12. schôdza

Ďakujem za slovo. Dnes som sa vyjadrovala aj na sociálnom výbore, kde vidím problém v poskytovaní sociálnych služieb ako takých. Vidím, že ide šnúra sociálnych služieb, ktoré, ako kolegyňa vravela, majú nevykonateľnosť. To znamená, služba včasnej intervencie je služba, ktorá sa poskytuje rodine, kde sa nachádza dieťatko so zdravotným znevýhodnením. Potrebovali sme vyriešiť to, aby sme istým spôsobom rodine pomohli, ale nevyriešili sme to ako v iných krajinách centrom včasnej intervencie, ktorá rieši rehabilitáciu liečebnú, ktorá rieši logopedickú starostlivosť, ktorá rieši špeciálnu pedagogickú starostlivosť a následne sociálnu starostlivosť. Dali sme to len do zákona o sociálnych službách, kde sme sa zamerali len na sociálny aspekt daných rodín. To znamená, všetko ostatné, ako problémy s liečebnou rehabitáciou, s integráciou detí do základných škôl a následne problémy, ktoré práve centrá včasnej intervencie práve realizujú v terénne pri konkrétnej rodine, sme do zákona nedostali.
Preto dnes je realita taká, že služba včasnej intervencie, aj keď ju niekto vykonáva v rámci Slovenskej republiky, nemôže napríklad namieste vykonávať logopedickú starostlivosť, keďže príspevok je na sociálnu službu a tam, a tam to nie je na odbornú činnosť, napr. logopedickú starostlivosť. Čiže vy neviete, z čoho máte zaplatiť toho konkrétneho pracovníka. Toto sa udialo aj v domovoch sociálnych služieb pre deti.
V minulosti sme mali domovy sociálnych služieb pre deti a pre dospelých. My sme to zrušili, nechali sme len pre dospelých a deti, tie celoročné, ale s odkázanosťou, keďže v DSS-kách boli deti, ktoré mali 6. stupeň odkázanosti, to znamená, boli zdravotné ťažko postihnuté, sa dostali kdesi do medzipriestoru. To znamená, buď ich musíte zaradiť do detského domova, alebo do hospicu. Nič iné medzi tým neexistuje. To znamená, nemajú rodičov, lebo sa ich vzdali, sú ťažko zdravotne postihnuté a buď niekto skonštatuje, že teda je to dieťa, ktoré asi zomrie, tak ho dáte do hospicu, a keďže ona tam ešte žije a hospic môže poskytovať starostlivosť len určité obdobie, tak buď ho dáte do detského domova, ale tam nie je zdravotná starostlivosť, len zase je to sociálna služba. Čiže sú to ďalšie problémy, kde sme my vyňali službu, ktorá teraz chýba, a opäť, ak ideme odkontrolovať napríklad DSS-ka pre deti na celoročný pobyt, kde je odkázanosť, tak jednoducho ich kontrola je v detských domovoch, kde nie je zdravotná starostlivosť alebo v hospicoch. To znamená, sú mimo. Toto isté urobíme s jasličkovým zákonom. To znamená, my sa vždy, len čiastkovo riešime veci. Nepodchytíme to, čo je už možno v iných krajinách normálne, že to dáme do komplexu, ale opäť, potrebovali sme nejako poriešiť situáciu, kde chceme zosúlaďovať pracovný život, a teda život rodiny, ale nepoložili sme si základnú otázku. Ideme riešiť zosúladenie pracovného života, aby tá mamka mohla pracovať, alebo ideme riešiť to, že v systéme nevieme, kam máme zaradiť deti, ktoré majú tri roky, ktoré ešte nemajú tri roky, a my sme teraz vyriešili tú situáciu asi tak, že chceme riešiť síce zamestnanosť matky, ale, ale nedali sme to pod gesciu zamestnanosti ako aktivačného nástroja na trh práce, ale dali sme to pod sociálne služby, ktoré majú riešiť naozaj nejakú patológiu, buď nepriaznivý stav, alebo nejaké, nejakú kompenzáciu niečoho. Ale tá rodina ako taká nie je chorá. My nepotrebujeme riešiť nejakú nepriaznivú situáciu v tej rodine. My len chceme dať tej matke priestor, ak chce, aby išla do práce. Ale my sme to zaradili opäť do kategórie sociálnych služieb, kde už, hovorím, teraz máme problém v DSS-kách, máme problém so včasnou intervenciou a budeme mať problém aj práve s tým, že to zase zaradíme, kde to nepatrí, a poviem prečo.
