11. schôdza

Čakal som, že ešte pán minister financií, aby som mohol zareagovať. Takže už nebudem môcť na vás asi zareagovať (reakcia predkladateľa). Áno? Dobre.
Ďakujem všetkým, čo reagovali vo faktickej poznámke. Možno konkrétne by som ešte chcel, pani kolegyňa poslankyňa Jurinová, áno ďakujem, že ste pripomenuli tie štyri projekty, ktoré boli vyňaté z hodnotenia podľa kritérií Hodnoty za peniaze. Aj to je dôkaz alebo vizitka, ako ministerstvo dopravy rešpektuje ten princíp Hodnoty za peniaze. To je veľmi, veľmi smutné.
Igor, pán poslanec Janckulík, neviem, áno, držím palce. Áno, je to, je to pekná idea. Ja som sa samozrejme, ty o tom vieš, vyjadril aj do médií, že toto, túto pozíciu, ja som to vtedy nazval, že to je trafika. Áno a za tým, priznám sa, ďalej stojím. Ja len to môžem teraz doplniť, skutočne sa staneš fackovacím panákom v tých regiónoch, pretože kamkoľvek prídeš, všade, všade, ľudia sú tak naučení, každý chce rýchlo cestu, každý obchvat, ale nevyhovieš všetkým. Takto toto bude, toto je veľmi, veľmi ťažká pozícia. Držím palce k tomu, aby sa niečo naozaj v tej transparentnosti podarilo, aby si raz mohol občan Slovenska pozrieť na stránke ministerstva dopravy, aha, toto a v takomto poradí sa ide robiť. Toto by som si naozaj prial. To, bohužiaľ. momentálne nie je.
Pani kolegyňa Verešová, len doplním. Súhlasím s vami, vlaky zadarmo nie sú, platíme ich. Ja som aj povedal koľko ročne. A navyše chcel len doplniť, že nielen to, že to narúša podnikateľské prostredie, ale aj berie regionálnym dopravcom z autobusov ich cestujúcich, a o to viac VÚC-ky musia toto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O vystúpenie požiadal pán minister financií, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ja sa pripojím k pochvale od pána poslanca Jurzycu pre vás, pán poslanec Ivan. A aj dôvod môjho vystúpenia je preto, že chcem zareagovať na veľmi konkrétne podnety z vašej strany a chcem zamerať v podstate vašu kritiku, tá kritika bola namierená na reálnosť budovania dopravnej infraštruktúry, ale aj údržbu existujúcej infraštruktúry v rámci kompetencie rezortu dopravy. A tu chcem povedať, že myslím si, že ak naozaj chceme seriózne rokovať, a my chceme seriózne rokovať aj s vami ako s opozičnými poslancami, o možnosti zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý si vyžaduje ústavnú podporu, tak by bolo veľmi dobré, aby ste boli v tom tíme, ktorý o tomto bude rokovať. Pretože s plnou vážnosťou podotýkam, že chápete, a vy tu na to vlastne aj poukazujete a ja potvrdzujem, že dnes pri fiškálnych cieľoch, ktoré sú nastavené a ktoré chceme naozaj dosiahnuť, bez zmeny postoja k našim národným regulátorom nebude možné bezproblémovo pokračovať v tom tempe výstavby infraštruktúry tak, ako je dizajnovaná a tak, ako vy hovoríte, ju sľubujeme tak, jak tu sa vlády menia. A prečo? Pretože obálky európskych zdrojov bude vyčerpané behom dvoch, troch rokov. O tom, akým spôsobom, či bohumilým alebo nie, o tom môže byť zase diskusia a do nich sa ja neopovážim montovať. Teraz ide o to, či má prednosť tá alebo oná trase. A trošku sa vieme pozrieť na veci, tak ako to spomenul pán poslanec Marosz, cez dokument Hodnota za peniaze, ktorý si dovolím pripomenúť, je z ministerstva financií, áno, takže aby sme si v týchto situáciách nemysleli, že spadol niekde z neba. Je to, áno, je to názor našich ľudí, ale do veľkej miery aj po diskusii s ľuďmi z rezortu dopravy. Pretože som vám v úvodnej reči hovoril, že tento projekt začína pilotnými v podstate revíziami v troch oblastiach – informatizácia, doprava a zdravotníctvo. Zdravotníctvo s veľmi reálnymi výstupmi a s tými v ďalších dvoch s menej reálnymi výstupmi.
