12. schôdza

Dámy a páni, po krátkej prestávke budeme pokračovať, predsa len to vyskúšame, v rokovaní ďalšom.
Opätovne vás žiadam, páni poslanci, aby ste odstránili odznaky propagujúce vaše hnutie. (Reakcia z pléna.) Nie, neurobíte tak. Dovoľte mi, aby som vás teda v zmysle rokovacieho poriadku vykázala z miestnosti. Prosím, opustite rokovaciu sálu. (Reakcia z pléna.) Je vám to smiešne, pán poslanec Mazurek? Vy ste prisahali na ústavu a na platné zákony, že ich budete dodržiavať. To si hovoríte poslanec?! (Odmlčanie sa rečníčky a reakcie z pléna.)
Tak mi nezostáva nič iné, aby som v zmysle toho istého paragrafu, ktorý práve porušujete, ods. 6, využila svoju právomoc, ten ods. 6 hovorí o tom, že vykázanie z rokovacej sály podľa ods. 2 až 4 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze Národnej rady. Ak sa toho dopustíte druhýkrát niekedy v budúcnosti, tak už sa vám bude siahať na poslanecký plat. Rozumeli ste tomu? Ďakujem vám veľmi pekne.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov... (ruch v sále) poprosím o kľud v rokovacej sále (zaznievanie gongu) ... a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál máte pod parlamentnou tlačou č. 351.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.

[Rokovanie o zákone z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 351.]

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ďalej len živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti 5 navrhol 25 pripomienok. Tieto pripomienky máte predložené, tak ako už bolo spomínané, vo vašich laviciach.
2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 364 z 22. decembra 2016 pridelil predmetný vrátený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý určil zároveň ako gestorským výborom.
3. Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený návrh zákona a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na schôdzi výboru dňa 31. januára neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, ústavnoprávny výbor zo dňa 17. januára 2017 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 15, 19 a 25.
4. Gestorský výbor prijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa o bodoch hlasovalo spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 15, 19 a 25 s odporúčaním výboru schváliť a spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 až 14, 16 až 18, 20 až 24 s odporúčaním neschváliť, spoločne o pozmeňujúcich návrhoch v rokovacom poriadku pod bodmi 1, 2 s odporúčaním schváliť.
Predmetná... A o zákone ako o celku v znení neskorších predpisov návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výborov, tak ako som to spomínal.
5. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016 bola schválená uznesením gestorského výboru z 31. januára 2017. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ho poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu o výsledkoch prerokovania a predkladá návrhy na ďalší postup.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujeme pekne. Otváram týmto rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci, panie poslankyne, pani Erika Jurinová, pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, pani poslankyňa Simona Petrík a pán poslanec Peter Antal.
Ako prvá teda vystúpi v rozprave pani Erika Jurinová.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o sociálnych službách, ktorý je vrátený prezidentom. Stotožňujem sa s pripomienkami prezidenta, ktorý sa vyslovene zameral na službu poskytovanú deťom do troch rokov. A je mi možno trošku ľúto, že sa nezameral aj na denné stacionáre, kde sme tiež vo svojich rozpravách poukázali na niektoré nedostatky, ktoré mohli byť upravené nie v prospech tých, ktorí chceli klamať a klamali v dĺžke poskytovanej služby, alebo teda v tom, akú službu poskytovali, ale myslíme si, že poskytne naozaj aj tých, ktorí poskytovali túto službu dobre aj s dobrým úmyslom. V prvom rade človek očakáva, že keď sa hovorí o jasličkovom zákone, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá doteraz nepatrila nikomu alebo patrila všetkým, ale skrátka veľmi dlhé obdobie bola pohadzovaná len tak voľne vo vzduchu. Padlo to na ministerstvo práce, to beriem ako plus, že sa aj zároveň podujali robiť na zákone, rozhodlo sa, že si ju teda zoberie do svojej gescie, ale čo ma zaráža, to je fakt, že na to použilo zákon o sociálnych službách. Tiež sme to tu viackrát opakovali. Podľa mňa zvolili ten najhorší spôsob, aký mohli. Zákon, ktorý sa má týkať detí do troch rokov, vsunuli do zákona o službách zamestnanosti a tam si možnože treba uvedomiť, že čím je definovaná, čím sú definované tieto sociálne služby.
Definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate keby sme to chceli zhrnúť, tak ide o odbornú obslužnú činnosť za účelom prechádzania a sanovania patologických alebo nepriaznivých situácií na podporu, na riešenie krízových situácií. Je to akoby prevencia pred vylúčením v nepriaznivej situácii alebo pomoc v nepriaznivej situácii. Proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách. A táto novela zákona tam vsúva aj zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a značne nelogické. Vsúvame tam teda starostlivosť o zdravé deti. A práve preto si myslím, že sme mali ísť s úplne inou cestou.
Ako veľký problém vo viacerých ministerských zákonoch je podľa mňa rezortizmus. To by sme preložili jednoducho tak, že jednotlivé ministerstvá si povedia, čo komu patrí, a o ostatné sa nestarajú. A práve preto častokrát nevieme dôjsť k nastaveniu tých najlepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto by som oveľa radšej bola privítala, ak by bol vytvorený samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci, na základe spolupráce ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Nestačí predsa len jeden odkaz na zákon z dielne ministerstva školstva, zdá sa mi to úplne chabé, úplne drobné až bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá ale, ako to bolo už pri rozprave na minulej schôdzi povedané, veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení sociálnych služieb, a teda aj do priestorového vybavenia novej služby, ktorá sa stará o deti do troch rokov. To budem hovoriť aj neskôr.
Takže mojou prvou výhradou, s ktorou sa stotožňujem aj s prezidentom, je, že voľný spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie a logickejšie by bolo, zopakujem, vytvoriť samostatný zákon, ktorý by celú oblasť pokrýval. Preto súhlasím s prezidentom, aby sme takýto zákon, takúto novelu zákona, aká, aká bola predstavená ministerstvom práce, neprijali. Vyzerá to, ako by deti mali nárok len na výchovu, ale vzdelávanie pre túto kategóriu občanov, teda detí do troch rokov, neexistovalo. A rovnako sa stotožňujem s výhradou, ktorá upozorňuje na dostupnosť, resp. nedostupnosť zariadení, služby iba pre pracujúcich rodičov alebo študujúcich rodičov. V zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb. Doteraz sme ju poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, posunuli sme túto službu aj do kategórie pomoci rodine alebo služieb na podpory rodiny, na podporu rodiny.
Len tu je dobre opäť pripomenúť, je to dobrá služba alebo zámer pri vpisovaní do zákona bol dobrý, ktorá však v praxi doteraz veľmi stagnovala. Alebo ani poriadne nefungovala. Máme ju napísanú v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne a ten hlavný dôvod, prečo táto služba, ktorá je podľa mňa veľmi dobrá, ale nepoužívaná, je, že neexistuje reálna metodika ako pri ľuďoch zo zdravotným postihnutím s ňou narábať, a tak sa obávam, že takáto metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovaním pri službách o rodine.
Iná vec je, že službu včasnej intervencie, služba včasnej intervencie nie je ani dostatočne zabezpečená finančne. Doteraz bolo možné túto službu robiť najmä v teréne ambulantne, ale skutočne je využívaná veľmi málo v rámci celého Slovenska, a teda otázka teraz na ministerstvo, ako to bude s financovaním aj tejto služby pre rodiny, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín. Že či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme ho mať opäť len v zákone a budeme dúfať, že niekedy v budúcnosti niekto, sa niekto nájde, kto zabezpečí túto službu kompletne finančne. Avšak to, čo vyčíta i Európska komisia Slovensku v oblasti podpory rodín, je najmä slabé zosúladenie práce a rodiny, a to podľa všetkého bol i hlavný dôvod, prečo sa vláda nakoniec alebo ministerstvo práce ujalo tejto témy. No namiesto zavedenia rámca vidím zavedenie množstva prekážok, ktoré v praxi spôsobujú problém všetkým poskytovateľom už doteraz fungujúcej služby starostlivosti o deti do troch rokov, teda jaslí. A tu sa mi naskytá otázka, či ide ministerstvu o likvidáciu súkromných poskytovateľov, a tak nahrávanie rozvoju verejnej služby v tejto oblasti, alebo podľa spôsobu, ktorý ministerstvo zvolilo, je táto služba len na to, aby cez ne mohli ísť opäť financie aj z eurofondov.
Som si istá, že zosúladenie by naše matky alebo teda rodičia privítali možno skôr rozvinutím infraštruktúry, o čo, čo sa v podstate aj istým spôsobom bude diať cez dotácie z ministerstva práce. Len opäť je to len čiastočné riešenie, lebo namiesto toho, aby sme túto infraštruktúru rozširovali rôznymi spôsobmi, zameriavame sa len na budovanie jaslí akože s dobrým priestorovým vybavením, ale zabúdame na rôzne alternatívne formy pre detičky, napríklad rôzne motivácie pre zamestnávateľov, aby boli ochotnejší prijímať matky detí na iný ako na plný úväzok, alebo budovanie nejakých malých klubov detí pri, pri..., v rámci práce u zamestnávateľov. My namiesto toho, aby sme rozvíjali práve takéto jednoduché formy škôlok a jaslí v prostredí zamestnania rodičov alebo rozvoja krátkodobých služieb, namiesto toho, aby sme sa snažili o rôznorodosť služieb, my budeme radšej zahlcovať novými povinnosťami, ktoré však rodičia, ako nižšie popíšem, ani nevieme poriadne skontrolovať, lebo ministerstvo sa neunúvalo ani len vytvoriť samostatnú prílohu k tomuto zákonu.
Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti, alebo tzv. jasle, odvolávajú sa v tomto zákone o sociálnych služieb na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ako problém teda vidím to, že nemajú, že táto služba na starostlivosti o deti do troch rokov nemá samostatnú prílohu, čo môže byť mätúce, ak to porovnávame práve so starostlivosťou o napríklad seniorov alebo zdravotne postihnutých.
Zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ide tam napríklad o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, toto sú odborné činnosti a som presvedčená o tom, že by mali mať rovnako samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa, kde budú presne popísané. V tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na sociálne služby alebo teda na tie úkony, o ktorých som hovorila, ktoré sú zavesené v prílohe č. 4. V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. Naopak, v škôlkach rodičia platia stravné a školné, takisto odborné činnosti v tomto prípade platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na prílohu 4 zákona o sociálnych služieb, služieb, službách, veľmi ma zaujíma, kto a ako ich bude platiť tomuto zariadeniu, ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu vlastne aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a akým spôsobom budú vyberať napríklad školné alebo ako nazvú túto platbu.
Vieme, že tu nastáva aj problém, keďže škôlky, predpokladáte, že zariadenia starostlivosti o deti alebo teda jasle vzniknú aj rozšírením dnešných škôlok, tak vznikne otázka, ako bude zriaďovateľ, najčastejšie obec, ktorá obsahuje aj základnú školu a škôlku, a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, tak na základe čoho oni budú postupovať. Tieto zariadenia budú absolútne nekompatibilné, pretože škola a škôlka idú podľa zákona o školstve alebo z dielne ministerstva školstva a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov pôjde o, pôjde podľa zákona z dielne ministerstva práce, čo teda naozaj bude spôsobovať, verím tomu, nie jednu vrásku na čele riaditeľa. Bojím sa, že z toho môže vzniknúť jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatné ako nové, ako nové subjekty. Tam tieto otázky odpadnú. Ale predpokladám, že keďže je snahou navrhovateľov, aby vznikali najmä verejné zariadenia, túto otázku som nepočula, že by ste ani nastolili a samostatne riešili.
Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto naozaj parketa školstva. A jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nesprávne. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na zákon o sociálnych služieb, nie na, nie na školské zákony, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jedine veľký chaos. Zaujímalo by ma, kde sa môže vlastne rodič sťažovať, ak tá služba nebude poskytovaná dobre, ako sa to bude kontrolovať. Či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba alebo vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa opäť vraciame teda späť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo zaradenia majú odsunutú účinnosť na rok 2018. Ale ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať odborné činnosti.
Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, o tých štandardoch kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, či táto služba, ktorá bola, ktorá bude ako nová služba, bude z tohto procesu vyňatá, alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenia musí mať vypracované vlastné štandardy, každé zariadenie sociálnych služieb. A vlastne aj zariadenie pre deti do troch rokov je už teraz zariadenie sociálnych služieb. Celé procesy si spracovávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, budú aj oni vypracovávať takéto štandardy? Riaditeľka, ktorá doteraz, ktorá sa riadila len podľa školských zákonov, bude vedieť robiť skutočne aj agendu podľa zákona o sociálnych služieb? Okrem iného mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadne veľký chaos.
Ak by sme sa na to pozreli zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia, napr. aj sterilizátor alebo iné pomôcky, ktoré, ktoré sú akoby nevyhnutné pri takejto kategórii detí. Zaujíma ma, že či budú chodiť kontrolóri kontrolovať takéto zariadenia, ktoré súvisia len naozaj so starostlivosťou detí do troch rokov alebo sa bude prižmurovať oko nad tým, že zariadenia ich nebudú mať. Zdá sa mi, že tie podmienky, ktoré ste nastavili pre detské jasle, sú naozaj príliš striktné. Až zbytočne. Som zvedavá, či naozaj nejaké zariadenie dostane aj pokutu za to, že nesplní povinnosti, ktoré jej dávate. Obávam sa, že ak by ste pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že môže dôjsť k zániku - a obávam sa, že aj dôjde, je to avizované - už existujúcich zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Je evidentné podľa novely, že bude dochádzať k veľkému navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť zariadenia investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu.
