11. schôdza

Vážená pani kolegynka, ja som si vypočul vaše vystúpenie a ja som si aj prečítal celú tú predmetnú správu. Musím povedať, že s niektorými vecami sa dá súhlasiť a vieme sa s tým stotožniť, ale z celej tej správy aj zo samotného uvedenia ombudsmanky vychádza, že je to absolútne neobjektívna, jedným smerom potiahnutá záležitosť a teraz ide o to, že ktorým smerom. Nemyslím teraz SMER ako tú politickú stranu.
Ombudsmanka dnes, keď prišla do pléna teda, tak svoje vystúpenie začala čím? Začala príbehom o chudiatkach cigáňoch, ktorých, ktorým všetci ubližujú a ktorí, chúďatka, museli odtiaľto odísť až do Bruselu a oni tam ostali a možno sa ani nevrátia, čo by bola určite škoda pre Slovensko. A, žiaľ, celá tá správa vychádza z toho, že vždy tí policajti zlí, agresívni ubližujú hlavne chúďatkám cigánom, ktorí proste za nič nemôžu a stávajú sa iba terčom svojvôle polície. Ani slovo o tom, že by sa takéto nejaké prípadné správanie dotýkalo aj ostatných ľudí, ostatných obyvateľov Slovenskej republiky, ani slovo o tom, že by sa to dotýkalo aj nejakých politických oponentov, ani slovo o tom, že by sa to jednoducho dotýkalo aj niekoho iného. Stále iba tí cigáni. A to sa proste nedá akceptovať, to sa nedá akceptovať. Policajti zlí, cigáni dobrí. Jednoducho toto je vec, ktorá nám na tom vadí. Neviem, prečo je to také, pretože aj to uvedenie nemuselo byť také jednostranné, nemuselo tam byť ten úvod o tých cigánoch a mohlo to byť úplne viac, povedzme si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Jurinovej za vystúpenie a zároveň by som chcela aj ja využiť príležitosť, takto vo faktickej poznámke sa poďakovať za činnosť verejného ochrancu práv.
Činnosť verejného ochrancu práv je dôležitá z toho hľadiska, že chráni práva občanov. Je to funkcia, je to ústavný činiteľ, na ktorého sa môžu obracať občania, ktorých práva sú porušované. A naozaj to, čo sa tu dialo aj za tohto, aj za predchádzajúceho volebného obdobia, kedy správy boli permanentne ignorované zo strany poslancov, žiadne opatrenia neboli prijímané na základe správ, pritom to boli kvalitné a systémové opatrenia. Je mi z toho smutno, lebo je to vlastne ignorácia občanov, ktorí sa s dôverou na túto inštitúciu obrátili. A v podstate v našej krajine ani podobný inštitút nemáme ako verejný ochranca práv, ktorý by sa takto priamo zastával práv utláčaných občanov.
Takže myslím si, že k úcty k tejto funkcii a teraz naozaj hovorím, že je jedno, či súhlasíme so závermi alebo nesúhlasíme, z úcty k tejto funkcii by sme tu mali sedieť a tie opatrenia minimálne by sa malo hĺbkovo o nich diskutovať a mali by mať nejaké pokračovanie. Mala by ich preberať vláda. Mali by sme sa nimi zaoberať na výbore. Nie si ich len tak vypočuť a v podstate na ne zabudnúť. Je to urážka občanov.

Na úvod by som chcel povedať, že ja osobne považujem inštitút ombudsmana v ústavnom systéme Slovenskej republiky za zbytočný a podľa našej stredoeurópskej ústavnej tradície by tie kompetencie alebo právomoci a úlohy, ktoré ombudsman vykonáva, pokojne mohla vykonávať kancelária prezidenta republiky, tak ako je to v našom ústavnom poriadku tradíciou.