Financovanie je riešené tak, že nebude obligatórne. To znamená, mesto, obec alebo vyšší územný celok môže, ale nemusí prispievať na takýto typ zariadenia. To znamená, že toto je precedens v sociálnych službách. Každý typ sociálnej služby, ktorý máte nastavený, je vždy zaradený s príslušnosťou, buď ho má pod sebou obec, alebo má vyšší územný celok a tak ďalej. Hej? Toto zase nebude mať gazdu. Hej? Nebude mať gazdu, pretože môžu a nemusia. Zase bude problém v tom, kto to zafinancuje, občania sa budú pýtať, však to je samospráva, keď škôlka je tam, tak prečo tam nemôže byť jasle a tak ďalej a úbohý rodič sa stráca v tom, kde to je zaradená, pod akými, pod aké ministerstvo. Proste ďalší podľa mňa nesprávny krok, hoci rozumiem tomu, že bol obrovský tlak na ministra, aby nejakým spôsobom tieto veci poriešil, ale ja by som sa nedala zvalcovať tým a určite by som to nedala do, do teda do typu sociálnej služby, pretože už len to, že ma rieši sociálna služba, nepriaznivý stav, ako by sme predikovali, že tá rodina je v nejakom nepriaznivom stave.
Ďalej. Chceli sme riešiť kvalitu poskytovania služieb. Preto na to slúžia odborné činnosti, ktoré máte v rámci tohto zákona, tohto typu sociálne služby zaradené. Tam dávame výchovu, úkony bežnej starostlivosti o dieťa a sociálnu rehabitáciu. To znamená, tí ktorí doteraz poskytovali obdobné služby pre deti do troch rokov, robili skôr vo filozofii školského systému. Teraz sa budem musieť preorientovať na odborné činnosti, ktoré majú zabezpečiť kvalitu a ktoré má odsledovať vlastne ministerstvo, či to robia, tie odborné činnosti, a oni sú opäť, napríklad tá sociálna rehabitácia je zameraná na niečo, kedy vyrovnávame niečo. To znamená, niečo, niečo vieme, že je pozadu, a my to ideme zrovnávať alebo aspoň nechávať v tom stave, aké to je. Čiže ako keby sme opäť z toho dieťaťa robili dieťa, ktoré nie je úplne zdravé. Celkovo, celkovo tam zaraďujeme aj deti, ktoré sú s nepriaznivým zdravotným stavom, to znamená dieťatko s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré môže byť taktiež zaradené do tejto sociálnej služby.
Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia pre takéto dieťa, keď vám príde do jasieľ, normálne tam budú môcť byť deti do troch rokov, ale ak tam príde dieťa so zdravotným znevýhodnením, ono tam môže byť do 7 rokov veku života. To teraz tá legislatíva umožňuje. Problém je v tom, že tá sociálna rehabitácia je v rámci, hneď jak vám tam vstúpi to dieťa so zdravotným znevýhodnením, by malo dostať posúdenie odkázanosti, aby oni vedeli nastaviť sociálnu rehabitáciu tak, ako ho majú dohliadať, a sociálna rehabitácia je v jeho zmysle napríklad naučiť ho čítať, písať v Braillovom písme alebo zaučiť ho v pomôcke, ktorú potrebuje, a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, neviem si dobre predstaviť, ako to bude, ako to budú vlastne oni prepájať, lebo toto náš zákon o sociálnych službách, naozaj hovorí o tom, ak tam bude takéto dieťa, že v zmysle tohto zákona je sociálnou rehabitáciou to, čo vám vravím. To je ďalšia vec.
Výchova. Výchova v rámci sociálnych služieb je celkovo v zariadení dočasnej starostlivosti pre dieťa a taktiež je v domove sociálnych služieb s ambulantnou formou starostlivosti a teraz v tretej službe, to bude, to budú teda v tomto zariadení v starostlivosti pre deti do 3 rokov veku. Tá výchova vôbec nie je upravená v rámci zákona o sociálnych služieb tak, aby sme mali kontrolný mechanizmus na to, aby to výchovné pôsobenie zohľadňovalo vývin, čo sa týka výchovného pôsobenia na to dieťa. Už teraz to nie je. To znamená, ja garantujem, že nijaký kontrolór nedokáže v rámci sociálnych služieb povedať, či ja správne alebo nesprávne realizujem výchovu ku konkrétnemu klientovi. My sme to dali v rámci kvality, že chceme skvalitniť starostlivosť o deti do 3 rokov, čo absolútne už teraz nefunguje. Kde to ešte, aby sme hovorili o nejakej kvalite.
Ďalej sú to obslužné činnosti. Ako hovorila kolegyňa Jurinová, sú to činnosti, ktoré sa, ktoré, ktoré vlastne riešia viac-menej človeka, ktorý má nejaké znevýhodnenie. Na základe tých činností v podstate sa určuje odkázanosť človeka na pomoc inej osoby. A preto ak, ak ten rodič, niečo sa stane v tej, v tých jasliach v rámci tých obslužných činností, dajme tomu úkony sebaobsluhy, tak vy máte presne vymenované, čo náš zákon myslí tými úkonmi. To znamená, že ak sa bude sťažovať na to, či ho správne prebalili alebo neprebalili, môžte, môžte to robiť len na základe toho, čo robíte u človeka, ktorý je odkázaný. To znamená, ten, ktorý sa nevie pohnúť, ako ho prebalíte, a to je úplne iný rozdiel. Či to dieťa spolupracuje pri tom a vy ho hneď učíte, aby sa odvykalo od tej plienky, alebo naozaj ide o odkázaného človeka, ktorého prebalíte.
