11. schôdza

Jofo, bavili sme sa o týchto dvoch pozmeňovákoch. Ja tu mám možno ešte aj jedno také číslo, ktoré by mohlo aj podporiť tvoj návrh. Dávali sme dneska alebo dáme tlačovú správu, kde od nás Vlado Sloboda vyčíslil, že pokiaľ by si chceli aktivovať elektronickú schránku v tom celom procese, to znamená od začiatku, ako si potrebujú vybaviť ten občiansky preukaz, a na tom mieste vybavovacom by im to trvalo 15 minút, všetci tí, ktorých sa to týka, by si to chceli takto vybaviť, tak by to trvalo pol roka a zabralo by to prácu 70 z 86 pracovísk a museli by na tom robiť naozaj osem hodín denne a päť dní v týždni. Tento údaj sa ale vzťahuje k začiatku, kedy sa naozaj o tom celom začalo hovoriť. To znamená k júnu tohto roka.
Dneska tu máme situáciu, kedy, ako máme poslednú informáciu, 24 % zo všetkých tých štatutárov už má aj občiansky a má už aj ten, ten aktívny ZEP. To znamená, tá doba už neni pol roka, možno, že by to boli štyri mesiace, ťažko povedať, ale ak by sme to opätovne predĺžili, nastáva iná otázka, či by sa tí ľudia zase nespoliehali na to, že tak posúvate to, tak zase mám viacej času, či by naozaj využili práve to prázdninové obdobie na to, aby to, aby to, aby išli na tie úrady a aby si to povybavovali. Toto je, bohužiaľ, v našej slovenskej náture, ale však pobavme sa o tom ešte, netvrdím, že ten septembrový termín nemusí byť zlý. Ten decembrový, sa mi zdá, že to je v podstate tá istá situácia tohto roka, kedy naozaj už máme pomaly sviatky a ľudia majú hlavu kdesi úplne inde. Čiže keď, tak pobavme sa o tom septembrovom.
Ďakujem.

Práve preto som predkladal možno dva alternatívne návrhy, možnože tak ako kolega z opozície, tak sa nad tým bude zamýšľať aj väčšina tohoto parlamentu a tých argumentov je viacej, ak som pochopil ten tvoj, je dosť na hrane samotná technicko-personálna obslúžiteľnosť toho, aby sa to dalo takpovediac zadministrovať v prípade, že potrebujeme doplniť ešte 76 % subjektov, čo je podporný argument na to, aby sme lehotu predĺžili, a nehovorili o číslach, ktoré by neobsahovali ani možno nejakú zadefinovanú hranicu 80-90 % subjektov, ktoré by to mohli zvládnuť. Uvidíme, ako sa s tým vysporiada navrhovateľ. Jeden alebo druhý, alebo tretí argument hovorí v prospech toho, aby tá lehota bola dlhšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Malý komentár k tomu teda ako, ak budete diskutovať o tom, či podporiť alebo nepodporiť niektorý z pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že k dnešnému dňu z 211-tisíc podnikateľov, ktorí majú právo vstupovať do 270 tisícoch schránok, má už viac ako 100-tisíc vydaný občiansky preukaz s čipom a z týchto 100-tisíc má už dnes 66-tisíc alebo skoro 67-tisíc už vydaný aj bezpečnostný osobný kód. Čiže z 211-tisíc už 66-tisíc podnikateľov je vybavených na komplet, tých ďalších 40-tisíc si musí ísť len aktivovať BOK, občiansky už má, a teda reálne nový občiansky spolu s BOK-om si musí vybaviť ešte asi 100-tisíc podnikateľov, čo je polovica terajšieho stavu.
Preto dávam naozaj na zváženie, či nevyjde nazmar aj intenzívna kampaň, tak ako hovoril aj pán poslanec Galek, kedy sme vytvorili už relatívne slušný tlak, a ten nárast oproti týždeň z týždňa je to, 8 - 9-tisíc ľudí týždenne sa vybaví naviac ako bežne predtým, aby sme možno ponechali ten, ten tlak, a pretože ak predĺžime na september, to vyzerá síce fajn, ale ja považujem dva mesiace prázdnin za úplne stratené, vtedy nepôjde úplne nikto si nič vybavovať, každý chce oddychovať, takže dávam na zváženie, či by sme predsa len nemali zotrvať na termíne 1. 7., a skôr sa venovať intenzívne kampani a rozprávaniu o tom.
