11. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predsedníčka gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu o prerokovaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Môžem vás poprosiť, poprosím najmä pána poslanca Matoviča, aby nerušil v sále.
Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Jediný, kto komunikoval, bol pán Matovič.
Nech sa páči, pani Jurinová. (Reakcia z pléna.)
Poprosím o kľud v sále. Pán Viskupič a pán Matovič, vás výslovne dvoch poprosím o kľud v sále, a nech sa páči, pani, aby vaša kolegyňa mohla slušne vystupovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Predkladám informáciu o prerokovaní predmetnej mimoriadnej správy vo výboroch.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Môžem vás poprosiť, pán Matovič, ak si v pléne Národnej rady dovolíte povedať vyhrážku predsedovi Národnej rady, že "však uvidí", výslovne vás vyzývam, aby ste takéto prejavy v sále nerobil. (Potlesk.) Nebudete sa vyhrážať v sále! Nebudete sa fyzicky a iným spôsobom v sále vyhrážať. Naučte sa správať, ak vás to nenaučili, naučte sa správať!
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 301 pridelil mimoriadnu správu verejného ochrancu práv (tlač 293) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť mimoriadnu správu prerokoval a svojím uznesením č. 42 odporúčal Národnej rade zobrať ju na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o mimoriadnej správe 23. novembra 2016 a 6. decembra 2016. Z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný, neprijal uznesenie a neschválil spoločnú správu výborov.
Ako spoločná spravodajkyňa preto predkladám návrh na uznesenie, aby Národná rada zobrala Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd s postupom policajných orgánov (tlač 293) na vedomie.
Nech sa páči, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale kým tak urobím, dovoľte, aby som sa ospravedlnil pani verejnej ochrankyni práv za prístup niektorých poslancov k prerokúvaniu tejto závažnej správy.
Považujem za nedôstojné, akým spôsobom sa Národná rada – a už dlhodobo – stavia k téme ľudských práv a k činnosti verejnej ochrankyne práv. Nielen tým, že sa odmieta zaoberať jej podnetmi, ale aj tým, že keď tu pani verejná ochrankyňa práv vystupovala, tak obvykle vystupuje pred prázdnou sálou. Dnes je tomu výnimočne a možno prvýkrát inak a poslanci svojím správaním dávajú najavo, že hoci sú tu fyzicky prítomní, asi ich to veľmi nezaujíma. Je to veľmi smutné.
K samotnej správe. Stotožňujem sa so závermi obsiahnutými v mimoriadnej správe. Považujem ich za znepokojujúce a za obzvlášť znepokojujúci považujem prístup dotknutých štátnych orgánov k zisteniam verejnej ochrankyne práv. Konkrétne prezidenta Policajného zboru a ministra vnútra. A som presvedčený, že by sme už konečne mali opustiť tú neblahú prax, že nás verejná ochrankyňa práv upozorní na závažné problémy, na porušovanie základných práv a slobôd, navrhne nám konkrétne opatrenia a my si ju len vypočujeme a zoberieme správu na vedomie alebo ani to nie.
Na čo správa upozorňuje? Upozorňuje na to, že v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zastúpenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným spôsobom. Tieto nelegálne priestory sú uspôsobené na obmedzenie osobnej slobody a pripútanie osoby, ktoré nie sú celami policajného zaistenia, a policajti používajú vo svojej praxi takéto priestory bežne, a to tak, že podľa svojej úvahy do nich dočasne umiestňujú fyzické osoby predvedené na políciu na dobu, o trvaní ktorej sami rozhodnú, a z dôvodov, ktoré policajti považujú za potrebné.
Problém je v tom, nie v tom, že by polícia nemala právo obmedziť osobnú slobodu, ale ak k tomu prikročí, keďže ide o zásah do jednej zo základných práv a slobôd, musí tak urobiť výlučne spôsobom, ktorý je upravený zákonom. V tomto prípade ide o postup, ktorý je upravený rozkazom, čiže nie zákonným spôsobom, ako to predpokladá ústava. Je takýto postup v poriadku? Rozhodne nie, hoci ide zväčša o osoby podozrivé z páchania trestnej činnosti alebo iného porušovania zákona, neznamená to, že ich ústavou stanovené základné práva a slobody je možné ignorovať alebo je do nich možné zasahovať iným spôsobom ako zákonom stanoveným, teda svojvoľne.
