11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

8.12.2016 o 10:00 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Celkovo by som chcel hodnotiť vysoko toto vystúpenie, vystúpenie Eda Hegera. Páči sa mi aj ten kľúčový odkaz, že vláda v pätnástom roku čerpala peniaze na max a viac než na max, že míňala veľa. A potom ešte by som podčiarkol na dve myšlienky z jeho vystúpenia, ktoré ma mimoriadne zaujali.
Jedna je to, že v rozpočte síce býva pravidlo, že sa minie, vláda môže minúť len o percento viac výdavkov, než je rozpočtovaných v schválenom rozpočte, ale ona míňa viac, napríklad cez VPS-ku, Všeobecnú pokladničnú správu, alebo cez kofinancovanie eurofondov. Čiže ľudia sú spokojní, keď sa schvaľuje rozpočet, tí, ktorí to troška sledujú, a tí, ktorí majú záujem na tom, aby keď budú zvýšené príjmy, aby časť z nich sa využila na zníženie dlhu, ale ono nakoniec je ten rozpočet urobený technicky tak, že sa to pravidlo nemusí dodržať a je veľmi dobré, že Edo Heger na to upozornil.
Druhá vec alebo druhý prístup, ktorý sa mi páčil, druhý bod, ktorý sa mi mimoriadne páčil, je, že Edo Heger hodnotil konsolidačné úsilie vlády, to je kľúčová vec v celej tej hre, ako sa vláda snaží, za minulé volebné obdobie napríklad konsolidovala menej než Radičovej vláda za rok a pol alebo rok a trištvrte. A tiež sa mi tam ale páči, že pochválil konsolidačné úsilie v roku 2013, opozícia by mala vedieť aj pochváliť vládu, keď urobí niečo dobré.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2016 o 9:58 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:58

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
Pardon, reakcia. Pán poslanec, nech sa páči.
Skryt prepis

8.12.2016 o 9:58 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Len úplne krátke, chcel som poďakovať za faktickú poznámku pána Jurzycu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2016 o 10:00 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:00

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Takže, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.
Skryt prepis

8.12.2016 o 10:00 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:00

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi... (Rečníčka si odkašľala.) Ospravedlňujem sa, trošku som indisponovaná.
Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcem sa venovať len jednej časti súhrnnej výročnej správy a na úvod povedať, že ako ste spomenuli, že ste sa rozhodli a ministerstvo financií sa rozhodlo, že bude predkladať takúto súhrnnú výročnú správu, tak to nebola dobrovoľná vôľa, ale to je zákonná povinnosť, ktorá vyplynula zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Ja sa chcem venovať len jednej časti z tejto súhrnnej výročnej správy, a to informáciám o čistom bohatstve. A síce, čo je čisté bohatstvo? V porovnaní v podstate s pohľadom nejakých fiškálnych ukazovateľov je vlastne to ambícia dosiahnuť udržateľnosť verejných financií aj z pohľadu iného, aj inej hodnoty majetku, napríklad rozpredávaním majetku, zanedbanou investíciou, ktoré opticky síce vylepšujú deficit, ale naopak, naopak, môžu aj deficit zvyšovať.
V materiáli sú uvedené sumár aktív a pasív. Ako pozitívne hodnotím, že sa dostávajú medzi aktíva aj prírodné, sa dostáva aj prírodné bohatstvo; prírodné zdroje a ekologické bohatstvo. To je na strane aktív. Avšak keď si pozreme tú druhú stranu pasív, tam už tieto položky chýbajú. Chýba ekologický dlh a chýba modernizačný dlh a vlastne potom dostávame neobjektívne výsledky. Je síce pravda, že s vyčíslením ekologického bohatstva môže byť problém a sa to aj v tej výročnej správe uvádza a treba to aj uznať, že metodika vyčíslenia je náročná. A oceňujem aspoň snahu, že po prvýkrát sa dostáva aspoň nejaký obraz, ako chce postupovať ministerstvo pri tomto vyčíslení a je tam príklad s minerálnymi vodami. Tomu sa ešte budem venovať.
Predtým však ešte mám zopár konkrétnych námietok v súvislosti so spoločnosťami, ktoré sú uvádzané vo výročnej správe. Napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, je tam uvedené, že úspora v hospodárení bola zaznamenaná na položke spotreba materiálu a služieb, pričom táto úspora bola spôsobená rozpustením časti rezervy na environmentálne záťaže. S odôvodnením, že v zmysle uznesenia vlády bola táto rezerva zrušená z dôvodu zaradenia do Operačného programu Kvalita životného prostredia, v rámci ktorého môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na ich sanáciu žiadať nenávratný finančný príspevok zo zdrojov Európskej únie. Musím ostro namietať voči takémuto postupu, pretože jednoducho ani eurofondy nie sú nevyčerpateľná dojná krava a táto krava skončí nám dávať mlieko v roku 2020. Si treba uvedomiť, že kvalita a tento operačný program zďaleka, zďaleka nemôže finančne zastrešiť sanáciu všetkých tých environmentálnych záťaží, ktoré poznáme a mnohé ani nie sú identifikované. Čiže takéto umelé rozpúšťanie rezervy, ktoré by mala mať každá jedna účtovná jednotka, tak sa mi zdá ako veľmi nesprávne a chybné.
Ďalším, ďalšiu námietku mám voči, respektíve nie námietku, ale poznámku voči výsledkom a údajom uvedených pri Slovenskom vodohospodárskom podniku. Je tu uvedené v správe, že hospodársky výsledok – strata v sume 4,5 milióna eur – bol spôsobený hlavne poklesom tržieb z nájomného s Vodohospodárskou výstavbou za Vodné dielo Gabčíkovo a poklesom tržieb za hydroenergetický potenciál kvôli mimoriadnemu suchu v roku 2015. Keď som si však pozerala výročnú správu Slovenského vodohospodárskeho podniku za rok 2015, tak z nej vyplýva niečo iné a síce, tá strata, áno, bola spôsobená aj z nedodržiavania zmluvného vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, ale avšak a najmä bola spôsobená tým, že štát neuhradil v plnej výške služby za, teda úhradu za neregulované služby v roku 2015. Neregulované služby to sú tie služby, ktoré sú zo zákona povinnosť Slovenský vodohospodársky podnik vykonávať na, najmä na správe vodného toku Dunaj, ale aj na ostatných. A tieto požiadavky neregulované služby boli objednané a vykonané v hodnote 29,5 milióna, avšak uhradených bolo o 4,5 milióna menej. Dokonca sa ešte chváli, že teda bolo to lepšie ako v minulom roku, v tom predchádzajúcom, pretože vtedy neuhradili prakticky takmer celú sumu. Takže teraz len 25 % neuhradili.
Ale toto, si treba uvedomiť, je dlhodobý trend, ktorý Slovenský vodohospodársky podnik dáva na kolená a spôsobuje obrovské budúce škody a práve ten environmentálny ekologický dlh, ktorý vyplýva z nedostatočnej správy majetku, ktorý má Slovenský vodohospodársky podnik zverený. A tieto budúce výdavky, tento dlh, ktorý vzniká nedostatočnou starostlivosťou, respektíve len tou najnevyhnutnejšou, v tom čistom výkaze čistého bohatstva by malo byť zaevidované.
