11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2016 o 18:34 hod.

MUDr.

Tibor Bastrnák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:34

Tibor Bastrnák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vítam túto živú a možnože aj plodnú debatu. Ja si myslím, že aj to poukazuje na to, že je to dôležitá otázka. Hoci aj ja súhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je to stopercentný návrh zákona, veď málokedy sa nám to podarí, aby sme dali na stôl úplne stopercentný, ale v každom prípade aj ja si myslím, že rieši dôležité veci v našom živote, v živote obcí. Takže preto si myslím, že to je dôležitá vec a to, že je taká živá diskusia, to je, preto je dobrá, lebo poukazuje na ďalšie a ďalšie veci. Ja si myslím, že život aj tak ide dopredu a my budeme na to reagovať. Reagujeme na to aj dnes a budeme na to reagovať aj v ďalšom období. Takže v každom prípade si myslím, že je to pozitívne. A preto dovoľte, aby som predniesol aj ja pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, ktorý sme vypracovali s pánom poslancom kolegom Jakabom. Je to konzultované s ministerstvom financií aj s ministrom pôdohospodárstva a chceme pomôcť pôdohospodárom v prvom rade s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Takže je to náš pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov, ako som spomenul, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.
1. V čl. I sa dopĺňa nový novelizačný bod 3, ktorý znie: 3. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenami f) až h), ktoré znejú:
"f) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2,
g) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,
h) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2."
2. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: 4. § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Odsek 2 písm. f) až h) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území a na stavbu ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území."
Odôvodnenie: účelom pozmeňujúceho návrhu je rozšírenie negatívneho vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj. S ohľadom na podporu pôdohospodárskej produkcie, rastlinná aj živočíšna výroba, sa navrhuje oslobodenie od miestneho poplatku za rozvoj špecifikovaných stavieb do stanovenej výmery zastavanej plochy a tým prispieť k podpore malých a stredných poľnohospodárov.
Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a samozrejme celého návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2016 o 18:34 hod.

MUDr.

Tibor Bastrnák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Jaj, nepočul som svoje meno, tak som čakal, ospravedlňujem sa. Mňa by zaujímalo možno ešte to, pán kolega spomenie aj vo faktickej na mňa, že prečo vlastne vystal, no z toho, lebo to nepovedal pri tom predložení. Zrovna tieto stavby, konkrétne týchto skleníkov a na poľnohospodársku produkciu, či to napríklad nestačí len ten bod h), do ktorého by sa to zahŕňalo, ale naozaj neviem, lebo tá diskusia v podstate, resp. to bolo len predložené, takže budiš.
To, čo ale v podstate ma viacej zarazilo, bol ten bod 2, kde vlastne pri tých rovnakých stavbách je to potom otázka, niečo podobné bolo riešené aj v inom pozmeňovacom návrhu, kde teraz je otázka to, že ak sa, ak napríklad máte dve stavby, alebo realizujete dve stavby, tak na ktorú sa to bude uplatňovať a na ktorú nie, hej? Tie veľkosti môžu byť rozdielne a teraz, ktorú budeme riešiť spoplatňovaním, ktorú nie, to v tomto návrhu toho pozmeňováku nie je možno detailne vyriešené a bude to zase zbytočne neriešené, aby sme zbytočne tých našich poľnohospodárov, ktorí moc akože zbytočne sa nevŕtajú v zákonoch, ešte im to nekomplikovali.
To je celé, vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:38 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja som znova pri tej otázke, že prečo zase musíme do toho zákona vsúvať nejaké výnimky? Tuto sa rozprávame o nejakom skleníku určenom na hydroponické pestovanie rastlín, stavbe na pôdohospodársku produkciu, nejaké sklady vlastnej pôdohospodárskej produkcie. Prečo to nie sú ďalšie pôdohospodárske alebo poľnohospodárske stavby, ja neviem, na živočíšnu produkciu? Prečo to nie sú stajne? Prečo to nie sú, ja neviem, nejaké iné budovy? Prečo zrovna tieto tri? A sme znova pri tom, že jednoducho tie stavby, vynímame proste z tej povinnosti poplatku nejaké, nejaké stavby, okrem športovísk a teda ďalších vecí, ktoré sú v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, pridávame zase ďalšie. Čiže akonáhle do toho zákona začneme vsúvať množstvo výnimiek, tak tým dokazujeme, že jednoducho asi to nie je úplne optimálne nastavené, že potrebujeme zrazu z toho vyňať nejaké veci. Nezdá sa mi to systémové, priznám sa, a jednoducho ako špecifikovať alebo diferencovať tieto stavby takýmto spôsobom je nespravodlivé. Jednoducho je to, tu píšete, že vlastne ide o nejakú podporu malých a stredných poľnohospodárov, no tak potom podporujeme, ja neviem, povedzme tých športovcov, alebo koho ešte ideme podporiť? Tak podporme aj kultúrne strediská, podporme aj niečo iné. Ako prečo zrovna tu robíme výnimku a niekde inde nie? Toto mi nie je jasné, že jednoducho (reakcia z pléna) nastavujeme podmienky a už hneď druhým dychom z toho zákona vynímame nejaké stavby.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:38 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:39