Čiže naozaj bolo by vhodné, aby príloha bola originálne pripravená na to, čo myslíme pod úkonmi bežnej starostlivosti o dieťa tak, aby sme mali filozoficky nastavené v hlave, že ide o zdravé dieťa, nie o zdravotne znevýhodnenú osobu. Hej? To je, to je veľký rozdiel.
Ďalej. Musí byť oproti napríklad škôlke rozdiel v tom, že bude musieť byť upravený, upravený zmluvou. To znamená, medzi poskytovateľom sociálnej služby a medzi klientom, to znamená prijímateľom, musí byť zmluva. Tá zmluva má svoje podmienky. Ona má podmienky pre všetky sociálne služby. Tam sa zaraďuje proste, odkedy dokedy v akom rozsahu bude poskytovaná služba. Aj tu vidím problém, že ak bude stanovené, lebo to musíte mať na verejne dostupnom mieste, odkedy dokedy, a ak naozaj tie zariadenia v minulosti, ktoré poskytovali takúto službu, boli aj v inom čase a nebudú tam, a teda budú ešte predlžovať ten čas, na ktorý oni majú stanovené to v zmluve, tak jednoducho obávam sa, že keď sa v tom čase niečo stane, bude problém pre poskytovateľa sociálnych služieb, že nedodržal ten rozsah tej služby tak, ako sa dohodol.
Ďalším problémom podľa môjho názoru bude, že budú musieť rodičia zdokladovať príjem. Sociálna, sociálna služba a podmienky sociálnych služieb nám hovoria o tom, že pokiaľ poskytujeme službu sociálnu, tak ten človek, ktorý nemá príjem, musí to, musí to zdokladovať spoluposudzovaná osoba. To znamená, v prípade detičiek do troch rokov sú to ich rodičia. Áno, len v prípade, ak ide o úhradu, ktorú ten rodič bude platiť v plnej výške, jak keby ani od štátu nedostával príspevok na starostlivosť, až vtedy nedáva podklad k tomu, že budú vyžadovať v podstate príjem jedného aj druhého rodiča na to, aby bola zabezpečená ochrana príjmu. To filozoficky úplne uteká od školského systému a od toho, že teda hovoríme, že následne by mohol ísť do škôlky. Taktiež štandardy kvality sú veľmi ťažké veci, na ktoré sa niekoľko rokov zariadenia sociálnych služieb pripravujú. Sú to materiálne podmienky, ďalej sú to procedurálne podmienky, potom sú to podmienky v dodržiavaní ľudských práv a slobôd, ktoré tieto zariadenia tým, že budú zaradené do systému sociálnych služieb, budú bezpodmienečne musieť dodržiavať, a ak sa, ak sa pozriem na cieľovú skupinu, ak sa pozriem na odborné činnosti, ktoré majú vykonávať, bude to obrovský problém nejako ukotviť, uchopiť, žeby naozaj tie deti na jednej strane dostali to, čo je správne a dobré, a na druhej strane aj ten poskytovateľ dodržal právny rámec, ktorý mu sociálne služby teda dávajú.
Čo sa týka možno času, ak bude dieťa dlhodobe choré alebo tá mama má ešte jedno dieťa a nechá si to dieťa doma, my to máme v ambulantnej forme, aj teraz tento zákon to ešte utvrdil, že ak stacionár využíva starý človek len určitý počet hodín, tak nezaplatia mu plný príspevok. To znamená, ja sa teraz pýtam, ak ide o ambulantnú formu a ak to dieťa nebude v tých jasliach, normálne v sociálnych službách je to tak, že vám stiahnu peniaze za to, v školskom systéme nie. Ak vám dieťa maróduje, vy dostanete normatív na to dieťa. Ale pokiaľ ten poskytovateľ nebude mať to dieťa, on jednoducho ten príspevok by nemal dostať. Lebo ak dostane, ja sa pýtam, prečo ho nedostane aj domov sociálnych služieb pre deti, prečo ho nedostane aj iná sociálna služba, napr. denný stacionár. Vytvoríte precedens. To znamená jedni áno, druhí nie za určitý počet hodín. Takže ak sa nebude využívať, poskytovateľ nebude mať príspevok. Ak to bude tak ako u všetkých, ak urobíte výnimku, bude, bude to precedens.