Chcem sa vyjadriť aj k vzťahu s Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, ktorý je tiež podnik, ktorý je pod rezortom ministerstva životného prostredia. Môj kolega Karol Galek sa už k tomu vyjadril, avšak ja chcem poukázať na absurdnosť tejto situácie tiež, že kedy vzrástla hodnota pohľadávok Slovenskému vodohospodárskemu podniku o 3,7 milióna eur len z dôvodu toho, že Vodohospodárska výstavba v tom istom rezorte vlastne neplní svoje zmluvné podmienky. Treba si uvedomiť, že takéto financovanie činnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku ako jedného podniku, ktorý je naozaj nevyhnutné, aby riadne fungoval na území Slovenska, keď nechceme mať povodne, nechceme, aby nám bola ohrozená medzinárodná plavba na Dunaji, že z titulu zabezpečenia verejného záujmu takýto spôsob je dlhodobe neudržateľný a mal by sa odraziť asi aj vo výročnej správe a malo by to byť pomenované. A možno aj nejaký návrh riešenia a zvážiť ozaj a začať rozmýšľať o tom, že tieto dva podniky by možno mali byť zlúčené do jednej spoločnej organizácie.
Čo kvitujem a chcem pochváliť, tak ako som na úvode povedala, je špeciálna kapitola podzemné vody. Je to vlastne taká prvá perlička, snaha vyčísliť prírodné bohatstvo vo výročnej správe Slovenska. Chválim to, ale chcem zároveň aj poukázať na nedostatky v tejto kapitole. Vyčísluje sa tu využiteľné množstvo podzemných vôd, hovorí sa o kvantite, ale nehovorí sa o kvalite. Ak, tak ako je tu aj uvedené, áno, aj podzemná voda, teda podzemná voda je obnoviteľný zdroj a ak sa spamätáme a začneme našu krajinu spravovať lepšie, tak ním aj môže zostať. A nie je obava o to, že by došlo k nejakým výrazným suchám a k nedostatku kvantity podzemnej vody.
To, čo však je veľkým rizikom, je kvalita. Je ozaj mementom, že postupne nám v priebehu pár desiatok rokov dozadu, nie takej ďalekej minulosti, boli vyradené mnohé vodné zdroje, vodárenské zdroje na pitnú vodu z titulu jej vysokého znečistenia. Toto sú do budúcna obrovské výdavky, ekologický dlh, ktorý bude súvisieť s tým, že síce budeme mať dostatok vody, avšak na to, aby sme ju mohli piť, budeme museť obrovské výdavky vynakladať na jej čistenie.
Osobitne tu spomínate vo výročnej správe Žitný ostrov ako zásobáreň podzemnej vody, ktorá podľa údajov vo výročnej správe sa odhaduje, že by mohla dokázať zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov. Ja však chcem poukázať, že to, čo v súčasnosti sa odhaľuje ako obrovský problém, obrovská ekologická katastrofa, ktorá nie je nejakou nabubralou frázou, je to, že znečistenie, ktoré sa šíri zo severovýchodnej časti  Bratislavy, najmä z prevádzky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova do Žitného ostrova, môže byť naozaj veľkou ekologickou katastrofou v Európe. A tieto výdavky na čistenie, resp. na opatrenia, ktoré je nevyhnutné urobiť, nie je tu o nich ani zmienka, hoci táto situácia je známa od roku, minimálne od roku 2002, kedy sa po prvýkrát údaje o znečistení ukázali, že teda toto znečistenie sa do Žitného ostrova šíri.
Prijali sme, že voda je strategickou surovinou, do ústavy, avšak nesprávame sa k nej tak. A tiež by bolo potrebné, aby sa upravil zákon o vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ale nielen o nej, ale o ďalších deviatich, ktoré na Slovensku máme, aby sa, sme sa zamerali na to, že, na kvalitu podzemnej vody, pretože tieto, tento environmentálny dlh, ktorý nám tu hrozí, nevieme vyčísliť a myslím, keď sa vyčísli, nám veľmi zamáva s čistým bohatstvom Slovenska.
Na záver ešte chcem spomenúť to, že kde by sa to malo vyčísliť. Vo výročnej správe je taká kapitola, že podmienené záväzky. Sú to pasíva účtovnej jednotky, ktoré vykazuje v poznámkach sa ako, sa vykazuje ako v poznámkach. A keď by som prečítala, že o aké ide, ide vlastne o nejaké možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok minulej udalosti a ktorých existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti a tak ďalej. To je presná citácia z výročnej správy a z dokumentu z rady rozpočtovej zodpovednosti.
Tu chcem upozorniť na to, že okrem teda podzemných vôd, čo kvitujem, že sa aspoň s niečím začalo, ale určite by sme mali pokračovať s tým, že sa do týchto pasív zahrnú záväzky spojené s adaptáciou Slovenska na zmenu klímy vo všetkých oblastiach fungovania spoločnosti, ekologické dlhy spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží, ktoré sa zo zdrojov Európskej únie ani zďaleka nepodarí odstrániť, a na to treba myslieť, záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, dohovorov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a mal by sa podľa mojej mienky započítať aj modernizačný dlh, ktorý je uvalený na subjekty verejnej správy, najmä na obce a mestá súvisiace so zverením zanedbaného a majetkoprávne neusporiadaného majetku najmä pod cestami, ktoré dostali obce a samosprávne kraje od štátu do majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.12.2016 o 10:00 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:09

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem.
S faktickou poznámkou nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
A ďalší vystúpi pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.
Skryt prepis

8.12.2016 o 10:09 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:15

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja povedal zopár poznámok k súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky.
Edo Heger začal úvodným slovom, začal komentovať úvodné slovo pána ministra, keďže aj v opozícii je súťaž, tak ja začnem priamo názvom materiálu. Prečítam vám jeden zo zákonov, názov jedného zo zákonov alebo položky, ktorú máme v programe tejto schôdze: Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Tak laik má naozaj dosť roboty, aby takýto názov dekódoval. A keď si prečíta program schôdze, tak nemá šancu zistiť, o čom tu budeme rokovať. Čiže názvy by podľa mňa mali, mali aj umožňovať bežnému človeku pochopiť, o čom tu vlastne rokujeme, a teda mali by odzrkadľovať obsah materiálu. Tento materiál sa volá Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015. Myslím si, že by tam malo byť ešte slovné spojenie "ministerstva financií" napríklad, pretože keby to mala byť naozaj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky, tak by mala mať 500 strán, ako hovorí môj kolega a priateľ Miro Ivan. Malo by tam byť naozaj o životnom prostredí, veľa vecí o zdravotníctve, školstve, doprave a tak ďalej a tak ďalej.
No a teraz pár poznámok naozaj k tej úvodnej reči ministra financií. Hovorí sa v nej, že správa presne odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy. Súhlasím, že presnejšie odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy, než to bolo pred jesennou notifikáciou a predtým, predtým. Ale nie úplne presne je cítiť, že je to správa robená, robená vládou, a teda odzrkadľuje do veľkej miery hospodárenie verejnej správy z pohľadu vlády. Preto treba v rozprave uviesť aj pohľad opozície na niektoré body.
Tiež sa pristavím pri citáte, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Myslím, že to nie je dôkaz. Nemusí byť pravda, že nezamestnanosť klesá v dôsledku štrukturálnych opatrení a že to nie je cyklický faktor. A nezamestnanosť predsa môže byť spôsobená cyklickými faktormi.
Vývoj, ďalej minister financií píše, že vývoj verejných financií v roku 2015 je možné považovať za vyvážený. No nie celkom to isté hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá tvrdí, že sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Ten výsledok bol nakoniec po jesennej notifikácii nie takmer 3 %, ale treba uznať 2,7 percenta. Aj tak ten cieľ nebol, nebol splnený. Druhý rok po sebe sa nominálny deficit neznižoval, tiež treba povedať. A tiež treba povedať, že aj v tomto príhovore, aj v ďalších častiach chýba informácia o tom, že máme dlh stále v sankčných pásmach dlhovej brzdy, čo je zlé, pretože ústavný zákon predpokladá, že vláda urobí opatrenia také, aby sa znížil dlh tak, aby sme ho nemali v sankčných pásmach. Máme.
Ďalej ešte k poznámke, ktorá je, alebo teda k vete, myšlienke, ktorá je v úvodnom príhovore, keďže ako pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že toto je správa, ktorá znesie porovnania so správami zo súkromného sektora. Do veľkej miery áno, ale tam ten príhovor toho manažéra má jednoducho vytiahnuť tie najdôležitejšie veci z celej správy a je významný naozaj, takže je legitímne pri ňom sa pristaviť. Čiže citujem: "Zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií."
Čiže najlepší konsolidátor verejných financií je hospodársky rast a znižovanie výdavkov, ale len to, ktoré je spojené s poklesom nezamestnanosti. Áno, klesá nezamestnanosť, znižujú sa výdavky. No mne tam chýba pokles výdavkov ne-e-fek-tív-nych. To je kľúčová časť zdravej konsolidácie. Pretože tak, ako je tá veta sformulovaná, vlastne pripúšťa, že plytvať sa môže, že predražené diaľnice sú v pohode, že predražené IT projekty sú v pohode, a to nie je pravda.
K dlhu chcem zopakovať to, čo už tu aj odznelo, že naozaj klesal, nie nominálne, nominálne rástol, ale v pomere k HDP celkom seriózny ukazovateľ klesal, ale klesal najmä v dôsledku prijímania jednorazových opatrení, čo sú napríklad čerpanie prostriedkov z druhého piliera alebo teda privatizácia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má aj graf pre tento prípad, ktorý porovnáva dlh bez jednorazových vplyvov, hrubý dlh, čistý dlh. (Rečník ukázal plénu hárok papiera s grafom.) Čistý dlh je tá hnedá krivka, to si nemusíte všímať, ale vidíte, že hrubý dlh je tá čierna a ten naozaj v pätnástom roku zaznamenal zníženie. Ale bez jednorazových príjmov by zaznamenal zvýšenie. To znamená bez tých čerpaní druhého piliera, čo nám nepomáha z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, by nám narástol hrubý verejný dlh, no a to je informácia, ktorá by mala odznieť pri diskusii o takejto správe.
