11. schôdza

S faktickými poznámkami nikto.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka.

Príjemné popoludnie prajem, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ani sa netajíme, že návrh tohto zákona je naozaj takým odrazom prijatia novely rokovacieho poriadku, ktorú napriek všetkým upozorneniam aj vetu prezidenta parlament, resp. koaliční poslanci schválili vlastne tento týždeň.
Keby som prirovnal parlament k futbalovému zápasu, tak by som povedal, že to, čo sa zmenilo, je to, ako by naozaj neprišiel na zápas, ktorý by bol dohodnutý medzi dvoma mužstvami, rozhodca, a tak by sa dohodli alebo určil by jedno mužstvo, že rozhodcom bude kapitán toho silnejšie mužstva, že tak to bude. Asi by, asi by nebolo čudné, že by sa tí hráči bránili a povedali by, že to teda nie, pretože to nebude nestranné. My si aj myslíme, že novelou rokovacieho poriadku – a upozorňovali sme na to v rozprave k tej novele, ktorá bola opakovane viackrát pertraktovaná v prvom čítaní, v druhom čítaní, po vrátení prezidentom –, že nastáva takýto prípad, a preto sme to aj na tlačovej konferencii povedali, že v tom prípade, ak sa chceme teda inšpirovať, tak potom sa inšpirujme dôsledne a naozaj urobme potom toho rozhodcu, ktorým sa po novele rokovacieho poriadku stáva predseda Národnej rady. Namiesto kapitána sa stáva rozhodcom, tak z neho urobme niekoho nestranného. To znamená, nech naozaj nasleduje tie krásne vzory západnej demokracie a nech potom tá druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte, to je veľmi významná, ktorým je post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, nech je teda nestranná.
Niekto sa možno bude čudovať a hovoriť, ale veď sa do nášho parlamentného poriadku nehodí, nie je to zvyklosťou, v Británii to má možno iné súvislosti. Áno, ak sa používa takáto, takáto, takáto argumentácia, tak v tom prípade potom treba túto argumentáciu použiť a bolo by treba použiť aj na tú novelu rokovacieho poriadku. A preto žiadame vašu podporu a prosíme vás o podporu v tomto prípade, aby, ak chceme uplatňovať tento rokovací poriadok, tak aby naozaj bol zabezpečený nestranným predsedom Národnej rady.
A ešte by som si možno dovolil povedať takú troška, také zjednodušenie, čo sa týka obmedzenia času, že možno by sme to prirovnali k futbalovému zápasu, kde futbalisti by povedali, že 90 minút, to je, to je príliš dlho, my sa ponáhľame domov, a tak, a veď o výsledku je rozhodnuté, veď jasné, my sme silnejšie mužstvo, tak budeme hrať len 70 minút. Takže my sme si tu takto poobmedzovali časy, skracujeme rozpravy. Keď sme už pri tom futbale, tak mi napadla aj takáto paralela.
Takže ďakujem za vypočutie aj za podporu.

S faktickou poznámkou nikto.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja stručne vyjadril k návrhu ústavného zákona, ktorý by mal predsedu parlamentu prinútiť vyzliecť stranícke tričko a byť nestranným predsedom parlamentu, tak ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.
Ja úplne rozumiem motívom, ktoré viedli predkladateľov návrhu zákona k tomu, že to predložili, a do istej miery ich aj chápem. Je to zaujímavý nápad a je to v podstate nastavenie zrkadla vládnej koalícii za to, čo spravila s rokovacím poriadkom, keď si z rokovacích poriadkov iných krajín povyberala veci, ktoré sa jej práve hodili, a teraz opozícia prichádza s návrhom, keď si tiež z roko... alebo z parlamentnej tradície a z parlamentnej kultúry niektorých krajín vybrala nejaký návrh alebo nejakú úpravu, ktorá by sa jej hodila.
Je dôležité nastavovať zrkadlo, len trochu by som dovolil vysloviť pochybnosť, že či je najvhodnejšou formou nastavovania zrkadla návrh ústavného zákona, návrh na zmenu ústavy. Možnože by sa našiel aj nejaký jednoduchší spôsob, akým koalícii odkázať, že to, čo spravila s rokovacím poriadkom, nebolo správne, a ako som povedal, chápem tie motívy, teda rozumiem im a do istej miery s nimi aj súhlasím, len mám trochu problém s tou formou, lebo ak sa chceme vážne baviť o tej veci, tak myšlienka, že predseda parlamentu by na Slovensku nemal byť členom politickej strany, vôbec nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, tak ako nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, že sa bude časovo limitovať vystúpenie poslancov v rozprave, to uznávam, ale z vecného, z vecného hľadiska si myslím, že ten návrh nemá iné opodstatnenie ako to nastavenie zrkadla.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. 