S vami absolútne súhlasím, ja som nepovedal, že médiá nemajú informovať, médiá majú informovať. A ešte duplom ste správne povedali, že správne povedali, že dokonca, ja neviem, či v zákone o verejnoprávnej televízii a rozhlase, nie je v zákone dokonca napísané, že je povinnosťou informovať o takých veciach, ktoré sa v štáte dejú. Nebudem komentovať, čo je vždy skôr hlavným predmetom spravodajstva, ktoré viac je asi bulvárnejšie ako, ako faktografickejšie, a prečo sa tieto informácie cez verejnoprávne médiá nedostávajú k ľuďom bez toho, aby bolo potrebné platiť ťažkú kampaň.
Takže ešte raz, kolegovia poslanci a poslankyne, zvážte, či predsa len nepodržať termín, ktorý je navrhnutý v zákone, pretože potrebujeme vybaviť ešte 100-tisíc ľudí, a to, si myslím, za šesť mesiacov ešte vrátane dní, ktorí dnes pod tlakom kampane ešte pôjdu do... aj tento týždeň, aj budúci si vybavovať veci na inšpektoráty alebo teda na oddelenia dokladov. Myslím si osobne, že by sme mali byť v tomto ambicióznejší a tých šesť mesiacov je, myslím, relatívne slušná doba, ktorú sme poskytli navyše ľuďom, aby si to, resp. sedem, pretože december ešte ani poriadne nezačal. Takže dávam na zváženie a skôr by som sa prikláňal k tomu, aby sme to už ďalej nepredlžovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani navrhovateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k tomuto návrhu. Je to návrh, alebo resp. včera sme schválili rokovací poriadok, okolo ktorého bola veľmi rozsiahla debata a môžeme skonštatovať, že tá debata teda dopadla tak, že veľa sme toho povedali, ale nakoniec sa to udialo všetko v scenáre, v scenári koalície a vyústilo to teda do poriadku, ktorý, koalícia dúfa, že príde, a s tou úpravou.
My však stále trváme na tých názoroch, ktoré sme prezentovali, a len skutočnosť ukáže, do akej miery to bude objektívne. A práve naše pochybnosti o tom, ktoré sme aj deklarovali v rozprave rôznymi argumentami, pochybnosti o tom, že táto nová úprava môže priniesť poriadok do tejto rokovacej sály, poriadok do správania poslancov v Národnej rade, vyústilo aj do toho, že prichádzame vlastne alebo teda kolegovia z nášho klubu prichádzajú s týmto návrhom, ktorý je opäť podľa tých slov, ako sme aj počuli v argumentácii koaličných kolegov, poďme sa inšpirovať tým, čo je v okolitých krajinách. Takže podľa vzoru inšpirácie okolitých krajín. A bola tu rozsiahla debata o tom, čo všetko v okolitých krajinách je. A bolo tu aj vznesených veľa argumentov na margo toho, že koaliční kolegovia, ktorí priniesli novelu rokovacieho poriadku, tak si vybrali len tie veci, ktoré im vyhovujú a ktoré sa im páčia, a opomenuli dôležité prvky, ktoré v zahraničí fungujú a majú veľký súvis s tými ostatnými prvkami, ktoré koaliční kolegovia priniesli.
Takže na základe toho, keďže sme pozerali, a teda resp. kolegovia si dali takú, by som povedal, rozsiahlu prácu v tom, že, že prezreli tieto návrhy a hľadali súvislosti, tak sme videli, že nedá sa len tak čerpať zo zahraničných rokovacích poriadkov bez toho, aby sme hľadali aj súvislosti. A keď sme takto prekopávali tie rokovacie poriadky zahraničia, tak sme našli jednu veľmi dôležitú súvislosť, ktorá súvisí s tými ostatnými prvkami, a toto je podľa nás taká tá najvýznamnejšia alebo taká najreprezentatívnejšia z hľadiska prinášaných zmien, že ak tu chceme nastoliť poriadok a ak tu naozaj má byť predseda Národnej rady - nazvem to tak pracovne - mať nadpráva, či už z hľadiska arbitra udeľovania pokút, alebo z hľadiska neobmedzeného času, a o tom by sme tu zase mohli veľmi dlho rozprávať, pretože videli sme, že naozaj tá názorová debata tu bola a pripustenie tých argumentov bolo už menej, tak prišiel tento návrh, že dobre, ak teda to myslíte naozaj vážne, tak pristúpte k tomuto kroku, že pán predseda Národnej rady, ak má byť v pozícii arbitra, tak nech sa vzdá svojho straníckeho trička. A lebo ono svojím spôsobom, povedzme si na rovinu, je to určitá deklarácia záujmu o ľudí, o ľudí jednak tohto pléna, ale aj o to, o záujme ľudí, občanov Slovenskej republiky. Pretože veľa sa tu argumentovalo práve aj tým, že občania Slovenskej republiky sú pohoršení tým, ako sa tu v Národnej rade správame, aká je tu atmosféra, aká je tu kultúra. To bol vlastne aj taký deklarovaný pánom predsedom Národnej rady, pánom Dankom bol deklarovaný dôvod, prečo prichádza s týmto rokovacím poriadkom, aby vniesol kultúru, na ktorú sa ľudia budú ochotní pozerať.
Ale my teda hovoríme O. K., dobre, ak sa chceme teda baviť takýmto spôsobom a chceme priniesť alebo teda pán predseda chce byť tým nositeľom prínosu tej kultúry, tak naozaj musí byť nestranný. Pretože mať stranícke tričko je úplne prirodzené, že hájite záujmy a myšlienky vašej strany, ktoré je deklarované pred voľbami programom, a tým pádom je do značnej miery tendenčné, ale prirodzené, myslím si, že však rozumieme tomu, že to je správne, že každý má nejaký, nejaký smer, ktorý, s ktorým prichádza do parlamentu, ktorým by chcel tú krajinu riadiť, a zároveň aj určité praktiky. A my vidíme históriu alebo videli sme históriu aj Slovenskej národnej strany, históriu praktík, ktoré tu boli, a povedzme si na rovinu, to sa nedá zo dňa na deň zmeniť. Áno, je tu nový predseda Slovenskej národnej strany, ktorý teda deklaruje, že prináša novú kultúru. Jeho história ukazuje, do akej miery je to dôveryhodné a relevantné, ale zase na druhej strane zo skúseností vieme aj z histórie, že niektoré veci sa nedajú vykoreniť zvečera do rána.
A preto ak predseda Národnej rady chce objektívne riadiť Národnú radu, a po vzore zavádzania všetkých tých zmien inšpirovaných krajinami v Európskej únii prichádzame aj my inšpirovaní krajinou Spojeného kráľovstva, kde hovoríme, zoberme si teda, keď si už berieme ten balíček, priberme tento jeden veľmi zmysluplný prvok, ktorý úplne dá taký punc, taká tá čerešnička na torte dá punc tomu, že pán predseda Národnej rady to naozaj myslí úprimne, myslí to vážne a má to premyslené do dôsledku a dokonca že chce teda veľmi zodpovedne a objektívne pristupovať ku všetkým poslancom a vyzlieka si vlastne kabát koaličný, a vyzlieka si kabát aj stranícky. A v takom prípade je ochotný, alebo nielen kabát, by som povedal, okuliare, lebo povedzme si na rovinu, aj ten koaličný, ten koaličný kabát alebo tie koaličné okuliare majú dosť silnú optiku, a naozaj v tých zlomových momentoch, lebo bavíme sa o zlomových momentoch, lebo keď si to prenesieme do takého právnického jazyka, vieme, že zmluvy sa píšu práve pre časy, kedy prichádzajú zlomové, náročné časy, kedy sa nezhodneme, vtedy sa vytiahnu zmluvy a verím, že právnici mi toto potvrdia, aby sa nazrelo do nich, ako to tam je napísané, ako to je myslené, a o tie sa opiera.
Takže práve pre tieto zlomové momenty, pre zachovanie tej objektivity je dôležité tú stranícku, ale aj tú koaličnú optiku zložiť, aby ten predseda Národnej rady na základe nového rokovacieho poriadku z funkcie, ktorá mu na základe nového rokovacieho poriadku bude prislúchať, aby proste dokázal zabezpečiť rovnaké práva každému poslancovi v tejto rokovacej sále, pretože potom vieme aj my nazerať na to, áno, lebo teraz v tomto prevedení, ako to je, ak my ako opoziční poslanci máme priznať, resp. rokovací poriadok, 76 to bolo, myslím, hlasov, čiže v skutočnosti koalícia si to odhlasovala, opozícia sa zdržala alebo neviem, dokonca proti sme boli. Čiže my sme s tým nesúhlasili a nemáme dôveru v to, že by pán predseda Národnej rady zastával aj naše záujmy, a spôsob, akým to môže rehabilitovať, akým môže ukázať, že áno, som aj vaším predsedom, ako hovorí, že je predsedom všetkých poslancov, tak toto je práve to gesto, ktorým by vykročil smerom ku nám a povedal: "Myslím to natoľko vážne, že chcem reprezentovať aj váš názor, chcem reprezentovať a chcem načúvať vášmu názoru a budem hájiť aj vaše záujmy, aby tu naozaj v Národnej rade mohol byť pokoj, aby tu nebola nadvláda jednej silovej skupiny, tak si preto vyzliekam tento stranícky a koaličný kabát, dávam si dole túto stranícku optiku, aby som bol objektívnym rozhodcom, keď to tak poviem, alebo objektívnym predsedom."
Toto by bol pre nás taký prvý náznak tej uveriteľnosti toho, že tu nejde len o nejaké silové vymedzenie a silové schválenie rokovacieho poriadku, lebo pamätáme si na výrok ešte pána Pašku, ktorý svojho času povedal, že na to, aby bol rokovací poriadok dobrý a silný a uplatniteľný v Národnej rade, musí byť schválený minimálne 130 poslancami. To sa v našom prípade nestalo. Nestalo sa to ani v prípade ústavnej väčšiny. Stalo sa to len v tesnej, ani nie plnej a, by som povedal, koaličnej väčšiny, a preto nemáme tú dôveru toho, že by pán predseda Národnej rady pán Danko mohol hájiť naše záujmy, a preto prichádzame aj s týmto návrhom.
Snažil som sa to krátko, trošku mi to trvalo, ale chcel som naozaj tak veľmi explicitne vykresliť, ako sa na to pozerám ja alebo teda viacerí kolegovia z nášho klubu, prečo je to pre nás tak dôležité a prečo si myslíme, že práve schválenie tohto návrhu by bolo aj od koaličných poslancov takým gestom, že naozaj s tým rokovacím poriadkom ste to mysleli úprimne a mysleli ste to úprimne v prospech všetkých kolegov, nielen v prospech seba a svojich záujmov, lebo tak, ako je to teraz postavené, a dokonca by som to postavil ešte do takej väčšej logickej páky, že ak tento zákon neprijmete, tak vlastne tým len deklarujete, že ste s tým rokovacím poriadkom to nemysleli úprimne, že ste to mysleli len v prospech seba a v prospech vlastne vašich záujmov.
Tak ďakujem za pozornosť, odovzdávam slovo Richardovi Vašečkovi.

Príjemné popoludnie prajem, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ani sa netajíme, že návrh tohto zákona je naozaj takým odrazom prijatia novely rokovacieho poriadku, ktorú napriek všetkým upozorneniam aj vetu prezidenta parlament, resp. koaliční poslanci schválili vlastne tento týždeň.
Keby som prirovnal parlament k futbalovému zápasu, tak by som povedal, že to, čo sa zmenilo, je to, ako by naozaj neprišiel na zápas, ktorý by bol dohodnutý medzi dvoma mužstvami, rozhodca, a tak by sa dohodli alebo určil by jedno mužstvo, že rozhodcom bude kapitán toho silnejšie mužstva, že tak to bude. Asi by, asi by nebolo čudné, že by sa tí hráči bránili a povedali by, že to teda nie, pretože to nebude nestranné. My si aj myslíme, že novelou rokovacieho poriadku – a upozorňovali sme na to v rozprave k tej novele, ktorá bola opakovane viackrát pertraktovaná v prvom čítaní, v druhom čítaní, po vrátení prezidentom –, že nastáva takýto prípad, a preto sme to aj na tlačovej konferencii povedali, že v tom prípade, ak sa chceme teda inšpirovať, tak potom sa inšpirujme dôsledne a naozaj urobme potom toho rozhodcu, ktorým sa po novele rokovacieho poriadku stáva predseda Národnej rady. Namiesto kapitána sa stáva rozhodcom, tak z neho urobme niekoho nestranného. To znamená, nech naozaj nasleduje tie krásne vzory západnej demokracie a nech potom tá druhá najvyššia ústavná funkcia v štáte, to je veľmi významná, ktorým je post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, nech je teda nestranná.
Niekto sa možno bude čudovať a hovoriť, ale veď sa do nášho parlamentného poriadku nehodí, nie je to zvyklosťou, v Británii to má možno iné súvislosti. Áno, ak sa používa takáto, takáto, takáto argumentácia, tak v tom prípade potom treba túto argumentáciu použiť a bolo by treba použiť aj na tú novelu rokovacieho poriadku. A preto žiadame vašu podporu a prosíme vás o podporu v tomto prípade, aby, ak chceme uplatňovať tento rokovací poriadok, tak aby naozaj bol zabezpečený nestranným predsedom Národnej rady.
A ešte by som si možno dovolil povedať takú troška, také zjednodušenie, čo sa týka obmedzenia času, že možno by sme to prirovnali k futbalovému zápasu, kde futbalisti by povedali, že 90 minút, to je, to je príliš dlho, my sa ponáhľame domov, a tak, a veď o výsledku je rozhodnuté, veď jasné, my sme silnejšie mužstvo, tak budeme hrať len 70 minút. Takže my sme si tu takto poobmedzovali časy, skracujeme rozpravy. Keď sme už pri tom futbale, tak mi napadla aj takáto paralela.
Takže ďakujem za vypočutie aj za podporu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja stručne vyjadril k návrhu ústavného zákona, ktorý by mal predsedu parlamentu prinútiť vyzliecť stranícke tričko a byť nestranným predsedom parlamentu, tak ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.
Ja úplne rozumiem motívom, ktoré viedli predkladateľov návrhu zákona k tomu, že to predložili, a do istej miery ich aj chápem. Je to zaujímavý nápad a je to v podstate nastavenie zrkadla vládnej koalícii za to, čo spravila s rokovacím poriadkom, keď si z rokovacích poriadkov iných krajín povyberala veci, ktoré sa jej práve hodili, a teraz opozícia prichádza s návrhom, keď si tiež z roko... alebo z parlamentnej tradície a z parlamentnej kultúry niektorých krajín vybrala nejaký návrh alebo nejakú úpravu, ktorá by sa jej hodila.
Je dôležité nastavovať zrkadlo, len trochu by som dovolil vysloviť pochybnosť, že či je najvhodnejšou formou nastavovania zrkadla návrh ústavného zákona, návrh na zmenu ústavy. Možnože by sa našiel aj nejaký jednoduchší spôsob, akým koalícii odkázať, že to, čo spravila s rokovacím poriadkom, nebolo správne, a ako som povedal, chápem tie motívy, teda rozumiem im a do istej miery s nimi aj súhlasím, len mám trochu problém s tou formou, lebo ak sa chceme vážne baviť o tej veci, tak myšlienka, že predseda parlamentu by na Slovensku nemal byť členom politickej strany, vôbec nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, tak ako nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, že sa bude časovo limitovať vystúpenie poslancov v rozprave, to uznávam, ale z vecného, z vecného hľadiska si myslím, že ten návrh nemá iné opodstatnenie ako to nastavenie zrkadla.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Je pravda, že ústavný zákon je natoľko dôležitý, že by sa nemal meniť pri každej príležitosti, na druhej strane do rokovacieho poriadku tým, že právomoci a povinnosti predsedu Národnej rady boli zakotvené v ústavnom zákone, tak nedalo sa to nejak čisto právnicky ošetriť, len v rokovacom poriadku, ale rozmýšľali sme aj o tom, že tak ako niektoré iné štáty, že by sa táto podmienka dala napríklad do etického kódexu, ktorý teda nemáme, ale niektoré parlamentné demokracie to majú zakotvené aj v nejakých neformálnych dokumentoch. Otázkou však nie je, že kde to je, či to je v ústavnom zákone, alebo je to niekde inde, otázkou je, ako sa tá nestrannosť dodržiava. Niektoré krajiny tú formálnu podmienku ani nemajú, no ich predseda je skutočne nestranný a objektívny, že snaží sa rovnakým metrom pristupovať aj k opozičným, aj ku koaličným poslancom. A u nás, naopak, máme tú tradíciu, že aj máme zákony a aj tak sa nedodržiavajú, ak nebudem spomínať napríklad majetkové priznanie a iné.
