11. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, tlač, o ktorej budem teraz trochu uvádzajúco hovoriť, máte na stoloch pod č. 337, uznesenie, o ktoré ide. V nadväznosti na situáciu týkajúcu sa financovania odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa kvôli pretrvávajúcim podozreniam uskutočnila kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na predmetnom ministerstve.
Na základe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 21. novembra 2016 (č. jednacie Z010211/2016/1155/KJI-400) je známe, že tento orgán sa v súčasnosti ešte len rozhoduje, či vôbec zaradí mimoriadnu kontrolu prideľovania zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie do plánu kontrolných akcií realizovaných v roku 2017.
Kolegyne a kolegovia, na túto tému sme diskutovali v Zahraničnom výbore Národnej rady v dňoch 24. a 25. novembra 2016. Zahraničný výbor uznesením č. 31 v časti b) jednomyseľne, podčiarkujem, jednomyseľne navrhol Národnej rade, aby požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky podľa § 114 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o vykonanie predmetnej kontroly v záujme riadneho prešetrenia celej záležitosti a posilnenia dôvery verejnosti vo fungovanie orgánov verejnej moci.
Navrhujem teda, aby Národná rada podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala uznesením Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo vzťahu k prideľovaniu zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, súčasne vás prosím, aby ste plnili úlohu, aj úlohu spravodajcu.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 306. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.
Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 306.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť predstaviť návrh, ktorý je na tejto schôdzi v roku 2016 posledným návrhom zákona predstavený v tejto Národnej rade. Aj možnože nakoniec dobre, že to bude takto v takejto situácii. Prvýkrát sme takýto návrh zákona predstavovali, keď bolo 25. výročie od doby, keď sa zmenil režim. Tvrdo povedané, možno, ale určite pravdivo, a doteraz sme neboli schopní vysporiadať sa s krivdami, ktoré predchádzajúci komunistický režim u nás zanechal. Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite nedajú vyčísliť a neexistuje ani tá suma, ktorá by ľuďom angažujúcim sa v protikomunistickom odboji dokázala vrátiť ich sny, odškodnenie za nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a na ich najbližších spáchali. Určite ani samotné odškodnenie, ktoré navrhujeme, im tieto sny nevrátia. Hodnotu ľudského života, ktorý bol po 40 rokov utláčaný, im to nijakým spôsobom nenahradí. Takže aj tento zákon, prosím vás, berte ako satisfakciu za roky strádania, ktoré pretrvávajú doteraz. U tých ľudí, ktorí boli takto poškodení, skutočne pretrvávajú až doteraz.
Poviem v skratke, čoho sa návrh týka, a potom viac poviem v rozprave. Návrh by som rozdelila na dva celky. A to, jeden celok hovorí o odškodnení obetí komunistického režimu a ich manželov, manželky alebo vdov po týchto poškodených. Navrhujeme jednorazové odškodnenie vo výške 1 000 eur. Na druhej strane tá druhá časť zákona pojednáva o plošnom zdanení výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Stretli sme sa s názorom, že sme príliš ústretoví s tým, že chceme zdaniť tieto dôchodky o 50 percent. Sú mnohí, ktorí by povedali, že úplne odstrániť výsluhové dôchodky pre takýchto ľudí. A ešte oblasť, o ktorej hovoríme. Ide o pracovníkov príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Príslušníkov. Nie teda iba spolupracovníkov, ktorí neboli viazaní pracovnou zmluvou.
Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo na príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu, lebo s tým sme sa stretávali pri vypracovávaní, otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov. A máme tým na mysli práve výsluhové dôchodky. Pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou. Takže z tohto vyplýva aj odôvodnenie, prečo sme sa pustili do úpravy podobnej, ako platí dnes v Poľsku. Preto, lebo tam už je aj európskym súdom potvrdené, že ten spôsob vysporiadania sa s touto témou je urobený dobre.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane, vyberanej zrážkou, bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysoko postavení príslušníci mali dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže už len skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. A na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku 1 000 eur. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa, a Slovenská republika, aby sa vysporiadala s týmto dlhom z minulosti a aspoň takto symbolicky a morálne odškodnila ľudí, ktorí trpeli nie preto, že skutočne chceli zle v Československu, chceli spôsobovať nejaké zlo v Československu, ale len preto, lebo chceli slobodne vyjadrovať svoj politický názor, prípadne svoje náboženské presvedčenie.
Ďakujem pekne. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.