11. schôdza

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Osuský, zrejme ste nedávali pozor, čo som vám alebo vám alebo pánovi Budajovi hovoril. Ja som hovoril o tom, že súhlasím s tým, že perzekúcie ŠtB voči našim občanom decimovali celý národ a celú spoločnosť. A že samozrejme sme sa pokúšali alebo sa Národná rada ako taká pokúšala o odškodnenie alebo, povedal by som, o vyrovnanie s touto minulosťou. A chcel by som vám pripomenúť iba to, že ak máte výhrady k tomuto vyrovnaniu sa Národnej rady aj politickej scény s touto minulosťou, tak spochybňujete aj vládu pána Dzurindu a pani Radičovej a pôsobenie, vaše politické pôsobenie v týchto obdobiach v parlamente, pretože aj vy ste už v predchádzajúcom období mohli prijať tento zákon a neprijali ste ho. Takže iba pripomínam, že keď som sa ja vyjadril, že súhlasím, že treba odsúdiť perzekúcie, tak som sa nezastával ŠtB, tak ako tvrdí pán Budaj.
A čo sa týka pána Budaja, chcel by som odpovedať. Vážený pán Budaj, ja som bol na námestí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Musíte reagovať na predrečníka, to bol pán poslanec Osuský.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Dobre, takže, pán Osuský, ja som bol na námestí so svojimi študentami z fakulty architektúry vtedy, keď pán Budaj vystupoval na tom námestí, a, bohužiaľ, boli sme veľmi sklamaní, keď sme sa dozvedeli, že k nám rečnil človek, ktorý podpísal spoluprácu s ŠtB. Aj tí študenti sú dodnes z toho sklamaní, moji študenti.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič.

Myslím, že presne ten prejav sedel na jednu vec. Dlhodobo sa bavíme o, alebo rozprávame o veciach, ktoré sa týkajú minulosti, a myslím si, že nás definuje a dlhodobo definuje neblahý osud, a to je, že sme tzv. krajinou hrubých čiar. Myslím, že to znamená hlavne to, že ak nechceme, nepoznáme svoju minulosť alebo sme ju zabudli generácie naučiť, tak nemôžme ani napísať príbeh budúcnosti. Čiže je veľmi dôležité, aby sme na minulosť nezabúdali a aby sme prijali možno aj tento návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že sa nejak s minulosťou vysporiadať musíme, aby sme neboli naveky iba krajinou hrubých čiar. Pretože tento citát, ktorý som si požičal od Ivety Radičovej, a presne znie, "ak nepoznáme svoju minulosť, nemôžme napísať príbeh budúcnosti", je hlboko zapísaný aj do motívov predkladateľov, kde spomínaná Janka Šípošová ako dcéra politických väzňov vyvinula maximálne úsilie, aby sme sa s minulosťou vyrovnali a nepretrvávala do budúcnosti. Preto je tento návrh zákona v tejto možno až symbolickej atmosfére pred Vianocmi v roku 2016 tak prepotrebný, schváliť týmto plénom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem, ďakujem kolegovi Osuskému, že sa zasadzuje za prijatie tohto zákona. A má pravdu, je to, keď hovoril, že je to len veľmi malé gesto, je to niečo minimálne, čo môžeme urobiť. Áno, ja si myslím, že by sme mali ísť ďalej, že by sme nemali ostať len pri odškodnení a krátení dôchodkov. Mali by sme hovoriť o zločinoch komunizmu, lebo tak ako povedal kolega Viskupič, že bez pamäte skrátka niet národa. Mali by sme učiť naše deti, že to, čo sa dialo počas komunizmu, sa už nikdy nesmie opakovať, že tieto hrôzy nesmieme dopustiť. Mali by sme podporiť múzeum o zločinoch komunizmu tak, ako ho majú v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo v Rumunsku. Toto je naozaj len to minimálne gesto, ktoré môžeme urobiť. Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili. Kolegovi Baránikovi chcem povedať, že presne tak, ako zaznelo v jeho vystúpení, mučenie Zdenky Schellingovej ani namáčanie hlavy do nádoby s výkalmi nebolo súčasťou Trestného zákonníka, dokonca ani komunistickej totality. Teda porušovali tí ľudia pri výsluchoch zákony celkom jasne tak, ako ich porušovali gestapáci a esesmani. Lenže šéfovia pražského gestapa odvisli, K. H. Frank bol popravený. A mnohí ďalší skončili primerane. Títo skončili s výsluhovými dôchodkami. Hádam cítime istý rozdiel. A musím povedať, že tak ako je jednou z najobľúbenejších téz tých, ktorí nechcú tvrdiť, že máme v šuplíku tú lepšiu alternatívu, ktorú ale neprezradíme, pre istotu, tak je takisto typickou zbraňou tých, ktorí si niečo neželajú a neurobili by to za nič na svete, povedať iným, ktorí niečo v tej veci robia, že mali možnosť to už robiť vtedy, vtedy a vtedy.
Viete, pán poslanec Paška, vy ste sem nespadli teraz v marci. Vy ste v tomto parlamente boli i v menej hrdých chvíľach slovenského parlamentarizmu a tiež by som sa vás mohol spýtať, čo ste vy v tej veci urobili, keď teraz úkolujete kohokoľvek okolo seba. To znamená, že sme opäť v tom, kde sme boli aj včera, že tí, ktorí neurobia nič, úkolujú tých druhých a radia im. Ja si myslím, že tento predložený zákon tu je na to, aby sa ukázali charaktery. A hlasovanie o ňom je možno, ako hovorím, malým gestom, ale bude zároveň vynikajúcim vysvedčením.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno.

Ďakujem pekne. V úplnom závere tejto schôdze by som chcela vyzvať ctených kolegov, aby sa naozaj zamysleli pri hlasovaní o tomto zákone. Prvýkrát bol predkladaný práve pri príležitosti 25. výročia zmeny režimu, takto je to asi najlepšie nazvané. A dovtedy, tých 25 rokov naozaj existuje deficit, 25 rokov tu máme deficit, ani jedna vláda sa k tomu neodhodlala. A teraz môžme špekulovať, z akých dôvodov sa k tomu neodhodlala. Že či naozaj medzi sebou mala toľko ľudí, ktorí boli spriaznení s týmto režimom minulým, dokonca možnože, dokonca možno aj poberali tie výhody, alebo čo za tým bolo. Boli naozaj tí predstavitelia tak chránení, ako sú aj dnes možnože niektorí chránení? Tretíkrát sme v parlamente s týmto návrhom zákona. Žiadame vás o podporu preto, aby obete bývalého režimu boli aspoň čiastočne a úplne symbolicky odškodnené.
Ešte čo sa týka finančných nárokov, tak práve tie by boli na štátny rozpočet žiadne, pretože to, čo by sme dali tým pár, v úvodzovkách, naozaj pár obetiam, ich manželkám alebo vdovám po týchto ľuďoch, by jednoznačne určite vykryli stiahnuté výsluhové dôchodky alebo skrátené výsluhové dôchodky eštebákov.
Ďakujem vám veľmi pekne.