11. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Ďakujem, Miro, za vystúpenie. Ja som ťa počúval, aj keď som bol mimo rokovacej miestnosti, a musím ti dať za pravdu pri tvojom vystúpení ohľadom rýchlostných ciest. Keď chodím po regiónoch na Slovensku, tak zisťujem, žiaľ, žalostnú situáciu v týchto regiónoch. Ľudia už prestávajú veriť sľubom, ktoré sa stále dávajú, a, žiaľ, termíny výstavby sa nedodržujú. Mám jednu veľkú výhodu, že keď som nový poslanec a keď prídem do regiónov, tak to končí len vyhrážkami. Keby som túto prácu robil dlhšie, tak sa budem asi báť chodiť po týchto regiónoch, lebo ľudia už, žiaľ, neveria, ale dúfam, že sa to zmení. Chcem tento proces stransparentniť ohľadom rýchlostných ciest a byť nápomocný občanom v regiónoch. Ale, žiaľ, s jeden a pol človekom, čom mám pridelené, sa to ťažko bude robiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Ivan, chcel by som zareagovať na tvoj príspevok, spomínal si aj podporu cestovného ruchu, kde sa celková suma radikálne znížila oproti minulému roku. Možno, že je to aj tým, ja som teraz v posledných dňoch zachytil, že minister dopravy zrušil SACR, organizáciu, ktorá vlastne mala na starosti podporu cestovného ruchu, a vlastne ju nejak začlenil priamo do ministerstva. Takže možno, že tam tá úspora bude, ale nemyslím si, že je to správny krok, pretože cestovný ruch by sme mali podporovať ďaleko masívnejšie. Ministerstvo financií predložením tohto rozpočtu sa nejak tvári, že rozpočet je super nastavený, že deficit klesá. Máme 1,29 % HDP. Ale keď sa na to pozrieme v absolútnych číslach, tak vlastne zistíme, že aj v roku 2017 vláda chce minúť o 2,017 mld. viac, ako prijme. To znamená, že oproti roku 2016 je to viac o 40, prakticky o 47 mil. eur, čo je veľká suma, a táto vláda vlastne týmto ukazuje, že vôbec nemá tendenciu šetriť, skôr míňať a vlastne nekonsoliduje verejné financie, ale neustále Slovensko zadlžuje, čo nie je dobrý krok. Hlavne pri tom, že máme teraz veľký rast a mohli by sme už tento rok, teda ten budúci rok 2017 mať rozpočet taký, aby sme už viac Slovensko zadlžovať nemuseli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Ivan, uvedomila som si aj pri vašom príspevku, ako sme si všetci osvojili ten slogan "vlaky zadarmo". Opakujeme to všetci a pritom to nie je celkom pravda. Pretože vieme dobre, že študenti a aj dôchodci, ktorí prichádzajú na železnici ku pokladni, tak dostávajú často odpovede, že nemôžu už cestovať. A ak sa musia študenti dopraviť do školy, čo sa musia dopraviť do školy, tak si musia kupovať lístky. Takže jednak je to veľmi proti podnikateľskému prostrediu, tento nástroj, ktorý bol prijatý zjavne populisticky, ale jednak je aj veľmi, veľmi nespravodlivý. Pretože ak si vláda určí, že treba podporovať štúdium detí, že treba podporovať takto rodinu, tak by, ak by ich chcela robiť spravodlivo, tak by nastavila tento nástroj tak, aby každý študent, každý študent, to je jedno, odkiaľ je, akým prostriedkom chodí do školy, tak by dostali na túto cestu, na toto štúdium podporu všetci rovnakú. Takže neosvojujme si celkom také tieto ich slogany, ktoré nie sú ani pravdivé, ani spravodlivé. A ešte k tomu vlastne sľub dojazdových autobusov ku vlakom, ani toto nebolo splnené. Takže nehovorme to isté, čo hovoria, keď si chcú, keď chcú odkázať niečo voličom, naša vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som nebol v parlamente v 90. rokoch, ale pamätám si z médií, že tie diskusie vtedy vyzerali tak, že minister financií povedal, že peniaze sú obmedzené a poslanci žiadali viac a viac do každého sektora. Dokonca si pamätám, že jeden z ministrov vlády povedal, že keď nedostane dosť peňazí, tak sa postaví na čelo demonštrantov a príde pred Úrad vlády demonštrovať. Odvtedy sa tá diskusia posunula teda poriadne a, Miro Ivan, pán poslanec, myslím, že si ju posunul aj ty. Hovoril si za dopravu. Uviedol si projekty, ktoré, do ktorých investície sú efektívnejšie než iné investície, a dokonca si hovoril o tom, kde v sektore sa dá šetriť. Klobúk dole, oceňujem, želám ti, aby si si takého zvyky udržiaval a ďalej rozvíjal.