Mimochodom, už som to tu, myslím, aj raz ukazoval, nárast verejného dlhu za roky 2006 až 2015 vyzerá takto (rečník predstavuje plénu ďalší graf): priemer V4 bez Slovenska, nejakých 20 % Rakúsko, priemer eurozóny, priemer Európskej únie, Slovensko +72 %, veľký nárast dlhu. Aj to treba povedať v takejto diskusii.
Čisté bohatstvo, veľmi dôležitý ukazovateľ, kľúčový. Tu je korektne napísané v správe, že po...; ono je záporné, čiže pokles bol pozitívny, pokles k pomeru k HDP, a nebol spôsobený zlepšeným hospodárením. Dôležitá informácia. A je tam uvedená. Dobre.
A takisto, takisto podčiarknem to, že je pravda, že je veľa krajín, ktoré majú vyšší deficit aj dlh než Slovensko, ale sú krajiny ako Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Estónsko, ktoré vykázali za rok 2015 rozpočtový prebytok. No dá sa to. Dá sa to. Aj pre krajiny, ktoré sú v eurozóne, a osobitne, osobitne to chcem zdôrazniť pri Estónsku, ktoré má najnižší dlh. Najnižší dlh v Európskej únii. A pozrite sa, predvčerom; predvčerom bola PISA zverejnená? Jeden z najväčších skokanov, zlepšil sa im, zlepšil sa im výkon v školstve. Dobre pracujú v zdravotníctve, IT sektor dobrý a najnižší dlh a prebytok rozpočtový. Tak dá sa to, aj pri serióznom hospodárení sa tie výsledky dajú dosahovať. A my ich nie celkom dosahujeme.
Ešte k tej sekcii, kde hovorím o tom, čo by malo byť v správe, tak taká drobnejšia vec, analytická, mnohokrát je tam zaujímavý údaj napríklad o tom, o celkových úveroch alebo podiel nesplatených úverov na celkových poskytnutých úveroch. Pri takýchto informáciách by bolo dobré časové trendy ukazovať, za pár rokov aby sme videli, ako sa to mení. Tá správa by získala podľa mňa viac na kvalite.
No a teraz niečo, čo nemusí byť v správe, ale v rozprave o správe by vari odznieť malo. Nárast príjmov verejnej správy od roku 2012 do roku 2015, opäť je to porovnané Poľsko, EÚ 28, Nemecko, Česko, Maďarsko, Slovensko úplne vystrelilo. Ešte raz opakujem, 2012 až 2015. Veľký nárast príjmov verejnej správy sme mali. Súčasne platí a už som to niekde zverejňoval, tak to nebudem veľmi opakovať, ale že podľa porovnaní Eurobarometra a Health Consumer Powerhouse sa nám zdravotníctvo zhoršuje v tomto období. V tomto období, keď vláda má viac príjmov.
Ale chcem ukázať ešte jeden graf, ktorý som tu ešte neukazoval ani nikde inde, je to celkom čerstvý graf a je to graf Inštitútu finančnej politiky, čiže nemôže nikto podozrievať, že by to bola nejaká opozíciou platená organizácia. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) On je troška zložitejší, ale nie veľmi zložitý, ten graf má na osi x-ovej zmenu v ročných výdavkoch na študenta regionálneho školstva. To znamená, toto sú krajiny, ktoré za tri roky od 2013 do 2015 znížili výdavky na školstvo, Maďarsko, Island. Táto čiara znamená nulu a tu sú krajiny, ktoré znížili za tie tri roky výdavky na regionálne školstvo. Tu sú krajiny, ktoré zvýšili výdavky. Čiže Slovensko mimoriadne zvýšilo výdavky na regionálne školstvo. Viac už iba Kórea, na úrovni Poľska sme približne, Portugalska.
A takto je rozdelený ten graf na tých, ktorí majú lepšie výsledky a ktorí majú horšie výsledky. Čiže my patríme do juhozápadného kvadrantu toho grafu, kde sú krajiny, ktoré veľmi zvýšili výdavky a klesli vo výkone školstva za ostatné tri roky. Vidíme, že sme skoro najďalej v tom kvadrante a že napríklad Maďarsko znížilo výdavky a výsledky sa im pohli približne tak ako nám.
Toto je odkaz, toto je odkaz nielen vláde, nielen vláde, ale aj tým sektorom, tým sektorom, ktoré sú financované s vládou a názorovým lídrom z tých sektorov, netýka sa to len školstva, ale aj zdravotníctva. Keď sa nám tu trikrát objaví školstvo takto a nech je to hocijaký iný sektor, môže to byť zdravotníctvo, súdnictvo, čokoľvek, tak sa dvihne vlna tlaku verejnosti proti zvyšovaniu dotácií do týchto sektorov, čiže tie sektory teraz reprezentované ministrami by mali súhlasiť s nejakým meraním výsledkov sektorov, pretože keď nebudeme merať, tak nebudeme vedieť zvyšovať efektívnosť v tých sektoroch a stane sa to, že po pár rokov sa nám ukazuje, že dávame veľa peňazí a výsledky nie sú. A bude to zlé aj pre financovanie tých sektorov, ktorým aj ja osobne niektorým želám viac peňazí a myslím si, že by si zaslúžili.
Posledný graf, nebudem zdržiavať, tiež je to graf, ktorý nemusí byť v tej správe, ale predsa len ukazuje veľa. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Od roku ´10 do roku ´15 nám stúpa počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou napriek tomu, že iné čísla v tej správe ukazujú, ako sa nám veľmi darí. Ale prečo by tí ľudia odchádzali, keď sa nám tak veľmi darí?
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.12.2016 o 10:15 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:24