Takže čo s tým? Nebude vám vadiť, že zaniknú zariadenia nielen tie, ktoré možno sa hrali na dobrých poskytovateľov, ale možno aj materské centrá, ktoré vykonávali svoju funkciu dobre. Zdá sa mi, že takéto otázky v súvislosti práve aj v súvislosti s materskými centrami vôbec nemáte vysporiadané. Možnože aj zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vzídu, budú musieť pozatvárať alebo nebudú môcť vykonávať svoje služby.
Teraz by som sa na chvíľočku zamerala aj na denné stacionáre, ktorých sa síce prezident ani nedotkol, ale rada by som predsa len zopakovala aspoň základný problém, ktoré, ktorý v tejto oblasti vidím a ktorý sme takisto v rozprave hovorili, dávali sme aj pozmeňovacie návrhy. Podľa mňa je chybou, že ste, zopakujem teda ešte, že je veľkou chybou, že ste službu starostlivosti o deti do troch rokov zaradili medzi sociálne služby. Je to podľa mňa veľmi zlá cesta, ktorú teraz vieme zmeniť len tým, že, tak ako nám prezident radí, neprijímame novelu ako celok alebo sa stotožníme s jeho pripomienkami.
Ale teda k tým denným stacionárom. Trošku ma mrzí, že prezident sa nezaoberal pripomienkami, ktoré sme dávali aj v tejto oblasti, a rozumiem tomu, že ministerstvo chcelo upravovať spôsob poskytovania služby v denných stacionároch, pretože tam naozaj dochádzalo k veľkým únikom. Ale to opäť hovorí len o lajdáckosti prípravy služby, ktorú ste vlastne sami zavádzali a ktorá bola, ktorá bola možno mnohým... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Aha, to som, to som opomenula. ... a ktorá bola zneužívaná. A teda v tom prípade je ale dosť dlhý čas, že ste nechali štyri roky fungovať a možnože nabaliť sa tým, ktorí sa na tom vedeli nabaliť. Takže v tom prípade veľmi dlho ste nechali tento stav takto zle nastavený, ako ste ho nastavili. A keďže ste už mohli mať komplet dáta pre denné stacionáre, a už, už mi vypršiava čas, keďže ste už mali mať za tie štyri roky kompletné dáta pre denné stacionáre, nechápem, že opäť ste nastavili podmienky pre denné stacionáre tak, že z toho pravdepodobne vypadnú, alebo tie povinnosti, ktoré dávate denným stacionárom, sú likvidačné aj pre kvalitných poskytovateľov sociálnej služby.
Summa summarum stotožňujem sa so všetkými pripomienkami, ktoré navrhol prezident republiky, a len vyjadrujem ľútosť nad tým, že denných stacionárov sa nezastal, pretože podľa mňa je možné tam urobiť úpravy, ktoré by zlepšili fungovanie týchto stacionárov bez toho, aby boli zneužívané služby.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem kolegyni Jurinovej za to, že viackrát upozornila na to, že sme do zákona o sociálnych službách včlenili cieľovú skupinu, a to zdravé deti do troch rokov. Chceme im poskytovať sociálnu službu. A sociálna služba je riešenie nepriaznivej situácie, riešenie krízovej sociálnej situácie, prevencia sociálneho vylúčenia alebo pomoc človeku viesť samostatný život, ak naozaj sa nachádza alebo má nejaké sťažené schopnosti, zhoršené zdravie. Kde, prosím vás pekne, tu vidíte priestor pre..., poskytnúť sociálnu službu pre dieťa do troch rokov veku. Ja, tento zákon bol už pri prijímaní v roku 2008 politicky tu v parlamente pozmenený mnohými pozmeňovacími návrhmi. Naozaj je veľmi ťažko aplikovateľný potom v praxi. Bolo tam veľa tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí ho kritizovali. A tak som očakávala, že aj teraz pri, keď chcete ošetriť nástroj zosúladenia rodiny a práce, že prídete s novým zákonom, nám to bolo aj pri stretnutí so štátnym tajomníkom povedané, že naozaj aj on nie je spokojný s tým, že práve takáto cieľová skupina ide do zákona o sociálnych službách.
Ale ja sa pýtam, že prečo ste nepripravili teda samostatný zákon. Viem si predstaviť, že by sa volal zákon o podpore rodín, a tam práve by patrila, patrilo zosúladenie pracovných a rodičovských povinností. Prosím vás, zákon o sociálnych službách je už tak zhumpľovaný, že týmto ďalším nástrojom je pomaly nevykonávateľný.

Pani poslankyňa. Aha. Chce reagovať pani poslankyňa Jurinová? Nie.
Takže ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.