12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.
Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13
Soňa GaborčákováJa skôr chcem možno uviesť pozornosť pána ministra aj na rodičovský príspevok, ktorý sa poskytuje rodičom, ktorí majú zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo je to tiež teda, je to možné do šiestich rokov a po šiestich rokoch už by mohol ísť na príspevok za opatrovanie. Ale naozaj oni...
Ja skôr chcem možno uviesť pozornosť pána ministra aj na rodičovský príspevok, ktorý sa poskytuje rodičom, ktorí majú zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo je to tiež teda, je to možné do šiestich rokov a po šiestich rokoch už by mohol ísť na príspevok za opatrovanie. Ale naozaj oni majú mimoriadne výdavky v starostlivosti. A mnohokrát sa práve stáva, že ten otec odchádza za prácou, tá mama ostáva práve v tých najhorších vývinových obdobiach toho dieťaťa doma s ním, majú málo peňazí, čiže otec je vždy menej a menej doma, tak aby prežili, stojí to veľmi veľa peňazí, čo sa týka tých liečebných rehabilitácií. A preto ja dávam do pozornosti aj to, ako by sme vedeli pomôcť práve tomu obdobiu, kedy tá mama aj po troch rokoch by mohla nastúpiť do práce, aby ten príjem rodiny sa zvýšil. A keďže má zdravotne znevýhodnené dieťa, tak by ho mohla dávať buď do teda ambulantnej formy starostlivosti, alebo teda do tých jasieľ, ktoré navrhnete. Ale to treba naozaj. Ak nezvýšime ten rodičovský príspevok, ale už máme na to určité typy služieb, aby sme popracovali na tom, aby ostávali doma. Lebo ony už sú potom celý čas ďaleko od práce, aj tie matky a ten príjem je nízky. Hovorím, dôsledok je rozvody a tak ďalej, aby sme nad touto skutočnosťou možno sa zamysleli.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2017 o 10:13 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Mne sa páčila tá veta, ako ste povedali, že zodpovednosť je na mieste. Každopádne si myslím, že toto by mal byť cieľ aj rodiny, aj štátu.
Ja skôr chcem možno uviesť pozornosť pána ministra aj na rodičovský príspevok, ktorý sa poskytuje rodičom, ktorí majú zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo je to tiež teda, je to možné do šiestich rokov a po šiestich rokoch už by mohol ísť na príspevok za opatrovanie. Ale naozaj oni majú mimoriadne výdavky v starostlivosti. A mnohokrát sa práve stáva, že ten otec odchádza za prácou, tá mama ostáva práve v tých najhorších vývinových obdobiach toho dieťaťa doma s ním, majú málo peňazí, čiže otec je vždy menej a menej doma, tak aby prežili, stojí to veľmi veľa peňazí, čo sa týka tých liečebných rehabilitácií. A preto ja dávam do pozornosti aj to, ako by sme vedeli pomôcť práve tomu obdobiu, kedy tá mama aj po troch rokoch by mohla nastúpiť do práce, aby ten príjem rodiny sa zvýšil. A keďže má zdravotne znevýhodnené dieťa, tak by ho mohla dávať buď do teda ambulantnej formy starostlivosti, alebo teda do tých jasieľ, ktoré navrhnete. Ale to treba naozaj. Ak nezvýšime ten rodičovský príspevok, ale už máme na to určité typy služieb, aby sme popracovali na tom, aby ostávali doma. Lebo ony už sú potom celý čas ďaleko od práce, aj tie matky a ten príjem je nízky. Hovorím, dôsledok je rozvody a tak ďalej, aby sme nad touto skutočnosťou možno sa zamysleli.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:15
Vystúpenie 10:15
Erika JurinováA zaujalo ma, teraz keď som počúvala prejav pani Vaľovej, posledné...
A zaujalo ma, teraz keď som počúvala prejav pani Vaľovej, posledné jej konštatovanie, že si myslí, že táto vláda robí pre rodinu dosť a hovorí, že v tom bude, teraz neviem, či povedala, pokračovať alebo čo. Ja si myslím, že táto vláda robí pre rodiny veľmi málo. Pre zdravé rodiny robí naozaj zatiaľ veľmi málo a budem dúfať, že bude hľadať rôzne formy pomoci, iné formy pomoci ako len poberanie rôznych dávok a príspevkov. To je presne to, o čom hovoríme. My hovoríme o tom, že štátu chýba koncepčná rodinná politika. Pani kolegyňa to zužuje na sociálnu pomoc odkázaným ľuďom. To mi príde možnože také smutné konštatovanie.
Rovnako ako pani Petrík hovorila vo svojom prejave a žiadala od vlády, aby existovalo viac foriem pomoci, pomoci mladým rodinám. Je dobré, že máme zvýšené materské. Vtedy som hovorila, že by som bola veľmi rada, keby sa materské aj postupne predlžovalo, lebo naozaj tá náhrada príjmu je veľmi dôležitá pre mladé rodiny, aby nezažívali, aby nespadali do kategórie chudobnejších. Rovnako vnímam veľmi extrémne pozitívne, že vláda dokázala udržať a zabojovať aj s Európskou komisiou v dĺžke poberania rodičovského príspevku, že je možnosť ho poberať do troch rokov. V tomto sme naozaj výnimoční. A, chvalabohu, že to tak je. Ale na druhej strane to, čo hovorila pani poslankyňa Petrík o možnosti flexibilného využívania rodičovského príspevku, je veľmi dobrá myšlienka, ktorá bola aj v našom volebnom programe, a budem robiť všetko pre to, aby sa o tejto myšlienke oveľa viac rozprávalo.
Ja by som si dovolila teraz možno na pána ministra a na pracovníkov ministerstva dať tiež jednu zmenu, ktorú sme už predkladali v tomto volebnom období na minulej schôdzi, a by som ich veľmi prosila, keby sa aspoň zamysleli nad možnosťou prijať túto zmenu. Jedná sa o to, že už teraz v zákone o rodičovskom príspevku máme pri starostlivosti o dvojčatá alebo trojčatá, poviem to zjednodušene, navýšenie rodičovského príspevku, to znamená, nie že máme dva rodičovské príspevky alebo tri, ale je navýšenie rodičovského príspevku, keď sa matka stará o viac ako jedno dieťa.