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Ďakujem pekne kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Je pravda, že ústavný zákon je natoľko dôležitý, že by sa nemal meniť pri každej príležitosti, na druhej strane do rokovacieho poriadku tým, že právomoci a povinnosti predsedu Národnej rady boli zakotvené v ústavnom zákone, tak nedalo sa to nejak čisto právnicky ošetriť, len v rokovacom poriadku, ale rozmýšľali sme aj o tom, že tak ako niektoré iné štáty, že by sa táto podmienka dala napríklad do etického kódexu, ktorý teda nemáme, ale niektoré parlamentné demokracie to majú zakotvené aj v nejakých neformálnych dokumentoch. Otázkou však nie je, že kde to je, či to je v ústavnom zákone, alebo je to niekde inde, otázkou je, ako sa tá nestrannosť dodržiava. Niektoré krajiny tú formálnu podmienku ani nemajú, no ich predseda je skutočne nestranný a objektívny, že snaží sa rovnakým metrom pristupovať aj k opozičným, aj ku koaličným poslancom. A u nás, naopak, máme tú tradíciu, že aj máme zákony a aj tak sa nedodržiavajú, ak nebudem spomínať napríklad majetkové priznanie a iné.
Ale ináč súhlasím s tou filozofiou, že ústavný zákon je veľmi dôležitý, takže len sa to v tomto prípade nedalo spraviť ináč.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Remišová, ja som ten ústavný zákon spomenul nie ako tú úplne podstatnú vec, ja si napríklad nemyslím, že je veľmi dobrý nápad nastavovať zrkadlo napríklad návrhmi zákonov a onedlho tu budeme mať taký návrh zákona na programe, ktorý nastavuje zrkadlo skutočnosti, že si predseda vlády Robert Fico nepreberá doporučené listové zásielky, a tým sabotuje nejaké súdne konania, čo je, samozrejme, že odsúdeniahodná vec, ale riešiť to zrejme nie úplne vážne mysleným návrhom zákona tiež nie je najlepší nápad.
Pokiaľ ide o tú vecnú stránku, tak naozaj ak by sme sa bavili oslobodení od toho momentu nastavovania zrkadla a rozmýšľania pod vplyvom zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola koalíciou násilne a proti vôli opozície a napriek vyslovenému a zdôvodnenému nesúhlasu pána prezidenta opätovne pretlačená touto Národnou radou a čoskoro nadobudne účinnosť, keď sa pozrieme len na vecnú stránku tohto návrhu, tak ako som povedal aj vo svojom vystúpení, nemyslím si, že by, že by myšlienka, že predseda Národnej rady nemá byť členom politickej strany, zodpovedala politickej tradícii, ktorú u nás máme, ani si nemyslím, že je to vec, ktorá sa dá nejako alebo by sa mala diktovať zákonom. Sú krajiny, kde to, kde to vyplýva z politickej tradície, politickej kultúry, tam je to úplne v poriadku, tam zrejme na to netreba žiadny zákon. Podobne ako v ústave nemáme napísané, že prezident musí byť nečlen politickej strany, napriek tomu to všetci doterajší prezidenti rešpektovali, ak aj pôvodne boli členmi nejakých politických strán.
A to je myslím cesta, nie to, že dávať niečo takéto do zákona.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu zák..., návrhu poslancov Zsolta Simona, Jozefa Rajtára, Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 300, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 307.
Dávam slovo poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona, Jozefa Rajtára a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 300.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, s kolegami predkladáme návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
O čo ide v tomto návrhu zákona? Občania tejto krajiny majú právo sa dozvedieť už dnes strašne veľa vecí. Ale Slovenský pozemkový fond napriek tomu, že aj podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti údaj o cene pozemku, ktorý vlastní štát alebo štát predáva, nie je osobným údajom, Slovenský pozemkový fond na svojom internete pri zverejnení zmlúv údaj o cene začierňuje. To znamená, že nie je možné, aby sa verejne ktokoľvek mohol sa dozvedieť, že Slovenský pozemkový fond ako nakladá s majetkom štátu. Je v záujme každého občana a ja si myslím, že aj vládnej koalície, a preto sa obraciam teraz na predstaviteľov vládnej koalície, aby tento jednoduchý návrh podporili, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond, že pri nakladaní s majetkom štátu zverejnia okrem tých údajov, ktoré už dnes zákon im ukladá zverejniť, zverejniť aj cenu, za ktorú to učiní. Keď pozemkový fond vydáva reštitučný nárok, tak sa postupuje podľa osobitných predpisov. Tie osobitné predpisy určujú spôsob ocenenia tých pozemkov, ktoré sa použijú na reštitúcie, a tie sú platné od roku 1992, odkedy sa, prvýkrát reštitučný zákon vstúpil do platnosti, ale sa nazdávam, keď Slovenský pozemkový fond má právo nakladať s pozemkami štátu a spravuje aj pozemok neznámych vlastníkov, tento pozemok predáva, lebo pri nájmoch, keď pozemkový fond dá pozemok do nájmu, tak vidíte, komu dal do nájmu a za koľko. Keď ho predá alebo zamení, tak už tú cenu nevidíte. Keď niekto chce podvádzať alebo klamať na pozemkovom fonde, to je ideálna cesta, lebo neviete ho verejne odkontrolovať, či koná tak, ako to zákon káže, alebo koná v rozpore so zákonom. A keď táto krajina, sa občania môžu dozvedieť, za koľko sa predalo SPP, za koľko sa privatizovali veľké štátne majetky, za koľko sa vykupuje pozemok pod diaľnice, tak potom si myslím, že aj s kolegami sme presvedčení, že je namieste, aby Slovenský pozemkový fond zverejnil a musel povinne zo zákona im prikázať, aby zverejnili.
A chcem apelovať na kolegov z vládnej koalície, ak tento, chcem povedať, že sme pripravení na konštruktívnu zmenu, doplnenie tohto návrhu zákona tak, aby to bol naozaj účinný prostriedok. Keď vládna koalícia predložila návrh na podnet ministerky spravodlivosti, aby sme, aby sa odhalili, kto obchoduje so štátom, kto sa podieľa na štátnych zákazkách, aby sme videli, aby schránkové firmy sa nemohli skrývať, tak si myslím, že je namieste a je oprávnené očakávať, že poslanci aj vládnej koalície zahlasujú za tento návrh zákona, aby Slovenský pozemkový fond bol zo zákona povinný zverejňovať cenu, za ktorú predáva, zamieňa pozemok štátu. Nakladá nie so súkromným majetkom, nie je možné povedať, že pôda, ktorá sa zamieňa alebo predáva sa, mení sa, mení majiteľa a robí to štát a štátni úradníci, aby sme utajili, za koľko.
Vie mi niekto z vás, kolegyne a kolegovia, povedať, aký dôvod vedie k tomu, aby sme nezverejnili, za akú cenu štát nakladá so svojím vlastným majetkom? Vie mi niekto povedať, prečo je tento údaj potrebné utajiť pred verejnosťou, keď vieme, že kde, vieme v ktorom katastri, vieme pre koho, ale nevieme za koľko? Bez tejto, tohto údaju nie je možné povedať, že je to správne a spravodlivé riešenie, a preto k tomu, keď už aj táto vláda na minulej, pred časom schválila ten zákon proti tým schránkovým firmám, ide cestou transparentnosti, tak očakávam a sme pripravení na konštruktívny prístup pri druhom a treťom čítaní, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond silou zákona, aby zverejňoval aj cenum, za koľko.
Ja si myslím, že každý, kto dostane reštitučný nárok od štátu a štát mu plní jeho reštitučný nárok, tak by sme sa mali dozvedieť, že tam, kde tú pôdu mu štát poskytol, tak za akú cenu poskytol. Áno, ja viem, že tie ceny sú lacnejšie, lukratívnejšie, ale predsa stanovil ich zákon, ako treba ich vypočítať. A keď v Ivanke pri Dunaji štát vydáva pozemky alebo predáva tie pozemky, tak potom tiež si, očakávam, že aj tam by mal uverejniť, že vydal som alebo predal som pozemok za takúto sumu pre Fera Mrkvičku. Nie je možné povedať, že ale cez tento údaj sa dá posudzovať nejaký vplyv, že ten človek, ktorý to kupoval, je majetný alebo nemajetný. Je to majetok štátu, v čase, keď sa to predáva, je treba uverejniť cenu, za ktorú to štát predáva. Každý, kto chce obchodovať so štátom, musí si túto povinnosť strpieť. Rovnako ako platí pravidlo, že všetky zmluvy sú platné so štátom vtedy, keď sú zverejnené na internete. Ale nezverejniť cenu, za ktorú štát nakladá svojím vlastným majetkom, a utajovať ju pred občanmi tejto krajiny, je nemiestne. Preto žiadame s kolegami o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.