Ďakujem.

Čakal som, že ešte pán minister financií, aby som mohol zareagovať. Takže už nebudem môcť na vás asi zareagovať (reakcia predkladateľa). Áno? Dobre.
Ďakujem všetkým, čo reagovali vo faktickej poznámke. Možno konkrétne by som ešte chcel, pani kolegyňa poslankyňa Jurinová, áno ďakujem, že ste pripomenuli tie štyri projekty, ktoré boli vyňaté z hodnotenia podľa kritérií Hodnoty za peniaze. Aj to je dôkaz alebo vizitka, ako ministerstvo dopravy rešpektuje ten princíp Hodnoty za peniaze. To je veľmi, veľmi smutné.
Igor, pán poslanec Janckulík, neviem, áno, držím palce. Áno, je to, je to pekná idea. Ja som sa samozrejme, ty o tom vieš, vyjadril aj do médií, že toto, túto pozíciu, ja som to vtedy nazval, že to je trafika. Áno a za tým, priznám sa, ďalej stojím. Ja len to môžem teraz doplniť, skutočne sa staneš fackovacím panákom v tých regiónoch, pretože kamkoľvek prídeš, všade, všade, ľudia sú tak naučení, každý chce rýchlo cestu, každý obchvat, ale nevyhovieš všetkým. Takto toto bude, toto je veľmi, veľmi ťažká pozícia. Držím palce k tomu, aby sa niečo naozaj v tej transparentnosti podarilo, aby si raz mohol občan Slovenska pozrieť na stránke ministerstva dopravy, aha, toto a v takomto poradí sa ide robiť. Toto by som si naozaj prial. To, bohužiaľ. momentálne nie je.
Pani kolegyňa Verešová, len doplním. Súhlasím s vami, vlaky zadarmo nie sú, platíme ich. Ja som aj povedal koľko ročne. A navyše chcel len doplniť, že nielen to, že to narúša podnikateľské prostredie, ale aj berie regionálnym dopravcom z autobusov ich cestujúcich, a o to viac VÚC-ky musia toto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ja sa pripojím k pochvale od pána poslanca Jurzycu pre vás, pán poslanec Ivan. A aj dôvod môjho vystúpenia je preto, že chcem zareagovať na veľmi konkrétne podnety z vašej strany a chcem zamerať v podstate vašu kritiku, tá kritika bola namierená na reálnosť budovania dopravnej infraštruktúry, ale aj údržbu existujúcej infraštruktúry v rámci kompetencie rezortu dopravy. A tu chcem povedať, že myslím si, že ak naozaj chceme seriózne rokovať, a my chceme seriózne rokovať aj s vami ako s opozičnými poslancami, o možnosti zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý si vyžaduje ústavnú podporu, tak by bolo veľmi dobré, aby ste boli v tom tíme, ktorý o tomto bude rokovať. Pretože s plnou vážnosťou podotýkam, že chápete, a vy tu na to vlastne aj poukazujete a ja potvrdzujem, že dnes pri fiškálnych cieľoch, ktoré sú nastavené a ktoré chceme naozaj dosiahnuť, bez zmeny postoja k našim národným regulátorom nebude možné bezproblémovo pokračovať v tom tempe výstavby infraštruktúry tak, ako je dizajnovaná a tak, ako vy hovoríte, ju sľubujeme tak, jak tu sa vlády menia. A prečo? Pretože obálky európskych zdrojov bude vyčerpané behom dvoch, troch rokov. O tom, akým spôsobom, či bohumilým alebo nie, o tom môže byť zase diskusia a do nich sa ja neopovážim montovať. Teraz ide o to, či má prednosť tá alebo oná trase. A trošku sa vieme pozrieť na veci, tak ako to spomenul pán poslanec Marosz, cez dokument Hodnota za peniaze, ktorý si dovolím pripomenúť, je z ministerstva financií, áno, takže aby sme si v týchto situáciách nemysleli, že spadol niekde z neba. Je to, áno, je to názor našich ľudí, ale do veľkej miery aj po diskusii s ľuďmi z rezortu dopravy. Pretože som vám v úvodnej reči hovoril, že tento projekt začína pilotnými v podstate revíziami v troch oblastiach – informatizácia, doprava a zdravotníctvo. Zdravotníctvo s veľmi reálnymi výstupmi a s tými v ďalších dvoch s menej reálnymi výstupmi.
Ja som proste priznal a pokračujem v tom, že musíme pokračovať. Ale tie ciele a problémy, to znamená, tam, kde nás päta tlačí, to si myslím, že bolo pomenované, a vy máte legitímne právo to nahlas povedať.