Naozaj osobne si myslím, že je potrebné urobiť poriadok celkovo v sociálnych službách, ale nielen s odkázanosťou ako takou. Tam treba zmeniť celé posudzovanie, na základe toho si stanovíme, naozaj čo bude VI. stupeň odkázanosti. Nemôžu to byť len kozmetické zmeny, že dáme, ja neviem, za šestku odkázanosť takú a takú sumu. Musíme sa naozaj pozerať na to, aby sme z kontextu nevytrhovali to, že my urobíme službu včasnej intervencie, ale vôbec to v konečnom dôsledku nepomôže rodine v komplexnej starostlivosti o to dieťa, ale naozaj to vytancujú ľudia na bále, pretože centrá včasnej intervencie tak, ako sa, ako sa reálne majú robiť a robia vo svete, sú vytancované u nás cez rôzne nadácie a tak ďalej a suplujú vlastne to, čo by, čo my sme chceli asi vyriešiť tou službou včasnej intervencie, ktorá je veľmi úzko zameraná len na opäť len niečo z tej rodiny. To znamená, naozaj integrácia detí a tak ďalej a tak ďalej, sú to, sú to deti, sú to deti, ktoré naozaj potrebujú sociálne služby, a naozaj si bereme priestor pre zdravé deti, ktoré do tohto systému podľa mňa neplatia.
Mali sme radšej popracovať na materských centrách, na jasných pravidlách, možno ak máme tam nejaké anomálie, a na druhej strane, dala by som motiváciu zamestnávateľom, aby, ak tie ženy sa chcú vrátiť ešte predtým, dokiaľ dieťatko nenadobudne tri roky, nech majú určitý, určitý príspevok, ako teraz je to príspevok na starostlivosť, a vytvoria také pracovné kútiky alebo niečo, aby tá žena mohla mať flexibilný ten úväzok, to znamená štyri hodiny, tri hodiny a tak ďalej. Je aj s tým dieťatkom, aj to dieťatko je v rámci zamestnávateľa.
Ak naozaj chceme vyriešiť zosúladenie, skôr by som išla po tej stránke zamestnávania, ale ak chceme vyriešiť deti do troch rokov, robila by som to úplne ináč a nadviazala by som na celkom dobrú skúsenosť tých materských centier. Takže ja naozaj hodnotím jedine pozitívne možno, že sa to začalo diskutovať, ale absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že vznikne ďalšia sociálna služba, ktorá bude len naoko fungovať, lebo v konečnom dôsledku nebudeme vedieť zmerať kvalitu poskytovanej služby.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si tiež osobne veru myslím, že vsunutím služby starostlivosti o deti do 3 rokov do zákona o sociálnych služieb urobilo ministerstvo viac galiby ako osohu v tejto, v tejto oblasti.
Na jednej strane hovoríte, že chcete skvalitniť výchovu detí do 3 rokov, na druhej strane kladiete možno až neprekonateľné prekážky pre tých, ktorí dnes poskytujú takúto službu, a podľa mňa ani si neuvedomujete, že zároveň vytvárate akoby dvojaké prostredie pre sociálne služby, ktoré už sú nastavené zákonom o sociálnych službách. Vsúvate jednu službu, ktorá pôjde podľa úplne iných pravidiel, myslím si, lebo nebudú schopní zvládať pravidlá, ktoré fungujú pre ostatné sociálne služby. Nemajú, nebudú vedieť, nebudeme vedieť kontrolovať ich činnosti, nebudeme vedieť ani, ako sa sťažovať, alebo na základe čoho by sme tie svoje sťažnosti vedeli kontrolovať alebo usmerňovať. Skrátka, podľa mňa jeden nedomyslený celok ste dali do parlamentu, ktorý by mal byť stiahnutý, a vôbec by sme o ňom nemali rokovať. Takže každopádne súhlasíme s tým, čo minister, prezident vytýka tomuto návrhu zákona, a chcela by som veriť, že sa stotožníte všetci poslanci s pripomienkami prezidenta.
Ešte taká drobná poznámočka. Páči sa mi, pani kolegyňa, ako ste povedali v súvislosti s intervenčnými centrami, že sú to centrá, ktoré sú vytancované na bále. Áno, je hanbou našej spoločnosti, že nedokážeme nájsť systémovo peniaze na tieto intervenčné centrá, ktoré by mali plniť zdravotno-sociálnu funkciu, ale musia ľudia sa zbierať na fungovanie centier takýmto spôsobom na rôznych báloch a podobne.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon. Nie je v sále.
Nech sa páči, pani poslankyňa Petrík.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj ja sa chcem vyjadriť, samozrejme, k tejto, k tejto novele, ktorú prezident vrátil, za čo som veľmi vďačná, a že teda môžme ďalej diskutovať na túto tému a možno sa nám nakoniec podarí otvoriť oči koaličným poslancom a uvedomiť si, akú hlúposť, s akou hlúposťou prišlo ministerstvo sociálnych vecí, bohužiaľ, aj napriek snahe, ktorú sme, myslím, že viacerí mali, aby sme, aby sme tento zákon minimálne zlepšili, keď už nie, keď už nie úplne odložili.