Mali sme tu celkom nedávno diskusiu o zrušení Mečiarových amnestií. Kolegovia z vládnej koalície sa vtedy dovolávali právnej istoty. Mal som tú česť dvakrát dokonca v televízii diskutovať s pánom poslancom Čížom, ktorý sa vyjadril, že dodržiavať formálne náležitosti je esenciou právneho štátu. My sme vtedy polemizovali, lebo si nemyslím, že zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré samotné sú popretím právneho štátu, by boli zásahom do právneho štátu. V žiadnom prípade by to nebol žiadny prejav svojvôle, bolo by to iba umožnenie priechodu spravodlivosti. Tu sa však porušujú procesné práva podozrivých v trestnom konaní. Je to evidentné a porušujú sa tým aj ich ústavné práva.
Aká je reakcia dotknutých štátnych orgánov? Prezident Policajného zboru po upozornení na to, že dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, nepostupoval podľa zákona a v zákonom stanovenej lehote ho neoboznámil so svojím stanoviskom a s prijatými opatreniami. Reagoval teda neskoro a nedostatočne. Verejná ochrankyňa práv hodnotí prístup polície ako rezortné krytie tejto praxe. Pretože miesto toho, aby sa prijali opatrenia na nápravu, tak polícia sa tvári, že je všetko v poriadku, že to, čo má byť upravené zákonom, stačí, keď je upravené rozkazom, a rezortné krytie pokračuje až hore, keď, samozrejme, policajného prezidenta kryje minister vnútra a tiež sa tvári, že všetko je v poriadku.
Považujem takýto prístup štátnych orgánov za smutný a v rozpore s právnym štátom, v rozpore s tým, že v právnom štáte je potrebné základné práva a slobody chrániť, zasahovať do nich iba zákonom stanoveným spôsobom a brať ich vážne. A ako som už avizoval, som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by mala postupovať inak.
Keďže návrh uznesenia, ktorý tu predniesla pani spoločná spravodajkyňa, považujem za nedostatočný, dovolím si navrhnúť jeho doplnenie. Spoločne s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou predkladám tri doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Navrhujeme doplniť návrh uznesenia k parlamentnej tlači 293 o nasledovné tri body.
Doplňujúci návrh číslo 1. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad informáciami o závažnom porušovaní základných práv a slobôd obsiahnutých v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.
Doplňujúci návrh číslo 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd postupom policajných orgánov a na zabezpečenie dodržiavania výlučne zákonom ustanoveného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody fyzických osôb a aby Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach informoval. Termín 13. 1. 2017.
Doplňujúci návrh číslo 3. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil správu o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi. Termín 13. 1. 2017.
O každom z doplňujúcich návrhov žiadame hlasovať samostatne.
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen zobrala na vedomie Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale aby k zisteniam obsiahnutým v mimoriadnej správe zaujala stanovisko a požiadala ministra vnútra o prijatie opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd policajnými orgánmi.
Termín sme navrhli 13. januára 2017, teda tak, aby sa Národná rada mohla informáciou o prijatých opatreniach ministra vnútra a aj správou o dodržiavaní základných práv a slobôd a zákonného postupu policajných orgánov, aby sa Národná rada mohla zaoberať na svojom prvom budúcoročnom zasadnutí.
A dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval pani Jane Dubovcovej nielen za túto mimoriadnu správu, ale aj za celú jej činnosť verejnej ochrankyne práv. Keď sme vás do tejto funkcie zvolili, bol som presvedčený, že je to dobrá voľba, a vy ste to svojím pôsobením potvrdili. Dali ste funkcii verejného ochrancu práv zmysel. Po rokoch, keď to vyzeralo, že je to čistá formalita alebo nejaký výsluhový dôchodok pre bývalého politika, sa konečne ukázalo, že táto funkcia má v sústave štátnych orgánov Slovenskej republiky svoj zmysel a že malo význam ju zriadiť.