Chcel by som tiež zareagovať na tú otvorenú otázku, pani poslankyňa Jurinová, keď ste hovorili o inšpekcii a o vašom návrhu, ako by mala byť riešená. Musím povedať, že v tomto s vami hlboko nesúhlasím, pretože takéto návrhy podľa mňa vyplývajú len z neznalosti toho, ako bezpečnostné zložky štátu fungujú. Za oveľa lepší návrh považujem to, čo navrhuje aj súčasný minister vnútra. To znamená, ak existuje pochybnosť o tom, že by inšpekcia konala nezávisle v niektorých prípadoch, a taká pochybnosť môže existovať, urobme odvolacím orgánom k rozhodnutiam inšpekcie branno-bezpečnostný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako odvolacím orgánom voči rozhodnutiam NBÚ je výbor na to zriadený, čiže výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Myslím si, že toto by bol dostatočný nástroj na to, aby zaručil, že ak dôjde k zlyhaniu ľudského faktora, ak niekto inšpekciu sa pokúsi zneužiť, tak výbor Národnej rady bude mať dostatočnú kompetenciu, aby takéto rozhodnutie zrušil, nariadil nové prešetrenie. Môže mať aj ďalšie právomoci, ktoré by zaručili to, že inšpekcia bude robiť to, čo má.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja na pani poslankyňu Jurinovú by som chcela zareagovať. Nezákonný postup naozaj nemožno v demokratickom štáte ospravedlniť. Poslanci odignorovali správu ministra vnútra. Smutné konštatovanie, smutná sebareflexia. Áno, odignorovali správu, rovnako ako odignorovali správu aj pani ombudsmanky.
Chcela by som povedať, že rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd, ochrana ľudskej dôstojnosti aj tých najslabších ľudí, každého jedného človeka v krajine, poukazuje práve na to, aká vyspelá je vláda, aký vyspelý je parlament v tej-ktorej krajine. Neustále upozorňovanie na porušovanie týchto práv nás vedie k väčšej sebareflexii, k sebapoznaniu. Dáva nám šancu vyrovnávaním sa s týmito nedostatkami kráčať k otvorenejšej, ľudsky silnejšej, dôstojnejšej spoločnosti pre nás pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Krátko by som zareagovala.
Pán poslanec Kotleba tu rozprával o tom, že možno nevhodným spôsobom začala pani ombudsmanka alebo uviedla túto správu. Ja neviem, čo by bolo vhodným spôsobom uvedenia tejto správy. Každopádne mne ide o to, aby naozaj každému jednému človeku, aby každý jeden človek mal nárok na to, aby sa k nemu každý dôstojne správal. Je jedno, či je to Róm, či je to moslim, či je to žid, či je kresťan, či je biely, či je čierny, jednoducho ten úrad ombudsmana je tu na to, aby sa rovnako dodržiavali práva každého jedného človeka. Ak Rómovia, o ktorých ste hovorili, robia zlé veci, zneužívajú systém, však opravme systém, urobme opatrenia, ale netvárme sa, že oni nie sú tí, ktorým by mali byť práva priznané, ktoré by si tieto práva mohli uplatňovať. Veď to je choré myslenie, to čo tunak hovoríte!
Pán Krajniak, naozaj nie som odborník na otázky ministerstva vnútra, ale zdá sa mi, jako už dlhšie obhajujete tie názory ministerstva vnútra a zdá sa mi, že na to ako ich obhajujete, pravdepodobne s nimi súhlasíte. Ale zatiaľ ja nevidím žiadne zlepšenia v tom systéme, ktoré pán minister Kaliňák aj z času na čas povie a vysvetlí, prečo tak konal, ako konal. Tak v tomto neviem. Mne sa zdá, tak ako je napísané to opatrenie v mimoriadnej správe, úplne logické a samozrejme, že je to vec na odbornú debatu. Nech sa odborníci stretávajú, ale netvárme sa, že pán minister vnútra vie najlepší spôsob na riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej je neprítomný, ale nie sú naňho žiadne otázky, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister vnútra, podpredseda vlády, nie sú naňho otázky. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, nie sú na ňu žiadne otázky. Ďalej na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a minister financií Peter Kažimír. Ani na jedného z nich nie sú otázky.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky postavené členmi parlamentu.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku. Dlhodobo sme zvažovali, ako podchytiť tému regionálnych rozdielov, ktoré na Slovensku máme, či chceme alebo nechceme, pretože ťažko možno predpokladať, že krajina sa bude rozvíjať rovnomerne, a musíme vychádzať z toho, že na Slovensku budú regióny, kde bude možnosť zamestnať sa, životná úroveň lepšia, ako to je možno v regiónoch iného charakteru.
Z toho dôvodu sme schválili zákon, a chcem poďakovať vám za podporu tejto legislatívy, o podpore najmenej rozvinutých okresov a chcem s potešením skonštatovať, že všade tam, kde zákon hovorí o najmenej rozvinutom okrese, je ich dvanásť, vláda vycestovala a priamo na mieste schvaľovala akčné plány, ktoré vychádzajú z príslušnej legislatívy.
Akčný plán, to je pokus dať dohromady všetky zdroje, všetku energiu, rovnako je akčný plán podporený aj regionálnym príspevkom, ktorý priamo vláda pridelila na príslušnom rokovaní v danom okresnom meste.
Dovoľte mi, aby som uviedol možno niekoľko čísiel pre vašu predstavu, že kde sa nachádzame v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V roku 2011, dámy a páni, bola miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 18,6 percenta. Potom v roku 2001 klesla na rekordných 8 %, potom narástla vďaka kríze v roku 2012 až na 14,4 % a opäť sme už teraz pod 10 percentami. Možno to, čo teraz poviem, vyvolá nepokoj alebo nesúhlas, ale poviem jednu jedinú vetu, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Práce je dosť, sme pod tlakom firiem, ktoré žiadajú dovážať zamestnancov zo zahraničia. Áno, uznávam, že základným problémom Slovenska je odmena, výška odmeny za prácu, ktorá môže v niektorých prípadoch demotivovať ľudí od toho, aby si hľadali stále zamestnanie.
Som presvedčený, že po tom, ako sme schválili tieto akčné plány až do roku 2020, že sme naštartovali významné impulzy v daných okresoch, pretože mal som možnosť vidieť na vlastné oči spoluprácu zamestnávateľov, zamestnancov, miestnej samosprávy, štátnej správy, štátu, možno aj mimovládnych organizácií, a nikto nemôže vládu obviniť, že pre dvanásť vybraných okresov sme schválili akčné plány od zeleného stola v Bratislave. Tieto akčné plány vznikali a boli tvorené priamo na mieste a sú šité na mieru každému jednému okresu.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov samozrejme vytvára aj ďalšie zvýhodnenia. Chcem vás, dámy a páni, ubezpečiť, že pri akomkoľvek záujme zahraničných investorov okamžite im ponúkame tieto regióny, kde majú zo zákona investori ešte viac výhod, ako to je možno v iných regiónoch Slovenska. Aj preto som rád, že začínajú sa objavovať veľké investície aj mimo západného Slovenska. Nedávno sme predstavili obrovskú investíciu, ktorá príde z Japonska do Košíc, pracujeme na ďalších veciach, ale vy sami dobre viete, že oznamujeme veci až vtedy, keď je takmer vec pripravená na úplnú realizáciu.
Dámy a páni, budeme aj vďaka vám, a chcem za to poďakovať, celý regionálny rozvoj kontrolovať cez Úrad vlády. Taká bola dohoda, ja túto dohodu plne rešpektujem. Tento osobitný útvar na Úrade vlády bude na jednej strane riešiť plnú implementáciu akčných plánov na päť rokov v 12-ch okresoch, ale súčasne bude pracovať aj na regionálnom rozvoji ako takom. Je veľmi dôležité, aby tu bola komunikácia s podpredsedom vlády pre investície, so SARIO-m a výsledky určite môžu prísť. Znovu s radosťou konštatujem, kto chce na Slovensku pracovať, prácu si nájde. Teraz stojíme pred témou, ako podporovať ďalší rast miezd. A nevylučujem, dámy a páni, že zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov budeme rozširovať na ďalšie okresy, pretože tento mechanizmus sa ukázal ako mimoriadne efektívny.
Ďakujem pekne.

... predseda za odpoveď. Pevne verím, že táto vláda bude úspešná pri realizácii svojich zámerov v oblasti podpory menej rozvinutých okresov a svojou politikou prispeje k ich rozvoju a naďalej bude vytvárať primerané organizačné, legislatívne a finančné podmienky pre naplnenie stanovených cieľov. Možno aj tieto aktivity prispeli k nárastu dôveryhodnosti vlády v očiach verejnosti o takmer 18 % oproti roku 2005. Ešte raz by som chcel poďakovať za vašu odpoveď.

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Áno, rakúske prezidentské voľby zaujali našu aj európsku verejnosť z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo rakúsky ústavný súd rozhodol o zopakovaní druhého kola, takže voliči museli ísť k urnám celkovo v Rakúsku až trikrát. Po druhé však najmä preto, lebo kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola, predstavovali v očiach verejnosti aj v očiach politických analytikov výrazné protichodné politické prúdy. Navyše toto rozhodnutie rakúskych voličov bolo vnímané vo svetle rozhodnutí občanov v iných krajinách, či už išlo o referendum v Spojenom kráľovstve alebo prezidentské voľby v Spojených štátoch. Myslím si, že rozhodovanie rakúskych voličov bolo do veľkej miery ovplyvňované aj diskusiou a postojmi k Európskej únii, i keď kampaň kandidátov bola založená na riešení vnútorných záležitostí krajiny a na postojoch k politike vlády.
Osobitne ma zaujal jeden fakt, že obidvaja kandidáti v kampani pred druhým kolom volieb zmenili svoju rétoriku a zaujali výrazne umiernenejšie postoje k európskym otázkam. Na jednej strane Alexander Van der Bellen ako výrazne proeurópsky politik upustil od svojej vízie spojených štátov európskych. Na druhej strane pravicový kandidát Hofer sa dištancoval od presadzovania extrémnych návrhov, akým by bolo napríklad referendum o možnom vystúpení Rakúska z Únie, ktoré sa očividne nestretlo s podporou rakúskeho obyvateľstva.
Novému rakúskemu prezidentovi pánovi Van der Bellenovi si aj z tohto miesta dovolím k víťazstvu zablahoželať. Verím, že v jeho novej funkcii sa mu bude dariť nadväzovať na proeurópsky odkaz rakúskych voličov a spoločne s predstaviteľmi, či už zo susedných alebo ďalších krajín Európskej únie, sa zasadí za posilnenie európskej myšlienky. Naša spolupráca a vzťahy s Rakúskom sú na stabilne vysokej úrovni. A preto som presvedčený, že aj nový prezident nadviaže na doterajší pozitívny vývoj a obe naše krajiny túto spoluprácu ešte viac zintenzívnia.
No a Taliansko. Pán poslanec, možno ste zachytili, že som sa zúčastnil rady PS v piatok, kde som povedal jednoduchú vetu: Voličov nemožno vydierať. Nikto nie je taký mačo na tomto svete, aby sa mohol postaviť a povedať voličom, ak nebudete v referende hlasovať a voliť tak, ako ja chcem, tak ja odstúpim. Nuž tak teda, všetci si povedali, no nech sa páči, tak teda odstúp. Od samého začiatku bolo evidentné, že dostane taliansky premiér na frak. A dostal ho teda absolútne statočne, pretože vydierať vnútropolitickou témou, ktorej dohromady nikto ani nerozumel, a trvať, že odstúpim z funkcie, pokiaľ nebudete voliť a hlasovať tak, ako ja chcem, je najväčšia politická chyba. Mrzí ma to preto, lebo takáto chyba sa stala aj vo Veľkej Británii, bola to čistá vnútropolitická agenda, ale v prípade Talianska, dámy a páni, máme krajinu, ktorá je v eurozóne. Ak teda prídu predčasné voľby, predstavme si, že komik vyhrá parlamentné voľby, zostaví vládu a môže dôjsť k referendu o eure a vtedy začína byť naozaj vážny problém. Preto si dovolím povedať, a bude sa na mňa hnevať, možno mi bude aj nadávať taliansky premiér Mario Renzi, zodpovedá priamo za možnú destabilizáciu, ktorá nastane v eurozóne v nasledujúcich mesiacoch, lebo vtiahol vnútropolitickú agendu do vecí, ktoré ovplyvňujú nie len celú Európu, aj celý svet. Opakujem, nikto nie je taký mačo, aby mohol vydierať voličov, a takým mačom nebol ani taliansky premiér Mario Renzi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)