Ja som proste priznal a pokračujem v tom, že musíme pokračovať. Ale tie ciele a problémy, to znamená, tam, kde nás päta tlačí, to si myslím, že bolo pomenované, a vy máte legitímne právo to nahlas povedať.
Ale ešte raz, buď sa dôjde k realokácii rozdelenia operačných programov z tohto programovacieho obdobia, to znamená, že v nejakom období, ktoré ináč je aj naplánované na toto obdobie, myslím, že po dvoch, troch rokov by mohlo dôjsť k realokáciám, takému veľkému upratovaniu, kam peniaze nie je potrebné ďalej dávať a kde ich nevieme v podstate ani efektívne minúť a kam by mali ísť. Len na to, aby mohla doprava na svoje projekty dostať viac, na to potrebujeme aj súhlas Európskej komisie a jednotlivých DG, alebo generálny riaditeľ, proste tých riaditeľstiev. A to nebude jednoduché obhájiť. A potom je možnosť samozrejme použiť viac prostriedkov z hľadiska štátneho rozpočtu. Ponúka sa samozrejme tá možnosť, hlavne v obdobiach, keď máme historicky najnižšie náklady na financovanie tohto druhu. Z tohto vyplýva v podstate celá úvaha o momentálnej revízii zákona o dlhovej brzde. A všetko ostatné, to znamená, na aké typy projektov, či sa to oplatí, či sa to neoplatí, či sa napríklad stiahnuť a viac investovať do údržby existujúcej siete, hej, a povedať, že nemáme na to, aby sme vlastne dobudovali v tejto, v tejto šírke, veľkosti a v týchto plánoch, ale máme na to, aby sme každý rok dali dvakrát, trikrát viac na údržbu, čo bude samozrejme znamenať aj z hľadiska opäť Hodnoty za peniaze správny racionálny prístup, tak toto sú proste témy, o ktorých sa chceme rozprávať.
A toto sú témy, o ktorých sa musíme rozprávať, ak by sme sa chceli dohodnúť napríklad na investičnej výnimke, ak to chcete proste takto nazvať. Ja viem, že je to kontroverzné, viem, že už aj medzi nami tu budú rôzne názory, medzi vami sú rôzne názory na túto tému. Ale vy ste prvýkrát z tejto debaty, ktorá má často taký politický rámec, akože budúcnosť a deti, deti ďalších detí, to je politika, racionálne je, že naše, naše, a to aj pri tej kritike, kde si pán Jurzyca vybral taký ten horší dlhopis päťročný, mohol si vybrať aj lepší z hľadiska toho, aké sú naše rizikové prirážky. Ale summa summarum my sme schopní sa financovať pri 10- aj 15-ročných úveroch pod jedno percento. Nula celá niečo, hej? Čo je, chápete, z hľadiska ako reálneho pochopenia unikátne. Môžme zase hovoriť o tom, či je to, pôvodom je dedičný hriech kvantitatívneho uvoľňovania, či je to správne. Ale je to realita, ktorú teda buď môžme ofrflať a prejde to okolo nás ako vlak, alebo ho môžme využiť, rozumne využiť. No ale ak neveríme v rozumnosť, v schopnosť rozumne sa rozhodnúť, tak to potom ani netreba skúšať.
Čiže opakujem, vy ste prvýkrát pomenovali skutočný dôvod sa zamyslieť nad tým a povedať de facto aj pravdu, povedať pravdu. Áno, za týchto okolností sme schopní pokračovať v plnom profile v týchto oblastiach, lebo to potrebujeme. Alebo povedať nie, nie, budeme sledovať odporúčania tých a tých inštitúcií, aj ony majú právo na svoj názor, nechcem ich nejakým spôsobom znevažovať, budeme tlačiť percento dlhu dole, ale sústredíme sa viacej na údržbu existujúcej siete. To sú proste reálne možnosti a plne súhlasím, že na to potrebujem do tej debaty aj rezort dopravy. Pretože v rezorte dopravy nič nie je za 100-tisíc alebo za pár miliónov. Tam každý projekt stojí desiatky miliónov. To sú proste rádovo veci, kde v ponímaní, pán Marosz, to bolo trošku populistické z pohľadu toho učiteľského stavu, lebo to tak nie je, lebo potrebujeme v doprave zrejme ďalšie prostriedky, aspoň som to takto počul aj z úst vášho kolegu, ale projekt Hodnota za peniaze ide aj do rezortu školstva, takže hovoríme o vnútorných možných úsporách a o realokovaní prostriedkov na to, čo potrebujeme.