Ďakujem vám za to. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem za vystúpenie Ondrejovi Dostálovi a ďakujem aj pani ombudsmanke za to, že sem prišla a túto správu prezentovala. Myslíme si, že je to naozaj dôležité.
Na druhej strane táto správa a tie súvislosti aj to, čo bolo povedané, svedčí o tom, že aká ťažká je rola ombudsmana na Slovensku, pretože ten musí riešiť tie veci, ktoré v každej slušnej krajine európskej riešia súdy. Jednoducho, ak sú porušované základné práva občanov, miestom, kde sa zjednáva náprava, je súd. Bohužiaľ, naše súdy nefungujú, a tak je o to ťažšia rola pani ombudsmanky, pretože musí riešiť veci, ktoré za normálnych okolností by riešil súd, riešil by to s nejakou aj reálnou nápravou a veci by nikdy takto nemohli existovať. Ten dôvod, pre ktorý tie veci takto existujú, je ten, že tí, ktorí porušujú základné práva a doteraz ich porušovali, sa plne spoliehajú na to, že sú beztrestní. Predsa za normálnych okolností by musela zasahovať inšpekcia, by musel zasahovať prokurátor a zasahoval by súd na žiadosť niektorého z tých, ktorých boli základné práva porušované. To sa u nás nedeje, pretože tieto základné funkcie štátu u nás nefungujú. O to je úloha ombudsmanky ťažšia a ďakujeme jej za to.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade by som chcela poprosiť pána Dostála... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím na mikrofón.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
... poprosiť pána Dostála, aby nehodnotil záujem ostatných poslancov, či majú záujem o správu pani Dubovcovej alebo nemajú. Ja si myslím, že majú. A ak hodnotí niečo, tak sám za seba. To by bolo veľmi dôležité, pretože ja si nedovolím za svojich kolegov povedať niečo takéto.
Druhú vec by som chcela poprosiť, možno áno, beriem, že práca ombudsmanky je takisto náročná, je potrebná. Musíme skúmať tých, ktorí porušili zákon, či majú ľudské práva. Ale, pani ombudsmanka, ja sa stretávam možno s inými vecami v spoločnosti, že možno práve tí na tej druhej strane, ktorých práva sú porušené, vlastne tí, ktorí porušili zákon, policajti a podobne, neskúma nikto ich práva a často niekedy práve aj policajti, aj všetci hovoria, že už ani nevedia, ako môžu zasiahnuť, pretože sú stále kritizovaní. A ja si viem predstaviť situáciu, napríklad poviem, fanúšikovania vo futbale, keď je tam trma-vrma, ten policajt predsa nemôže pozerať, lebo aj to ste kedysi kritizovali, či niekoho zasiahne lakťom, nezasiahne, či bol ten pravý alebo nebol ten pravý.
Čiže povedzme si na rovinu, áno, nech dodržiavajú práva tí a hlavne sa zastaňme ľudí tých, ktorí dodržiavajú práva, ale nehovorím, že aj tí, ktorí porušili ten zákon, že nemajú byť v dôstojných podmienkach. Ale nepočula som vo vašej správe nikdy niečo na stranu policajtov, na stranu seniorov, ktorí sú prepadnutí a podobne, ako ich práva neboli dodržané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
No ja sa chcem poďakovať pani ombudsmanke za správu, za jej prácu, za to, čo robí. Som presvedčená, že naozaj robí v prospech každého jedného človeka, pretože ľudské práva a základné ľudské práva, to je v podstate naozaj právo na dôstojný život každého jedného človeka v spoločnosti. V právnom štáte sa bránia základné ľudské práva a slobody každého jedného človeka. Čiže všetkých bez rozdielu, ktorí sa obrátia na pani ombudsmanku. A toto je veľmi dôležitý signál pre všetkých ľudí v našej spoločnosti, že tento úrad funguje.
