o tom a navrhujem ísť pri denných stacionároch z 80 hodín na 60 hodín. Práve pre tých odkázaných, ktorí sú v päťke a šestke. Každý má predstavu, že do denných stacionárov sa zaraďujú len ľudia s tým nižším stupňom odkázanosti. Ale nie je to vždy tak. Práve ľudia, ktorí prešli špeciálnym školstvom, sa ocitajú v denných stacionároch z toho dôvodu, že tá rodina sa potrebuje odbremeniť, a teda navštevujú toto zariadenie. Alebo sú to starí ľudia, ktorých nablízku nie je iné, iný typ sociálnej služby a nevedia byť umiestnení v inom zariadení, tak prichádzajú aj s odkázanosťou VI a V do najbližšieho zariadenia, ktoré v rámci mesta alebo obce je, a to sú spravidla denné stacionáre.
Vrátim sa k filozofii. Toto štát naozaj chcel, aby pomohol týmto ľuďom. A oni pokiaľ dnes budú mať nariadené práve tie päťky a šestky, že majú byť 80 hodín mesačne v tomto zariadení, lebo ináč poskytovateľovi sociálnych služieb nebude uhradená platba za takéto miesto, tak sa stane jedna vec. Z pohľadu poskytovateľa začnú byť ľudia v päťke a šestke nie veľmi atraktívnou cieľovou skupinou a začnú točiť tých, ktorí majú ľahší stupeň odkázanosti. Práve päťka, šestka, ktorá bola umiestnená v denných stacionároch, sa vytlačí z denných stacionárov a bude prechádzať do iného typu sociálnej služby, ktoré, ktoré sú drahšie pre štát a ktoré už vlastne riešime, a to sú ZPS-ky a ZOS-ky. Preto si myslím, že ak chceme predísť špekulantom, tak práve by sme nemali zabudnúť na tých, ktorí poskytujú sociálnu službu v tých, v rámci tých denných stacionárov. Ja som hovorila aj štátnemu tajomníkovi, že ja sa naozaj obávam o tých ľudí, ktorí majú päťku a šestku odkázanosť, a tí ostanú niekde v tej rodine zase zaťažení a tá rodina bude tak enormne zaťažená, že zase nám prejdú do ZPS-iek, ZOS-iek alebo špecializovaných zariadení, ktoré sú pre štát drahšie. Ja by som to z toho titulu znížila na 60 hodín, lebo keď si predstavím tie, tie tri odborné činnosti a stravovanie, viem si predstaviť, že kvalitná sociálna služba so sociálnou rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom sa dokáže v rámci tých 60 hodín mesačne uskutočniť, aby naozaj ten človek dostal to, čo má dostať v rámci sociálnej služby.
Ďalší bod, ktorý je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, je bod, kde, tiež si myslím, že je nešťastným riešením, že všetky zariadenia sociálnych služieb budú mať štandardy od 1. 1. 2018, len jeden, ten denný stacionár bude mať pritvrdené tie personálne podmienky od marca 2017 a tým pádom sa mi to zdá nevyvážený stav kvôli tomu, že my sme možno niečo, neviem, či zanedbali, či, či sme nepostrehli, že tí ľudia vlastne v tom podnikajú a nerobia veci tak, ako majú, ale teraz potrestáme aj tých ostatných.
Práve k tomu slúži pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prednesiem. Čiže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvii Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 41 v § 78b ods. 8 písm. c) sa za slová "80 hodín" nahradzujú slová "60 hodín". Odôvodnenie som povedala.
2. V čl. 1 bode 58 v § 110a a odseku 4 sa za slová "od 1. marca 2017" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2018".
3. Článok 1 sa dopĺňa bodmi 61 a 62, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a a v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur sa nahrádza sumou 435 eur a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur.
62. V prílohe č. 6 sa v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur nahrádza sumou 435 a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur."
Poprosím, aby sa hlasovalo o týchto bodoch samostatne.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Shahzad.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.
Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne pani poslankyni Shahzad.
Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Hovoríme o tzv. jasličkovom zákone, preto som si dovolila pred vás predstúpiť aj ja ako zriaďovateľka takýchto jaslí. Od roku 2009 v podstate som v tomto v týchto službách podnikala, mám teda nejaké praktické skúsenosti a po prečítaní návrhu zákona som sa rozhodla podať aj nejaké pozmeňováky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste mnohí z vás podpísali, dokonca viac ako potrebný počet. Myslím si, že tieto pozmeňováky, čo sa týka teda praxe, majú hlavu a pätu a veľmi rada vysvetlím, z akého dôvodu, ale na začiatku by som len tak ako rada povedala, viacerí už ste počuli, prečo je jasličkový problém zákon, a počuli sme veľa výhrad, ale jednu vec chcem povedať jasne a zrozumiteľne ako, ako zriaďovateľ takýchto jaslí.
Chcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.
To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.
A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".
O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.
Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:
"Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa
a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,
b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."
O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.
Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.
Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. (Potlesk.) Na vaše, na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

Ja by som ešte chcela predsa len tú bezbariérovosť uviesť na pravú mieru, lebo nie som za to, aby, aby tie zariadenia, o ktorých ste hovorili, boli bezbariérové len niektoré. Oni naozaj musia byť bezbariérové všetky. Akurát som súhlasila s tým neskorším termínom, ktorý navrhujete, a to preto, aby sa tieto najprv dali do poriadku zákony a vyhlášky, ktoré sa týkajú stavieb, aby bolo jasné, akým spôsobom treba postupovať. Samozrejme, je problém, aby sa debariérizovali zariadenia, ktoré už, už existujú, a vznikli za iných podmienok. Koniec koncov to nevedia dodržať ani mnohé ministerské budovy, hoci sa o to dlho snažia, a stále nie sú bezbariérové.
Ale som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.
A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.

Pán poslanec Mihál, s faktickou nech sa páči.

Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.

Pani poslankyňa Cigániková, chcete reagovať na faktické? Áno, prihláste sa.
Nech sa páči.