Takže áno, blížime sa k takému, neodvratne sa blížime k bodu, keď po prvýkrát po dvanástich rokoch nebudeme mať stovky miliónov eur k dispozícii každý rok na výstavbu diaľničnej siete alebo rekonštrukcie železničnej siete z európskych peňazí a budeme ich musieť nejakým spôsobom nahradiť, alebo nie. Tá možnosť tu vždycky je.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Dve faktické. Jedna sa týka toho, že ja som hovoril o desaťročných dlhopisoch, naozaj, a uznal som tam, že pod jedno percento, 0,42, to bolo číslo, bolo to číslo, ktoré som porovnal s ostatnými. Ale tá hlavná časť faktickej ide k tej dlhovej brzde. Áno, blížime sa k momentu, kedy nebudú peniaze na diaľnice, ale blížime sa k momentu, kedy európske peniaze nebudú ani na školstvo, ani na ďalšie sektory. A teda ak by taká diskusia bola, tak určite by sme vnímali ako riziko toto, že keď sa otvorí, otvoria sa dvere k diaľniciam, tak, tak budú žiadať otvorenie dverí všetci. Pretože nielen do cesty treba investovať, aj do vzdelania, do zdravia a podobne. To je jedno riziko.
Druhé veľké riziko vidím v tom, že dnes sa nám nedarí efektívne napríklad stavať diaľnice. Vieme, že sú mnohé predražené. Čiže do tohto systému dávať ďalšie peniaze na dlh sa nám zdá ako riskantné. Tým nechcem povedať, že taká debata, debata nad dlhovou brzdou, ktorá má ešte iné problémy, technické, ktoré naozaj má význam minimálne prediskutovať, že nemôže byť, ale hovorím, že nejaké riziká vidíme.

Pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo. Ja by som možno reagoval na dve témy tiež, najprv relokácie eurofondov. Áno, som za. Určite je v tomto obrovské množstvo rezerv. A napríklad len, ja som to opomenul spomenúť v tom mojom príspevku, kde som to ale, mal som to napísané a pripravené, že vlastne eurofondy míňame dnes aj na nákup vagónov pre Železničnú spoločnosť Slovensko, kedy používame europeniaze na nákup vagónov pre nejaký subjekt, ale máme tu aj iný, súkromný subjekt, ktorý je tým pádom v nevýhode. Čiže prestaňme používať eurofondy tam, kde narúšajú podnikateľské prostredie, a poďme s nimi len tam, kam súkromný investor nejde, teda infraštruktúra. A takýchto miest v tých eurofondoch a zmluve o čerpaní eurofondov je veľa. Čiže tu by som určite išiel ako prvé.
A potom, ak by sme mali ísť debatovať o tom, o tej dlhovej brzde a tak ďalej, tu samozrejme máme lepšieho odborníka Eugena Jurzycu, ale čo chcem povedať, je, že skôr, než tá debata nastane, by sme mali vidieť zo strany ministerstva dopravy, že rešpektuje vás, ministerstvo financií, v Hodnote za peniaze, pretože tie projekty, ktoré dnes sú vyňaté, ministerstvo dopravy odmietlo podriadiť sa posúdeniu týchto posledných už zaalokovaných prostriedkov, no tak potom ako chceme podporovať alebo žiadať o podporu uvoľnenia dlhovej brzdy, keď vlastné ministerstvo v jednej vláde nerešpektuje to druhé? Takže toľko.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Myslím, že toto bol práve ten moment, kedy by sme sa mali začať nejakým spôsobom baviť aj o tej dlhovej brzde. Je to možno náš názor. Je nám úplne jasné, že opozícia si bude, určitým spôsobom sa snažiť kontrolovať to, že kam by tie peniaze mali ísť. To je už tá debata, o ktorej sme sa bavili aj s pánom Jurzycom. A skutočne možno treba sa pobaviť konkrétnejšie. Sú tu, bavíme sa o nejakých požiadavkách v regiónoch, kde teda každý chce, aby tú cestu mal, verzus nejakú realitu, verzus financie, ktoré sú k dispozícii. Myslím si, že tu skutočne sa nebavíme o tom, že chceme prejesť tie peniaze. Ide o to, aby sa rozumne investovali. A to je aj nejaký prísľub ďalšieho hospodárskeho rastu, prípadne zamestnanosti na Slovensku. A ja sa teda, by som povedal, že tá hodená rukavica bola zo strany pána ministra, teraz je možno na rade opozícia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajčí.