12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán Antal, klobúk dole pred vami, myslím, že ste jediný, ktorý vystúpili v prospech tohto zákona, odvaha celkom, ale tak teraz znesiete trošku kritiky, vlastne ste to čakali.
Zrejme ste hovorili o Žiari nad Hronom, keď ste hovorili o meste, kde teda sú vaše štátne jasle takzvané, a vraveli ste, že to nemáte súkromné. Tak za ten čas, čo ste rozprávali, tak ja som tam narátala sedem súkromných, ktoré som len tak našla na internete. Tak si to tam, keď chcete, môžem vám dať potom názvy, tak si to pozrite. Hovorili ste o tom, že máte jasle pre dvadsať detí, blahoželám. Takisto som na internete našla, že v Žiari nad Hronom je 18-tisíc ľudí, ktoré majú deti, takže super, že v dvadsiatich zabezpečujete, len tých ďalších sedem zariadení, ktoré som našla, a im, ich klientom komplikujete život.
Čo sa týka tých priestorov, vraveli ste, že sú tam v tých súkromných často hrôzostrašné priestory, že tam oblievajú deti hadicou, keď idú z dvora, že spia na matracoch. Neviem, či o tom viete, ale existuje vyhláška č. 527 z roku 2007, ktorá bola záväzná a je záväzná aj pre súkromníkov, ktorí fungujú dnes. A táto vyhláška hovorí o tom, v § 2, aké veľké priestory majú byť na jedno dieťa, aká má byť herňa, aká má byť spálňa, koľko miesta je potrebné na jednu stoličku, na jednu postieľku, v akej výške majú byť vešiačiky. A neviem ako iní, naše zariadenia napr. toto spĺňajú a nepotrebujeme k tomu štát, samozrejme, stačí kontrola hygieny, ktorá keď bude účinná, tak toto platí. Takže myslím si, a to, čo, že prídu z dvora a ostriekajú ich hadicou, tak to neviem, či teda vy, vyriešite týmto zákonom. A čo sa týka služieb, no, v našich súkromných zariadeniach je psychológ, logopéd, angličtina, tenis, korčuľovanie, tanec, hranie, počítače, canisterapia, joga, je tam zdravá strava, online prenos. Nepotrebovali sme na to štát, aby toto všetko bolo v našich súkromných jasliach, takisto ako to nepotrebujú kolegovia z tohto biznisu. Nepotrebujeme vás na to.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ja, naopak, chcem možno aj tak pochváliť pána primátora, že teda naozaj videl takú komplexnosť v tom, že, že sa rozhodol aj tie jasle otvoriť, lebo málokto z tých starostov a primátorov má takúto odvahu, ale ja vidím skôr problém v tom, ja rozumiem, ako rozmýšľate, ako kontinuálne, a vám je to jedno odkiaľ, lebo vy pozeráte ako na samosprávu ako na takú.
Ale ak naozaj ja vidím genézu, ako tie sociálne služby vznikajú a kde vedú a jak sa tá kvalita mení, preto hovorím, že nie je to správne zaradiť medzi sociálne služby, ja by som to fakt skôr videla a aj sám ste hovoril o všetkých stupňoch vzdelávania, že máte, tak ste začali vlastne vašu rozpravu, čiže vy ste hovorili skôr v tej filozofii školstva, nie vo filozofii sociálnych vecí. A ja vám poviem tak, že naozaj táto služba môže dať priestor matkám, ktoré majú prvé dieťa ťažko zdravotne postihnuté, a budete mať v tých jasliach dieťa 7-ročné a deti do troch rokov. A verte tomu, že každá tá matka, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, by chcela mať v bežnej škôlke alebo v jasliach to dieťa. To znamená, že môže sa vám stať, že budete mať tie deti do troch rokov a následne tam budete mať zdravé telesne postihnuté dievča, len na vozíku, ale intelektom v poriadku, a to je naozaj veľký problém potom, čo sa týka ustrážiť kvality pre poskytovanú službu.
Ja preto hovorím, že nie je správna tá forma, kde sa to zvolilo. Ja vás obdivujem, že máte tie jasle.

Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja takisto musím povedať na úvod, že absolútne kvitujem, že ste s takýmto záujmom pristúpili k tejto tematike, a takisto aj, že ste takto obsiahlo reagovali na ten email, ktorý som vám poslala. Takže za toto máte naozaj veľkú pochvalu.