Ale ešte raz, buď sa dôjde k realokácii rozdelenia operačných programov z tohto programovacieho obdobia, to znamená, že v nejakom období, ktoré ináč je aj naplánované na toto obdobie, myslím, že po dvoch, troch rokov by mohlo dôjsť k realokáciám, takému veľkému upratovaniu, kam peniaze nie je potrebné ďalej dávať a kde ich nevieme v podstate ani efektívne minúť a kam by mali ísť. Len na to, aby mohla doprava na svoje projekty dostať viac, na to potrebujeme aj súhlas Európskej komisie a jednotlivých DG, alebo generálny riaditeľ, proste tých riaditeľstiev. A to nebude jednoduché obhájiť. A potom je možnosť samozrejme použiť viac prostriedkov z hľadiska štátneho rozpočtu. Ponúka sa samozrejme tá možnosť, hlavne v obdobiach, keď máme historicky najnižšie náklady na financovanie tohto druhu. Z tohto vyplýva v podstate celá úvaha o momentálnej revízii zákona o dlhovej brzde. A všetko ostatné, to znamená, na aké typy projektov, či sa to oplatí, či sa to neoplatí, či sa napríklad stiahnuť a viac investovať do údržby existujúcej siete, hej, a povedať, že nemáme na to, aby sme vlastne dobudovali v tejto, v tejto šírke, veľkosti a v týchto plánoch, ale máme na to, aby sme každý rok dali dvakrát, trikrát viac na údržbu, čo bude samozrejme znamenať aj z hľadiska opäť Hodnoty za peniaze správny racionálny prístup, tak toto sú proste témy, o ktorých sa chceme rozprávať.
A toto sú témy, o ktorých sa musíme rozprávať, ak by sme sa chceli dohodnúť napríklad na investičnej výnimke, ak to chcete proste takto nazvať. Ja viem, že je to kontroverzné, viem, že už aj medzi nami tu budú rôzne názory, medzi vami sú rôzne názory na túto tému. Ale vy ste prvýkrát z tejto debaty, ktorá má často taký politický rámec, akože budúcnosť a deti, deti ďalších detí, to je politika, racionálne je, že naše, naše, a to aj pri tej kritike, kde si pán Jurzyca vybral taký ten horší dlhopis päťročný, mohol si vybrať aj lepší z hľadiska toho, aké sú naše rizikové prirážky. Ale summa summarum my sme schopní sa financovať pri 10- aj 15-ročných úveroch pod jedno percento. Nula celá niečo, hej? Čo je, chápete, z hľadiska ako reálneho pochopenia unikátne. Môžme zase hovoriť o tom, či je to, pôvodom je dedičný hriech kvantitatívneho uvoľňovania, či je to správne. Ale je to realita, ktorú teda buď môžme ofrflať a prejde to okolo nás ako vlak, alebo ho môžme využiť, rozumne využiť. No ale ak neveríme v rozumnosť, v schopnosť rozumne sa rozhodnúť, tak to potom ani netreba skúšať.
Čiže opakujem, vy ste prvýkrát pomenovali skutočný dôvod sa zamyslieť nad tým a povedať de facto aj pravdu, povedať pravdu. Áno, za týchto okolností sme schopní pokračovať v plnom profile v týchto oblastiach, lebo to potrebujeme. Alebo povedať nie, nie, budeme sledovať odporúčania tých a tých inštitúcií, aj ony majú právo na svoj názor, nechcem ich nejakým spôsobom znevažovať, budeme tlačiť percento dlhu dole, ale sústredíme sa viacej na údržbu existujúcej siete. To sú proste reálne možnosti a plne súhlasím, že na to potrebujem do tej debaty aj rezort dopravy. Pretože v rezorte dopravy nič nie je za 100-tisíc alebo za pár miliónov. Tam každý projekt stojí desiatky miliónov. To sú proste rádovo veci, kde v ponímaní, pán Marosz, to bolo trošku populistické z pohľadu toho učiteľského stavu, lebo to tak nie je, lebo potrebujeme v doprave zrejme ďalšie prostriedky, aspoň som to takto počul aj z úst vášho kolegu, ale projekt Hodnota za peniaze ide aj do rezortu školstva, takže hovoríme o vnútorných možných úsporách a o realokovaní prostriedkov na to, čo potrebujeme.
Takže áno, blížime sa k takému, neodvratne sa blížime k bodu, keď po prvýkrát po dvanástich rokoch nebudeme mať stovky miliónov eur k dispozícii každý rok na výstavbu diaľničnej siete alebo rekonštrukcie železničnej siete z európskych peňazí a budeme ich musieť nejakým spôsobom nahradiť, alebo nie. Tá možnosť tu vždycky je.
Ďakujem.

Ďakujem. Dve faktické. Jedna sa týka toho, že ja som hovoril o desaťročných dlhopisoch, naozaj, a uznal som tam, že pod jedno percento, 0,42, to bolo číslo, bolo to číslo, ktoré som porovnal s ostatnými. Ale tá hlavná časť faktickej ide k tej dlhovej brzde. Áno, blížime sa k momentu, kedy nebudú peniaze na diaľnice, ale blížime sa k momentu, kedy európske peniaze nebudú ani na školstvo, ani na ďalšie sektory. A teda ak by taká diskusia bola, tak určite by sme vnímali ako riziko toto, že keď sa otvorí, otvoria sa dvere k diaľniciam, tak, tak budú žiadať otvorenie dverí všetci. Pretože nielen do cesty treba investovať, aj do vzdelania, do zdravia a podobne. To je jedno riziko.
Druhé veľké riziko vidím v tom, že dnes sa nám nedarí efektívne napríklad stavať diaľnice. Vieme, že sú mnohé predražené. Čiže do tohto systému dávať ďalšie peniaze na dlh sa nám zdá ako riskantné. Tým nechcem povedať, že taká debata, debata nad dlhovou brzdou, ktorá má ešte iné problémy, technické, ktoré naozaj má význam minimálne prediskutovať, že nemôže byť, ale hovorím, že nejaké riziká vidíme.

Ďakujem za slovo. Ja by som možno reagoval na dve témy tiež, najprv relokácie eurofondov. Áno, som za. Určite je v tomto obrovské množstvo rezerv. A napríklad len, ja som to opomenul spomenúť v tom mojom príspevku, kde som to ale, mal som to napísané a pripravené, že vlastne eurofondy míňame dnes aj na nákup vagónov pre Železničnú spoločnosť Slovensko, kedy používame europeniaze na nákup vagónov pre nejaký subjekt, ale máme tu aj iný, súkromný subjekt, ktorý je tým pádom v nevýhode. Čiže prestaňme používať eurofondy tam, kde narúšajú podnikateľské prostredie, a poďme s nimi len tam, kam súkromný investor nejde, teda infraštruktúra. A takýchto miest v tých eurofondoch a zmluve o čerpaní eurofondov je veľa. Čiže tu by som určite išiel ako prvé.
A potom, ak by sme mali ísť debatovať o tom, o tej dlhovej brzde a tak ďalej, tu samozrejme máme lepšieho odborníka Eugena Jurzycu, ale čo chcem povedať, je, že skôr, než tá debata nastane, by sme mali vidieť zo strany ministerstva dopravy, že rešpektuje vás, ministerstvo financií, v Hodnote za peniaze, pretože tie projekty, ktoré dnes sú vyňaté, ministerstvo dopravy odmietlo podriadiť sa posúdeniu týchto posledných už zaalokovaných prostriedkov, no tak potom ako chceme podporovať alebo žiadať o podporu uvoľnenia dlhovej brzdy, keď vlastné ministerstvo v jednej vláde nerešpektuje to druhé? Takže toľko.

Ďakujem. Myslím, že toto bol práve ten moment, kedy by sme sa mali začať nejakým spôsobom baviť aj o tej dlhovej brzde. Je to možno náš názor. Je nám úplne jasné, že opozícia si bude, určitým spôsobom sa snažiť kontrolovať to, že kam by tie peniaze mali ísť. To je už tá debata, o ktorej sme sa bavili aj s pánom Jurzycom. A skutočne možno treba sa pobaviť konkrétnejšie. Sú tu, bavíme sa o nejakých požiadavkách v regiónoch, kde teda každý chce, aby tú cestu mal, verzus nejakú realitu, verzus financie, ktoré sú k dispozícii. Myslím si, že tu skutočne sa nebavíme o tom, že chceme prejesť tie peniaze. Ide o to, aby sa rozumne investovali. A to je aj nejaký prísľub ďalšieho hospodárskeho rastu, prípadne zamestnanosti na Slovensku. A ja sa teda, by som povedal, že tá hodená rukavica bola zo strany pána ministra, teraz je možno na rade opozícia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som povedal k návrhu rozpočtu a rád by som sa venoval kapitole zdravotníctva.
Naše zdravotníctvo je vo vážnom stave. Musím to tak povedať, že manažérska neschopnosť spoločne s korupčnými a klientelistickými praktikami v jednom z najkomplexnejších rezortov si vyžiadali v súčasnosti už hrozivú daň a veľmi nelichotivé výsledky. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Napríklad len v porovnaní s Českom, Maďarskom, Poľskom je táto úmrtnosť až o 18 % vyššia, čo je niečo cez 2 200 úmrtí našich občanov v porovnaní s týmito krajinami, na odvrátiteľné úmrtia.