Zároveň správa poukazuje na diskriminácie v školstve, na Moldavu, ktorá pravdepodobne, alebo teda kauza Moldava, ktorá skončí na Európskom súde, na dlhé čakania, ponižovania a podozrenia z mučení, na rozkaz policajného prezidenta, ktorý legitimizuje tieto postupy. Čiže naozaj je tu čo naprávať, a preto je veľmi dôležité, aby sme my poslanci zabezpečili primeranú právnu ochranu pre dôstojnosť človeka, aby polícia nemohla postupovať svojvoľne.
Verím, že Národná rada prijme opatrenia na nápravu. Nedostatky, na ktoré pani ombudsmanka poukázala a sú veľmi závažné. V právnom štáte sa naozaj bránia základné ľudské práva a slobody, právo na dôstojný život každého jedného človeka.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Reagoval by som na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá ma poprosila, aby som nehodnotil záujem ostatných poslancov o zistenia pani verejnej ochrankyne práv. Nuž, ak sa poslanci Národnej rady odmietajú zisteniami verejnej ochrankyne práv čo i len zaoberať a prerokovať ich, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak jej umožnia vystúpiť v Národnej rade a neprídu si ju vypočuť a ona hovorí k prázdnej sále, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak verejná ochrankyňa práv odporúča prijať nejaké opatrenia, zmeniť zákony a poslanci to neurobia, tak to znamená, že nemajú záujem. A ak sú náhodou výnimočne prítomní v sále a miesto toho, aby počúvali verejnú ochrankyňu práv alebo aspoň boli ticho, tak tu hučia, bučia, prekrikujú sa, rozprávajú sa, tak to znamená, že nemajú záujem. Prepáčte, ale dovolím si hodnotiť záujem aj iných poslancov, nielen seba.
A pokiaľ ide o tú ďalšiu námietku, že sa pani verejná ochrankyňa práv nikdy nezaoberá tým, čo sa deje policajtom alebo seniorom, ľudí, ktorých práva sú porušované, no tak keď je niekto prepadnutý na ulici, tak to nie je porušenie práva, ktoré má riešiť verejná ochrankyňa práv, ale ktoré má riešiť polícia. Verejná ochrankyňa práv, zo zákona to vyplýva, rieši porušovanie práv orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a podobne.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ombudsmanka.
V prvom rade ďakujem vám, pani ombudsmanka, za mimoriadnu správu o ďalšom porušovaní ľudských práv na Slovensku a využijem túto príležitosť aj na to, aby som vám poďakovala aj za všetky predchádzajúce mimoriadne správy, ktoré ste predniesli v parlamente. Všetky som si pozorne prečítala a všetky vrátane tejto aktuálnej mnou otriasli. Je pre mňa preto nepochopiteľné, ako obratne sa dokáže vláda Slovenskej republiky dlhodobo vyhýbať náprave neprávostí, na ktoré upozorňujete. Vašu prácu si, pani ombudsmanka, nesmierne vážim. Osoby bezbranné, šikanované, týrané či diskriminované majú vo vás skutočnú ochrankyňu práv.
Preto ma zarazilo, keď sme na výbore pre ľudské práva a menšiny za vašej prítomnosti prerokúvali vašu mimoriadnu správu a viacerí poslanci z koaličných radov vyslovili pochybnosti o objektívnosti vašich upozornení a niektorí poslanci výboru sa dokonca brutálnych praktík polície zastali.
Nechcem v tejto chvíli detailne argumentovať o miere závažnosti vašich zistení. Mňa osobne ste presvedčili o naliehavosti tohto problému. Zaráža ma však ľahkosť, s akou vaše zistenia zmietol vo svojom stanovisku minister vnútra Robert Kaliňák. V stanovisku, ktoré nám poslal do výboru pre ľudské práva a menšiny, zľahčuje závažnosť pochybení polície, vyhovára sa na akceptáciu nevhodných priestorov na zadržanie európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na nedostatok financií, ktoré by boli potrebné na zlepšenie týchto podmienok zadržania.