S viacerými výhradami, ktoré vyjadrili opozičné poslankyne aj poslanci počas troch čítaní novely jasličkového zákona, sa stotožnil aj prezident, a preto mu chcem za všetky deti a ich rodičov poďakovať, že dal tomuto plénu ešte jednu šancu, aby prehodnotilo a prerobilo novelu zákona o sociálnych službách.
Ja by som sa vrátila ešte na začiatok, prečo vôbec vláda prišla so snahou regulovať fungovanie jaslí. Prvým, prvou, prvým bodom alebo prvou vecou, ktorú chceli riešiť, bola práve kvalita. Štát chcel získať prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Chcel tiež upraviť podmienky, ako musí byť o deti postarané. Preto zaviedol reguláciu na priestory a na personál. Druhým dôvodom bolo lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
Potiaľto by bolo všetko v poriadku a som presvedčená, že pravidlá na fungovanie jaslí sme potrebovali. No spôsob, ktorým ministerstvo zákon nakoniec napísalo, je veľmi nešťastný. Tento zákon nakoniec bude mať za následok presný opak. V tejto podobe by každému dotknutému občanovi, či už dieťaťu, alebo rodičom, prevádzkovateľom či opatrovateľom, viac uškodil ako pomohol. Ohrozí zlaďovanie rodinného a pracovného života, nie naopak, napomôže jeho zosúlaďovaniu, pretože náročné podmienky existujúce jasle predražia a znížia ich dostupnosť. Inými slovami, existujúce prevažne súkromné zariadenia buď zdražejú, alebo sa budú musieť úplne zavrieť.
K horšiemu zlaďovaniu prispeje aj nové obmedzenie, kedy dieťa bude môcť byť v jasliach len do konca kalendárneho roka, kedy dosiahne 3 roky. Ja to opäť zopakujem. Deti narodené v rozmedzí od septembra do decembra tak budú musieť v decembri jasle opustiť, keď dosiahnu 3 roky, a zostáva im aj ich rodičom od šesť do osem mesiacov, kedy rodičia budú musieť hľadať náhradné spôsoby riešenia starostlivosti pre svoje dieťa, než bude môcť nastúpiť opäť do škôlky, čo býva spravidla v septembri. Na toto som podávala tiež pozmeňujúci návrh, rokovala som o tom tak, ako aj moje kolegyne poslankyne, na ministerstve. Nebolo to vypočuté. Úplne zbytočne, si myslím, že táto vec tam bola nejakým spôsobom zaradená. Stačilo by možno vymeniť len jedno slovo v zákone, aby v jasliach boli deti do konca školského roka, kedy dosiahli 3 veky, 3 roky veku, a nie kalendárneho. Prechod do škôlky by bol pre ne oveľa jednoduchší a takisto aj pre ich rodičov.
Nakoniec ministerstvo celú kvalitatívnu zmenu pochovalo tým, že deti sa v jasliach nebudú musieť vzdelávať. Aj to už spomínali moje kolegyne predtým, ale naozaj potrebujem sa k tomu vyjadriť opäť a zdôrazniť dôležitosť tohto faktu. Je to podľa nich čisto sociálna služba, takže ministerstvo nám inými slovami tvrdí, že deti do troch rokov stačí prebaliť, nechať sa hrať, spať a to úplne stačí. Súkromníci v jasliach pritom bežne deti vzdelávajú už teraz. Je množstvo bilingválnych jaslí alebo jaslí, kde učia deti cez rôzne hravé techniky napríklad počítať. Teraz vám, súkromníci a rodičia, náš štát odkazuje práve rečou tohto zákona, že to nemá význam, že to nie je treba, že kvalita sa meria inak a deti sa začínajú učiť až od troch rokov. Alebo povie, že na to nemá kompetenciu a že by to malo riešiť ministerstvo školstva.
Na to, že sú deti vzdelávateľné už skôr ako od troch rokov, sme chceli poukázať aj naším protestom, ktorý sme urobili v spolupráci s Alianciou kvalitných súkromných jaslí a škôlok, a viacerí z vás kolegov si zobrali na svoj stôl detskú kresbu, ktorú si vyložili na svoju poslaneckú lavicu, ktoré vytvorili vlastne deti z jasličiek. Týmito kresbami alebo týmito dielkami sme chceli práve poukázať na to, že deti aj do 3 rokov sú vzdelávateľné a mali by byť vzdelávané. Že je to nonsens, ukazuje už dnes aj samotný štát. Štátny vzdelávací program v materských školách - teraz pozor, hovorím o materských školách - je zostavený pre deti už od 2 rokov. To vieme, že síce v škôlkach máme deti od troch alebo od štyroch, pretože nie sú miesta a tak ďalej, to už sa stalo takým, takou rozprávkou alebo takým, zľudovelo to v podstate, ale fakt je, že štátny vzdelávací program v materských školách je zostavený pre deti od 2 rokov. Tak je to v zákone. Takže deti do troch rokov v jasliach vzdelanie nepotrebujú, lebo sú v jasliach, ale v materských školách, pokiaľ také deti existujú a majú menej ako tri roky, tak tam to povinné je. Toto sa volá dvojaký meter pre naše deti.