Ja by som bola rada, keby ministerstvo možno aspoň začalo uvažovať o možnosti rozšíriť toto poberanie zvýšeného rodičovského príspevku aj pre matky, ktoré sa naraz starajú o dve, maximálne tri, lebo do tých troch rokov tri vyjde naozaj málokomu, ale teda v dĺžke, v dĺžke, kedy sa stará naozaj reálne o dve deti do troch rokov. Vieme, že týchto situácií nie je veľa. V našej novele sme mali aj predbežné prepočty. Nebolo to také strašné navýšenie rozpočtu, ale bolo by to, možnože ďalší, ďalší malý schodík v pomoci mladým rodinám.
A je mi tak isto jasné, že tak ako 10 eur, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok, neprime ľudí, aby počali ďalší dieťa. Aj toto je vec, ktorá neprime ľudí, aby počali ďalšie dieťa. Myslím to, keby sa zvýšil rodičovský príspevok pri starostlivosti o viac ako jedno dieťa, ktoré vzíde z reťazových pôrodov. Každopádne beriem to ako ďalšiu možnosť a ďalšie vylepšenie už politiky, rodinnej politiky štátu.
A opäť, pán minister, ja apelujem na vaše ministerstvo a prosím vás o to, aby ste začali pracovať na ucelenej rodinnej politike, ktorá by bola nielen úlohou alebo prácou ministerstva, práce sociálnych vecí, ale prierezovo všetkými rezortami, ktorých sa to týka, to znamená zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, regionálny rozvoj.
Takže veľmi rada podporím túto novelu. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, kratučko by som sa aj ja vyjadrila k novele, ktorá je predložená. A aj v dôvodovej správe je napísané, že je to akoby takým alebo je predkladaná spoločne s materským, ktoré už prerokované bolo. Súhlasím s tým, čo som počula od pani Petrík v tom, že je dobré takúto novelu podporiť, pridávame sa k tomu.
A zaujalo ma, teraz keď som počúvala prejav pani Vaľovej, posledné jej konštatovanie, že si myslí, že táto vláda robí pre rodinu dosť a hovorí, že v tom bude, teraz neviem, či povedala, pokračovať alebo čo. Ja si myslím, že táto vláda robí pre rodiny veľmi málo. Pre zdravé rodiny robí naozaj zatiaľ veľmi málo a budem dúfať, že bude hľadať rôzne formy pomoci, iné formy pomoci ako len poberanie rôznych dávok a príspevkov. To je presne to, o čom hovoríme. My hovoríme o tom, že štátu chýba koncepčná rodinná politika. Pani kolegyňa to zužuje na sociálnu pomoc odkázaným ľuďom. To mi príde možnože také smutné konštatovanie.
Rovnako ako pani Petrík hovorila vo svojom prejave a žiadala od vlády, aby existovalo viac foriem pomoci, pomoci mladým rodinám. Je dobré, že máme zvýšené materské. Vtedy som hovorila, že by som bola veľmi rada, keby sa materské aj postupne predlžovalo, lebo naozaj tá náhrada príjmu je veľmi dôležitá pre mladé rodiny, aby nezažívali, aby nespadali do kategórie chudobnejších. Rovnako vnímam veľmi extrémne pozitívne, že vláda dokázala udržať a zabojovať aj s Európskou komisiou v dĺžke poberania rodičovského príspevku, že je možnosť ho poberať do troch rokov. V tomto sme naozaj výnimoční. A, chvalabohu, že to tak je. Ale na druhej strane to, čo hovorila pani poslankyňa Petrík o možnosti flexibilného využívania rodičovského príspevku, je veľmi dobrá myšlienka, ktorá bola aj v našom volebnom programe, a budem robiť všetko pre to, aby sa o tejto myšlienke oveľa viac rozprávalo.
Ja by som si dovolila teraz možno na pána ministra a na pracovníkov ministerstva dať tiež jednu zmenu, ktorú sme už predkladali v tomto volebnom období na minulej schôdzi, a by som ich veľmi prosila, keby sa aspoň zamysleli nad možnosťou prijať túto zmenu. Jedná sa o to, že už teraz v zákone o rodičovskom príspevku máme pri starostlivosti o dvojčatá alebo trojčatá, poviem to zjednodušene, navýšenie rodičovského príspevku, to znamená, nie že máme dva rodičovské príspevky alebo tri, ale je navýšenie rodičovského príspevku, keď sa matka stará o viac ako jedno dieťa.
Ja by som bola rada, keby ministerstvo možno aspoň začalo uvažovať o možnosti rozšíriť toto poberanie zvýšeného rodičovského príspevku aj pre matky, ktoré sa naraz starajú o dve, maximálne tri, lebo do tých troch rokov tri vyjde naozaj málokomu, ale teda v dĺžke, v dĺžke, kedy sa stará naozaj reálne o dve deti do troch rokov. Vieme, že týchto situácií nie je veľa. V našej novele sme mali aj predbežné prepočty. Nebolo to také strašné navýšenie rozpočtu, ale bolo by to, možnože ďalší, ďalší malý schodík v pomoci mladým rodinám.
A je mi tak isto jasné, že tak ako 10 eur, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok, neprime ľudí, aby počali ďalší dieťa. Aj toto je vec, ktorá neprime ľudí, aby počali ďalšie dieťa. Myslím to, keby sa zvýšil rodičovský príspevok pri starostlivosti o viac ako jedno dieťa, ktoré vzíde z reťazových pôrodov. Každopádne beriem to ako ďalšiu možnosť a ďalšie vylepšenie už politiky, rodinnej politiky štátu.
A opäť, pán minister, ja apelujem na vaše ministerstvo a prosím vás o to, aby ste začali pracovať na ucelenej rodinnej politike, ktorá by bola nielen úlohou alebo prácou ministerstva, práce sociálnych vecí, ale prierezovo všetkými rezortami, ktorých sa to týka, to znamená zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, regionálny rozvoj.
Takže veľmi rada podporím túto novelu. Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20
Jana VaľováA čo sa týka, dala som si vyžiadať, lebo tiež nenosím všetky veci v hlave, tak som si požiadala, lebo ja vždycky vravím, že vnímajme veci v kontexte, dala som si vyžiadať, ako je to a aké sú ešte ďalšie možnosti pomoci tým, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tak vám chcem prečítať. Deti rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, z môjho úradu navštevujú materskú školu, príspevok, aby to vedeli aj občania, na stravu poskytuje úrad práce vo forme dotácie pre mesto na výšku jedného eura a rodičia doplácajú 17 centov na jeden deň. Na školské potreby úrad práce takisto poskytuje dotáciu dvakrát ročne vo výške 16,60 eur. Všetko to ide cez mesto a mesto to zúčtováva – školné sa odpustí zákonnými dôvodmi.
Čiže a takisto, ak máte materské škôlky, ak sú tam dvojročné deti, pretože my máme také materské škôlky, dokonca školy tam poskytujú teraz asistentov pre dvojročné deti, tak aj tam vie, tam aj tam, ak sa mesto dohodne a dá sa požiadať, dá sa odpustiť aj školné.
Vždycky hovorím, nie je to chyba iba v zákone. Je to tým, že naozaj tie, možno aj tie médiá by som poprosila, viacej informovať ľudí o bežných veciach, ktoré môžu dostať v živote, pretože naozaj tí ľudia sa potom nevedia orientovať. A nezáviďme úradníkom alebo komukoľvek, že majú zvýšené platy o 4 %, pretože tie platy sú tak poddimenzované, majú 400, 500 eur na úradoch. Že keď si zoberiem, že ja môžem mať právnika, už nestihnem do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2017 o 10:20 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pre doplnenie pani Jurinovej a tých, ktorí nás počúvajú. Nepovedala som také niečo, že bude vláda podporovať, ale určite som povedala, že vláda bude naďalej podporovať mladé rodiny. To, že hovoríte, že nemáme koncepciu pre mladých ľudí alebo pre mladé rodiny, je konštatovanie proti konštatovaniu, pretože na vašom mieste, keď ste bola predsedníčka výboru pre sociálne veci a podpredsedníčka parlamentu, by som očakávala, že vystúpite, že aké sú iné štatistiky. Ja som povedala, že v Poľsku je tri mesiace materská, že máme vyšší prídavok pri narodení dieťaťa ako v Českej republike, že teda porovnáte. Lebo konštatovať len tak, že proste nemá to nejakú takú odbornú oporu.
A čo sa týka, dala som si vyžiadať, lebo tiež nenosím všetky veci v hlave, tak som si požiadala, lebo ja vždycky vravím, že vnímajme veci v kontexte, dala som si vyžiadať, ako je to a aké sú ešte ďalšie možnosti pomoci tým, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tak vám chcem prečítať. Deti rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, z môjho úradu navštevujú materskú školu, príspevok, aby to vedeli aj občania, na stravu poskytuje úrad práce vo forme dotácie pre mesto na výšku jedného eura a rodičia doplácajú 17 centov na jeden deň. Na školské potreby úrad práce takisto poskytuje dotáciu dvakrát ročne vo výške 16,60 eur. Všetko to ide cez mesto a mesto to zúčtováva – školné sa odpustí zákonnými dôvodmi.
Čiže a takisto, ak máte materské škôlky, ak sú tam dvojročné deti, pretože my máme také materské škôlky, dokonca školy tam poskytujú teraz asistentov pre dvojročné deti, tak aj tam vie, tam aj tam, ak sa mesto dohodne a dá sa požiadať, dá sa odpustiť aj školné.
Vždycky hovorím, nie je to chyba iba v zákone. Je to tým, že naozaj tie, možno aj tie médiá by som poprosila, viacej informovať ľudí o bežných veciach, ktoré môžu dostať v živote, pretože naozaj tí ľudia sa potom nevedia orientovať. A nezáviďme úradníkom alebo komukoľvek, že majú zvýšené platy o 4 %, pretože tie platy sú tak poddimenzované, majú 400, 500 eur na úradoch. Že keď si zoberiem, že ja môžem mať právnika, už nestihnem do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:22
Erika JurinováVystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2017 o 10:22 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja o koze, vy o voze. Pani poslankyňa, opäť ste skĺzli k tomu, že ste mi začali vypočítavať sociálnu pomoc. Ja hovorím o tom, že chýba ucelená rodinná politika, ktorá pomáha mladým rodinám, nielen tým, ktoré sú v sociálnej núdzi. Áno, som rada, že existuje dosť nástrojov na podporu rodín, ktoré sa dostanú do zlej sociálnej situácie, ale stále hovorím o tom, že naozaj tá demografická krivka je neúprosná a štát nerobí opatrenia v tom, aby nejakým spôsobom podporil zmenu myslenia v ľudí. A to súvisí aj so vzdelávaním. To nehovorím, že všetky benefity majú byť len finančné. Každopádne zosúladenie práce a rodín je na Slovensku veľkým problémom. A tie drobné opatrenia, ktoré máme, ani nevieme využívať naplno. Takže aj to, keď ste hovorili o tých, že nevieme možno o všetkých možnostiach, aj to je chyba štátu, že nedokáže svojich občanov informovať o všetkých možnostiach, aké majú, cez úradníkov, áno, cez tých zamestnancov. Ďakujem.
Rozpracované
10:22
Vystúpenie v rozprave 10:22
Ján RichterÁno, bavíme sa teraz o výške. Ja som to povedal pri materskej. V plnej miere si uvedomujem, že v tejto fáze musíme urobiť niečo viac pre to, aby taký veľký skok a rozdiel medzi materskou a rodičákom nebol. Treba si uvedomiť jednu vec, že my sme ju naposledy zvyšovali v trinástom pre štrnásty rok, pretože boli splnené podmienky z hľadiska inflácie a z toho vyplývajúcej valorizácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska pre tento rok sa predpokladá možná inflácia vo výške jedného percenta, pre budúci rok jeden a pol percenta a v devätnástom okolo dvoch percent. Či to tak bude, alebo nebude, ukáže vývoj. Ale tu chcem naznačiť, že prirodzene toto bude zohľadnené pri zákonnom pravidelnom navyšovaní. A nielen tohto príspevku, ale v podstate všetkých príspevkov, ktoré sú viazané na životné minimum alebo na iné mechanizmy, ktoré z toho vyplývajú.
My sme sa však rozhodli teraz aj po, nazvem to pozitívnom vzore smerom k dôchodcom, kde sme povedali minimálne dve percentá a išli dôchodky hore v priemere o, alebo teda u starodôchodcov o 8,20 pre tento kalendárny rok. A chcem to zachovať podľa možností aj ďalej, aby sme do istej miery kompenzovali a riešili aj tú druhú vekovú stránku, a to sú mladé rodiny. Hovorím to veľmi otvorene. A mám ambíciu, aby toto, by som povedal, to vyššie zvýšenie mimo valorizácie a inflácie dokonca tohto volebného obdobia ešte raz bolo.
Možnože je na škodu veci sa dnes zamyslieť, prečo môj predchodca zmenil, lebo boli dve výšky rodičáku pre pracujúce matky a pre nepracujúce. Myslím si, že to nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie. Viem, že to bolo rozporuplne prijaté vtedy aj v snemovni a možno príde doba, že sa opätovne k tomu vrátime a budeme mať ambíciu sa aj touto problematikou zaoberať, či nedozrel čas na to, aby sme sa opätovne touto problematikou zaoberali a hľadali možno aj takéto riešenie, pretože my budeme ďaleko viacej musieť motivovať, a budeme hovoriť o tom v tom ďalšom zákone, všetkých ľudí, ktorí záujem pracovať majú. Samozrejme to sa týka aj matiek a malo by to byť niekde možno aj v tejto oblasti zohľadnené.
Čo je však najdôležitejšie a tu chcem reagovať aj na pani poslankyňu Petrík, my hovoríme o príspevku. Toto nie je náhrada nákladov na rodinu. To je príspevok. To je len príspevok. To znamená, že rôzne sociálne situácie, ktoré v tých rodinách môžu nastať, sa aj rôzne riešia. Na to sú ďalšie príspevky a iné mechanizmy. Áno, aj vrátane možností obcí a miest, ktoré k tomu majú mechanizmy a dokonca majú aj nejakú tú zákonnú povinnosť. To znamená, my nehľadajme cez ten príspevok vykrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s individuálnym chodom tých rodín. To asi by sme, asi by sme tu ten priestor nenašli, ale to ani nie je cieľom. Ten cieľ je v tomto prípade trochu iný.
Čo sa týka tých, toho návrhu tej flexibility, áno, my veľmi úzko sledujeme a komunikujeme. Veď ku komu máme bližšie ako k Čechom? A nielen z hľadiska minulosti, ale plus-mínus aj nejaká rovnaká budúcnosť, približne rovnaké zákonodarstvo. A v maximálnej miere si myslím, že to ich riešenie má pozitíva a má aj negatíva. Sčasti ste aj vy naznačila, že po predčasnom výbere tých finančných prostriedkov môžu prísť problémy. Napríklad zdravotné u dieťaťa a vzniká nový problém. Môžu prísť problémy aj také, že tá rodina sa dostane do životnej situácie, ktorá je komplikovaná, a v tom prípade musí štát sanovať ich životné náklady, ktoré garantuje ústava. Aj to sa občas tam objavilo, ale aj napriek tomu všetkému sme v úzkej komunikácii, máme záujem komunikovať a ja v tejto chvíli z hľadiska budúcnosti nevylučujem nejakú väčšiu flexibilitu. Ale opakujem ešte raz, že žiada to ďaleko viacej isté veci zhodnotiť. A opakujem ešte raz, že s tými Čechmi komunikujeme, spolupracujeme a máme záujem čo najviac skúseností ich získať. Ak bude prevládať to pozitívne, no tak prečo by sme do toho nešli? To je odpoveď možno k tomu vášmu návrhu ako takému, že z hľadiska budúcnosti celkom iste.
Tu sa trošku otvoril širší problém, znova v kontexte situácie a udalostí, ktoré môže rodina ako, do ktorých môže dôjsť. A čo kompenzácia a ďalšie veci. My tie kompenzácie, tu je treba totiž vidieť, že aj tento návrh zákona je v širšom rámci. My tých sociálnych opatrení riešime trochu viac. Ja u tých kompenzáciách, keď som mal maximálny záujem pomôcť, hlavne tým šesť a pol tisíca matkám, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, a ich hlavný prínos je, že nie dvanásť rokov, ale v podstate celé obdobie starostlivosti do dôchodkového zabezpečenia, a preto aj možnosť uchádzať sa o dôchodok. My chceme ísť ďalej. Áno, v priebehu tohto roka pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá bude mať istú časovú postupnosť napĺňania prostriedkov s tým, že do konca tohto volebného obdobia, do dvadsiateho roku by som bol rád, aby tie matky skutočne z hľadiska príspevkov a príjmu boli na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Áno, ten cieľ je a som presvedčený, že v tom prípade by to malo garantovať isté základné postavenie tej rodiny, ak nebudú chcieť riešiť tú situáciu tak, ako ste naznačila vy, pani poslankyňa, že budú mať záujem, aby sa o dieťa postaralo "nejaké kamenné zariadenie". To znamená, jeden z typov sociálnych služieb. Ja by som sa vôbec nebránil, keď by tá matka mala ambíciu venovať sa tomu dieťaťu možno celý život. Lebo veľakrát to postihnuté dieťa je dieťaťom, aj keď má vek dospelosti a tú starostlivosť matky potrebuje. Ale to je individuálne rozhodnutie. Do toho, samozrejmá vec, zasahovať nebudeme. Skôr budeme vytvárať podmienky pre to, aby takáto matka, ktorá sa takto rozhodne, bola finančne zabezpečená aspoň na úrovni čistého príjmu tej minimálnej mzdy, čo si myslím, že je ďaleko iné riešenie, ako keď sme to preberali na začiatku toho programového obdobia. To znamená, že tu treba vidieť, že aj tento príspevok, ktorý riešime, je súborom viacerých opatrení, ktorými máme záujem zlepšiť postavenie mladých rodín.
Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, snáď by som začal tým, čo do istej miery otvorila aj pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Vaľová, a pri tejto príležitosti to je možno treba pripomenúť a zvýrazniť, že Slovenská republika má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek celej Európskej únie. Čo sa týka materskej, my sme v top trojke Európskej únie, čo sa týka dĺžky a čo sa týka aj percentuálneho vyrovnávania straty zárobku, ktorý je spôsobený tej matke, keď na tú materskú ide.
Áno, bavíme sa teraz o výške. Ja som to povedal pri materskej. V plnej miere si uvedomujem, že v tejto fáze musíme urobiť niečo viac pre to, aby taký veľký skok a rozdiel medzi materskou a rodičákom nebol. Treba si uvedomiť jednu vec, že my sme ju naposledy zvyšovali v trinástom pre štrnásty rok, pretože boli splnené podmienky z hľadiska inflácie a z toho vyplývajúcej valorizácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska pre tento rok sa predpokladá možná inflácia vo výške jedného percenta, pre budúci rok jeden a pol percenta a v devätnástom okolo dvoch percent. Či to tak bude, alebo nebude, ukáže vývoj. Ale tu chcem naznačiť, že prirodzene toto bude zohľadnené pri zákonnom pravidelnom navyšovaní. A nielen tohto príspevku, ale v podstate všetkých príspevkov, ktoré sú viazané na životné minimum alebo na iné mechanizmy, ktoré z toho vyplývajú.
My sme sa však rozhodli teraz aj po, nazvem to pozitívnom vzore smerom k dôchodcom, kde sme povedali minimálne dve percentá a išli dôchodky hore v priemere o, alebo teda u starodôchodcov o 8,20 pre tento kalendárny rok. A chcem to zachovať podľa možností aj ďalej, aby sme do istej miery kompenzovali a riešili aj tú druhú vekovú stránku, a to sú mladé rodiny. Hovorím to veľmi otvorene. A mám ambíciu, aby toto, by som povedal, to vyššie zvýšenie mimo valorizácie a inflácie dokonca tohto volebného obdobia ešte raz bolo.
Možnože je na škodu veci sa dnes zamyslieť, prečo môj predchodca zmenil, lebo boli dve výšky rodičáku pre pracujúce matky a pre nepracujúce. Myslím si, že to nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie. Viem, že to bolo rozporuplne prijaté vtedy aj v snemovni a možno príde doba, že sa opätovne k tomu vrátime a budeme mať ambíciu sa aj touto problematikou zaoberať, či nedozrel čas na to, aby sme sa opätovne touto problematikou zaoberali a hľadali možno aj takéto riešenie, pretože my budeme ďaleko viacej musieť motivovať, a budeme hovoriť o tom v tom ďalšom zákone, všetkých ľudí, ktorí záujem pracovať majú. Samozrejme to sa týka aj matiek a malo by to byť niekde možno aj v tejto oblasti zohľadnené.
Čo je však najdôležitejšie a tu chcem reagovať aj na pani poslankyňu Petrík, my hovoríme o príspevku. Toto nie je náhrada nákladov na rodinu. To je príspevok. To je len príspevok. To znamená, že rôzne sociálne situácie, ktoré v tých rodinách môžu nastať, sa aj rôzne riešia. Na to sú ďalšie príspevky a iné mechanizmy. Áno, aj vrátane možností obcí a miest, ktoré k tomu majú mechanizmy a dokonca majú aj nejakú tú zákonnú povinnosť. To znamená, my nehľadajme cez ten príspevok vykrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s individuálnym chodom tých rodín. To asi by sme, asi by sme tu ten priestor nenašli, ale to ani nie je cieľom. Ten cieľ je v tomto prípade trochu iný.
Čo sa týka tých, toho návrhu tej flexibility, áno, my veľmi úzko sledujeme a komunikujeme. Veď ku komu máme bližšie ako k Čechom? A nielen z hľadiska minulosti, ale plus-mínus aj nejaká rovnaká budúcnosť, približne rovnaké zákonodarstvo. A v maximálnej miere si myslím, že to ich riešenie má pozitíva a má aj negatíva. Sčasti ste aj vy naznačila, že po predčasnom výbere tých finančných prostriedkov môžu prísť problémy. Napríklad zdravotné u dieťaťa a vzniká nový problém. Môžu prísť problémy aj také, že tá rodina sa dostane do životnej situácie, ktorá je komplikovaná, a v tom prípade musí štát sanovať ich životné náklady, ktoré garantuje ústava. Aj to sa občas tam objavilo, ale aj napriek tomu všetkému sme v úzkej komunikácii, máme záujem komunikovať a ja v tejto chvíli z hľadiska budúcnosti nevylučujem nejakú väčšiu flexibilitu. Ale opakujem ešte raz, že žiada to ďaleko viacej isté veci zhodnotiť. A opakujem ešte raz, že s tými Čechmi komunikujeme, spolupracujeme a máme záujem čo najviac skúseností ich získať. Ak bude prevládať to pozitívne, no tak prečo by sme do toho nešli? To je odpoveď možno k tomu vášmu návrhu ako takému, že z hľadiska budúcnosti celkom iste.
Tu sa trošku otvoril širší problém, znova v kontexte situácie a udalostí, ktoré môže rodina ako, do ktorých môže dôjsť. A čo kompenzácia a ďalšie veci. My tie kompenzácie, tu je treba totiž vidieť, že aj tento návrh zákona je v širšom rámci. My tých sociálnych opatrení riešime trochu viac. Ja u tých kompenzáciách, keď som mal maximálny záujem pomôcť, hlavne tým šesť a pol tisíca matkám, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, a ich hlavný prínos je, že nie dvanásť rokov, ale v podstate celé obdobie starostlivosti do dôchodkového zabezpečenia, a preto aj možnosť uchádzať sa o dôchodok. My chceme ísť ďalej. Áno, v priebehu tohto roka pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá bude mať istú časovú postupnosť napĺňania prostriedkov s tým, že do konca tohto volebného obdobia, do dvadsiateho roku by som bol rád, aby tie matky skutočne z hľadiska príspevkov a príjmu boli na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Áno, ten cieľ je a som presvedčený, že v tom prípade by to malo garantovať isté základné postavenie tej rodiny, ak nebudú chcieť riešiť tú situáciu tak, ako ste naznačila vy, pani poslankyňa, že budú mať záujem, aby sa o dieťa postaralo "nejaké kamenné zariadenie". To znamená, jeden z typov sociálnych služieb. Ja by som sa vôbec nebránil, keď by tá matka mala ambíciu venovať sa tomu dieťaťu možno celý život. Lebo veľakrát to postihnuté dieťa je dieťaťom, aj keď má vek dospelosti a tú starostlivosť matky potrebuje. Ale to je individuálne rozhodnutie. Do toho, samozrejmá vec, zasahovať nebudeme. Skôr budeme vytvárať podmienky pre to, aby takáto matka, ktorá sa takto rozhodne, bola finančne zabezpečená aspoň na úrovni čistého príjmu tej minimálnej mzdy, čo si myslím, že je ďaleko iné riešenie, ako keď sme to preberali na začiatku toho programového obdobia. To znamená, že tu treba vidieť, že aj tento príspevok, ktorý riešime, je súborom viacerých opatrení, ktorými máme záujem zlepšiť postavenie mladých rodín.
Ďakujem.
Rozpracované
10:32
Uvádzajúci uvádza bod 10:32
Ján RichterUpravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.
Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.
V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.
Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.
Ďakujem.
Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je úprava podmienok vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vychádzajúc z poznatkov z aplikačnej praxe, podstatou novelizácie zákona o službách zamestnanosti je dôsledná a účelom trhu práce zodpovedajúca úprava podmienok vykonávania zárobkovej činnosti uchádzačov o zamestnanie. Ďalej navrhuje sa obmedziť možnosť zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie a to z hľadiska druhu pracovnoprávneho vzťahu, jeho trvania a čiastočne aj hľadiska vymedzenia zamestnávateľa, pre ktorého uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonáva. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia uchádzača o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkovaného úradom práce, prípadne pracovnou agentúrou. Za týmto účelom sa navrhuje časové obmedzenie možnosti opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, že sa zamestnanie uchádzača sprostredkované úradom práce opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Upravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.
Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.
V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.
Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.
Ďakujem.
Rozpracované
10:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:36
Ján PodmanickýNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov....
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.2.2017 o 10:36 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 362. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 378 z 13. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán podpredseda, ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
10:37
Vystúpenie v rozprave 10:37
Anna VerešováMám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, z dôvodovej správy vyplýva, že základným cieľom navrhovanej úpravy zákona o službách v zamestnanosti je najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovanými zmenami chce ministerstvo alebo plánuje zabrániť využívaniu uchádzača o zamestnanie ako lacnej pracovnej sily a tiež špekulatívnemu prístupu uchádzačov o zamestnanie pri sprostredkovaní zamestnania úradom. Toľko dôvody zo strany navrhovateľa.
Mám osobné dlhoročné skúsenosti s touto situáciou. Vždy keď ministerstvo prichádza s postihovaním špekulantov, či už špekulantov nezamestnaných, alebo špekulantov zamestnávateľov, najviac to postihne tých, u ktorých ku žiadnej špekulatívnosti nedochádza a nedochádzalo. Stalo sa to vždy aj predtým, aj za ministra Kaníka a stáva sa to opakovane a stáva sa to aj teraz.
Dovolím si tvrdiť, že ak máme jasné signály z aplikačnej praxe o zneužívaní systému, je potrebné jednak zvýšiť intenzitu kontrol u všetkých, ale zvlášť sa zamerať na tých, u ktorých sa vie alebo o ktorých sa vie, že systém zneužívajú. No a nastaviť samozrejme aj represívne opatrenia, ale hlavne navrhnúť nové inovatívne opatrenia a nástroje pre ohrozených ľudí na trhu práce, u ktorých predstavuje ich nezamestnanosť súbor, komplex problémov. Som presvedčená, že pri riešení znevýhodnených ľudí na trhu práce, zvlášť dlhodobo nezamestnaných ľudí na 12 a 24 mesiacov, sa musia nástroje služieb zamestnanosti, nástroje pomoci v hmotnej núdzi a sociálne služby vzájomne vhodne dopĺňať. Ak to tak nie je, zostávame iba pri represiách, ktorých výkon nám prinesie nové problémy, na ktoré, bohužiaľ, nenastavujeme opatrenia.
Ja rozumiem úsiliu navrhovateľov zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom a rozumiem aj určitým sankciám, a to, že sa im neumožní bezprostredný, opätovný vstup do evidencie nezamestnaných, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad. V návrhu zákona však hovoríte iba A, ale nehovoríte čo ďalej. Neponúkate nové opatrenia, nové nástroje na trhu práce pre tých, ktorí si nedokážu napriek pomoci opakovane, oni si nedokážu pracovné miesto udržať.
Ešte v predchádzajúcom volebnom období v roku 2015 ste, pán minister, za ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sľúbili, že pre dlhodobo nezamestnaných pripravíte balík na mieru ušitých služieb. Tí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v práci s ohrozenými skupinami občanov, očakávali, že v tejto novele prídete aj s novými opatreniami. A nám netreba objavovať Ameriku. Aj v našej krajine sú šikovní ľudia, ktorí vedia ako pomôcť s týmto problémom. Vychádzajúc z praxe, zo svojich dlhoročných skúseností, tí poukazujú aj na to, že realizované opatrenia k dosahovaniu inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020 účinkovali len vo veľmi obmedzenej miere, lebo problémy trhu práce neriešili efektívne.
Dlhodobá nezamestnanosť je obrovským problémom Slovenska. Biľagom. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti dosahujú južné okresy stredného a časť východného Slovenska. V okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca alebo Rožňava na jedného dlhodobo nezamestnaného pripadajú iba dvaja pracujúci. Teda šanca dlhodobo nezamestnaných je, uplatniť sa na súčasnom trhu a uplatniť sa v regióne je prakticky nulová. Ak máte ambíciu z tejto armády nezamestnaných viditeľne ukrojiť, sú súčasné nástroje politiky trhu práce nedostatočné. Dlhodobo zaangažovaní experti hovoria o riešení tohto problému formou inkluzívneho zamestnávania. Dovolím si využiť poznatky Inštitútu zamestnanosti. Pod inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance, štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým ich životnú úroveň a následne zásadne zvýšiť ich šance na otvorenom trhu práce. Samozrejme ani inkluzívne zamestnávanie nie je možné chápať ako všeliek, ktorý sám osebe vyrieši dlhodobú nezamestnanosť. Jeho jedinou úlohou je zarušiť, pardon (rečníčka si odkašľala), zaručiť súčasným dlhodobo nezamestnaným reálnu šancu, reálnu šancu na získanie štandardného zamestnania.
Okrem tohto by som sa chcela ešte zamerať aj na opatrenia pre zdravotne znevýhodnených a obmedzenie dohôd na 40 dní v roku. Zdravotne znevýhodnení, prevádzkovatelia chránených pracovísk a chránených dielní očakávali od novely zákona úpravy vedúce k uľahčeniu zamestnávania zdravotne znevýhodnených a podpory udržateľnosti týchto pracovísk. Naopak, títo mi telefonovali, že podľa nového návrhu, § 60 ods. 1, 8, 9, 10, úrad poskytne finančný príspevok až do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov. Doteraz bolo dobrou praxou poskytnúť finančný príspevok týmto chráneným pracoviskám či dielňam do 30 kalendárnych dní. Navrhované obdobie 60 dní, kalendárnych dní považujeme za neúmerne dlhé, nakoľko chránená dielňa či chránené pracovisko tak musí toto oveľa dlhšie časové obdobie z niečoho prefinancovať, aby sa nestali neplatičmi. Viem, že ste neakceptovali túto zásadnú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. Poznám veľa malých chránených pracovísk do 10 zamestnancov, ktoré toto naozaj existenčne ohrozí. Vaším cieľom by mal byť opak, zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov, nižšia administratíva, nie naopak. Pre rast zamestnanosti je práve potrebné zjednodušovať dokladovanie, administratívu.
Na tomto mieste musím pripomenúť dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť v júni 2010. roku. V ňom sme sa zaviazali, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu práce, ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Invalidom sa môžeme stať kedykoľvek a ktokoľvek z nás a v ktoromkoľvek veku. Tragédie, nehody či choroby nechodia po horách, ale po nás, ľuďoch. Ľudia, ktorí stratia v určitom veku, v určitom období zdravie, sa prepadajú do chudoby a vskutku potrebujú rovnaké šance od nás a rovnaké príležitosti, nie alebo nielen charitu. Na Slovensku je vyše 200-tisíc, okolo 200-tisíc zdravotných postihnutých ľudí. Len 6 % z nich pracuje v niektorej z chránených dielní. Okolo 3-tisíc je evidovaných na úradoch práce. Ďalších 14 % je zamestnaných na trhu práce ako zdravotne postihnutí a ako zdravotne postihnutí sú najviac ohrození pri prepúšťaní z tohto otvoreného trhu a 68 % nám zostáva doma trvale nezamestnaných a neregistrovaných. Aj o týchto ľudí by sme sa mali v zákone a práve aj v priebehu novely o službách zamestnanosti viac zaujímať. Ak to tak nie je, ak sa nezaujímame o určité ohrozené skupiny oveľa významnejšie, tak potom naozaj prepáčte, ale ja potom hovorím, že nám ide naozaj len, iba o vyradzovanie ľudí z evidencie nezamestnanosti.
Chcem vás osloviť, pán minister, s požiadavkou mnohých týchto ľudí, ktorí sa na mňa obrátili, aby bola v zákone odstránená požiadavka povinnosti pre zdravotne znevýhodneného, aby bol zaradený aspoň jeden mesiac v evidencií uchádzačov o zamestnanie, keď sa chce zamestnať na chránenom pracovisku. Ide naozaj o byrokratickú tortúru, ktorá zaťažuje všetkých a zvlášť vašich pracovníkov úradov. Je to iba pro forma. Invalid sa zaregistruje a o 30 dní sa dá vyradiť z evidencie. Hovorím o § 56, o príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ods. 1, kedy musí byť teda aspoň jeden mesiac v evidencii, aby mohol byť takýto invalid zamestnaný na chránenom pracovisku.
A druhá vážna komplikácia, ktorá je v rozpore s dohovorom a sľube Slovenskej republiky, že budeme podporovať tvorbu pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených, je odstránenie aj ďalšej prekážky z roku 2013. Teda by som chcela alebo by som vás žiadala, aby ste ju odstránili. Za vašej vlády ste totiž znížili finančný príspevok na pracovné miesto pre pracovníka so zdravotným znevýhodnením pomerne k jeho týždennému pracovnému času. Dovtedy to tak nebolo. A keďže invalidi pracujú v drvivej väčšine na znížený úväzok, príspevok na chránené dielne, pracoviská boli znížené v takom rozsahu, že mnohí invalidi po tomto opatrení stratili prácu a zamestnávatelia ďalšie pracovné miesta na chránených pracoviskách či dielňach pre invalidov nevytvárajú.
A ešte krátko sa v závere chcem dotknúť aj obmedzenia zamestnávania na základe dohôd na 40 dní ročne, § 6 ods. 2 písm. a). Z praxe terénnych sociálnych pracovníkov vyplýva, že pre dlhodobo nezamestnaných zo sociálne znevýhodneného prostredia, zvlášť marginalizovaných rómskych komunít je navrhovaných 40 dní v kalendárnom roku nedostatočných na udržanie si pracovných návykov. Prečítala som si pripomienky, viem, že ste aj túto neakceptovali, ja som vás aj v relácii vyzvala, aj znova vás, pán minister, si dovoľujem vyzvať, že či by ste ešte toto navrhované riešenie neprehodnotili, možno o nejakých 10 či 20 dní viac. Rada budem participovať na legislatívnych zmenách a ponúkam svoje skúsenosti.
Ďakujem.
Rozpracované
10:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49
Soňa GaborčákováTaktiež preplácanie vlastne toho kvartálu. Teraz je to tak, že v podstate tie peniaze nám prepláca úrad práce za tri mesiace a ak by sme neboli pod hlavičkou charity, tak už teraz, keď je tá doba 30 dní na vybavenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2017 o 10:49 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela len potvrdiť, že zníženie príspevku podľa toho, koľko ten zdravotne znevýhodnený a teda invalid pracuje v chránenej dielni, nám urobil v našej dielni to, že sme prestali zamestnávať schizofrenikov. My sme skúšali nastavovať ten čas prvé dve hodiny, potom sme mu navýšili na tri, štyri, päť, ale problém bol v tom, že ak sme ho trošku viac zaťažili ako dve, tri hodinky, tak dostával častejšie atak a musel byť hospitalizovaný na psychiatrických ambulanciách alebo teda celkovo hospitalizovaný. A preto, lebo sme mali projekt, tak sme si to mohli dovoliť, prišli sme k tomu, že práve tým, že sa znížil ten príspevok, sme boli vlastne po projekte tlačení k tomu, aby sme práve schizofrenikov nebrali do teda chránenej dielne, lebo jednoducho ich výkon bol dvojhodinový, tam sme dostali znížený príspevok, ale reálne keď mal urobiť prácu, tak jednoducho jeho produktivita práce nebola taká, aby sme boli prežiteľní. A vzhľadom na to vlastne sa prikláňam k tomu, aby sme zvažovali hlavne u tých, ktorí sú nad 70 %, aby sme im dali ten priestor nie podľa hodín, ale aby naozaj ostali na tom trhu práce a teda v tej chránenej dielní.
Taktiež preplácanie vlastne toho kvartálu. Teraz je to tak, že v podstate tie peniaze nám prepláca úrad práce za tri mesiace a ak by sme neboli pod hlavičkou charity, tak už teraz, keď je tá doba 30 dní na vybavenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51
Jana VaľováU nás je momentálne taký stav, že všetci tiež očakávajú nového investora. A keď som rozprávala naposledy s firmami, tak jedna chce prijať 50 ľudí, ktorá je už existujúca, ďalšia chce...
U nás je momentálne taký stav, že všetci tiež očakávajú nového investora. A keď som rozprávala naposledy s firmami, tak jedna chce prijať 50 ľudí, ktorá je už existujúca, ďalšia chce 100 ľudí, tak som si to narátala na 180. Minulý týždeň jedna firma prehlásila, že nemôže naplniť ani stav 60 ľudí a to z toho dôvodu, že ľudia nemajú pracovné zručnosti, aké si tá firma predstavuje. A ľudia zase hovoria, že majú nízke mzdy, za ktoré ich tá firma chce prijať do práce. Čiže naozaj ten štát čo môže urobiť? Stále tlačíme na to, aby boli minimálne mzdy, lebo ľudia by chceli ešte vyššie mzdy, ako im tie firmy ponúkajú. My nemôžme za tie firmy, ani za zahraničné firmy robiť nejaký manažment. Rovnako môžme len sprísniť a kontrolovať, aby títo zamestnanci neboli naozaj zneužívaní v niektorých firmách, a samozrejme nemôžme ako štát, veď štát nie je zodpovedný 100-percentne, ale vždycky je to ten trh, za vytváranie pracovných možností.
A čo sa týka marginalizovaných skupín, tu by som možno povedala, že naozaj sa musíme vrátiť k bývalým, a teraz keď to slovo poviem, keď bol u mňa pán prezident, tak som povedala, že čo na to hovorí, sociálnym, ja by som ich nazvala, že obecné podniky. Naozaj obec, aj pán prezident súhlasil, lebo tie marginalizované skupiny naozaj nemajú tie návyky, aby si ich zobrali súkromní podnikatelia. Mne pracuje v technických službách 60 ľudí. Ale im treba venovať dlhší čas, dlhšiu možnosť, aby mali pracovné návyky. A naozaj by sme sa vrátiť k nejakým obecným podnikom a naozaj tie skupiny ľudí, ktoré nie sú dneska zamestnateľní, takýmto spôsobom priviesť k práci.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2017 o 10:51 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja možno poviem tak trošku z praxe, zase z regiónu. Stále rozprávame o tom, že máme viacej poskytovať možno nejakých príspevkov pre zamestnávateľov, áno, samozrejme poskytujeme, ale ani peniaze z Európskej únií nie sú nevyčerpateľné.
U nás je momentálne taký stav, že všetci tiež očakávajú nového investora. A keď som rozprávala naposledy s firmami, tak jedna chce prijať 50 ľudí, ktorá je už existujúca, ďalšia chce 100 ľudí, tak som si to narátala na 180. Minulý týždeň jedna firma prehlásila, že nemôže naplniť ani stav 60 ľudí a to z toho dôvodu, že ľudia nemajú pracovné zručnosti, aké si tá firma predstavuje. A ľudia zase hovoria, že majú nízke mzdy, za ktoré ich tá firma chce prijať do práce. Čiže naozaj ten štát čo môže urobiť? Stále tlačíme na to, aby boli minimálne mzdy, lebo ľudia by chceli ešte vyššie mzdy, ako im tie firmy ponúkajú. My nemôžme za tie firmy, ani za zahraničné firmy robiť nejaký manažment. Rovnako môžme len sprísniť a kontrolovať, aby títo zamestnanci neboli naozaj zneužívaní v niektorých firmách, a samozrejme nemôžme ako štát, veď štát nie je zodpovedný 100-percentne, ale vždycky je to ten trh, za vytváranie pracovných možností.
A čo sa týka marginalizovaných skupín, tu by som možno povedala, že naozaj sa musíme vrátiť k bývalým, a teraz keď to slovo poviem, keď bol u mňa pán prezident, tak som povedala, že čo na to hovorí, sociálnym, ja by som ich nazvala, že obecné podniky. Naozaj obec, aj pán prezident súhlasil, lebo tie marginalizované skupiny naozaj nemajú tie návyky, aby si ich zobrali súkromní podnikatelia. Mne pracuje v technických službách 60 ľudí. Ale im treba venovať dlhší čas, dlhšiu možnosť, aby mali pracovné návyky. A naozaj by sme sa vrátiť k nejakým obecným podnikom a naozaj tie skupiny ľudí, ktoré nie sú dneska zamestnateľní, takýmto spôsobom priviesť k práci.
Rozpracované