V porovnaní s našimi susedmi, teraz nehovorím o vyspelých krajinách Európskej únie, žijeme kratšie, skôr sa cítime chorí, hoci dávame do zdravotníctva viac peňazí. Dlh štátnych nemocníc sa neustále zvyšuje. Tento rok prekročil 600 mil. eur. Boli tu rôzne vízie, že to zadlžovanie sa postupne bude zmenšovať, že sa zastaví. Žiaľ, opak je pravdou a pokiaľ sa niečo vážne v tomto neudeje v budúcom roku, tak nemocnice by mohli atakovať svojím dlhom hranicu 750 mil. eur.
Posledná kontrola NKÚ konštatovala, že rozpočty v nemocniciach sú formálne, nedodržujú sa. Nemocnice porušujú zákony, nákupy zdravotníckej techniky sú netransparentné. Veľmi zle je na tom aj stav zdravotníckej techniky v našich štátnych nemocniciach; 68 % zdravotníckej techniky v týchto nemocniciach je odpísaná, z toho takmer štvrtina bola obstaraná pred rokom 1999. Predstavme si, že by sme každodenne používali auto, ktoré má dvadsať rokov. Žiaľ, treba povedať, že pokiaľ sa ocitneme v nejakej vážnej situácii, v zdravotnej situácii, v našich nemocniciach môžeme byť liečení alebo diagnostikovaní zdravotníckou technikou, ktorá má viac ako dvadsať rokov.
Je ale nekonečný a finančne náročný príbeh zavádzania systémov eHealth a DRG v našich podmienkach sa stále nedarí ukončiť, aj keď tešíme sa, že sa zdá, že by sa to mohlo podariť súčasnému ministrovi. Ale nebude to mať určite ľahké, pretože kontrolou NKÚ boli zistené riziká, ktoré môžu oddialiť už aj tak značne posúvaný termín na realizáciu plnej funkčnosti týchto systémov, ktoré by bezpochyby priniesli väčší poriadok a systém a efektivitu do zdravotníctva.
No, a ako keby toho ešte nebolo málo, štátna zdravotná poisťovňa tento rok vykáže rekordnú stratu. Môžeme polemizovať, či to bude tých avizovaných 283 mil. eur a či teda jej vlastné imanie dosiahne hodnotu mínus 162 mil. eur, ale sú tak vysoké čísla, že ten stav je naozaj veľmi alarmujúci.
Teraz v tejto súvislosti, keď sa dostávam k rozpočtu, tak najprv, ako bol rozpočet predstavený verejnosti. Tak samozrejme nikomu neuniklo, že je tam plánovaných o 120 mil. eur z rozpočtu do kapitoly zdravotníctva menej, ako bolo v tomto roku, avšak treba hneď povedať, že do systému nepôjde menej peňazí. Tento deficit vykompenzujú ekonomicky aktívni obyvatelia, a teda ten projekt Hodnoty za peniaze hovorí, že by v zdravotníctve mohlo byť o 69 mil. eur viac ako v minulom roku. Tam je, samozrejme, zohľadnený fakt, že zdroje v zdravotníctve sa majú vyvíjať v súlade s rastom cenovej hladiny a zo zdrojov by mali byť financované dodatočné investície, nakoľko sa zvyšuje prestarnutie nášho obyvateľstva, a teda do zdravotníctva musí ísť každoročne viac financií, len aby sme udržali aktuálny stav poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Čo bola ďalšia veľmi pozitívna správa a som sa tešil z tohto návrhu rozpočtu, bolo teda a bolo to v projekte Hodnota za peniaze uvedené, že v budúcom roku by rezort reálne mohol ušetriť 174 mil. eur. Samozrejme, tie úspory v rezorte sú určite možné ďaleko viac alebo vo väčšej sume zrealizovať, avšak ja si myslím, že na budúci rok týchto 174 mil. eur znie veľmi realisticky aj vzhľadom na to, že mnohé procesy, pomocou ktorých potom neskôr budeme môcť ešte zvyšovať tú efektivitu v systéme a priniesť ďalšie úspory, ešte, žiaľ, nie sú naštartované. Hovorím napríklad aj o eHealth a DRG.
Z toho, z týchto 174 mil. eur sa má ušetriť 140 mil. eur na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. Je tam rozpracovaných niekoľko projektov, cez ktoré sa to bude realizovať, a 31 mil. eur majú ušetriť nemocnice efektívnou prevádzkou a hospodárnym obstarávaním. Toto samo osebe by bola podľa mňa dobrá správa a povzbudivé čísla pre zdravotníctvo do budúceho roku. A priznám sa, že ani by som to nejakým spôsobom si nedovolil kritizovať v tomto stave, o ktorom som hovoril, že naše zdravotníctvo sa nachádza.
Čo sa, žiaľ, stalo po tom, ako vlastne bol predstavený rozpočet verejnosti, že potom unikla na verejnosť informácia o dianí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a je to v podstate, keď to môžem tak nazvať, kľúčový hráč pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti v našej krajine, je naozaj veľmi vážna. Ja som si dovolil pripraviť takýto graf (rečník ho ukazuje plénu). Tu je vidieť tá účtovná strata, plánovaná na konci roku 2016 by teda mohla byť okolo 283 mil. eur. Je to strata najmä kvôli tomu, že sa nesprávne účtovali technické rezervy. Hovorilo sa tam, že by tam mohol byť aj problém s nejakou solventnosťou. Verím, že ten problém nebude. Ten, samozrejme, dopustiť nemôžeme. Nemôže to dopustiť ministerstvo, štát a nikto z nás si to nepraje.
Avšak to, čo pri revízii výdavkov poisťovne sa zistilo, je to, a potvrdil nám to aj sám pán minister, že v podstate až 193 mil. eur boli v podstate výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré neboli pokryté príjmami. Teda toto je suma, o ktorú sa zadlžila Všeobecná zdravotná poisťovňa, mala nadzmluvnené, a toto je suma, ktorú bude treba v budúcom roku, v roku 2017 vyriešiť, teda priniesť nejaké ozdravné opatrenia, ktoré tieto výdavky skrešú. Pán minister hovoril, že to neboli ukradnuté peniaze, že tieto výdavky išli reálne do objednanej zdravotnej starostlivosti. No o to tá situácia je možno vážnejšia, že pokiaľ tam nie sú určité úspory v zmysle úspory financií z projektov ako teta Anka – masér Kostka, pokiaľ sú tam naozaj len zazmluvnené reálne výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tak dokázať skonsolidovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v budúcom roku, čo je plán jej riaditeľa, a teda nájsť 193 mil. eur, kde sa budú dať vyškrtať výdavky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bude podľa mňa extrémne náročné.
A teraz vlastne sa dochádza, dostávam k tomu, čo najprv vyzeralo veľmi pozitívne, 143 mil. eur sa malo ušetriť na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. To je vlastne tu v tom grafe ukázané, ako teda určite to budú opatrenia, ktoré sa budú využívať na to, aby sa konsolidovala Všeobecná zdravotná poisťovňa. A pokiaľ sme sa pýtali pána ministra, zatiaľ neprenikli k nám informácie nejaké nové skutočnosti tohto ozdravného plánu, tak, žiaľ, to budú tie isté opatrenia, ktoré sa plánovali v úsporách. Celý rozdiel je, že tieto úspory mali byť investované do zlepšenia zdravotnej starostlivosti budúci rok, lenže takto tieto úspory budú musieť byť použité na konsolidáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako súčasť jej ozdravného plánu.
Z tohto pohľadu treba povedať, že ešte aj keby sa to podarilo, stále tu bude 50 mil. eur, ktoré bude musieť poisťovňa niekde nájsť alebo použije peniaze z tých 69 mil. eur, ktoré sú navýšené v príjmoch do rezortu budúci rok. Ale tým pádom už potom sa naozaj bavíme o tom, že v podstatne nezostane ani jediné euro na opatrenia, ktoré by ten pacient v budúcom roku mohol pocítiť ako vo forme zlepšenej zdravotnej starostlivosti.
Tešíme sa zvýšenej efektivite, musíme stále veriť, že táto zvýšená efektivita nejakým spôsobom nezasiahne tú zdravotnú starostlivosť, ktorú občania dostávajú teraz tento rok, čo, samozrejme, o tom sa dá polemizovať, či sa to dá dosiahnuť, ale chceme tomu veriť. Ale stále, keď sa na to pozrieme cez tieto čísla, tak nebude, skrátka žiadne financie nebudú na nejak kapitalizačné náklady, na kapitalizačné investície, a teda keby som tak ľudovo mal povedať, tak keď si ten náš pacient v roku 2016 nosil toaletný papier do nemocníc, tak bude si ho nosiť aj v roku 2017.
Na obzore je ešte jeden ďalší problém a to je problém s platmi zamestnancov nemocníc. Od 1. 1. 2017 majú byť zo zákona opäť zvyšované platy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa priemerná mzda aj minimálna mzda, je to zákonom garantované. Avšak za tejto situácie štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na zvýšenie týchto platov. No a ten starý známy problém, ktorý tu bol aj pred voľbami, naše sestry. Treba povedať, že kým príjem lekárov dosiahol v posledných rokoch na Slovensku približne priemer OECD, príjem sestier je pod jeho úrovňou, aj dokonca pod úrovňou susedného Česka. Tak isto podľa štatistík OECD sestier je u nás málo, údajne ich chýba až 12-tisíc. Možno to číslo je mierne vyššie. Teraz sa budú zvyšovať kompetencie zdravotníckych asistentov. To je fajn, ale treba povedať, že pri tomto systéme ohodnocovania našich sestier môžeme sa obávať ich ďalšieho ubúdania v našom zdravotníctve. Pričom taký paradox je, že valorizácia platov na ministerstve sa zabezpečuje z kapitoly osobných výdavkov, ktorá medziročne narástla o 11,92 %, teda o 3,7 mil. eur.
V rozpočte nám vláda deklaruje ako cieľ pre zdravotníctvo kvalitnú zdravotnú starostlivosť s ohľadom na účelnosť a efektívnosť verejných zdrojov. To je merateľná veličina a merateľná veličina teda stanovuje si počet odvrátiteľných úmrtí. Do roku 2020 chce dosiahnuť priemernú hodnotu, aká je v krajinách V3. Teda naši pacienti by v roku 2020 nemuseli zomierať skorej na odvrátiteľné úmrtia a vyrovnali by sme sa aspoň Maďarsku, Poľsku a Česku. Aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíta vláde protichodné ciele. Popisuje škrty Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nestanovuje, ako chce dosiahnuť aspoň časť cieľa v roku 2017. A priznám sa, ja to tam tiež nevidím. Zo samotného rozpočtu sa to nedá vyčítať. Rok 2020 je príliš ďaleko a nevieme, čo chce ministerstvo dosiahnuť za prvý rok. Chýba vysvetlenie kauzality. Zo samotnej redukcie výdavkov sa nedá pochopiť, ako sa tým naplní cieľ znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, čo je jediná merateľná veličina stanovená v rozpočte.
A pokiaľ by sme sa na to chceli pozrieť, že tie úsporné racionalizačné opatrenia budú efektívne a budú pokračovať, áno, možno v ďalších rokoch sa dočkáme nejakých investícií, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že, žiaľ, budúci rok podľa mňa na to prostriedky v rozpočte zdravotníctva nie sú. Treba povedať, že vysoká odvrátiteľná úmrtnosť sa nedá znížiť len optimalizačnými opatreniami a zvýšením efektivity systému. Vyžaduje si reformy, vyžaduje si odborné rozhodnutia a tie vyžadujú investície. Chýba nám napríklad komplexné centrum cievnych mozgových ochorení. Aspoň jedno spinálne centrum. Slovensko potrebuje dobudovať sieť komplexných kardiologických ústavov. Nevyhnutné sú investície aj do onkológie. V týchto centrách by sa práve ľudia liečili na ochorenia, ktoré sú odvrátiteľné. Teda tí ľudia, ktorí zomierajú na ich najčastejšie príčiny. Chcem povedať, že ja určite nie som zástancom navyšovania príjmov do deravého systému, z ktorého sa bez potrebných reforiem financie stratia ako v čiernej diere. Avšak za tejto priaznivej ekonomickej situácie mi príde nepochopiteľné, prečo nejde zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva aspoň ten balík peňazí, ktorý mal rezort pridelený v minulom roku. A to na konkrétne opatrenia, ktoré by mohli pacienti pocítiť vo zvýšenej kvalite zdravotnej starostlivosti, na zmeny, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť menej úmrtí Slovákov na odvrátiteľné úmrtia.
Už podľa návrhu budúcoročného rozpočtu sa zdá, že táto tretia Ficova vláda požaduje od krízového manažéra asi to, načo ho do rezortu poslala, dostať zdravotníctvo z krízy von, šetriť, optimalizovať a stabilizovať dlhodobo zanedbaný a drancovaný rezort a kde-tu niečo aj vylepšiť. Pokiaľ si niekto z nás myslí, že opatrenia ako, to sú citlivé opatrenia, zavedenie predpisových limitov na lieky pre ambulantných poskytovateľov, či zníženie predpisovania rádiodiagnostických a laboratórnych vyšetrení napríklad v budúcom roku, keď ešte nemáme funkčný eHealth ani DRG, sa žiadnym spôsobom nedotne pacientov alebo teda nezvýši riziko možného ich podliečenia, tak ja si myslím, že takíto optimisti v odbornej verejnosti neexistujú. A tak isto si nechcem predstavovať nejaké kompenzačné mechanizmy niektorých našich poskytovateľov. Predstavte si, že ten všeobecný lekár bude mať nejaký limit, no keď sa, nebude ho môcť prekročiť. Keď sa k nemu dostane, čo urobí s tým pacientom? Pošle ho k špecialistovi. Špecialista tiež bude mať možno nejaký limit. Špecialista ho pošle do nemocnice. A takto sa pacient bude, chudák, rotovať, pretože možno bude mať smolu, že dôjde na to vyšetrenie ku koncu mesiaca, keď už bude prekročený limit.