Ale ináč súhlasím s tou filozofiou, že ústavný zákon je veľmi dôležitý, takže len sa to v tomto prípade nedalo spraviť ináč.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, ja som ten ústavný zákon spomenul nie ako tú úplne podstatnú vec, ja si napríklad nemyslím, že je veľmi dobrý nápad nastavovať zrkadlo napríklad návrhmi zákonov a onedlho tu budeme mať taký návrh zákona na programe, ktorý nastavuje zrkadlo skutočnosti, že si predseda vlády Robert Fico nepreberá doporučené listové zásielky, a tým sabotuje nejaké súdne konania, čo je, samozrejme, že odsúdeniahodná vec, ale riešiť to zrejme nie úplne vážne mysleným návrhom zákona tiež nie je najlepší nápad.
Pokiaľ ide o tú vecnú stránku, tak naozaj ak by sme sa bavili oslobodení od toho momentu nastavovania zrkadla a rozmýšľania pod vplyvom zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola koalíciou násilne a proti vôli opozície a napriek vyslovenému a zdôvodnenému nesúhlasu pána prezidenta opätovne pretlačená touto Národnou radou a čoskoro nadobudne účinnosť, keď sa pozrieme len na vecnú stránku tohto návrhu, tak ako som povedal aj vo svojom vystúpení, nemyslím si, že by, že by myšlienka, že predseda Národnej rady nemá byť členom politickej strany, zodpovedala politickej tradícii, ktorú u nás máme, ani si nemyslím, že je to vec, ktorá sa dá nejako alebo by sa mala diktovať zákonom. Sú krajiny, kde to, kde to vyplýva z politickej tradície, politickej kultúry, tam je to úplne v poriadku, tam zrejme na to netreba žiadny zákon. Podobne ako v ústave nemáme napísané, že prezident musí byť nečlen politickej strany, napriek tomu to všetci doterajší prezidenti rešpektovali, ak aj pôvodne boli členmi nejakých politických strán.
A to je myslím cesta, nie to, že dávať niečo takéto do zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, s kolegami predkladáme návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
O čo ide v tomto návrhu zákona? Občania tejto krajiny majú právo sa dozvedieť už dnes strašne veľa vecí. Ale Slovenský pozemkový fond napriek tomu, že aj podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti údaj o cene pozemku, ktorý vlastní štát alebo štát predáva, nie je osobným údajom, Slovenský pozemkový fond na svojom internete pri zverejnení zmlúv údaj o cene začierňuje. To znamená, že nie je možné, aby sa verejne ktokoľvek mohol sa dozvedieť, že Slovenský pozemkový fond ako nakladá s majetkom štátu. Je v záujme každého občana a ja si myslím, že aj vládnej koalície, a preto sa obraciam teraz na predstaviteľov vládnej koalície, aby tento jednoduchý návrh podporili, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond, že pri nakladaní s majetkom štátu zverejnia okrem tých údajov, ktoré už dnes zákon im ukladá zverejniť, zverejniť aj cenu, za ktorú to učiní. Keď pozemkový fond vydáva reštitučný nárok, tak sa postupuje podľa osobitných predpisov. Tie osobitné predpisy určujú spôsob ocenenia tých pozemkov, ktoré sa použijú na reštitúcie, a tie sú platné od roku 1992, odkedy sa, prvýkrát reštitučný zákon vstúpil do platnosti, ale sa nazdávam, keď Slovenský pozemkový fond má právo nakladať s pozemkami štátu a spravuje aj pozemok neznámych vlastníkov, tento pozemok predáva, lebo pri nájmoch, keď pozemkový fond dá pozemok do nájmu, tak vidíte, komu dal do nájmu a za koľko. Keď ho predá alebo zamení, tak už tú cenu nevidíte. Keď niekto chce podvádzať alebo klamať na pozemkovom fonde, to je ideálna cesta, lebo neviete ho verejne odkontrolovať, či koná tak, ako to zákon káže, alebo koná v rozpore so zákonom. A keď táto krajina, sa občania môžu dozvedieť, za koľko sa predalo SPP, za koľko sa privatizovali veľké štátne majetky, za koľko sa vykupuje pozemok pod diaľnice, tak potom si myslím, že aj s kolegami sme presvedčení, že je namieste, aby Slovenský pozemkový fond zverejnil a musel povinne zo zákona im prikázať, aby zverejnili.
