12. schôdza

31.1.2017 - 14.2.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

1.2.2017 o 10:32 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:20

Martin Glváč
Skontrolovaný text
S reakciou pani poslankyňa Jurinová.
Skryt prepis

1.2.2017 o 10:20 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:22

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja o koze, vy o voze. Pani poslankyňa, opäť ste skĺzli k tomu, že ste mi začali vypočítavať sociálnu pomoc. Ja hovorím o tom, že chýba ucelená rodinná politika, ktorá pomáha mladým rodinám, nielen tým, ktoré sú v sociálnej núdzi. Áno, som rada, že existuje dosť nástrojov na podporu rodín, ktoré sa dostanú do zlej sociálnej situácie, ale stále hovorím o tom, že naozaj tá demografická krivka je neúprosná a štát nerobí opatrenia v tom, aby nejakým spôsobom podporil zmenu myslenia v ľudí. A to súvisí aj so vzdelávaním. To nehovorím, že všetky benefity majú byť len finančné. Každopádne zosúladenie práce a rodín je na Slovensku veľkým problémom. A tie drobné opatrenia, ktoré máme, ani nevieme využívať naplno. Takže aj to, keď ste hovorili o tých, že nevieme možno o všetkých možnostiach, aj to je chyba štátu, že nedokáže svojich občanov informovať o všetkých možnostiach, aké majú, cez úradníkov, áno, cez tých zamestnancov. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.2.2017 o 10:22 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:22

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

1.2.2017 o 10:22 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:22

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, snáď by som začal tým, čo do istej miery otvorila aj pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Vaľová, a pri tejto príležitosti to je možno treba pripomenúť a zvýrazniť, že Slovenská republika má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek celej Európskej únie. Čo sa týka materskej, my sme v top trojke Európskej únie, čo sa týka dĺžky a čo sa týka aj percentuálneho vyrovnávania straty zárobku, ktorý je spôsobený tej matke, keď na tú materskú ide.
Áno, bavíme sa teraz o výške. Ja som to povedal pri materskej. V plnej miere si uvedomujem, že v tejto fáze musíme urobiť niečo viac pre to, aby taký veľký skok a rozdiel medzi materskou a rodičákom nebol. Treba si uvedomiť jednu vec, že my sme ju naposledy zvyšovali v trinástom pre štrnásty rok, pretože boli splnené podmienky z hľadiska inflácie a z toho vyplývajúcej valorizácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska pre tento rok sa predpokladá možná inflácia vo výške jedného percenta, pre budúci rok jeden a pol percenta a v devätnástom okolo dvoch percent. Či to tak bude, alebo nebude, ukáže vývoj. Ale tu chcem naznačiť, že prirodzene toto bude zohľadnené pri zákonnom pravidelnom navyšovaní. A nielen tohto príspevku, ale v podstate všetkých príspevkov, ktoré sú viazané na životné minimum alebo na iné mechanizmy, ktoré z toho vyplývajú.
My sme sa však rozhodli teraz aj po, nazvem to pozitívnom vzore smerom k dôchodcom, kde sme povedali minimálne dve percentá a išli dôchodky hore v priemere o, alebo teda u starodôchodcov o 8,20 pre tento kalendárny rok. A chcem to zachovať podľa možností aj ďalej, aby sme do istej miery kompenzovali a riešili aj tú druhú vekovú stránku, a to sú mladé rodiny. Hovorím to veľmi otvorene. A mám ambíciu, aby toto, by som povedal, to vyššie zvýšenie mimo valorizácie a inflácie dokonca tohto volebného obdobia ešte raz bolo.
Možnože je na škodu veci sa dnes zamyslieť, prečo môj predchodca zmenil, lebo boli dve výšky rodičáku pre pracujúce matky a pre nepracujúce. Myslím si, že to nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie. Viem, že to bolo rozporuplne prijaté vtedy aj v snemovni a možno príde doba, že sa opätovne k tomu vrátime a budeme mať ambíciu sa aj touto problematikou zaoberať, či nedozrel čas na to, aby sme sa opätovne touto problematikou zaoberali a hľadali možno aj takéto riešenie, pretože my budeme ďaleko viacej musieť motivovať, a budeme hovoriť o tom v tom ďalšom zákone, všetkých ľudí, ktorí záujem pracovať majú. Samozrejme to sa týka aj matiek a malo by to byť niekde možno aj v tejto oblasti zohľadnené.
Čo je však najdôležitejšie a tu chcem reagovať aj na pani poslankyňu Petrík, my hovoríme o príspevku. Toto nie je náhrada nákladov na rodinu. To je príspevok. To je len príspevok. To znamená, že rôzne sociálne situácie, ktoré v tých rodinách môžu nastať, sa aj rôzne riešia. Na to sú ďalšie príspevky a iné mechanizmy. Áno, aj vrátane možností obcí a miest, ktoré k tomu majú mechanizmy a dokonca majú aj nejakú tú zákonnú povinnosť. To znamená, my nehľadajme cez ten príspevok vykrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s individuálnym chodom tých rodín. To asi by sme, asi by sme tu ten priestor nenašli, ale to ani nie je cieľom. Ten cieľ je v tomto prípade trochu iný.
Čo sa týka tých, toho návrhu tej flexibility, áno, my veľmi úzko sledujeme a komunikujeme. Veď ku komu máme bližšie ako k Čechom? A nielen z hľadiska minulosti, ale plus-mínus aj nejaká rovnaká budúcnosť, približne rovnaké zákonodarstvo. A v maximálnej miere si myslím, že to ich riešenie má pozitíva a má aj negatíva. Sčasti ste aj vy naznačila, že po predčasnom výbere tých finančných prostriedkov môžu prísť problémy. Napríklad zdravotné u dieťaťa a vzniká nový problém. Môžu prísť problémy aj také, že tá rodina sa dostane do životnej situácie, ktorá je komplikovaná, a v tom prípade musí štát sanovať ich životné náklady, ktoré garantuje ústava. Aj to sa občas tam objavilo, ale aj napriek tomu všetkému sme v úzkej komunikácii, máme záujem komunikovať a ja v tejto chvíli z hľadiska budúcnosti nevylučujem nejakú väčšiu flexibilitu. Ale opakujem ešte raz, že žiada to ďaleko viacej isté veci zhodnotiť. A opakujem ešte raz, že s tými Čechmi komunikujeme, spolupracujeme a máme záujem čo najviac skúseností ich získať. Ak bude prevládať to pozitívne, no tak prečo by sme do toho nešli? To je odpoveď možno k tomu vášmu návrhu ako takému, že z hľadiska budúcnosti celkom iste.
Tu sa trošku otvoril širší problém, znova v kontexte situácie a udalostí, ktoré môže rodina ako, do ktorých môže dôjsť. A čo kompenzácia a ďalšie veci. My tie kompenzácie, tu je treba totiž vidieť, že aj tento návrh zákona je v širšom rámci. My tých sociálnych opatrení riešime trochu viac. Ja u tých kompenzáciách, keď som mal maximálny záujem pomôcť, hlavne tým šesť a pol tisíca matkám, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, a ich hlavný prínos je, že nie dvanásť rokov, ale v podstate celé obdobie starostlivosti do dôchodkového zabezpečenia, a preto aj možnosť uchádzať sa o dôchodok. My chceme ísť ďalej. Áno, v priebehu tohto roka pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá bude mať istú časovú postupnosť napĺňania prostriedkov s tým, že do konca tohto volebného obdobia, do dvadsiateho roku by som bol rád, aby tie matky skutočne z hľadiska príspevkov a príjmu boli na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Áno, ten cieľ je a som presvedčený, že v tom prípade by to malo garantovať isté základné postavenie tej rodiny, ak nebudú chcieť riešiť tú situáciu tak, ako ste naznačila vy, pani poslankyňa, že budú mať záujem, aby sa o dieťa postaralo "nejaké kamenné zariadenie". To znamená, jeden z typov sociálnych služieb. Ja by som sa vôbec nebránil, keď by tá matka mala ambíciu venovať sa tomu dieťaťu možno celý život. Lebo veľakrát to postihnuté dieťa je dieťaťom, aj keď má vek dospelosti a tú starostlivosť matky potrebuje. Ale to je individuálne rozhodnutie. Do toho, samozrejmá vec, zasahovať nebudeme. Skôr budeme vytvárať podmienky pre to, aby takáto matka, ktorá sa takto rozhodne, bola finančne zabezpečená aspoň na úrovni čistého príjmu tej minimálnej mzdy, čo si myslím, že je ďaleko iné riešenie, ako keď sme to preberali na začiatku toho programového obdobia. To znamená, že tu treba vidieť, že aj tento príspevok, ktorý riešime, je súborom viacerých opatrení, ktorými máme záujem zlepšiť postavenie mladých rodín.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.2.2017 o 10:22 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:24

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Nie je možná faktická poznámka, pretože to bolo slovo navrhovateľa. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 362, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 378.
Odovzdávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

1.2.2017 o 10:24 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:32

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je úprava podmienok vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vychádzajúc z poznatkov z aplikačnej praxe, podstatou novelizácie zákona o službách zamestnanosti je dôsledná a účelom trhu práce zodpovedajúca úprava podmienok vykonávania zárobkovej činnosti uchádzačov o zamestnanie. Ďalej navrhuje sa obmedziť možnosť zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie a to z hľadiska druhu pracovnoprávneho vzťahu, jeho trvania a čiastočne aj hľadiska vymedzenia zamestnávateľa, pre ktorého uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonáva. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia uchádzača o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkovaného úradom práce, prípadne pracovnou agentúrou. Za týmto účelom sa navrhuje časové obmedzenie možnosti opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, že sa zamestnanie uchádzača sprostredkované úradom práce opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Upravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.
Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.
V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.
Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.2.2017 o 10:32 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

10:32

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

1.2.2017 o 10:32 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:36

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 362. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

1.2.2017 o 10:36 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:36

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pani poslankyňa Anna Verešová a pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.
Skryt prepis

1.2.2017 o 10:36 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:37

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.
Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.2.2017 o 10:37 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom