12. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Budaj, povedali ste, že je rozdiel medzi tzv. vraždiacim islamom a normálnym islamom, tak vám chcem povedať, že podľa štatistík rakúskeho ministerstva vnútra medzi rokmi 2015 a 2016 stúpol v Rakúsku počet sexuálnych útokov zo strany imigrantov o 133 %. Takto sa prejavuje ten normálny islam. Oni nikoho nezabili, oni iba niekoho, väčšinou teda ženy, sexuálne napádali. Nehnevajte sa na mňa, pre mňa je aj toto dostatočné bezpečnostné riziko pre to, aby som bol v tejto otázke veľmi opatrný, a je to pre mňa dostatočný dôvod na to, aby sme prijímali všetky možné preventívne opatrenia, ktoré so Slovenska urobia neatraktívnu krajinu pre islamských prisťahovalcov.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Krajčí.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, počuli sme, že týmto zákonom nie je obmedzená možnosť náboženského vyznania a združovania, a musím povedať, že súhlasím, ale iba čiastočne. A preto by som dovolil zopár otázok aj k tomuto zákonu, a či naozaj tento zákon pomôže pri riešení aj tých niektorých problémov, ktoré sme tuná počuli a zazneli.
Chcem sa opýtať, či je v záujme Slovenska, aby sa na našom území združovali tisícky občanov na základe ich spoločného náboženského presvedčenia, a pritom neboli registrovaní, aby vyberali napríklad svoje desiatky z príjmu, lebo tak sa to robí v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, a najmä tých, ktoré nie sú štátom registrované, a neoficiálne ich používali na financovanie svojich aktivít.
Počuli sme, že je tu možnosť registrácie a že tá nie je obmedzená, ako jednou z foriem, bolo povedané, že je tu možnosť zaregistrovať sa ako občianske združenie. Tak ja sa vás chcem teraz opýtať, ako sa to má urobiť, nakoľko zákon o občianskych združeniach č. 83/1990 Z. z. hovorí, že občianske združenie je výsledok združovania sa občanov, organizácia, ktorá je právnická osoba, a zároveň to nie je politická strana ani politické hnutie, nie je to organizácia na zárobkovú činnosť, podnik, nie je to organizácia na zabezpečenie riadneho vykonávania určitých povolaní, nie je to cirkev, nemá to byť náboženské spoločenstvo ani odborová organizácia, či štátny orgán.
A ako vieme, združenie má svoje poslanie a svoje stanovy. Pokiaľ si do svojho poslania stanov napíšete, že úlohou občianskeho združenia je realizovať svoje náboženské presvedčenie, ministerstvo vnútra vás nemá zaregistrovať podľa tohto zákonu a ani to nerobí.
To znamená, ja sa pýtam, akým spôsobom majú byť občania, a hovorím, to môžu byť tisícky občanov na území Slovenskej republiky, registrovaní. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sme tu mali takýchto neregistrovaných vyznávačov a nebudeme vôbec vedieť, akým spôsobom oni fungujú? Chcem sa opýtať, prečo by sme na tomto mieste radšej nemali hovoriť o tom, že zaregistrujme ich, avšak keď zaregistrujeme nejakú novú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, to neznamená, že nutne musí požívať výhody, ktoré štát v súčasnosti poskytuje tradičným už štátom registrovaných cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa osvedčili historicky ako cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú celospoločensky prospešné, realizujú veľké množstvo charitatívnych, sociálnych a komunitných činností a tým častokrát suplujú sociálnu pomoc, ktorú by mal poskytovať štát. A treba povedať, hovoria o tom aj štúdie, že častokrát oveľa efektívnejšie. Prečo sa radšej v Národnej rade nezaoberáme zákonom, ktorý by napríklad viacstupňovo riešil registráciu cirkví a náboženských spoločností? V prvom stupni za oveľa miernejších požiadaviek, ako je to známe z našich susedných krajín, napríklad úvodnú členskú základňu by nemusel tvoriť také obrovské množstvo, ako sa to teraz definuje, ich vyznávačov alebo teda členov. A následnú druhostupňovú registráciu by napríklad schvaľovala až Národná rada po dôkladnom posúdení prospešnosti danej cirkvi pre spoločnosť a dokázanú napríklad, čo by mohla byť podmienka, aj jej dlhodobým fungovaním, napr. 10 rokov.
Takýmto spôsobom by sme dokázali a podľa mňa to, že akákoľvek náboženská spoločnosť by mohla byť riadne zaregistrovaná a tým aj riadne vykázateľná a v prípade pochybností aj kontrolovaná jej ekonomická činnosť. Týmto zákonom, si myslím, že si robíme problémy, a to nielen ľudskoprávne, ale môj názor je, že aj bezpečnostné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Správne ste poukázali na na to, že otázka výhod, ktoré štát poskytuje cirkvám, nesúvisí bezprostredne so samotnou registráciou a špeciálne to platí o otázke financovania, o čom sa vo svojom príspevku zmieňoval aj pán poslanec Budaj. A treba poukázať na to, že v zákone o slobode náboženskej viery nie je riešené financovanie cirkví, financovanie cirkví je riešené v zákone o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, čiže v niečom úplne inom.
Súhlasím aj s tým, že systémovejšie a správnejšie riešenie by bolo začať debatu o celkovom modele prístupu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, že je tam možné zvoliť nejaký model buď viacstupňovej registrácie, alebo, alebo splnenia podmienok, ktoré by sa vyžadovali napríklad na to, aby, aby cirkvi dostávali nejaký štátny príspevok, alebo sa, začať debatu o odluke cirkvi od štátu, ako na to upozornil aj pán poslanec Budaj.
Ale za veľmi dôležité považujem to vaše upozornenie na znenie zákona o združovaní občanov, pretože tu sa tak veľmi jednoducho odbilo, že dobre, no nebudú môcť byť zaregistrovaní ako cirkev alebo náboženská spoločnosť, tak nech sa zaregistrujú ako občianske združenie.
No ale čo s tým v situácii, keď zákon o združovaní občanov vylučuje alebo priamo zakazuje, aby občianske združenia nahrádzali úlohu cirkví?

Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Ja pokračujem v objavovaní pozitív, ďakujem pekne za tento príspevok, pán kolega. Bol to zaujímavý návrh, ktorý ste tam predostreli, vo svojom vystúpení v rámci rozpravy, a síce o zaregistrovaní cirkví, ale nedávaní dotácií zo štátneho rozpočtu, aspoň takto som tomu rozumel. Ak by som ale čisto teoreticky a hypoteticky pristúpil na takýto variant, myslíte si, že by to nebola diskriminácia, ak zaregistrujem a na druhej strane nedám zo štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré, na ktoré majú legitímny nárok. To je moja otázka.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec, reakciu na faktické.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ako v Českej republike takýto model funguje a nie je to diskriminácia, je to celkom osvedčené. Môžeme si zobrať príklad napríklad odtiaľ, tam dokonca, ja myslím, aj tá desaťročná perióda, kedy tá nová cirkev musí byť odsledovaná, celospoločensky naozaj musí mať jednoznačne prospešný účel.
A potom ja osobne by som navrhoval, aby Národná rada schvaľovala jej druhostupňovú registráciu. Podľa mňa s týmto budú ďaleko menšie ľudsko-právne problémy ako momentálne ten zákon, v akom znení je predložený.