A chcem apelovať na kolegov z vládnej koalície, ak tento, chcem povedať, že sme pripravení na konštruktívnu zmenu, doplnenie tohto návrhu zákona tak, aby to bol naozaj účinný prostriedok. Keď vládna koalícia predložila návrh na podnet ministerky spravodlivosti, aby sme, aby sa odhalili, kto obchoduje so štátom, kto sa podieľa na štátnych zákazkách, aby sme videli, aby schránkové firmy sa nemohli skrývať, tak si myslím, že je namieste a je oprávnené očakávať, že poslanci aj vládnej koalície zahlasujú za tento návrh zákona, aby Slovenský pozemkový fond bol zo zákona povinný zverejňovať cenu, za ktorú predáva, zamieňa pozemok štátu. Nakladá nie so súkromným majetkom, nie je možné povedať, že pôda, ktorá sa zamieňa alebo predáva sa, mení sa, mení majiteľa a robí to štát a štátni úradníci, aby sme utajili, za koľko.
Vie mi niekto z vás, kolegyne a kolegovia, povedať, aký dôvod vedie k tomu, aby sme nezverejnili, za akú cenu štát nakladá so svojím vlastným majetkom? Vie mi niekto povedať, prečo je tento údaj potrebné utajiť pred verejnosťou, keď vieme, že kde, vieme v ktorom katastri, vieme pre koho, ale nevieme za koľko? Bez tejto, tohto údaju nie je možné povedať, že je to správne a spravodlivé riešenie, a preto k tomu, keď už aj táto vláda na minulej, pred časom schválila ten zákon proti tým schránkovým firmám, ide cestou transparentnosti, tak očakávam a sme pripravení na konštruktívny prístup pri druhom a treťom čítaní, aby sme zaviazali Slovenský pozemkový fond silou zákona, aby zverejňoval aj cenum, za koľko.
Ja si myslím, že každý, kto dostane reštitučný nárok od štátu a štát mu plní jeho reštitučný nárok, tak by sme sa mali dozvedieť, že tam, kde tú pôdu mu štát poskytol, tak za akú cenu poskytol. Áno, ja viem, že tie ceny sú lacnejšie, lukratívnejšie, ale predsa stanovil ich zákon, ako treba ich vypočítať. A keď v Ivanke pri Dunaji štát vydáva pozemky alebo predáva tie pozemky, tak potom tiež si, očakávam, že aj tam by mal uverejniť, že vydal som alebo predal som pozemok za takúto sumu pre Fera Mrkvičku. Nie je možné povedať, že ale cez tento údaj sa dá posudzovať nejaký vplyv, že ten človek, ktorý to kupoval, je majetný alebo nemajetný. Je to majetok štátu, v čase, keď sa to predáva, je treba uverejniť cenu, za ktorú to štát predáva. Každý, kto chce obchodovať so štátom, musí si túto povinnosť strpieť. Rovnako ako platí pravidlo, že všetky zmluvy sú platné so štátom vtedy, keď sú zverejnené na internete. Ale nezverejniť cenu, za ktorú štát nakladá svojím vlastným majetkom, a utajovať ju pred občanmi tejto krajiny, je nemiestne. Preto žiadame s kolegami o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.