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Bastrnák.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:39 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Tibor Bastrnák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Len toľko chcem povedať, pani kolegyňa, že je to, je tu aj rastlinná a živočíšna výroba, takže ako nezabudli sme na to, to je jedna vec. A na druhej strane, to nejde len to, že niečo riešime. Samozrejme pán Antal, keď ste počúvala dobre, rieši iné veci, napríklad práve športoviská ako v jednotlivých obciach atď., práve kvôli tomu, lebo sme si mysleli s pánom kolegom Jakabom, že tieto veci tam chýbajú, tak preto sme navrhli tieto veci a práve preto nie všade dávame na to určitú "výnimku", ale preto sme to zadefinovali, že len v jednom katastri raz, to znamená, že nechceme, aby tu vyrástli len skleníky, ale samozrejme, je to určitá pomoc tým malým a stredným poľnohospodárom. Ja si myslím, že, ani ja nemám rád tie zákony, kde sú výnimky, ale na druhej strane (reakcia z pléna), áno, to máte pravdu, ale na druhej strane, samozrejme, chceme pomôcť tým pôdohospodárom a o tom je tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:41 hod.

MUDr.

Tibor Bastrnák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:42

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako komunálny poslanec si vážim úsilie aj koaličných aj opozičných poslancov nájsť rozumné, racionálne riešenie, ktoré by nevyhnalo z našich miest a obcí rozvoj, ale trochu by pomohlo samospráve. Ale samozrejme na úvod musím zdôrazniť jednu vec. Samosprávne zákony ako celý balík sú prežité, sú naozaj, väčšinou sa ich parlament netýkal, máme tu veľkú vlastne organizáciu starostov a primátorov, ktorá je pomerne konzervatívna a ktorá spravidla odrádza politické strany a udržuje status quo.
Jedna z mála organizácií, ktorej sa bojí aj SMER a hoci by niekedy všeličo navrhli, keď ZMOS sa zamračí, tak sa stiahnu.
Pravda je ale taká, že táto konzervatívnosť pánov starostov a primátorov je už trochu cez príliš, bolo by treba vskutku, aby vznikol na pôde parlamentu - lebo nikde inde to vzniknúť nemôže medzi poslancami a politickými stranami - konsenzus, že pomôžeme rozvoju Slovenska. To má veľmi veľa aspektov. Tento jeden akoby pinzetou vybraný problém maskuje to, že financovanie, ale aj decentralizácia rozhodovania o financiách je na Slovensku veľmi zastaraná. Európske krajiny ponechávajú pre centrálne plánovanie menšiny príjmových, príjmových položiek štátu a väčšinu, väčšinu majú v rukách samosprávy či už regionálne alebo lokálne.
My sme v tomto zaostalí, náš vývoj je akoby sme do Európy ešte nepatrili. O všetkom chce rozhodovať vláda, ovláda - a často dosť neprehľadne - obrovské sumy, zatiaľ čo samospráva si má tie peniaze údajne od niekoho vypýtať. No raz sa tlačí, aby si ich vypýtala od občanov, teraz dúfame, že dostaneme peniaze od ľudí, ktorí budú stavať či už rodinné domy, najprv to bolo o developeroch, teraz sa to rozširuje aj na občanov, ktorí si svojpomocne a za vlastné úspory budú stavať rodinné domy. Ja nechcem otvárať rozsiahlu diskusiu, či je to rozumný nápad, len zdá sa mi, aj jeden z predrečníkov to už zdôraznil, že tento zásah do života miest a obcí nie je sprevádzaný dostatočným časom na tú diskusiu, hoci zákony pripravujete už dlhšie a opakujem, klobúk dolu, že ste sa do toho pustili. Je to ešte z minulého volebného obdobia a je to opatrenie, na ktoré sa dlho čakalo a ktoré sa dlho zdôrazňovalo, že môže čosi pomôcť.
Ale zároveň tu zaznelo, že drvivá väčšina miest a obcí ho nikdy nezavedie. V tých najdrahších zónach, ako je Bratislava alebo Košice, možno Banská Bystrica, sa nejaké poplatky, predpokladajme, zjavia, ale ich vzťah do celého systému požiadaviek v rámci zákona, kde si investor alebo aj súkromný staviteľ má zabezpečiť a obce a mestá sú na to zvyknuté, že si má zabezpečiť také a onaké náležitosti, napojenie na infraštruktúry, napojenie na cestnú sieť, a tak ďalej, a tak ďalej. Obávam sa, že tieto okolnosti sa budú ešte nejaký čas vyjasňovať.
Úsilie, že sa teda hoci aj jeden z tých dielčích problémov otvoril, by malo byť tou lastovičkou, aby vznikla nejaká skupina poslancov či už na pôde koalície alebo aj cez koalíciu a opozíciu, ktorá by celkom seriózne si povedala, že do pol roka - roka dokáže spolu s odborníkmi konzultovať, v akom stave je samospráva, jej financovanie a jej udržateľnosť, udržateľnosť toho financovania. Môžem vám povedať, že Bratislava zvyšuje dane, Bratislava zvyšuje napríklad cestovné, ide sa, teda primátor začína s pokusom spoplatniť verejné priestory na parkovanie. Niekedy sú to veľmi insitné pokusy, zatiaľ ten návrh vyzerá tak, že zhruba jeden a pol mesiaca by občan pracoval v Bratislave pri priemernom bratislavskom plate na to, aby mohol svoj hrdzavý plech, na ktorom chodí do roboty, a tu naozaj to nie je ani pôžitok, ani žiadna pýcha, lebo chodia ľudia na tých autách len a len preto, že žiadne metro, ani žiadna dobrá, dobrý nosný dopravný systém sa v Bratislave vybudovať nepodarilo. No ak by mal jeden a pol mesačného platu odovzdávať na to, že smie parkovať v Bratislave, tak asi by to skončilo poriadnou defenestráciou. Uvádzam to len na ilustráciu, že nie so všetkým sú si schopné tie samosprávy poradiť, nie vždy je to najrozumnejšie takpovediac hodiť to na ne, tak ako do istej miery aj teraz tento poplatok smeruje, smeruje dokonca v Bratislave na mestské časti.
Ak si dobre rozumieme, ja som sa snažil pozorne čítať a je tu predkladateľ návrhu, hoci teraz zabraný do rozhovoru, že teda 60 metrov, rozumieme tomu dobre, pán Gál, že tých 60 metrov nespadá pod to spoplatnenie, ak to je nie byt? (Reakcia z pléna.) Odrátava sa, hej? Aj keď je to byt alebo len, keď to je samostatná stavba? (Reakcia z pléna.) Áno. V každom prípade je tu isté gesto, že teda tí ľudia, ktorí dokonca dostanú podporu na nejaké vytvorenie si strechy nad hlavou, tak nemusia z nej hneď odovzdať nejaký poplatok, áno? Kýva aj predkladateľ.
Myslím, že predkladatelia tých pozmeňujúcich návrhov naozaj sa snažia myslieť na to, aj keď vidíme, že teda jeden by preferoval športoviská, iný skleníky a tieto možnosti by predovšetkým mali byť v rukách tej samosprávy, aby ona, aby ona sa rozhodla. Ja osobne vyčítam tomu návrhu len jeho zatiaľ nesmelosť, ale chápem to tak, že ide o celoslovenské, celoslovenský pohľad. Je totiž veľmi ťažké vybalansovať a viete to z nevydareného zákona o reštitučných bytoch, ako je ťažké vybalansovať, že to, za čo sa dá kúpiť reštitučný byt v Žiline, v Košiciach alebo v Brezne, tak sa nepodarilo v Bratislave ani zďaleka vyriešiť problém reštitučných bytov pre ten veľký cenový rozdiel bývania. A to je tak trošku aj tento prípad, 35-eurový poplatok napríklad, neprimäje žiadneho investora, aby neinvestoval v tej mestskej časti, ale v inej. To nedosiahne.
V prípade, že by tam bola škála povedzme od nuly do dvesto eur za meter štvorcový, tak by obce naozaj mali v rukách nástroj, kde naozaj jedna mestská časť pritiahne investorov, oplatí sa tam ísť, oplatí sa tam nakúpiť pozemky a iná mestská časť povie, povedzme u nás sú to zrejme Kramáre napríklad, ktoré už sú dopravne úplne zadusené, povie, že ak teda chceš v tejto zadusenej dopravnej sieti ešte pridať nejaké autá, tak my ti hovoríme, že tak, žiaľ, vyjde ťa to tých 200 eur za meter štvorcový a my potom našetríme a možno niekde nejaký dopravný bajpas alebo nejaké rozšírenie cesty, alebo nejaký kruhový objazd skutočne si z toho vybudujeme.
Toto je vlastne taká jediná významnejšia výhrada, že z pohľadu bratislavského poslanca a bratislavskej ceny realít tá 35-eurová cena veľmi nezmení, nebude pôsobiť ako regulačný poplatok. No môže pôsobiť ako príjem do rozpočtu jednotlivých mestských častí, prípadne ak sa prijme vhodný štatút, tak do rozpočtu mesta. O tom niet žiadnych pochýb.
Chcem veriť, že predkladatelia aj pozmeňujúcich návrhov aj pôvodného návrhu sú racionálni ľudia vedení tou najlepšou snahou a v takom prípade verím, že nikto z nich nebude mať problém po roku alebo po dvoch zhodnotiť pôsobenie tejto legislatívy v praxi. Verte, že tie reakcie budú veľmi živé a zrejme sa prejavia občania, ako to vnímajú a potom, ak by existovala, existovala komunikácia medzi poslancami, aby k tomuto poplatku hľadali aj tie ostatné nástroje trvale udržateľného financovania našich miest a obcí, že by sme sa možno o rok, o dva v nejakom balíku samosprávnych, samosprávnej legislatívy by sme zhodnotili aj tento významný pokus o to, aby sa mestá a obce, aby dostali nástroj nielen na zvýšenie ich rozpočtov, ale aj na ovplyvňovanie a reguláciu ich rozvoja.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2016 o 18:42 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:52

