12. schôdza

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je úprava podmienok vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vychádzajúc z poznatkov z aplikačnej praxe, podstatou novelizácie zákona o službách zamestnanosti je dôsledná a účelom trhu práce zodpovedajúca úprava podmienok vykonávania zárobkovej činnosti uchádzačov o zamestnanie. Ďalej navrhuje sa obmedziť možnosť zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie a to z hľadiska druhu pracovnoprávneho vzťahu, jeho trvania a čiastočne aj hľadiska vymedzenia zamestnávateľa, pre ktorého uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonáva. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia uchádzača o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkovaného úradom práce, prípadne pracovnou agentúrou. Za týmto účelom sa navrhuje časové obmedzenie možnosti opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, že sa zamestnanie uchádzača sprostredkované úradom práce opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Upravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.
Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.
V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.
Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 362. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pani poslankyňa Anna Verešová a pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.
Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.