Na zákone nespolupracovalo ministerstvo školstva, čo som kritizovala už počas druhého čítania tohto zákona, pritom mnohé zariadenia už teraz sú kombinované, nerozdeľujú deti na jasle a na škôlku. Sú to centrá pre deti od dvoch do šiestich rokov. Opäť opakujem, väčšinou súkromné. Dnes budú musieť spĺňať aj nariadenia ministerstva práce, aj nariadenia ministerstva školstva. Nikto z navrhovateľov zákona mi doteraz nezodpovedal na otázku, ako chcú túto situáciu riešiť, a síce že tieto deti budú mať štandardy alebo že pre tieto deti budú mať vlastné štandardy aj jedno, aj druhé ministerstvo.
Tretím aspektom, ktorý zákon nedomyslel, je obmedzenie rodičov ako súkromných osôb a takisto aj súkromníkov, ktorí prevádzkujú jasle, a keď si chcú teda rodičia zaplatiť službu u súkromníka, a vlastne nebudú môcť. Ja ešte dokážem pochopiť, že štát chce kvôli efektivite brať do štátnych jaslí deti, ktoré sú deťmi pracujúcich rodičov, lebo tí nepracujúci majú, je to jednoduchšie pre nich postarať sa o dieťa doma. Ale je škandalózne, že chcete zabrániť súkromníkom, ktorí si jasle vybudovali bez pomoci štátu, žiadne peniaze od štátu neberú, že im chcete zakázať prijať do jaslí dieťa rodičov, ktoré, ktorí nepracujú, ale vedia si to zaplatiť.
Tu by som chcela prečítať naozaj jeden príbeh, ktorý ma absolútne šokoval. Prišiel mi len pred asi 20 minútami a to je vlastne ďalšia, ďalší príklad toho, ako v tejto, v tejto situácii ten štát naozaj nemyslel, alebo teda tvorcovia novely naozaj nemysleli napríklad aj na takúto skupinu ľudí:
"Dobrý deň. Mám pripomienku k jasličkovému zákonu. Moja situácia sa vôbec nerieši a takých silných matiek je viac. Som matka na rodičovskej dovolenke. Počas rodičovskej dovolenky mi zistili rakovinu. Stala som sa invalidnou dôchodkyňou. Našťastie liečba zabrala, syna som z chorôb, čo mal, vylízala, no odniesol si to aj vzťah. Takže dnes som matka na rodičovskej dovolenke a invalidnom dôchodku a nemám partnera. Potrebujem čas na regeneráciu, doštudovanie a hľadanie roboty, ktorú by som ako matka aj stihla a financie by som pre seba a syna zabezpečila. A teraz nebudem mať možnosť dať dieťa do jaslí? Toto je sociálna politika? Potrebujem odbremeniť, nech sa zaradím späť do života a nebudem na dávkach, a zároveň aj na dvojročnom, a menej ako dvojročnom synovi vidím, že potrebuje detský kolektív, aby sa posúval dopredu. Diskriminovať choré matky, ktoré chcú opäť žiť a robiť a štátu platiť odvody? Čo bojujú a nakoniec im štát chce podkopať kolená? Moja pripomienka je tou, ktorú napísal sám život. Ja som svoje vyhrala, no ak aj hociktorá iná žena podstupuje takú ťažkú liečbu, aby nemala v takej chvíli mať kde dať dieťa, aby rodiny v mne podobnej situácii mohli prežiť, je podľa mňa choré."
Takže toto je napríklad jedna zo situácií, ktorú dnes na výbore pani Vaľová hovorila, že rodina je na prvom mieste, a že teda keď je matka doma s jedným dieťaťom a že teda by mala byť doma aj s druhým, aj keby to bolo jedno dieťa, skrátka existujú situácie, napríklad aj zdravotné situácie, kedy tá matka skrátka s tým dieťaťom nemôže byť a je na rodičovskej dovolenke, ale má napríklad zdravotné komplikácie. Čiže táto novela nerieši ani túto skupinu obyvateľov.