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Heger.
Skryt prepis

8.12.2016 o 10:24 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja teda musím povedať, že vždy sa teším na vystúpenie kolegu Jurzycu, pretože vždy prinesie nejakú zaujímavú perličku a nesklamal ani tentoraz. Ja len ako oceňujem veľmi práve to zrkadlo, ktoré, Eugen, nastavuješ tu a nastavuješ ho z rôznych uhlov a naozaj vieš poukázať, vytiahnuť také veľmi, veľmi zaujímavé a pritom kľúčové a principiálne veci.
A som vďačný aj za to, a myslím si, že to je presne také doplnenie tej mozaiky, aj tento posledný graf, ktorý si ukázal, ktorý opäť len poukazuje, jak si aj povedal, že vidíme tu ten rozvoj našej krajiny, vidíme tu rast ekonomiky, ale napriek tomu nám mnoho ľudí odchádza do zahraničia, čo práve vypovedá aj o tom, aká kultúra politiky tu je z pozície vlády a ako ľudia sa tu cítia, ako ľudia tu cítia budúcnosť alebo perspektívu budúcnosti. A myslím si, že tento ukazovateľ práve hovorí o tom, že tu necítia až takú perspektívu budúcnosti alebo takej budúcnosti, akú by si priali a mysleli, že by to mohla byť, a tak ju idú hľadať niekam inam.
Takže veľká vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2016 o 10:30 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:30

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Pán poslanec Baránik.
Skryt prepis

8.12.2016 o 10:30 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom