12. schôdza

Ja teda iba ocením váš prístup, že ste umožnili pánovi ministrovi dovystupovať, a bola by som rada, keby vedenie Národnej rady postupovalo rovnako v takýchto prípadoch. Poviem konkrétny prípad, stalo sa mi, že zostala som s jedinou faktickou poznámkou k jedinému vystupujúcemu a pán predsedajúci mi to neumožnil s tým, že nebude on sám porušovať rokovací poriadok. Ja si osobne myslím, že riešenie, ktoré ste vy zvolili, je v tomto prípade oveľa lepšie.
Ďakujem.

Ja by som iba chcela poprosiť vedenie, aby mi potvrdilo informáciu, že bod programu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv bude prerokovaný podľa poradia. Lebo včera vznikol mylný dojem pri hlasovaní, alebo pri zmenách v programe, že bude uvedený zajtra spolu so správou, neviem akou, 87. bod. Hej, takže to len vedenie prosím, aby, aby dalo informáciu na správnu mieru, lebo sa ma chodia poslanci pýtať, prečo nebola prerokovaná mimoriadna správa na výbore. My máme dohodnutý termín 6. januára (pozn. red.: správne má byť "februára").

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, myslím, že ste veľmi zoširoka popísali všetky opatrenia, ktoré máte pripravené, ktoré vyplynuli zo stratégie zamestnanosti, a len jednu vec, jednej veci nerozumiem. Vyzeralo to naozaj, že máte veľa, veľa aktivít nachystaných. Že čo sa robilo na tom ministerstve päť rokov? Veď proste dlhodobá nezamestnanosť je problém, ktorý tu je už iks rokov, a teraz mi príde, keďže kopírujeme, možnože v trochu lepších číslach, ale stále len kopírujeme znižovanie nezamestnanosti okolitých krajín. Tak prečo vláda nepripravila tie aktivity už skôr? Prečo ste sa nezamerali na túto skupinu už skôr a prečo ste už aj v tomto zákone neponúkli niektoré nástroje, ktoré reálne vedia pomôcť skupine nezamestnaných?
Aj to, keď ste hovorili, že už dnes existuje, existujú sociálne podniky v nie v takej forme, ako chcete presadiť, tak skrátka 85 podnikov, mi z toho vyplýva, že funguje len tak v lufte, vo vzduchu? Že podľa mňa, že už aj to, že rozprávate o tom, ako idete zavádzať sociálne podnikanie, tak proste ten zákon tu už mal byť veľmi dávno.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len možno upresniť, že ja chcem mať minimálnu mzdu na celom Slovensku, ale podľa môjho názoru minimálna mzda by mala byť taká garancia pre nízko kvalifikovaných ľudí. Všetci ostatní ľudia by mali mať teda vyššiu mzdu ako minimálnu, a preto som vlastne navrhovala pre udržateľnosť miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v zaostalých regiónov, aby mali odvodové úľavy, a to isté by pomohlo, aby sa zväčšil rozdiel medzi minimálnou mzdou a nízkokvalifikovaných ľudí a medzi kvalifikovanými ľuďmi. Ak by sa nám podarilo navýšiť to, tak toto by bol super cieľ a toto by som vám zatlieskala. Fakt. Lebo viete dobre ako, aké sumy zarábajú vaši sociálni pracovníci a ak bude vyššia minimálna mzda, tak už majú viac niektorí, o 30, 40 euro majú viac jak, jak bude tá minimálna mzda. Takže práve preto hovorím, že tie odvodové úľavy pre podnikateľov v týchto regiónoch by mohli zabezpečiť udržateľné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nemá takú produktivitu práce, aké sú výdavky zamestnávateľa, a na druhej strane by sme možno vedeli zvýšiť rozdiel medzi minimálnou mzdou a pre kvalifikovaných ľudí, medzi nízkokvalifikovanými a kvalifikovanými ľuďmi. Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, hovorili ste o nástrojoch sociálnej ekonomiky. Povedali ste, že v Slovenskej republike je 68 sociálnych podnikov. Mali ste však povedať, že iba 68 sociálnych podnikov. Kauza sociálnych podnikov z roku 2008 za ministrovania pani Tomanovej totižto tento nástroj úplne zničila. Keby, keby tento nástroj fungoval, ako mal, a bol to dobre pripravený nástroj, jeden z nástrojov inkluzívneho zamestnávania, nemali by ste totiž v roku 2016, na konci roku 2016 také obrovské číslo dlhodobo nezamestnaných v evidencii.
Tiež ste, pán minister, zavádzali pri počte odídených Slovákov za prácou do zahraničia, že, že v podstate každý rok tak rovnako odchádza toľko isto ľudí. No, nie je to tak. V roku 2016 odišlo o 17,8 % Slovákov za prácou do zahraničia viac ako v roku 2015.
A čo sa týka invalidov, ktorých som sa, o ktorých som sa vlastne aj zaujímala vo svojej rozprave, tak je to naozaj špecifická skupina, ktorá vyžaduje špecifický prístup. Len 6 % invalidov zo všetkých invalidov je zamestnaných v chránených pracoviskách, v chránených dielňach a iba 14 % invalidov je zamestnaných na otvorenom trhu práce. Všetci ostatní zostávajú doma. A ja skutočne hovorím o štyridsaťročných, štyridsaťpäťročných ľuďoch, päťdesiatročných ľuďoch, ktorí majú ešte školopovinné deti. Takže naozaj, ako som vám aj navrhovala v rozprave, chcem vás veľmi požiadať o to, aby sme, teraz, keď je novela zákona o službách zamestnanosti, aby ste prehodnotili ešte tento nástroj a uľahčili možnosti pre pracovné príležitosti, aby mali rovnaké šance práve aj zdravotne znevýhodnení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dve poznámky o minimálnej mzde a odchode do zahraničia. Pán minister, my tiež chceme, aby ľudia viac zarábali aj na východnom Slovensku. Ibaže vy veríte, že mzdy sa dajú nariadiť zákonom, že to, aby ľudia viac zarábali, to sa dá zákonom dosiahnuť. Veríte tomu oveľa viac než my. Ak by to bola pravda, tak nariaďte aj priemernú mzdu na východnom Slovensku, aby bola taká ako v Bratislave, pretože ste to takto vysvetľovali. A viete dobre, že to tak nefunguje. Viete to aj z toho, že naši kamionisti, keby mali mať minimálne mzdy západné, tak jednoducho tam to nebude fungovať. Čiže viete, viete, čo by sa stalo, keby sme zo zákona nariadili priemernú mzdu rovnakú na Slovensku. A podobné dopady to má aj pri tej minimálnej mzde, že sa stane, že niektorí ľudia jednoducho na tú minimálnu mzdu nedosiahnu.
Pokiaľ ide o odchody do zahraničia, tak tam ste hovorili, že teda niektorí ľudia odchádzajú aj a možnože aj na celý život. Vedeli by sme oveľa viac, keby ste vašu databázu spojili s databázou ministerstva školstva, vedeli by sme, z ktorých škôl, z ako drahých škôl odchádzajú, vysokých, stredných, a či sa vracajú, lebo vy to viete zo Sociálnej poisťovne, minimálne to viete zistiť zo Sociálnej poisťovne, či odchádzajú a či sa tí ľudia vracajú. No a všetci by sme vedeli viac a vedeli by sme s tým problémom lepšie narábať.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, veľmi stručne. Skôr len k tým konkrétnym veciam, aj z úcty k tomu, že sme sa tu opäť stretli. Takže ja som vás v tom mojom predchádzajúcom vystúpení informoval, čo všetko má priamy alebo nepriamy vplyv na politiku zamestnanosti, že to nie je len novela tohto zákona, ale že je to ďalší kopec legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré sčasti už fungujú a priniesli svoj efekt, a sčasti pripravujeme nejaké zmeny.
Aktívne opatrenia trhu práce, zákon päťka je tu dlhé roky. To, čo sa z pohľadu vývoja na trhu práce mení, je prispôsobovanie jednotlivých nástrojov konkrétnym potrebám trhu práce. Tri alebo štyri roky dozadu sme tu menili napríklad jedno opatrenie, ktoré sa týka absolventskej praxe. Pri tom veľkom počte nezamestnaných jednoducho tento atribút bol zo strany zamestnávateľov veľakrát zneužívaný. Využili a dali absolventskú prax mladým ľuďom a v skutočnosti vymetali sklady. To znamená, vôbec im nedali šancu, aby v odbore, ktorý vyštudovali, mali šancu zabsolvovať nejakú tú prax v tej firme. Nechcem povedať, že všade, ale veľakrát.
Z toho titulu sme zaviedli veľmi konkrétne operatívne opatrenie, že absolventská prax sa môže využívať len vo firmách, kde vedia aplikovať tú prax k štúdiu, ktorý predtým ukončili. Dnes je tá situácia diametrálne iná. Viacerí absolventi, či už stredných alebo vysokých škôl možno aj humanitného zamerania, pochopili, že ten trh práce má svoje pravidlá a napríklad chcejú sa v tom ďalšom období venovať problematike práce s IT. Ona je aktuálna pre mladých ľudí. Vychádzajúc z tohto, sme celkom prirodzene mali záujem zmeniť to, aby sme tým mladým ľuďom dali šancu. To znamená, že zmenila sa situácia na trhu, a my na to adekvátne reagujeme a dávame ten priestor jednoducho úplne iný.
Toto sú tie nástroje, ktoré v značnej miere, to nie je dogma, ony musia reflektovať reálne potreby trhu práce a priamo na ne, priamo na ne reagovať.
Záruky pre mladých, my ich dva roky realizujeme. Ak dobre viete, veľká diskusia na úrovni Európskej komisie a snaha predĺžiť záruky pre mladých, lebo platia len do konca roku ´18, aj na roky ´19 a ´20. Za tým účelom dve miliardy eur. A samozrejmá vec, že nielen Slovensko, pretože náš, ten náš vývoj je tak, že sme sa dostali už do tej vrchnej polovice krajín a predbehli sme aj také krajiny, ako sú škandinávske, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej. Ale my máme vzhľadom na dobré výsledky tohto projektu jednoducho záujem pokračovať. To znamená, dať mladým ľuďom šancu – rekvalifikácia, vzdelávanie alebo prácu. O tom to je, pokiaľ štyri mesiace je minimálne evidovaný na úrade práce.
To znamená, že, a tu sú konkrétne výsledky, ktoré som predtým pomenoval, a to celkove platí. Tie nástroje, ktoré sme zaviedli v roku 2013, diametrálne zmenili aj Zákonník práce, priniesli svoj osoh. A to je 186-tisíc nových pracovných miest. Úmyselne nehovorím o znížení nezamestnanosti, ale hovorím o zvýšení zamestnanosti, lebo to je vlastne konečný cieľ, nielen znižovať počet ľudí v evidencii, ale dať im prácu, to znamená, nové pracovné miesta. Takže absolútne ako, ako sa dištancujem od akýchkoľvek otázok, čo sme robili doteraz. Za nás hovoria výsledky a veľmi konkrétne.
Čo sa týka minimálnej mzdy, viacerí páni poslanci aj pani poslankyne, znova chcem zopakovať jednu základnú vec. Pán poslanec Jurzyca, ak sa pravidelne dvíha minimálna mzda, má to prirodzený vplyv aj na priemernú mzdu. Ten zamestnávateľ reaguje, on je nútený reagovať na ten vývoj a celkom prirodzene minimálna mzda dvíha aj priemernú mzdu. To znamená, nie nejaké zákonné opatrenie, ale samotný vývoj na trhu práce má na ňu vplyv.
Prečo som odmietol regionálnu mzdu, som povedal. Prečo diskutujeme o odvetvovej? Je to úplne logické a prirodzené, pretože ja si osobne myslím, že minimálna mzda pracovníka v IT v Košiciach a v Bratislave by mala byť rovnaká. Robia v rovnakom prostredí, v rovnakom odvetví. Hovorím o minimálnej. To znamená, z toho titulu diskutujeme, diskutujeme o tejto problematike.
No a čo sa týka tých tabuliek, ktoré tu boli spomínané. Áno, verejná služba má svoje tabuľky a s tým vlastne konkrétne zaradenie. Bohužiaľ, dnes sme už v takej situácii, že posledné tri triedy verejnej služby sú už pod hranicou terajšej výšky minimálnej mzdy, čo je zlé. A je tu, dnes je gestorom Úrad vlády a je tu zriadená pracovná komisia, ktorá robí na novom usporiadaní, pretože áno, stráca sa zmysel aj kvalifikácie, vzdelania, praxe a ďalších vecí, i keď každá firma musí zo zákona dorovnať do výšky minimálnej mzdy, ale tie konkrétne zatriedenia majú svoju logiku a tu strácajú zmysel. Tu hovorím áno a predpokladám, že by sme sa tohto roku mohli dočkať aj výstupu a výsledku. Majú eminentný záujem na tom prirodzene, že aj odborári, pretože ten problém je tu a je jednoducho veľmi veľký.
Sociálne podniky. Sociálne podniky majú svoj zákon. Majú svoju legislatívnu normu, podľa čoho sa zriaďujú, len inak, ako chceme my. My chceme posilniť túto pozíciu aj na základe, jedna z hlavných tém, najväčšia konferencia počas slovenského predsedníctva na Slovensku bola konferencia zameraná na sociálnu ekonomiku. Poriadali sme ju my za účasti veľkého množstva ministrov a ďalších hostí. To znamená, je to téma, ktorá dominuje aj na tej európskej úrovni. My sme to potrebovali, mnohé veci aj z hľadiska aplikácie v konkrétnej praxi v ostatných krajinách v značnej miere si preveriť, zanalyzovať a teraz sme v plnej miere pripravení a ideme, ideme s novým zákonom, ktorý, opakujem ešte raz, zvýhodňuje sociálne podniky. To znamená, že reálne predpokladám, že všade, kde sa tie sociálne podniky majú vytvoriť aj na základe tých akčných plánov, pôjdu už podľa nového legislatívneho znenia. Ale to vôbec nie je problém, aby aj doteraz, tak ako reagovali v niektorých regiónoch a dobre reagovali, napĺňa sa tá predstava, aby túto možnosť legislatívnu, ktorá tu je, nevyužili. Ale som presvedčený, že to bude ďaleko väčšia motivácia, keď ten zákon bude napríklad zvýhodňovať pri verejnom obstarávaní v prospech toho regiónu v konkrétnych odboroch, čo je jeden z tých argumentov.
No a zahraničie. Ja som povedal, že pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie hneď v podstate využilo túto možnosť 200-tisíc ľudí zo Slovenska, ktorí vycestovali a mali záujem pracovať. Odvtedy sa navýšil ten počet približne o tých 100-tisíc. Áno, môžeme sa baviť, že v ktorom roku koľko, ako a čo, ale každopádne vidieť jednu vec, a to aj teraz. Ak sa nám začali ďaleko viacej vracať v čase krízy 2009, ´10, ´11, keď toho zamestnania ani vonku toľko nebolo, pribúdalo to u nás, teraz je opačný trend, lebo ten vývoj ekonomiky nielen na Slovensku, ale v podstate v celej Európe je priaznivý, pozitívny, firmy naberajú nových ľudí, no a prirodzene aj Slovák, ktorý je pripravený, vybavený možno aj jazykovo, odborne celkom iste, má záujem vycestovať a robiť za lepšie peniaze. Tie prostriedky mzdové sú niekoľkonásobne v zahraničí väčšie.
Čo sa týka tej evidencie a ako áno, do istej miery spolupracujeme so Sociálnou poisťovňou, i keď dnes nikomu nemôžte prikázať, aby nahlásil, kde ide pracovať, je voľný pohyb a má právo, ale podľa Sociálnej poisťovne sa tie veci jednoducho dajú zistiť. Ale myslím si, že je ďaleko viacej na školách, aby analyzovali, prečo majú väčší záujem slovenskí študenti študovať niekde v zahraničí ako doma. Asi to súvisí s kvalitou, podmienkami, možnosťami, ale to je problematika, do ktorej by som nerád ja v tomto prípade viacej vstúpil, pretože sa týka bezprostredne niekoho iného.
Samozrejme to, čo mňa trápi a trápi ma to veľmi, že stále nie je v plnej miere zosúladené vzdelávanie s podmienkami trhu práce. A to aj napriek tomu, že sa tu vytvorili podmienky z hľadiska duálneho vzdelávania a že sa pravidelne dávajú aj VÚC-kam, ktoré sú zriaďovateľmi stredných škôl a hlavne stredných odborných škôl, presné podmienky o potrebách trhu práce a ony by mali adekvátne podľa toho prispôsobovať jednotlivé študijné odbory, aby zodpovedali reálnym potrebám trhu práce.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výboru pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcu občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 358.
Návrh na voľbu zástupcov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade výbor pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Dôvodom na voľbu je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Výbor pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Mariána Lacka, Magdalény Melenovej a Márie Svoreňovej, Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa, Jána Lipianskeho v Dozornej rade Sociálnej poisťovne z dôvodu uplynutia päťročného funkčného obdobia.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky navrhla za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky navrhla za člena dozornej rady Pavla Brnku.
A Republiková únia zamestnávateľov navrhla za člena dozornej rady Ľudovíta Pausa.
Jednota dôchodcov na Slovensku navrhla za člena dozornej rady Jána Lipianskeho.
Súčasne výbor konštatoval, že návrhy na voľbu za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú, Pavla Brnku, Ľudovíta Pausa a Jána Lipianskeho boli predložené v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bezúhonnosť navrhnutých kandidátov podľa § 123 zákona je preukázaná výpisom z registra trestov.
Uznesením č. 36 z 31. januára 2017 výbor súhlasí s predloženými návrhmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť od 10. januára 2017 za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združenia odborových zväzov, a to: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú. Dvoch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, a to: Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa. A zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, Jána Lipianskeho.
Výbor ďalej odporúča voľbu vykonať verejným hlasovaním použitím technického zariadenia osobitne o každom kandidátovi. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Výbor ma poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložiť Národnej rade návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Týmto návrhom zabezpečujeme transpozíciu európskej smernice o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, ktoré sa spotrebiteľom poskytujú pri nákupoch. Ľahká plastová taška sa stala symbolom nezmyselnej záťaže životného prostredia. Veľmi rýchlo sa z nej stane odpad, zákazníkovi často slúži menej ako hodinu, kým prinesie nákup z obchodu domov. No životné prostredie sa s každou jednou vyrovnáva desiatky rokov. Zrátané a podčiarknuté, plastové tašky zdarma sú luxus, ktorý si už ďalej jednoducho nemôžeme dovoliť. Novela zákona má jediný cieľ, znížiť spotrebu a tým i produkciu ľahkých plastových tašiek jednoduchým spôsobom – spoplatnením. Predajcovia ich už nebudú môcť zákazníkovi dávať zdarma, zároveň obchody budú povinné ponúknuť alternatívu alebo tašky určené na opakované použitie.
Návrh zákona bol aj predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého boli Európskej komisii vysvetlené pripomienky, ktoré si uplatnila.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 344. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.