Prečítala som si dokument tohto európskeho výboru, v ktorom sú uvedené základné, teda minimálne štandardy, ktoré nesmie žiadna krajina, ktorá sa hlási k dodržiavaniu ľudských práv, podliezť. Je úplne jasné, že tieto normy na Slovensku v prípadoch, na ktoré vy, pani ombudsmanka, poukazujete, dodržané nie sú. V spomínanom dokumente európskeho výboru sa tiež nachádza veta, ktorá potvrdzuje, že vyhováranie sa ministra Kaliňáka na nedostatok financií neobstojí. Citujem: "Nezákonný postup orgánu verejnej správy nemožno v demokratickom a právnom štáte ospravedlniť prevádzkovými, organizačnými, technickými, finančnými a ani žiadnymi inými inštitucionálnymi potrebami."
Ďakujem vám, pani ombudsmanka, že práve na toto vo všetkých svojich mimoriadnych správach upozorňujete, a dúfam, že bude prijatý návrh na doplnenie uznesenia k tejto vašej aktuálnej správe, ktorý sme spolu s kolegami Ondrejom Dostálom a Vierou Dubačovou Národnej rade Slovenskej republiky predložili na schválenie.
Ďakujem vám ešte raz. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za toto vystúpenie. A jednak by som chcel podporiť to, čo ste povedali, ale chcel by som doplniť aj to, že ako sa vlastne správali poslanci tých výborov, ktoré túto správu prerokovávali, a ako sa vlastne postaviť k tomuto problému. My na branno-bezpečnostnom výbore sme mali trochu lepší pocit z toho, keď sme to prerokovávali, pretože tam aj poslanci koalície, aj poslanci opozície si pani ombudsmanku vypočuli a my sme sa tam jasne dohodli aj s poslancami koalície, že neurobíme poslanecký prieskum a že tento poslanecký prieskum urobí ľudskoprávny výbor. Ja som mal pocit z toho nášho rokovania, že poslanci branno-bezpečnostného výboru aj za vládnu koalíciu majú toto ujasnené a že budú hovoriť so svojimi kolegami a ja som bol veľmi, veľmi nemilo prekvapený, keď som sa potom dopočul od kolegyni, od Natálky, že akým spôsobom to na ľudskoprávnom výbore prebiehalo, a som z toho veľmi, veľmi sklamaný. Pretože viete, keď toto dokážeme vyriešiť, keby sme toto riešili, tak to pomôže aj tým samotným policajtom.
V Policajnom zbore je drvivá väčšina čestných a slušných policajtov a aj oni sú dnes možno a nieže možno, ale určite neprávom napádaní a obviňovaní z toho, že sa správajú neadekvátne. To znamená, že pokiaľ naďalej sa budú používať také cely, kde nie sú kamery, kde nikde nie je žiadne vybavenie, kde nie je prakticky nič, tak aj tým samotným policajtom sa bude naďalej stávať, že budú aj neprávom obviňovaní z toho, že niekoho mučili alebo že niekomu ublížili, alebo že tam dali niekoho, kto tam nepatril. To znamená, je to opatrenie aj v prospech policajtov. A toto si poslanci koalície neuvedomujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, pani verejná ochrankyňa práv opäť raz využila svoje právo vyplývajúce z § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv a predložila Národnej rade mimoriadnu správu, ktorá sa v tomto prípade týka skutočností svedčiacich pre závažné porušenie základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov.
Na tomto mieste by som možno doplnila kolegu poslanca Galka, ktorý začal hovoriť o spôsobe prerokovania vo výboroch. Aspoň krátku chvíľku teda dovoľte aj tomuto sa povenovať. Začala sa rokovať správa verejného ochrancu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv na ľudskoprávnom výbore. Prebehla silná diskusia, o podrobnostiach možno netreba hovoriť. Ale čo možnože je dobré povedať, že tiež som mala pocit, že tie zistenia sú také, že nebude problém stretnúť sa naprieč koalíciou, opozíciou o tom, že zistenia by mohli byť pretavené do skutočných opatrení v zmysle zmeny zákona. Preto sme aj do pôvodného opatrenia navrhli, do pôvodného uznesenia alebo do uznesenia predloženého Národnej rade navrhli aj požiadavku na vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súlade s odporúčaniami uvedenými v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv. A rovnako sme chceli vládu požiadať, aby predložila návrh zákona, ktorým sa zriadi nezávislý orgán vyšetrovania policajných postupov a postupov iných štátnych orgánov voči fyzickej osobe, pri ktorých je podozrenie na neoprávnené použitie sily, mučenie, kruté a neľudské zaobchádzanie.
Zároveň na tomto výbore podala doplňujúci návrh aj pani kolegyňa Natália Blahová o uskutočnení poslaneckého prieskumu. Po prednesení tohto uznesenia sa strhla dosť vášnivá diskusia a videli sme, že záujem o prijatie takéhoto uznesenia naprieč politickým spektrom, bohužiaľ, nie je. Ale čo ma veľmi prekvapilo, poslanci neboli ochotní zobrať správu ani na vedomie. To bolo pre mňa veľmi prekvapujúce. Namiesto toho si vyžiadali, čo majú na to právo a aj sme to odsúhlasili napokon, vyžiadať správu od ministerstva vnútra, akoby postoj ministerstva vnútra k tejto správe. Následne správa prišla do stanovenej lehoty. Mali sme rokovať, pokračovať v prerušenej rozprave k mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv a stalo sa, že poslanci vládnej koalície rokovanie výboru pre ľudské práva, kde sme mali pokračovať vlastne pojednávaním o správe, ktorú si oni vyžiadali od ministerstva vnútra, odignorovali. Odignorovali vlastného ministra vnútra, jeho správu! Toto bolo pre mňa naozaj dosť prekvapujúce. To znamená, že z tohoto výboru ani platné uznesenie prijaté nebolo, a ak ste si všimli, v úvode som prečítala len informáciu. Pardon (rečníčka zašla na miesto spravodajcu), ospravedlňujem sa. Takže toľko len k procesu.
A budem pokračovať už tým, čo mám pripravené. Musím pripomenúť, že pani ombudsmanka je v tomto parlamente pravdepodobne poslednýkrát ako verejná ochrankyňa práv. Preto si dovolím aj v závere jej pôsobenia poďakovať za povýšenie inštitútu verejného ochrancu práv, za všetky jej aktivity, na ktoré sme neboli za jej predchodcu zvyknutí. A teraz nehodnotím to, že naozaj je pár otázok, v ktorých sa neviem možnože stretnúť alebo súhlasiť s pani ombudsmankou, ale musím uznať, že jej vlastná aktivita, otvorené oči na problémy tejto spoločnosti, je niečo, čo som vnímala a mnohí to vnímajú veľmi pozitívne. Viem, že nie pre všetkých je takáto iniciatíva pani ombudsmanky vítaná. A možno sa niektorým zdá, že ich oberá o čas.
Ja si, naopak, veľmi cením, že pani ombudsmanka vo svojom úrade, ktorý u nás nemá dlhú tradíciu, ukázala, že verejný ochranca práv nemusí byť len povinnou figúrkou, prípadne formálne splnenou úlohou, ktorou sa môžeme prezentovať pred medzinárodnými inštitúciami a dokumentovať rešpektovanie medzinárodných zmlúv a rešpekt k ľudským právam v našej republike. Pani doktorka Dubovcová ako ombudsmanka prejavila počas svojho funkčného obdobia naozajstný záujem o ľudí. Urobila, čo jej dovoľovali jej kompetencie, a ukazovala naozaj iniciatívny postoj a prístup k vlastným povinnostiam, ale – čo je najdôležitejšie – k problémom ľudí, najmä tých, ktorí sú zraniteľní a málokto sa o nich zaujíma. Za to jej chcem aj takto verejne poďakovať.
Tu by som možnože na margo poznámky pani poslankyne Vaľovej, ktorá sa bránila, že nie všetky podnety akoby; alebo nezaoberá sa všetkými vážnymi vecami v spoločnosti. Tu si naozaj treba uvedomiť, že pani ombudsmanka chráni občana voči verejnej moci, voči štátnej moci, štátnym úradom. Nie voči občanom navzájom.
V predloženej správe nám predkladá výsledky prieskumu, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. V rámci prieskumu zistila závažné veci, o ktorých referuje vo svojej správe a zároveň predkladá aj návrhy na ich odstránenie. Tu by som si dovolila pripomenúť, že naozaj každá správa, ktorá prišla do parlamentu, a nie každá správa, ktorá bola prerokovaná v parlamente, obsahovala vždy sadu odporúčaní pre jednotlivé ministerstvá, často s návrhmi aj legislatívnych zmien. A je mi veľmi ľúto, že tieto zmeny boli málokedy použité, využité na zlepšenie stavu.
V tejto súvislosti by som chcela oceniť, že sa pustila do prostredia, ktoré; v rámci tejto správy mimoriadnej, ktoré väčšinou málo poznáme. Naše predstavy si v tomto tvoríme podľa filmov alebo vôbec nie a ako je ľudskej povahe prirodzené, asi o tom ani nechceme rozmýšľať a veľa vedieť. Treba povedať, že toto prostredie iste nie je skleníkové a že samo môže viesť k nevhodným a ponižujúcim praktikám. Bohužiaľ, pocit moci a nadradenosti, ktorý môžu mať príslušníci policajných zložiek voči podozrivým a obvineným, ich môže viesť a často vedie k nevhodnému až krutému zaobchádzaniu. A určite to nechceme paušalizovať, toto moje tvrdenie.
Iste, prieskumom nemožno zistiť všetko, ale to, o čom referuje mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, je naozaj alarmujúce. Ombudsmanka konštatuje, že slovenská polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom. Nechcem tu opakovať zistenia uvedené v správe, ktorú máte pred sebou, ale chcem povedať, že také prostredie, o ktorom správa pojednáva, veľmi málo môže slúžiť na to, aby viedlo k spravodlivosti či eliminácii násilia. Hovorím o tých priestoroch. Také prostredie potlačením ľudskej dôstojnosti na jednej strane a posilňovaním pocitu moci na druhej strane skôr asi vedie ku krutosti, k agresivite a k ďalšiemu násiliu.
Preto som bola veľmi zvedavá na stanovisko ministerstva vnútra k predmetnej správe, ktoré si vyžiadali poslanci vládnej koalície. Musím povedať, že to, čo mi v stanovisku ministerstva najviac chýbalo, je práve ľudský a najmä premýšľavý prístup. Stanovisko je písané veľmi nezainteresovaným a ľahostajným jazykom, je formálnym splnením nejakej povinnosti. Používa prázdne slová a frázy, na výhrady ku konkrétnym pochybeniam reaguje tým, že "má na zreteli" napríklad, prípadne "dbá na dodržiavanie", prípadné kroky "bude realizovať", ale nevedno kedy a kto a ako. Je naozaj iba ukážkou formalizmu a alibizmu.
Aj preto apelujem na kolegov poslancov, aby si naozaj pozorne prečítali správu verejnej ochrankyne práv a aby sme hľadali reálne cesty na nápravu.
Ako som spomenula, výsledkom rokovania výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo prijaté uznesenie ani na vzatie na vedomie. Okrem iného som ako spravodajkyňa k tomuto bodu navrhla uznesenia, ktoré som už v začiatku hovorila, o tom, aby bola predložená novela zákona o Policajnom zbore a zároveň, aby aspoň vláda začala rokovať alebo rozmýšľať, premýšľať o samostatnom nezávislom orgáne – inšpekčnom orgáne polície.
Vnímam ako veľmi pozitívnu požiadavku práve v tejto druhej časti uznesenia, ktoré nebolo prijaté, aby obsadený, aby orgán, teda ten inšpekčný orgán nezávislý nebol obsadený policajtmi, bývalými policajtmi alebo príslušníkmi iných zložiek, ktorých postupy by mal práve preskúmavať. Považujem za samozrejmosť, rovnako ako potrebu výslovne uviesť v zákone o Policajnom zbore konkrétne ustanovenia upravujúce spôsoby a postupy zakázané pri obmedzovaní osobnej slobody fyzickej osoby. Tiež myslím, že otázka poslaneckého prieskumu nemusí zaniknúť tým, že sa odrokovala, odrokovali, odrokoval bod na verejnom zasadaní Národnej rady. Aj naďalej budeme podporovať realizáciu poslaneckého prieskumu, ktorá by poslancom priblížila realitu bez prípadného podozrenia zo skresľovania situácie. Bolo by zaujímavé preskúmať také policajné stanice, ktoré neboli súčasťou prieskumu pani ombudsmanky. Ťažko povedať, či teda ale bude ochota takýto prieskum ešte následne schváliť.
Dovoľte mi teda ešte raz pani verejnej ochrankyni práv poďakovať nielen za túto jednu správu, za všetky správy, s ktorými prichádzala ako s mimoriadnymi správami, lebo všetky sa dajú považovať za správy s mimoriadnymi zisteniami. A zopakujem, že budem veľmi rada, keď úrad ombudsmana bude bratý naozaj na vyššiu váhu a bude s ním narábané ako s rovnocenným partnerom, pretože rovnocenný partner je.
Ďakujem vám ešte raz, pani verejná ochrankyňa práv, za vaše nasadenie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som doplnil kolegyňu Jurinovú, že naozaj ja nechápem ten nezáujem zo strany vládnych poslancov, pretože obzvlášť v tom ľudskoprávnom výbore, lebo ten problém sa ťahá od roku 2009. My sa nijako nejakým spôsobom nevyviňujeme, však sme boli dva roky aj my vo vláde, alebo rok a pol. To znamená, toto je naozaj vec, kde by sa mali spojiť sily a malo by sa to dať nejakým spôsobom dohromady.
Na skompromitovaného a sprofanovaného ministra vnútra Kaliňáka je vôbec zbytočné sa odvolávať a o ňom sa baviť, lebo to, že jeho ignorujú poslanci ľudskoprávneho výboru, jeho ignoruje už úplne každý. Jeho ignoruje už úplne každý a v podstate aj v tomto prípade on na začiatku normálne sprosto klamal. On hovoril, že tam boli úradníci z Bruselu a že to tam kontrolovali. Až potom, keď sa naňho zatlačilo, tak vyšiel s pravdou von, s tým, že kontrolovali niečo iné a tie priestory im poriadne ani neukázali a tak ďalej a tak ďalej. Bolo to určite tak, pani ombudsmanka. A je to klamár, obyčajný bohapustý klamár a to, že je to klamár a že klamal, dokazuje aj to, že teraz už v tom stanovisku v tom ďalšom vydali, že už to budú teda len niekoľko hodín používať. Zo začiatku hovorili, že nie, že všetko je v poriadku, aj úradníci z Bruselu to povedali. Teraz už len niekoľko hodín. To znamená, že jednoducho naňho sa nejak spoliehať je úplne zbytočné.
Ja k tomuto, keď stihnem, tak vystúpim aj v ústnej rozprave, ale tiež by som tých posledných 20 sekúnd využil na to, aby som vám, pani ombudsmanka, úprimne poďakoval za to, čo ste urobili. A chcem vás vyzvať, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie o tom, že nebudete kandidovať, pretože si myslím, že ste odviedli kusisko, kusisko dobrej práce, a ja by som bol veľmi rád, keby ste toto rozhodnutie prehodnotili a keby ste kandidovali znova.
Ďakujem vám veľmi pekne za vašu robotu.