Tu je potrebné si uvedomiť, koho ide štát regulovať, pretože sú to naozaj prevažne súkromníci. Dnes sú takmer všetky jasle súkromné, štát im pri ich štarte nič neprispel ani na budovy, ani na vybavenie. Títo súkromníci majú na zariadenia často hypotéky. Napríklad hlavné mesto Bratislava má na svojich stránkach uvedené štyri štátne jasle z celej Bratislavy. Ostatné sú súkromné. Podľa informácií hygienikov, ktorí schvaľujú už dnes fungovanie práve takýchto súkromných zariadení, je v Bratislave viac ako 400 súkromných zariadení. Koľko z nich po tejto novele bude podľa vás musieť zavrieť? Ich klienti, rodičia, dávajú deti do jaslí z vlastného alebo za peniaze z európskych fondov v podobe príspevku na starostlivosť o dieťa. No a v tomto momente prichádza štát a ide súkromníkom hovoriť, že nemôžu prijať dieťa rodičov, ktorí nepracujú alebo sa nepripravujú na povolanie, hoci by si to celé mohli zaplatiť sami. Títo súkromní prevádzkovatelia jaslí pomáhali a dodnes pomáhajú našej spoločnosti suplovať dieru po zrušených štátnych jasliach.
Ministerstvo sa k tomuto nezmyslu postavilo šalamúnsky. Pán hovorca Stužka vyhlásil, citujem: "Zákon však dáva istý priestor na rozhodnutie zriaďovateľa v individuálnych prípadoch. Rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu. Existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Pán hovorca potom vymenúva alternatívu k zamestnaniu alebo k vzdelávaniu. Napríklad jazykový kurz v jazykovke alebo školenia, alebo práca z domu, takže sa bude nakoniec dať akoby dohodnúť.
Presne na toto som upozorňovala aj dnes na výbore pre sociálne veci a bolo to komunikované aj zo strany ministerstva, aj voči zriaďovateľom, že nakoniec sa to kontrolovať nebude. Čo by na toto povedala EÚ? Neviem. Len potom zostáva otázka, na čo tam potom v zákone toto ustanovenie o pracujúcom rodičovi je, ak každému bude stačiť doniesť potvrdenie zo školenia alebo z jazykovky? A keď sa nejaký aktívny úradník rozhodne prevádzkovateľom za toto udeliť jednu z tých likvidačných pokút v hodnote 35-tisíc eur, aké sú v zákone vymyslené, tak čo? Potom sa čo udeje?
Dlhodobo tvrdím, že ak bude zákon schválený v tejto podobe, dôjde k zníženiu počtu miest v jasliach, ktoré už existujú. Ako to ja môžem tvrdiť? Nie je to môj výmysel, na rozdiel od ministerstva, konkrétne Aliancia kvalitných súkromných škôlok a jaslí, ktorú vedie Lucia Gomez, prieskum medzi zriaďovateľmi alebo prevádzkovateľmi jasiel urobila. S rozpočtom 0 eur urobila prieskum, do ktorého sa zapojilo 88 súkromných zariadení, ktoré sa spolu starajú o 1 817 detí, majú, a majú 38 zamestnancov, z ktorých už teraz je 75 % kvalifikovaných. Takže toto spĺňajú. Pýtala sa ich na to, ako ich fungovanie ovplyvnia nové regulácie v tejto novele. Výsledkom je, že približne polovica z týchto zariadení, ktoré sa zúčastnili prieskumu, nedokáže splniť nároky, ktoré ministerstvo žiada pod hrozbou vysokých pokút v zákone, a majú obavu o to, či nebudú musieť zavrieť. To je viac ako 900 miest ohrozených len pri 44 zariadeniach, ktoré sa zúčastnili tohto prieskumu.
Keby malo ministerstvo zodpovedný prístup, v prvom rade by som čakala analýzu dopadov takejto novely. Dnes dokonca ani nevieme, koľko súkromných zariadení na Slovensku máme a koľko detí ich navštevuje. Štát na centrálnej úrovni tieto údaje nemá a pri novele zákona pracoval vo vzduchoprázdne.
Pani poslankyňa Vaľová – opäť spomínam –, ktorá je zároveň primátorkou Humenného, povedala dnes na výbore, že toto nie je pravda, že tieto čísla máme. Mestá tieto čísla vraj majú, lebo schvaľujú otváracie hodiny týchto zariadení. Áno, to je pravda, a preto sa pýtam, ako je možné, že ministerstvo práce si nezozbieralo napríklad čísla, kontakty na tieto zariadenia a nespýtalo sa ich na túto situáciu, aké dopady by to napríklad pre ne malo, táto konkrétna novela. Na to sa budem ešte pána ministra určite pýtať aj ja.
Ako samotné ministerstvo priznalo, ponáhľa sa s prijatím zákona kvôli čerpaniu eurofondov na výstavbu nových 90 štátnych jaslí. Aby ste vedeli, 90 jaslí, to je vytvorenie 1 800 miest, ďalších nových 1 800 miest za 28 mil. eur. Keď si to predelíme, je to 15 555 eur na jedno miesto v jasliach. Ako neviem, možno kolegyňa Cigániková má viacej skúseností, ale skrátka, myslím si, že za 15-tisíc eur by vedela vybudovať ďalšiu novú škôlku a... Alebo tri dokonca, nie jedno miesto. Takže nech mi nehovoria kompetentní, že je to málo peňazí. Je to dosť peňazí, len ich treba efektívne využívať. So zlým zákonom je však možné zničiť aj tie jasle, ktoré už fungujú, a spôsobiť problémy aj pre tie budúce a to všetko len preto, že máme niekde v ďalekej budúcnosti, v roku 2020, vidinu jaslí, ktorá bude postavená z eurofondov. Ak sa unáhlime, môžeme zničiť tú energiu, ktorá už do vybudovania jaslí bola vynaložená našimi spoluobčanmi, ktoré si jasle založili sami.
Na záver ešte spomeniem, že rodičia si dobre uvedomujú, že tento zákon mnohým z nich sťaží prístup k jasliam, preto nami zverejnená petícia, ktorú sme dali von v piatok, získala na portáli Changenet za 48 hodín viac ako 2-tisíc podpisov a teraz ich už má takmer 3-tisíc.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som vás skutočne poprosila, aby ste sa naozaj zaoberali touto novelou, pretože verejnosť s touto novelou zákona jednoznačne nesúhlasí, nesúhlasí s ňou ani pán prezident v tomto znení, ja nehovorím, že túto novelu máme teraz nejakým spôsobom dať preč, lebo už je na to neskoro, aj to sme skúšali, ale keď už ju tu máme, tak ju aspoň urobme lepšou a efektívnejšou pre realitu, s ktorou sa potýkajú práve zriaďovatelia alebo prevádzkovatelia jaslí a rodičia. Apelujem na vás, aby ste neničili súkromné jasle, lebo vezmete mnohým rodinám zariadenia, ktoré oni sami vybudovali, pretože častokrát ani nemali kam dať vlastné dieťa, a preto vytvorili zariadenie niekde v hladovej doline, kde, kde sú radi, že majú aspoň to jedno zariadenie, a keď to zanikne, tak nebudú ani miesta pracovné, ktoré vytvárajú tie jasle, a nebudú tie deti mať ani kam ísť. Prosím vás preto, aby ste prijali návrhy prezidenta Kisku na zmeny a aby sme tento zákon zmenili a prerobili.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Na vystúpenie, teda s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne 5 faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne kolegynke Simone Petrík aj Lucii Goméz, ktorá sedí hore na balkóne, chcem veľmi pekne poďakovať, naozaj ste si pripravili argumenty, ktoré teda mali v prvom rade mať, alebo také podklady mali v prvom rade mať tvorcovia zákona, evidentne ich teda nemajú a chcem sa opýtať, či tých pár kolegov z vládnej koalície, ktorých zaujímajú rodiny a budúcnosť detí, že či dávali pozor. Či počuli, za čo budú hlasovať, a či im nevadí, že s tým, že s tým nesúhlasí ani spoločnosť, ani zriaďovatelia, nakoniec ani pán prezident, a či sú si istí, že chcú vyhodiť trojročné deti zo zariadení a zároveň im nezabezpečiť miesto v škôlke, či sú si vedomí, vo veľkých mestách najmä, koľko to bude detí, pre ktoré už teraz nemáme, 3-4-ročné deti, pre ktoré už teraz nemáme miesto. Tak či ste s týmto O. K., že vyhadzujete všetky tieto deti z jaslí, na ktoré sú zvyknuté doteraz, že diskriminujete rodičov, ktorí vôbec nebudú mať možnosť dať dieťa do jaslí?
Mali sme tu jeden príbeh, príbeh chorej mamičky, takisto tí, ktorí nepracujú, diskriminujete mnohých, veľmi veľa rodičov. Takisto beriete príspevok na starostlivosť tým, ktorí dnes do jaslí chodia, tým, že na základe nerozumných podmienok sa stanú klientom tzv. nezaradených jaslí alebo nezaradených zariadení, a enormne zdražujete jasle tým, ktoré zaradené budú. Za toto vy všetko hlasujete. A v neposlednom rade kriminalizujete súkromníkov, ktorí na rozdiel od štátu dlhé roky sa starali o tie deti a vedia, ako na to. Dôkazom toho je, koľko tých jaslí existuje, a sú, nikto im to neprikazuje, tí rodičia tie deti do tých jaslí dávajú dobrovoľne. Takže prosím vás pekne, kolegovia, zvážte si, čo robíte. Bude to mať dopad na tie deti, na rodičov a verím tomu, že aj na vás.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Antal.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ten list alebo ten mail, ktorý ste spomínali, tam boli minimálne dva dôvody, pre ktoré je možné umiestniť podľa tejto, tohto návrhu novely zákona, prečo môže to dieťa byť aj podľa nového zákona umiestnené. Tam bolo minimálne spomínané, že potrebuje doštudovať, že potrebuje hľadať robotu, veď toto ten zákon apriori nezakazuje, že teda nemôže takéto dieťa byť prijaté do jaslí, ktoré podľa tohto zákona by mali fungovať.

Pani poslankyňa Remišová.