12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, prezident Slovenskej republiky dodržiava ústavu a zákony, a preto ani to nemôže robiť, aby poučoval a doporučoval Národnej rade.
Ale v tomto prípade, kde poukázal na rozpornosť a doslova nezrovnalosti v tom zákone, nespravodlivosti, v tomto prípade veď si musel naozaj zahryznúť zrejme do jazyka, pretože tento zákon nemá absolútne žiadne ambície, aby naplnil to, čo by tu dávno malo byť, a to je jedna reforma zákona o verejnej službe, štátnej je len podmnožina verejnej službe, reforma zákona, ktorá predovšetkým zabezpečí kvalitnú službu úradníctva, za druhé dá mu stabilitu a za tretie odpolitizuje úradníctvo štátnej a verejnej služby v Slovenskej republike. Toto sú desaťročia požiadavky, naozaj ešte z čias z novembra, požiadavky zbaviť sa nomenklatúry. Namiesto toho strany budujú nomenklatúru. Ani to už netaja. Delia si všetky posty, nerobia sa poctivo výberové konania, a ak sa robia, tak sú dopredu dohodnuté. Toto je vec, na ktorú pán prezident poukázať nemohol, pretože, ako som povedal, neprekračuje zákon a poukazuje iba na chyby zákona.
Ale my ako poslanci zodpovední svojim voličom sme povinní poukázať na to, ako sa zanedbáva to, čo je v Slovenskej republike nedokončené, alebo to, čo je zdeformované, ako aj tento zákon premárňuje historickú príležitosť. Toto bola historická príležitosť, vážení, ktorí ste teraz vo vládnej koalícii, že obnovíte Úrad pre štátnu službu, ktorý nerozumne zrušila, myslím, že druhá vláda Mikuláša Dzurindu, že obnovíte šancu pre občanov, aby si boli istí, že na úradoch nenájdu ľudí, ktorí čakajú s otrčenou rukou úplatok. Úradníctvo verejnej služby potrebuje definitívu, potrebuje stabilitu a my zase potrebujeme istotu, že nebudú vyberaní podľa straníckych kritérií, že ich hlavným cieľom nebude posluhovať záujmom zákulisných síl, ale že budú mať istotu, že pokiaľ dodržujú zákony, chodia na rekvalifikácie, slúžia občanom poctivo, tak majú do dôchodku naozaj štátnu definitívu. Túto historickú šancu, zdá sa, pre túto chvíľu si tento zákon vôbec nekladie.
Tak ako som už pri predošlom vystúpení upozornil, že s akými úbohými ambíciami prikročili zákonodarcovia k tomu, keď sa snažia reštrikciou riešiť problémy pri registrácii cirkví, hoci roky sa vie, že treba zbaviť cirkvi naviazanosti na štát. Však keby boli veriaci, keby mali voľné ruky, oni by sa už rozhodli, ktorej cirkvi tie peniaze pošlú, tak v tomto prípade máme znovu tú istú, ten istý problém. Zákonodarci predkladajú návrh zákona, ktorý vôbec nemieri k podstate problémov, nemieri k tomu, aby odstránil nedostatky, ktoré v reálnom živote tejto republiky dennodenne občan cíti. Nedostatočne výkonnú službu verejnú, a teda aj štátnu službu. Nedostačne, nedostatočne motivovanú. Tí ľudia nemajú istotu, že po výmene vlády budú pokračovať vo svojich úradoch, a nevedia, pokiaľ siaha politická výmena, a kde, kde sa môže udržať človek na základe svojej odbornosti. Všetky tieto hmlisté pravidlá, všetky tieto neuralgické body verejnej služby aj, bohužiaľ, táto novela zákona ponecháva ako otvorené rany. A naozaj verejná služba, štátna aj obecná, aj obecné úradníctvo by mali byť kostrou štátu, kostrou republiky, na ktorú sa môže občan spoľahnúť, a kde si musí byť istý, že za jeho dane nájde kvalitnú službu, poctivú službu a že tá služba bude aj rýchla. Preto musím povedať, že pokus koalície, ktorý bol motivovaný len jediným cieľom, vyhovieť tlakom Európskej únie. Európska únia vidí, že roky od Dzurindovho zrušenia Úradu pre štátnu službu sa tu nekoná, a už prišla s vyhrážkami, že budú ohrozené eurofondy. No tak sa zošroboval tento zákon, ktorý ale, hovorím, hlavný cieľ, zbaviť štátnu službu politizácie, zdá sa, že nevyrieši, a nad tým ako poslanec musím vyjadriť iba sklamanie.
Mohol by som povedať z tohto miesta na záver, predložíme zákony my z opozície. No ale veď aj neúčasť poslancov v sále ukazuje, ako to ďalej zrejme pobeží. Poslanci vládnej koalície jednoducho väčšie ambície pre túto chvíľu nemajú. Ak by také mali, garantujem, že nájdu podporu poslancov opozície, ak by chceli vyriešiť problém so štátnou, resp. s verejnou službou v Slovenskej republike. Zatiaľ za takýto zákon nemá zmysel hlasovať. Nesleduje pravé ciele, ale iba, iba dobehnúť úradníctvo Európskej únii, aby tie fondy predsa len nevyschli.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

Ďakujem, pán vystupujúci, pán Budaj, za vaše slová. V argumentácii o tom, že prečo Kancelária Národnej rady má mať nejaké iné platové postavenia ako Kancelária prezidenta alebo Kancelária verejného ochrancu práv, sa hovorí o tom, že vykonáva nejakú špecifickú činnosť. Je to dosť také všeobecné a vágne a nemyslím si, že tak, ako ste aj vraveli, Kancelária Národnej rady vykonáva nejakú náročnejšiu alebo ťažšiu prácu. Alebo, samozrejme, každá, každý charakter práce, ktorú vykonajú úradníci, či už u pán prezidenta, alebo u verejného ochrancu práv, vykonávajú nejakým spôsobom špecifické konkrétne činnosti a treba, treba povedať, že je dôležité, aby sa nevnášalo aj týmto, týmto zákonom, ktorý sa prijíma, istá taká závisť alebo aj nerovnosť v tom platovom ohodnotení úradníkov v týchto rôznych kanceláriách.
Takže chcem len podčiarknuť, že uvedený, uvedený návrh zákona, mali by byť vzaté do úvahy pripomienky prezidenta a nemala by sa vnášať nerovnosť medzi týmito kanceláriami a naozaj to sa prijatím takejto, takejto vágnej formulácie, že Kancelária Národnej rady vykonáva špecifické úlohy, vnáša, lebo o nič iné sa to neopiera, iba o nejaké také akože širšie lakte predsedu Národnej rady.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Nie, to už sú faktické, pán predsedajúci, takže pán Budaj akože bude odpovedať na faktické pripomienky (povedané so smiechom), takže asi tak. Ale dobre, ideme ďalej, v pohode.
Pán kolega, ďakujem pekne, že si spomenul to odpolitizovanie štátnej správy, pretože tiež ako štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, mal som, v úvodzovkách, tú česť zažiť výmenné generácie politické na našom pozemkovom úrade a musím povedať, že niekedy sa mi ani vo sne nesnívalo, akí ľudia tam môžu nastúpiť a ako budú, teraz v úvodzovkách, znetvorovať ten úrad iba tým, že, žiaľ, sláva im stúpla nie odborná, ale politická, a potom sme zistili, že vlastne ten úrad prestáva byť funkčný.
A keď to by malo byť akože nejakým výsledkom demokratizácie a vytvárania štátnej správy, tak ja som kategoricky proti a budem tvrdiť, tam musí byť odborník, ktorý sa tomu bude venovať s plným nasedením. Mal som tú česť zažiť takéhoto odborníka, ktorý si povedal v 50. rokoch, že chce byť štátnym zamestnancom, a budem menovať, pán Bechera už je nebohý, v roku 2000 zomrel a mal som tú česť pod ním 6 rokov, v úvodzovkách, slúžiť štátu a musím vám povedať, že jeho posolstvo pre ďalšiu našu generáciu bolo v tom, že ma tie 6 roky učil, čo on za tých 30 rokov sa naučil, a povedal, že a v tom pokračuj, lebo už to nestihnem. A o tom by to malo byť aj v našej štátnej správe, aby sa odovzdávali tie praktické skúsenosti ďalšej generácie, ktorá možnože bude mať ešte väčšie problémy v danej oblasti, ale dnes vidíme skôr naopak.
Postav sa vedúcemu, máš problém, keď ho v niečom upozorníš, a už to odovzdávanie skúseností vôbec nefunguje, to vám môžem garantovať. A najhoršie na tomto je, že tá definitíva, ktorú si spomenul, pán kolega, tu vôbec nefunguje, a potom mnoho zamestnancov štátnych aj verejných teda nejakým spôsobom sa za to prihovára.
Myslím si, že mali by sme tam dať, mať najlepších ľudí v štátnej správe. Žiaľ, nemáme ich.

Ďakujem za upozornenie, pán poslanec, ospravedlňujem sa.
Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Pán Marosz sa vrátil ešte k tomu problému platovky. Pán kolega, táto trápnosť, že vládna koalícia robí z protekcionizmu systém, tá ani nezasluhuje komentár, pán kolega (povedané so smiechom), tá si zasluhuje len posmech. Čudujem sa, že k tomu pán predseda prikročil. No ale naozaj, naozaj triafajú vedľa. V tomto reforma verejnej správy byť nemala a ani nikdy nebude. To nie je žiadna reforma. Skutočná reforma verejnej správy sa naozaj musí týkať tých troch oblastí, ktoré občana bolia. Kvalita verejnej správy, jej stabilita a jej zbavenie korupcie.

Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pri tejto príležitosti, keďže hovoríme o štátnej správe, vyzdvihnúť prácu desiatok tisíc statočných ľudí, ktorí v štátnej správe naďalej robia napriek tomu, že vidia, že ich úrad nevedie ten najlepší, ale ten, ktorý má tú správnu stranícku knižku. 27 rokov sme sa de facto neposunuli nikde.
Keď pred..., v čase socializmu to na Slovensku bolo tak, že úrady viedli tí, ktorí mali červenú stranícku knižku, tak dnes k tej červenej pribudli iba ďalšie dve farby. Farba SNS a farba MOST-u - HÍD. Tým, že naďalej tento systém udržiavame, a ten zákon o štátnej správe v podstate nič na tomto systéme nezmení, len sme si nadstavili nejaké placebo, ktoré ukážme, pošleme niekam do Bruselu, aby boli spokojní, a naďalej to bude o tom, že de facto politickí nominanti budú v nejakom orgáne nám strážiť nezávislosť štátnej správy, že naďalej budeme ľuďom ukazovať, že niekto tu je menejcenný a niekto je vyvolený.
A ešte raz hovorím, obdivujem desiatky tisíc poctivých štátnych úradníkov, ktorí mnohokrát za almužnu musia si páliť prsty s kriminálnikmi, s neplatičmi daní alebo s podvodníkmi typu Bašternák, ktorí si túto prácu vykonávajú poctivo, a zároveň musia trpieť, že majú svojho šéfa možno najneschopnejšieho z toho úradu, len preto, lebo pán šéf alebo pani šéfová sa strčila dostatočne hlboko do jednej časti tela okresnému predsedovi, či už SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD. To je hanba. 27 rokov po revolúcii aby naďalej sme tu poctivým štátnym zamestnancom ukazovali, že nie morálka, nie vedomosti, nie schopnosti sú rozhodujúce v tom, ako kto bude kráčať po kariérnom rebríčku, ale schopnosť ohovárať, schopnosť robiť zákerné kroky, schopnosť kradnúť, schopnosť okrádať voličov, schopnosť zatvárať si oči pred zlodejinami našich ľudí. A títo ľudia dostávajú priestor, aby boli tí akože vyvolení, tí s najvyššími platmi.
Veľmi ma mrzí, že vládna koalícia je v takej sile, akú má, že nemala dosť odvahy, aby týmto zákonom riešila problém práve týchto ukrivdených ľudí, lebo ukrivdení nie sú tých pár vyvolených, ktorí tieto úrady vedú, ale ukrivdených je tých ix desiatok tisíc ľudí, ktorí sa na to musia pozerať a musia to trpieť, lebo, bohužiaľ, inú prácu by si nenašli, alebo jednoducho túžia robiť pre štát. V poslednom období myslím, že Veronika Remišová tu spomínala dve, myslím si, že úžasné ženy, ktoré sa nebáli a verejne prehovorili. Bola to pani Filipová a Zuzana Hlávková. Ženy, ktoré si povedali, že chcú robiť pre štát napriek tomu, že majú školy, že by si mohli vyberať, robiť pre ktoréhokoľvek súkromníka. A ja myslím, že vyjadrím túžbu všetkých tých ľudí, ktorí poctivo v štátnej správe robia, že chcú sa raz dožiť Slovenska, kde ten najlepší bude viesť ich úrad, že chcú sa raz dožiť Slovenska, že štátny úradník bude niekto a nie niekto, o koho si môžete obtrieť svoje ústa a beztrestne ho šikanovať, beztrestne sa mu posmievať a ten len sklopí zrak a bude musieť poslúchať, či už svojho šéfa, alebo tzv. nejakú agresívnu schránku, stránku.
Myslím, že pri prvom alebo druhom čítaní tohto návrhu zákona som spomínal príklad Singapuru, ktorým by sme sa mali motivovať. Singapur pred 40 rokmi bola obyčajná rybárska osada, kde si niekto povedal, že z tejto osady spraví perlu juhovýchodnej Ázie, a po tých 40 rokoch si môžeme povedať, že sa mu to naozaj podarilo. Prvý krok, ktorý tento človek spravil, bolo to, že si povedal, že chce, aby pre štát robili tí najlepší z najlepších a aby zo štátu urobil toho najlepšieho zamestnávateľa v Singapure. Veľmi výrazne zdvihol platy ľuďom v štátnej správe. Zároveň sa nebál povedať, že mnohí pôjdu preč. Zároveň teda tým pádom vytvoril prostredie, kde tí najlepší bojovali o to, aby to miesto tam získali. Aby to nebolo o tom len, že niekto pracuje čestne pre štátnu správu z presvedčenia, lebo jednoducho chce lepšie Slovensko pre svoje deti, ale aby to bolo o tom, že aj keď zabojujem o tú prácu - a beriem to ako poslanie -, že zároveň pri dvoch zahraničných školách, ako mala jedna z týchto paní, ktoré som spomínal, bude mať aj adekvátny plat. Bude mať adekvátne postavenie a vie, že keď sa bude snažiť, postupne po kariérnom rebríčku vystúpa možno aj na vrchol toho konkrétneho úradu alebo ministerstva.
Bohužiaľ, takúto ambíciu na Slovensku nevidím. Lebo ambícia ľudí z MOST-u - HÍD, SMER-u a SNS je len vkradnúť sa do ďalšej špajze, lebo prvú ste už vykradli. Vy sami, vaši poskokovia, vaše biele kone a la Bašternák. A dnes máte chuť na ďalšiu špajzu ľudí. Prejavuje sa to potom na tom, že ľuďom zvýšite ceny energií a nehanbíte sa nehanebne ešte klamať a vysielať vašeho maskota premiéra, aby trhal teatrálne faktúry a ľuďom hovoril: "Nebojte sa, ušetríte, všetkým dôjdu nové faktúry." Skutočnosť: 90 % ľudí na strednom Slovensku bude platiť viac, ako by platilo pred roztrhaním faktúr. Lebo ste vykradli jednu špajzu a máte vykradnúť druhú. Toto je vaše správanie, vaše ambície, schopnosti a vízie nesiahajú ďalej. Vaša vízia je druhá špajza, ktorú chcete získať.
Ja som si dnes prepísal auto. Dnes som platil 33 eur. Zajtra by som platil pri skoro 7-ročnom aute, pri tom istom aute za ten istý úkon, prepis v rámci okresu 494 eur. 33 eur dnes, zajtra 494. Môžete sa hanbiť. Vy nemáte ambíciu, aby ste urobili zo Slovenska lepší štát.
Vy máte ambíciu, aby ste zo svojej peňaženky urobili lepšiu a plnšiu peňaženku. Povedali ste si, že Slovensko je vaše léno, váš súkromný majetok, a robíte všetko preto, aby ste ho čím skôr rozkradli. A ešte raz vás vyzývam, hoci viem, že toho nie ste schopní, ale robím to preto, aby si to uvedomili vaši voliči - aj vaši voliči v štátnej správe, skúste konečne prísť s víziou. S víziou pre zdravotníctvo, školstvo, ale aj tú štátnu alebo verejnú správu. S víziou, akú mal obyčajný jeden človek v Singapure, a urobil zo Singapuru perlu juhovýchodnej Ázie. Aj zo Slovenska by taká perla mohla byť. Je tu kopa statočných, čestných ľudí, ktorí napriek tomu, že im hádžete polená pod nohy, napriek tomu, že im ukazujete, že nie sú hodní vašej dôvery, lebo hocijakého nímanda urobíte šéfa ich úradu. Napriek tomu poctivo v tom úrade makajú, sklonia hlavu a berú smiešny plat. Áno, ľudia v štátnej správe si zaslúžia vyšší plat, ale nie cestou, akou ste zvolili vy, že si poviete, že Trošková asi zrejme už v pozícii hlavnej štátnej radkyne za svoje služby dostáva málo, tak jej idete zdvihnúť plat o 20 %. Alebo si Andrej Danko povie, že však tí ľudia si..., pardon, kapitán Danko, si tí ľudia, ktorí ho tu musia počúvať a plniť jeho veľakrát choré príkazy, si zaslúžia nejaký príplatok ako bolestné, tak im zvýši 20 % plat.
A ja sa pýtam, v čom je toto systém, v čom je v tomto nejaká vízia, napĺňanie vízie a systematická práca. Toto je iba pohŕdanie všetkými ostatnými štátnymi zamestnancami. Lebo vy si poviete, toto títo naši, tí dostanú viac, lebo správne asi salutujú, alebo chcete od nich nejaké služby a všetci tí ostatní sú vám ukradnutí. Vytvárate dve kategórie štátnych zamestnancov a môže vám byť hanba! Hanba za to, že ste to schválili, a pevne verím, že sa vo vás ozve svedomie a schválite prezidentove pripomienky.

Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.