Ja nespochybňujem to, že do liekov ide veľmi veľa zdrojov aj v porovnaní so susednými krajinami a teda neefektívne sa naši pacienti liečia. Nespochybňujem fakt, že máme príliš veľa vyšetrení alebo návštev lekárov a u nás je to taký folklór, že keď pacient ide k lekárovi, tak väčšinou odchádza s vypísaným receptom. Áno, toto sú naozaj veci, na ktoré sa treba pozrieť a odborne ich riešiť. Ale obávam sa, že keď nemáme ten eHealth, ktorý napríklad tie duplicitné preskripcie vie nejakým spôsobom odstrániť, a ideme budúci rok hovoriť o týchto opatreniach, tak je to naozaj možno v niečom predčasné a obávam sa toho, aké následky to bude mať.
To isté môžme hovoriť o tom, že sa idú znižovať alebo dávať limity na predpisovanie rádiodiagnostických vyšetrení, CT vyšetrení, röntgenov. Veľmi dobre vieme, že to sú kľúčové vyšetrenia stanovenia diagnózy. Súhlasím s tým, že ten limit momentálne teraz, ktorý je za jedno vyšetrenie, finančný limit je príliš vysoký. Som sa dozvedel, že u nás sa za CT vyšetrenie platí rádovo desiatky eur, viac ako v susednom Rakúsku. No, žiaľ, sa na tom veľmi kvalitne nabaľujú tie súkromné centrá. Ale tiež je tu efekt, ktorý, ktorý keď znížime platbu za CT vyšetrenie napríklad alebo za rádiodiagnostické vyšetrenia paušálne, čo musíme urobiť, tak na to znova budú doplácať tie nemocnice, ktoré niektoré tieto vyšetrenia poskytujú a ktoré už teraz nevedia hospodáriť ani vyrovnane a zadlžujú sa. Takže je to naozaj komplexný problém a keď sa bude niekde škrtať, bude niekde treba pridávať.
Myslím si, že tá situácia v zdravotníctve budúci rok bude veľmi zaujímavá. Ja osobne čo sa týka všetkých tých, tým efektívnym opatreniam držím palce. Ale naozaj by som si želal, pán minister, keby sa podarilo do toho zdravotníctva špeciálne pre budúci rok ešte nejaké peniaze alokovať. Pretože dúfam, že som vás presvedčil, ale naozaj sa obávam, že tam peniaze na reálne vylepšenie zdravotnej starostlivosti budúci rok pri tejto kondícii Všeobecnej zdravotnej poisťovni, žiaľ, nebudú. Alebo sa nám bude poisťovňa aj budúci rok ešte viac zadlžovať a nepodarí sa nám ju konsolidovať.
No, tu prichádza vaša výzva, ktorú som zachytil, a my sme ju zachytili aj na výbore, k neobmedzenej solidarite. Vláda plánuje zrušiť odvodové stropy pre 15-tisíc vysoko nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Pokiaľ ich zavediete, ja osobne budem veľmi zvedavý, za prvé, či sa plánované financie v rozsahu 70 mil. eur do zdravotníctva naozaj aj dostanú a najmä koľko takýchto ľudí budeme mať v našom hospodárstve aj v roku 2018. Keďže vieme, že optimalizácia a vynaliezavosť ľudí v rámci zákona je možná. Obávam sa odchodu týchto ľudí. Mnohí sú zamestnanci zahraničných firiem, veľkých nadnárodných spoločností, ktorí momentálne teraz čerpajú svoje mzdy u nás. Myslím si, že bude pre nich jedno z riešení si nechať mzdy vyplácať aj v inom štáte. A pritom sú to ľudia, ktorí naozaj, by som to tak povedal, sú veľmi solidárni v tom slova zmysle, že sú to štandardní zamestnanci so všetkou odvodovou povinnosťou, ktorú si z toho aj doteraz plnili. Pokiaľ sa nakoniec k tomuto kroku rozhodnete, rozhodneme, ja by som chcel odporučiť ministrovi zdravotníctva aspoň určitým spôsobom oceniť týchto ľudí, napríklad nejakou zlatou poisteneckou kartičkou. Tá bude každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti indikovať, že ide o nadpriemerne solidarizujúceho pacienta a zároveň poisťovňa za ošetrenie takého pacienta dá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj nejaký extra finančný príplatok. Verím, že potom takéto rozhodnutie možno bude širšie akceptované medzi ľuďmi, ktorí budú k tejto solidarite vyzývaní.
Ďakujem veľmi pekne.