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vcelku som nepochopil konzistentnosť vášho vystúpenia, lebo na jednej strane vidím určitú mieru populizmu, keď hovoríte, že ľudia si budú platiť za bývanie, pričom opomínate, že tento návrh v znení pozmeňujúcich návrhov umožňuje zaviesť aj nulovú sadzbu, to znamená, vtedy si platiť nebudú. Opomínate napríklad to, že v prípade zavedenia najnižšej sadzby odpočítania 60 m2, za 150 m2 zaplatia 270 euro. Pri nákladoch na takú stavbu okolo 100 až 150-tisíc euro 270 euro je zanedbateľný poplatok. Hovoríte, že by sa mohlo zaviesť financovanie 200 euro za jeden meter štvorcový výmery, pričom pri nákladoch na meter štvorcový, ktoré sa pohybujú okolo 1 000 - 1 500 euro, predpokladáte týmto krokom zavedenia až 20-percentné, čo ja považujem za neuveriteľne vysoké zaťaženie a na druhej strane hovoríte vy ako šíriteľ demokracie, že samosprávne zákony sú prežité a na druhej strane podporujete princíp subsidiarity a v zásade svojím spôsobom popierate demokratickú legitimitu demokraticky a legitímne zvolených orgánov na najnižšom článku alebo teraz podľa týchto predstáv na najnižšom možnom článku samosprávy. Ako nerozumiem niektorým, niektorým vašim väzbám, ako bol by som rád možno, keby sme si to mohli vydiskutovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:52 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:52

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja chcem zareagovať na tú časť, ktorú spomínal pán Budaj, že naozaj, keď to stiahneme vyslovene tie návrhy na Bratislavu, tak naozaj tá regulačná funkcia, o ktorej hovorila aj pani kolegyňa Pfundtner, vlastne v Bratislave ako keby z toho vypadla, lebo je to, vlastne tá najvyššia sadzba 35 eur je pri niektorých stavbách naozaj v podstate mimo regulácie, že sa jedná naozaj vyslovene o výber financií pre samotnú mestskú časť, resp. mesto, ale nepôsobí to určite regulačne. Takže to myslím si, že zase môže sa stať, že o rok tu sedíme opäť pri nejakých, nejakých ďalších pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu, takže som zvedavý, ako to dopadne. Ďakujem.
Skryt prepis

6.12.2016 o 18:52 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:54

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pani poslankyňa Kaščáková.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:54 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:55

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja zareagujem tiež na tú časť, lebo pán Budaj mi pripomenul vlastne aj moju otázku, lebo nie je mi celkom jasné z týchto pozmeňovacích návrhov to financovanie vlastne Bratislavy, lebo na jednej strane hovoríme, že správu poplatku za rozvoj vykonáva v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. To znamená, že ak si VZN-ko prijme napríklad mestská časť Petržalka, ale potom v štatúte mesto Bratislava určí, že povedzme 90 % z vybratých poplatkov bude investovaných na území mesta, že či je toto vlastne tá správna regulačná funkcia, ktorú chceme a tá adresnosť, keďže ten poplatok vlastne sa dostane do úplne inej časti, kde než bol vybratý. Ale naopak v Košiciach vlastne majú takisto mestské časti postavenie obce a správu poplatku za rozvoj vykonávajú mestské časti, ale ak tak ustanoví štatút mesta. Čiže vidím tu akoby rozdielny prístup k Bratislave a ku Košiciam, že či to čítam správne, respektíve nie je mi to celkom zreteľné a ak je to tak, tak potom teda by som potrebovala nejakú, nejaké vysvetlenie k tomuto.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:55 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video