Ale aby som išla tiež bod po bode, hovorili ste, že jasle v minulosti boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. No tak keby sme sa mali, a v minulosti to bolo tak a tak, tak keby sme sa na to mali takto pozerať, tak prečo sú teraz pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a nie zdravotníctva, keby ste teda mali ísť podľa vašich, podľa vašich predstáv. Fakt je ten, že žijeme v inej dobe a je potrebné sa prispôsobiť iným pravidlám, a tento zákon tú realitu nezohľadňuje.
Ďalšia vec, jasle verzus škôlka, ste hovorili, že sa to tu mieša. No, mieša sa to preto, pretože tu stále nemáme nejak dobre zadefinované, čo sú jasle, čo je škôlka, a potom sa nám deje to, že teda niektoré deti, ktoré majú dva roky, sú v jasliach a niektoré sú v škôlke, ako som spomínala, čo teda nie je dobré. Hej, ale nehovorím, že to je predmetom tejto novely, ale je to fakt, ktorý tiež pôsobí na túto novelu. Chcem tým povedať, vy ste hovorili, že v jasliach by potom boli 6-mesačné detičky a potom by, a boli by aj 3-ročné detičky. To isté aj v škôlkach. V škôlkach sú 3-ročné deti a 5-ročné deti napríklad, hej. Dobré jasle vedia takéto veci, takéto skupiny detí oddeliť a majú ich skrátka v iných, iných skupinách. V tomto ja problém nevidím.
Ďalej hovorili ste o kvalite, práve tento zákon, táto novela spôsobí, že tá kvalita bude obchádzaná, pretože hovorí o tom, že je potrebné zaradiť škôlky do registra sociálnych služieb, teda, pardon, škôlky, jasle. A tie, ktoré sa do toho registra nezaradia, budú lacnejšie, nebudú musieť spĺňať všetky tie kritériá a rodičia si potom možno nevedomky vyberú aj tie horšie jasle, ktoré budú menej kvalitné.
No, a teda mám už málo času, len som chcela povedať, že tu nikto nehovorí o tom, že pravidlá nie sú dobré. Pravidlá sú O. K., len je potrebné ich nastaviť dobre a efektívne.

Reakcia na faktické, pán poslanec Antal.

Ďakujem. Pani poslankyňa Cigániková, no neviem, že máme sedem jaslí, priznám sa. Neboli za mnou ani ma neoslovili, že máme niečo zmeniť v tomto zákone, takže zrejme sú spokojné, a skutočne o tom nemám vedomosť a ani ma nikdy nenavštívili. A ja vás chápem, ste zriaďovateľ takisto nejakého zariadenia takéhoto a klobúk dole pred tými, čo to robí normálne a poriadne. Ja stále, ja som aj tu hovoril, že toto najviac postihne tých, čo to tak jednoducho nerobia a mali by to. Či už odborne, alebo kapacitne, mali by mať určitú úroveň.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za kompliment, ak to tak môžem aj chápať, beriem tie argumenty. A čo sa týka ešte, ja som zabudol jednu vec, toho zobratia detí. Napríklad u nás to bude tak alebo je to tak, pokiaľ máme dosť detí takých rodičov, ktorí sa pripravujú na povolanie, pracujú a tak ďalej, tak uprednostňujeme alebo uprednostníme tie. Ak nám ostane kapacita, pravdaže že zoberieme aj deti iných rodičov. Ale nemáme zásadný problém, že by sme mali trebárs málo, málo jaslí alebo malú kapacitu jasiel, hoci máme 18-tisíc obyvateľov. A možno aj práve preto, že tam fungujú tie súkromné. Neviem, ako fungujú, lebo ani osobnú skúsenosť nemám, ani moji známi mi nepovedali, že dali do takého zariadenia, čiže neviem na to odpovedať.
Tie 2-ročné deti, vravím, ja som sa to snažil vysvetliť. My už sledujeme to, že jednoducho to dvojročné dieťa, pokiaľ má tie návyky, ktoré má mať, a v prvom rade, že chodí na toaletu a tak ďalej, tak vtedy dieťa môže ísť do škôlky. A tam je už v tom prostredí, kde sa má vzdelávať, kde proste už má sa iným spôsobom napredovať. Ja sa bojím jedného, že aby sme to nedali k tomu, že už pomaly v jasliach sa majú vzdelávať, a neviem, či nie už aj čítať, ale to už je tak pritiahnuté na vlasy, že ako keby tá doba nás už k tomu tlačila, že takéto deti už majú byť úplne niekde inde.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem teda rozpravu písomnú za skončenú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková. Upozorňujem, že v zmysle novely rokovacieho poriadku desať minút.

Ďakujem pekne. Ja si beriem slovo teda aj k tej druhej časti zákona, o ktorom hovorila aj kolegyňa Jurinová, kde sme opomenuli trošku stacionáre a zamerali sme sa naozaj na jasličkový zákon. Aj tie stacionáre predchádzali určité debaty, či teda ich zobrať alebo nezobrať pod správu ministerstva. Ja si, naopak, myslím, že samo ministerstvo videlo, že teda samosprávy nie sú veľmi činné a že je potrebné niečo s tými seniormi robiť. A teda zobralo si to pod svoju gesciu, čo ako myšlienku zase filozoficky musím uznať, že bolo dobré aj z môjho pohľadu, keď, keď to preberali.
Druhá vec je, že my celkovo vnímame tých seniorov a tie sociálne služby len cez určité typy. A to, že nám vyskočili napríklad, že sa zneužívajú stacionáre, je výsledok toho, že tie, do tých stacionárov alebo do tých zariadení sociálnych služieb, kde sa poskytuje starostlivosť pre seniorov, sa nezaraďujú ľudia podľa odkázanosti presne nastavenej. To znamená, ak máte, ja neviem, denný stacionár, tak môžte mať tam teraz podľa nového od III. stupňa, ale mohli ste mať aj od II. stupňa, ale mohli ste tam mať aj človeka, ktorý je na VI. stupni odkázanosti. To znamená, prakticky to vyzeralo tak, že ak bola obec väčšia, tak dobre, pustili sa do toho, že urobili denné stacionáre, ale mali tam tak miešanú, tak miešanú skupinu tých seniorov, že boli tam aj ľudia, ktorí si v pohode prešli a možno vypili kávu, ale mohli tam byť aj ľudia, ktorí naozaj potrebovali celodennú starostlivosť, lebo ich dcéra so zaťom pracovali, a to znamená, že nič nablízku iné nebolo, napr. zariadenie pre seniorov alebo špecializované zariadenie, a preto do tých stacionárov zaraďovali aj ľudí s vyšším stupňom odkázanosti.
Čo sa stane teraz? Teraz ideme likvidovať práve tých, ktorí to zneužívali, ktorí tam možno prišli na kávu. Ale je to problém nastavenia zákona, že my sme nepovedali, že nemá to byť od II. stupňa, že čisto v stacionároch majú byť len ľudia s III. stupňom odkázanosti a majú tam byť odvtedy dovtedy. A nie teraz, ak sa nám ukázalo pár prípadov, kde sa zneužívajú stacionáre, sme húfne začali robiť také reštrikcie, že vlastne naozaj aj tie dedinky, kde sú tí ľudia so VI. stupňom odkázanosti, lebo nebudú do najbližšieho okresného mesta voziť tých seniorov počas dňa, tak ich zlikvidujeme, lebo nastavíme také podmienky, že jednoducho nebude to môcť obec udržať. Takže ja len zase chcem poukázať na rovnaký princíp, ako hovorím pri jasličkovom zákone.
Je veľmi dôležité vždy dopredu si pomenovať, čo chceme tým, tou-ktorou sociálnou službou dosiahnuť. Ak sme chceli niekedy, ja neviem, kluby dôchodcov zmeny zmeniť na denné stacionáre, mali sme si to pomenovať. Bude tam taký druh, taký typ seniorov. Čiže vieme si predstaviť, čo by potrebovali takí seniori, a bude to aj menej zaplatené. Ale nie, tam dáme aj VI, aj IV, aj V, lebo v podstate tam môže ísť aj taký, a potom keď vidíme, že to zneužíva pre tých kávičkárov, tak zrušíme komplet všetkých, aj tých, ktorí, ktorí z tej dedinky nemajú čas alebo nemá ich kto odviesť do toho najbližšieho okresného mesta. Čiže naozaj buďme veľmi citliví pri tom, keď stanovujeme typ sociálnej služby. Buďme naozaj profesionálni v tom, čo myslíme konkrétne, zadefinujeme si tie veci a nebude sa stávať to, že sa tie služby budú zneužívať.
Problém celkovo seniorov je, že sa nám začína prelínať rôzne typy sociálnych služieb a už takmer v každej sociálnej službe, ktorá je zameraná na seniorov, sa nám objavujú ťažké stavy. Napríklad niekedy boli v zariadení pre seniorov takí dôchodcovia, ktorí boli naozaj vitálni a chodili. Ale už aj tí vitálni, ktorí tam napríklad už dnes sú 15 rokov, chradnú na zdraví, lebo to je normálna vec s tými rokmi. A dostávajú sa nám do štádia, kedy sa odkázanosť znižuje. To znamená, že majú úplne iné potreby tí seniori ako pred 15 rokmi, keď nastúpili do tých zariadení pre seniorov. Preto tí poskytovatelia sociálnych služieb teraz bojkotujú, že naozaj potrebujú zvýšený príspevok. Nie preto, že chcú na tom zarobiť, nie preto. Preto, že jednoducho sa im mení cieľová skupina, o ktorú sa starajú. Tí starkí sa nám dostali o 15 rokov zdravotne, mentálne úplne inde a na základe toho potrebuje ten poskytovateľ proste podporu zo strany štátu. A preto sme dávali vlastne aj pozmeňovák na to, aby práve zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opatrovateľské služby boli teda mimoriadne aspoň na tento rok, pokiaľ nezačne platiť nová novelizácia zákona o sociálnych službách, podporené, lebo je naozaj dokázateľné, aj to si môže ministerstvo vyžiadať, akú odkázanosť majú v tých ZPS-kách. Je to naozaj nejaká trojka, ktorá tam ani nemá čo robiť? Naozaj sú tam ľudia, ktorí potrebujú pomoc inej fyzickej osoby, lebo potom ich život je nedôstojný, potom majú dekubity, lebo ošetrovateľská starostlivosť sa neposkytuje v zariadení sociálnych služieb?
V zákone o sociálnych službách je ošetrovateľská starostlivosť postavená tak, že v určitých typoch sociálnych služieb ju môžte, ale nemusíte poskytovať. To znamená, ak ju neposkytnú tomu človeku v tých zariadeniach sociálnych služieb, znamená, že neporušili zákon. A pritom sa zhoršuje stav toho konkrétneho človeka. Ale on má inde, v najvyššom doklade nášho štátu, v ústave, zakotvené ochranu zdravia. To znamená, ak naozaj neprepojíme systém sociálno-zdravotnej starostlivosti u seniorov, my môžeme nachádzať zneužívanie sociálnych služieb, ako sme to nastavili práve v denných stacionároch, na každom type sociálnych služieb.
My musíme urobiť poriadok. My už ošetrovateľské úkony máme, deväť. Ale nám treba komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Aby nám tí ľudia, tí seniori, neprichádzali na oddelenie dlhodobej starostlivosti, kde možno zomrú a kde možno nezomrú. Alebo budeme nastavovať ťažké peniaze zdravotnej starostlivosti, lebo nezvládame základnú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. To je problém. Nie je problém to, že to niekto zneužíva. Na to sú kontrolné mechanizmy, na to je právomoc každého, každej inštitúcie, ktorá má príslušnosť a ktorá má kontrolovať vykonateľnosť tých odborných činností, ktorá sa má tam diať. Ale problém je v tom, že si zase, sme si zadefinovali, čo sa tam má poskytovať a čo sa neposkytuje. Lebo nepozeráme na to prierezovo. Veď ten starý človek potrebuje tak opateru, ako potrebuje zdravotnú starostlivosť k svojmu životu. A nie je možné oddeliť. Keď je človek na veľkom utrpení a leží na, na posteli, aby my sme mu povedali, tak viete čo, my nemáme peniaze na sestry, lebo ony sú v nejakom stupni, a my na to nemáme peniaze, tak musí mu stačiť opatrovateľka, ktorá nemá právomoc podávať lieky alebo teda dávkovať lieky. Nevie monitorovať stav, kedy je to horúčka z diagnózy a kedy je to následne už zhoršený stav, kde ten človek sa nám môže dostať do vigilika, do stavu vigilika.
Toto je problém, že dnešné sociálne služby nefungujú tak, ako by mali, a stoja nás strašné veľké peniaze. Takže treba urobiť v tom poriadok a viaczdrojové financovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.