12. schôdza

Ďakujem pekne. Takisto ďakujem kolegyni Petrík za tak komplexné spracovanie tejto témy, a teda tých nepríjemností, ktoré v súvislosti s prijatím novely zákona o sociálnych službách, kde máme vsunutú aj starostlivosť o deti do 3 rokov, nás čaká.
To je také úplne prirodzené, už sa mi zdá prirodzené, slovenské, že keď máme zarámcovať nejakú oblasť, alebo ktorú potrebujeme zregulovať, tak ju zregulujeme tak, aby to nemohol, aby to doterajší poskytovatelia nemohli poskytovať. Je to taký smutný pohľad na všetko, čo sa doteraz na Slovensku robilo. Naozaj by si mala vláda uvedomiť, že, že to, čo robia terajší poskytovatelia pre službu, pre Slovensko, je ich služba vlastne do budúcnosti. Starajú sa o naše deti, ktoré budú našou budúcnosťou. Tým, že im nakladieme kopu nových povinností, kopu nových podmienok, zároveň zneprístupníme tú službu mnohým rodičom, lebo tá služba bude oveľa drahšia, nevraviac o tom, že opäť je tu, stále, ale stále tu je otázka, že kto a ako bude kontrolovať to, čo dali do zákona.
Je to proste choro vymyslené a ja by som bola najradšej, aj keď paniu poslankyňa videla, že už teraz sa to nedá alebo neni za to, aby sa to úplne zrušilo, podľa mňa najjednoduchšie a najlepšia cesta by bola úplne stornovať to, čo tu bolo prijaté v Národnej rade, a vytvoriť nový zákon o poskytovaní starostlivosti detí do troch rokov.

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za to, že nám tu predstavila aj svedectvá rodičov, ktorých sa to priamo dotýka. Aj nám, aj nám píšu a písali nám veľa matiek, veľa rodičov, že ako im to komplikuje život, takže nielen poskytovateľom, ale hlavne rodičom. No táto vládna koalícia koná, naozaj iba keď niečo spacká evidentne, a to je všetko veľmi skratovité a veľmi rýchle, a teda diletantské. Pletiete si sociálnu politiku s rodinnou politikou. Podpora alebo zosúladenie rodiny a práce, zosúladenie rodičovských a pracovných povinností patrí do rodinnej politiky, a nie, preboha, do zákona o sociálnych služieb. To je diletantstvo.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať všetkým dámam za podporu a bodaj by takúto podporu sme dostali aj od koaličných partnerov.
Možno ešte na kolegyňu Jurinovú, samozrejme, ja by som tiež bola najradšej, keby sme tento zákon úplne urobili nanovo, ale keďže sme naozaj postavení zoči voči realite, tak preto som reagovala, že aspoň tá náprava by bola dobrá, keď ho už tu máme druhýkrát na stole.
No a teda by som chcela reagovať na kolegu poslanca Antala, veď ja s vami súhlasím v tomto, len ja hovorím, že existuje veľká skupina rodičov, ktorí sa nijakým spôsobom nepripravujú na trh práce. Ani sa nevzdelávajú, ani nechodia na žiaden kurz, ani... - a teraz si budú musieť buď zbytočne takéto kurzy hľadať, aby mohli takýto papier doložiť, alebo vlastne aj nie, lebo vlastne sa to kontrolovať nebude, čiže tá pointa je v tom, že štát nemá v žiadnom prípade právo regulovať súkromníkom to, aby k nim mohol prísť, alebo nie súkromníkom, skôr tým osobám, ktoré si to zaplatia, či už z toho titulu, že majú naozaj veľa peňazí a že si povie, že nepotrebujem ani rodičovský príspevok, nepotrebujem nič od štátu, chcem si proste zaplatiť jasle. A ja si nebudem môcť to dieťa na základe tohto zákona tam dať? Alebo sú tam potom rodičia, ktorí naozaj na základe zlého zdravotného stavu ako pani, o ktorej som čítala, tak nijakým spôsobom nemôže doložiť, že sa pripravuje na trh práce, pretože sa regeneruje po rakovine. Tak skrátka ona si tiež nebude môcť to dieťa tam dať, aby sa odbremenila, aby mohla nejakým spôsobom mať čas, aby sa dala dokopy a mohla potom neskôr na ten trh práce nastúpiť? O toto ide.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vniesol trošku aj taký pohľad toho, čo dnes takéto jasle zriaďuje a ktorý, si myslím, že celkom priateľsky alebo teda vo vzťahu k deťom ako mesto, ako zriaďovateľ si myslím, že na všetkých stupňoch vzdelávania výchovy máme celkom slušné, možno až nadštandardné podmienky vytvorené. Sme mesto, ktoré má zriadené jasle nepretržite pre prevádzku 20 detí, a ak dovolíte, budem sa venovať tým výhradám, pani kolegyňa, čo ste nám poslali ako poslancom z toho listu, bod po bode, ale zároveň sa to prelína vlastne s tými výhradami, ktoré pán prezident dal k tomuto zákonu.
Ja som aj v druhom, alebo v prvom čítaní povedal, že vítam, že prišiel do života takýto zákon, či to už malo ísť cez sociálne služby, ja to vnímam z nášho pohľadu, ja sa dívam na to nie tak bratislavsky, ako by som to povedal možno, ale dívam sa na to ako zriaďovateľ a vytvárateľ štátnej, mestskej, mestských jasieľ, pre nás je to sociálna služba, lebo je to jednoducho dotovaná služba, neni to čisto na komerčnom princípe a v určitom ponímaní mestá a obce takto aj k tomuto budú pristupovať a nie na tej komerčnej báze. Ja som aj vtedy rozprával o číslach, koľko nás tieto jasle stoja, koľko vyberáme a koľko dofinancovávame vlastne z rozpočtu mesta, ale vždy je to len o prístupe toho zriaďovateľa, alebo teda toho mesta, obce, či chce takúto službu podporovať, alebo ju nechce. Čiže ja výhrady voči tomu, že to je v zákone o sociálnych službách, nemám, hoci sú aj súkromní zriaďovatelia, ale myslím, že to sa nebije. Nastavujú sa podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať jasle. Ale poďme bod po bode.
V jasliach sa nebude musieť vzdelávať, pretože ministerstvo práce nepokladá za dôležité vzdelávať deti do troch rokov. Na zákone sa nepodieľalo ministerstvo školstva. Chcem sa vrátiť trošku dozadu, kedy jasle fungovali v každej, v každom meste, niekde aj v obciach, kde boli nastavené pravidlá jasne, striktne, a ja poviem a nehanbím sa za to, že ideme v tých pravidlách aj naďalej, lebo jednoduché, jednoducho iné pravidlá neboli. Vtedy to patrilo pod gesciu ministerstva zdravotníctva. Jasle nemali s výchovno-vzdelávacou, nemali so školstvom žiadne prepojenie ani finančné, ani metodické a výchovnovzdelávaciu stránku mali podchytenú a vyjadroval sa, vyjadroval sa k jednotlivým postupom pridelený psychológ. Ako metodický orgán boli tzv. inštrukčné jasle, ktoré poskytovali komplexné metodické usmernenie. Samotný cieľ a najmä účel zariadenia detských jasieľ - a to si treba uvedomiť, lebo aby sme to neprepájali, jasle a škôlka, že pomaly sa nám to prekrýva - hovorí o opatere, starostlivosti a výchove detí, v nadobudnutí základných zručností samoobslužných úkonov, ktoré sa, samozrejme, spájajú aj s akýmisi počiatkami vzdelávania, ktoré však naozaj s ohľadom na vek týchto detí v detských jasliach nie je priorita. Sieť predškolských zariadení, ktoré sa vytvorili za súčasného, vtedajšieho, súčasného stavu, nepoňala tento druh zariadenia do svojej siete, predpokladám, že práve z tohto dôvodu.
Chaos pri prestupe do škôlky, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky. Tento návrh hovorí o tom, že dieťa, ktoré dovŕši v kalendárnom roku tri roky, do konca tohto kalendárneho roka môže zostať v jasliach. V našich, ja poviem, ako to je v našich detských jasliach, to riešime tak, že ak je pretlak detí a očakávame ten pretlak detí, tak umožňujeme nástup oprávneného mladšieho dieťaťa a rodič dvojročného dieťaťa v dostatočnom predstihu komunikuje s vybranou školou dvojročného dieťaťa. Lebo to, čo vy vravíte, že po troch rokoch musí odísť, no ak by ostal tam, tak sa bude stretať šesťmesačné dieťatko, ktoré má právo na tie jasle, so štvor-, s pomaly 4-ročným, 4-ročným dieťaťom, ktoré patrí už jednoducho do škôlky, a to nie je dobré. Čiže už sa komunikuje o prestupe toho 2-ročného, ktorý môže ísť do materskej školy. Ak pretlak nie je, dieťa si ponecháme do konca školského roka, normálne. Ak rodič nepracuje alebo nevzdeláva sa, nebude prijaté do jaslí ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. V súčasnej dobe sú detské jasle pre ekonomicky aktívnych rodičov. Je to tak, najmä z povahy a filozofie prevádzkovateľa, teda podpora rodičom, ktorí sa chcú vrátiť na trh práce. Samozrejme, ak by sa filozofia zmenila a bol by dostatočný úzus všetkých kompetentných vrátane dostatku zdrojov na financovanie zariadenia z mestského rozpočtu a štátu, mohli by sme uvažovať o detských jasliach ako sociálnej službe pre všetkých obyvateľov mesta bez, bez rozdielu. Ak by sa štát rozhodol a upravil formu financovania detských jaslí, a štát dneska nefinancuje tie detské jasle, je to originálna kompetencia, to znamená, že si ju platíme, rodičia a mesto, a spolupodieľal by sa na financovaní potom okruh oprávnených osôb, môže zákon definovať pre všetkých, teda aj pre nezamestnaných.
Tento zákon však v tejto oblasti nemení nič. Ani za súčasného stavu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedostanú do jasiel, lebo sú finančne náročné, a naše sú finančne náročné, kde sa platí 100 euro, nehovoriac už o tom, že sa platí 300 a viac euro. Za históriu našich detských jaslí sa nám neobjavila prihláška dieťaťa od sociálne znevýhodneného rodiča. Neprenášal by som zodpovednosť rodiča opatrovať a vychovávať svoje deti v tom najútlejšom veku na pleciach štátnych alebo samosprávnych, alebo aj súkromných zariadení a nezneužíval by som nedostupnosť tejto služby z dôvodu chudoby, ako sa tu niekde aj hovorí. V detských jasliach ide v prvom rade o opateru a výchovu a starostlivosť jemne pretkanou výukou, vzdelávaním, základných sebaobslužných úkonov, papať a pod. Nechcem ďalej spomínať.
Deti z chudobnejších rodín na jasle kvôli zvýšeným cenám vôbec nedosiahnu, dnes sú jasle väčšinou súkromné. Po vybudovaní štátnych by mali mať možnosť prístup všetky deti. Tento zákon nerozdeľuje na jasle súkromné a štátne, nerieši financovanie jasiel ako sociálnej služby. Tak ako som spomínal, ako je financované. Kde v súčasnej dobe fungujú jasle tak, že sú deti aj z chudobnejších, v týchto jasliach z chudobnejších rodín? A majú byť vôbec jasle takýmto zariadením, teda zariadením, ktoré bude slúžiť na odkladanie detí za pár euro? Ja si myslím, že v žiadnom prípade.
Tu nejde o vzdelávací proces, na rozdiel od materskej školy, ktorá už zo svojho názvu jasne hovorí, že ide v prvom rade o vzdelávacie zariadenie. Ak by boli štátne jasle, je to vec zhody navrhovateľa zákona a odbornej obce. Keďže si, keďže si obecné alebo súkromné jasle zriaďuje obec alebo fyzické, právnické osoby v rámci svojich rozpočtových možností, si upravujú podmienky aj platby za pobyt, zriaďovateľ a je teda aj na zriaďovateľovi, aby si stanovil výšku platby. Všetky platby v sociálnych zariadeniach sa odvíjajú od ekonomicky oprávnených nákladov. Takto sme stanovili platbu aj my v našich detských jasliach. Bohužiaľ, rozdiel medzi, v mzdách a cenách za prenájom sa premietajú aj do ekonomicky oprávnených nákladov, a preto sú aj tie rozdiely regionálne, čo sa týka jasiel.
Hrozba astronomických pokút. No tam, kde sa ukladá nejaká povinnosť, nejaká pokuta musí byť. Myslím, že aj pozmeňovacími návrhmi boli oddialené tie povinnosti, aby sa tie, tí prevádzkovatelia jasiel dostali na úroveň, ktorú požaduje tento zákon.
Finančné náročné zmeny, nadbytočné a finančné náročné nariadenia v oblasti hygieny, personálu či kapacity. V našich jasliach, ktoré považujem za štandardné, a dovolím si tvrdiť, že aj ukážkové, dnes spĺňame úplne všetko, lebo to považujeme za úplne normálne a štandardné bez toho, aby nám to zákon prikazoval. Áno, aj tento štandard stojí peniaze a všetko takéto bude stáť peniaze. U kadejakých pokútnych to problém môže byť. Ja nehovorím, že všetky súkromné sú takéto, a nechcem ich hádzať do jedného vreca, lebo musia splniť podmienky, ktoré stanovuje zákon. To je vec pohľadu a snahy dostať sa na určitú úroveň, kvalitu napĺňať štandardmi. Avšak vieme, že existujú jasle v rodinnom dome, kde majú deti svoje osobné veci v takých úložných priestoroch, kde by, ktoré by som ja ani ako pivnicu nevyužíval. Keď sa deti vracajú z dvora, ostrekujú ich hadicou, ktorú by som nepoužil ani na zalievanie svojej záhrady, a spávajú na matracoch, ktoré sú cez deň nahádzané na jednej kope bez možnosti vetrania. Videl som aj také video. Aj toto chce odstrániť tento zákon. Ak to nevadí rodičom týchto detí, lebo sú radi, že majú poriešenú opateru u detí, keď sú v práci, tak nám to vadiť musí. A malo by to vadiť aj iniciátorom tejto výzvy, ktorú adresovali aj nám, poslancom.
Zbytočné poplatky pre VÚC za registráciu 66 euro, to hádam nie, že toto má predražovať vlastne celú túto službu. To hádam nemyslíte vážne, že 66-eurový jednorazový poplatok predraží poplatky za jasle.
Čo sa týka, kurz s otáznymi nákladmi, to znamená opatrovateľ nemá formálne vzdelanie v odbore a bude si ho musieť doplniť na 220-hodinovom kurze, 220-hodinovom kurze. Dovzdelanie z môjho pohľadu úplne legitímne. Ako pre takmer každé iné povolanie. Snáď sa nebudeme tváriť, že profesionálne opatrovať môže naše deti hocikto. Tam sú deti od šiestich mesiacov a voľakedy to mohli robiť len zdravotné sestry. Aj v našich jasliach máme väčšinou zdravotné sestry, a tieto sa starajú o tieto detičky. Skôr benevolentnosť zákona v tomto smere bola z môjho pohľadu trestuhodná. Nebavíme sa predsa o stovkách či tisícoch eur za tento kurz a v súčasnej dobe opatrovateľský kurz pre dospelých stojí od 140 do 200 euro a ani opatrovateľkám v opatrovacej službe, ktoré máme pre starých ľudí, nikto nepreplácal dodatočné náklady na povinný, znovu 220-hodinový kurz. Od roku 2009 je to povinnosť mať takéto odborné vzdelanie. Napokon žiadna zdravotná sestra si ho nebude musieť dopĺňať, v zmysle návrhu je toto vzdelanie akceptovateľné. Už len opatrenie dieťaťa z pohľadu zdravotných ťažkostí, bezpečnostných, schopnosti naučiť dieťa rozvíjať samoobslužné úkony, komunikácia s rodičmi, s lekárom, so psychológom by mala mať určitú úroveň, zmysel a cieľ. Bez určitého stupňa vedomostí to nie je možné zabezpečiť k spokojnosti a bezpečnosti dieťaťa a rodičov.
Dovolil som si dať taký môj pohľad na to, že tento zákon je jednoducho potrebný. Ja viem, že sa to dotkne určite financií mnohých súkromných zriaďovateľov, avšak nemôžme sa tu tváriť, že pravidlá keď neexistujú, tak je to dobre a zvlášť v takýchto prípadoch, kedy sa skutočne jedná o malé deti, kde skutočne môže dôjsť aj k ublíženiu takýmto deťom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Antal, klobúk dole pred vami, myslím, že ste jediný, ktorý vystúpili v prospech tohto zákona, odvaha celkom, ale tak teraz znesiete trošku kritiky, vlastne ste to čakali.
Zrejme ste hovorili o Žiari nad Hronom, keď ste hovorili o meste, kde teda sú vaše štátne jasle takzvané, a vraveli ste, že to nemáte súkromné. Tak za ten čas, čo ste rozprávali, tak ja som tam narátala sedem súkromných, ktoré som len tak našla na internete. Tak si to tam, keď chcete, môžem vám dať potom názvy, tak si to pozrite. Hovorili ste o tom, že máte jasle pre dvadsať detí, blahoželám. Takisto som na internete našla, že v Žiari nad Hronom je 18-tisíc ľudí, ktoré majú deti, takže super, že v dvadsiatich zabezpečujete, len tých ďalších sedem zariadení, ktoré som našla, a im, ich klientom komplikujete život.
Čo sa týka tých priestorov, vraveli ste, že sú tam v tých súkromných často hrôzostrašné priestory, že tam oblievajú deti hadicou, keď idú z dvora, že spia na matracoch. Neviem, či o tom viete, ale existuje vyhláška č. 527 z roku 2007, ktorá bola záväzná a je záväzná aj pre súkromníkov, ktorí fungujú dnes. A táto vyhláška hovorí o tom, v § 2, aké veľké priestory majú byť na jedno dieťa, aká má byť herňa, aká má byť spálňa, koľko miesta je potrebné na jednu stoličku, na jednu postieľku, v akej výške majú byť vešiačiky. A neviem ako iní, naše zariadenia napr. toto spĺňajú a nepotrebujeme k tomu štát, samozrejme, stačí kontrola hygieny, ktorá keď bude účinná, tak toto platí. Takže myslím si, a to, čo, že prídu z dvora a ostriekajú ich hadicou, tak to neviem, či teda vy, vyriešite týmto zákonom. A čo sa týka služieb, no, v našich súkromných zariadeniach je psychológ, logopéd, angličtina, tenis, korčuľovanie, tanec, hranie, počítače, canisterapia, joga, je tam zdravá strava, online prenos. Nepotrebovali sme na to štát, aby toto všetko bolo v našich súkromných jasliach, takisto ako to nepotrebujú kolegovia z tohto biznisu. Nepotrebujeme vás na to.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja, naopak, chcem možno aj tak pochváliť pána primátora, že teda naozaj videl takú komplexnosť v tom, že, že sa rozhodol aj tie jasle otvoriť, lebo málokto z tých starostov a primátorov má takúto odvahu, ale ja vidím skôr problém v tom, ja rozumiem, ako rozmýšľate, ako kontinuálne, a vám je to jedno odkiaľ, lebo vy pozeráte ako na samosprávu ako na takú.
Ale ak naozaj ja vidím genézu, ako tie sociálne služby vznikajú a kde vedú a jak sa tá kvalita mení, preto hovorím, že nie je to správne zaradiť medzi sociálne služby, ja by som to fakt skôr videla a aj sám ste hovoril o všetkých stupňoch vzdelávania, že máte, tak ste začali vlastne vašu rozpravu, čiže vy ste hovorili skôr v tej filozofii školstva, nie vo filozofii sociálnych vecí. A ja vám poviem tak, že naozaj táto služba môže dať priestor matkám, ktoré majú prvé dieťa ťažko zdravotne postihnuté, a budete mať v tých jasliach dieťa 7-ročné a deti do troch rokov. A verte tomu, že každá tá matka, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, by chcela mať v bežnej škôlke alebo v jasliach to dieťa. To znamená, že môže sa vám stať, že budete mať tie deti do troch rokov a následne tam budete mať zdravé telesne postihnuté dievča, len na vozíku, ale intelektom v poriadku, a to je naozaj veľký problém potom, čo sa týka ustrážiť kvality pre poskytovanú službu.
Ja preto hovorím, že nie je správna tá forma, kde sa to zvolilo. Ja vás obdivujem, že máte tie jasle.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja takisto musím povedať na úvod, že absolútne kvitujem, že ste s takýmto záujmom pristúpili k tejto tematike, a takisto aj, že ste takto obsiahlo reagovali na ten email, ktorý som vám poslala. Takže za toto máte naozaj veľkú pochvalu.
Ale aby som išla tiež bod po bode, hovorili ste, že jasle v minulosti boli pod gesciou ministerstva zdravotníctva. No tak keby sme sa mali, a v minulosti to bolo tak a tak, tak keby sme sa na to mali takto pozerať, tak prečo sú teraz pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a nie zdravotníctva, keby ste teda mali ísť podľa vašich, podľa vašich predstáv. Fakt je ten, že žijeme v inej dobe a je potrebné sa prispôsobiť iným pravidlám, a tento zákon tú realitu nezohľadňuje.
Ďalšia vec, jasle verzus škôlka, ste hovorili, že sa to tu mieša. No, mieša sa to preto, pretože tu stále nemáme nejak dobre zadefinované, čo sú jasle, čo je škôlka, a potom sa nám deje to, že teda niektoré deti, ktoré majú dva roky, sú v jasliach a niektoré sú v škôlke, ako som spomínala, čo teda nie je dobré. Hej, ale nehovorím, že to je predmetom tejto novely, ale je to fakt, ktorý tiež pôsobí na túto novelu. Chcem tým povedať, vy ste hovorili, že v jasliach by potom boli 6-mesačné detičky a potom by, a boli by aj 3-ročné detičky. To isté aj v škôlkach. V škôlkach sú 3-ročné deti a 5-ročné deti napríklad, hej. Dobré jasle vedia takéto veci, takéto skupiny detí oddeliť a majú ich skrátka v iných, iných skupinách. V tomto ja problém nevidím.
Ďalej hovorili ste o kvalite, práve tento zákon, táto novela spôsobí, že tá kvalita bude obchádzaná, pretože hovorí o tom, že je potrebné zaradiť škôlky do registra sociálnych služieb, teda, pardon, škôlky, jasle. A tie, ktoré sa do toho registra nezaradia, budú lacnejšie, nebudú musieť spĺňať všetky tie kritériá a rodičia si potom možno nevedomky vyberú aj tie horšie jasle, ktoré budú menej kvalitné.
No, a teda mám už málo času, len som chcela povedať, že tu nikto nehovorí o tom, že pravidlá nie sú dobré. Pravidlá sú O. K., len je potrebné ich nastaviť dobre a efektívne.

Ďakujem. Pani poslankyňa Cigániková, no neviem, že máme sedem jaslí, priznám sa. Neboli za mnou ani ma neoslovili, že máme niečo zmeniť v tomto zákone, takže zrejme sú spokojné, a skutočne o tom nemám vedomosť a ani ma nikdy nenavštívili. A ja vás chápem, ste zriaďovateľ takisto nejakého zariadenia takéhoto a klobúk dole pred tými, čo to robí normálne a poriadne. Ja stále, ja som aj tu hovoril, že toto najviac postihne tých, čo to tak jednoducho nerobia a mali by to. Či už odborne, alebo kapacitne, mali by mať určitú úroveň.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za kompliment, ak to tak môžem aj chápať, beriem tie argumenty. A čo sa týka ešte, ja som zabudol jednu vec, toho zobratia detí. Napríklad u nás to bude tak alebo je to tak, pokiaľ máme dosť detí takých rodičov, ktorí sa pripravujú na povolanie, pracujú a tak ďalej, tak uprednostňujeme alebo uprednostníme tie. Ak nám ostane kapacita, pravdaže že zoberieme aj deti iných rodičov. Ale nemáme zásadný problém, že by sme mali trebárs málo, málo jaslí alebo malú kapacitu jasiel, hoci máme 18-tisíc obyvateľov. A možno aj práve preto, že tam fungujú tie súkromné. Neviem, ako fungujú, lebo ani osobnú skúsenosť nemám, ani moji známi mi nepovedali, že dali do takého zariadenia, čiže neviem na to odpovedať.
Tie 2-ročné deti, vravím, ja som sa to snažil vysvetliť. My už sledujeme to, že jednoducho to dvojročné dieťa, pokiaľ má tie návyky, ktoré má mať, a v prvom rade, že chodí na toaletu a tak ďalej, tak vtedy dieťa môže ísť do škôlky. A tam je už v tom prostredí, kde sa má vzdelávať, kde proste už má sa iným spôsobom napredovať. Ja sa bojím jedného, že aby sme to nedali k tomu, že už pomaly v jasliach sa majú vzdelávať, a neviem, či nie už aj čítať, ale to už je tak pritiahnuté na vlasy, že ako keby tá doba nás už k tomu tlačila, že takéto deti už majú byť úplne niekde inde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja si beriem slovo teda aj k tej druhej časti zákona, o ktorom hovorila aj kolegyňa Jurinová, kde sme opomenuli trošku stacionáre a zamerali sme sa naozaj na jasličkový zákon. Aj tie stacionáre predchádzali určité debaty, či teda ich zobrať alebo nezobrať pod správu ministerstva. Ja si, naopak, myslím, že samo ministerstvo videlo, že teda samosprávy nie sú veľmi činné a že je potrebné niečo s tými seniormi robiť. A teda zobralo si to pod svoju gesciu, čo ako myšlienku zase filozoficky musím uznať, že bolo dobré aj z môjho pohľadu, keď, keď to preberali.
Druhá vec je, že my celkovo vnímame tých seniorov a tie sociálne služby len cez určité typy. A to, že nám vyskočili napríklad, že sa zneužívajú stacionáre, je výsledok toho, že tie, do tých stacionárov alebo do tých zariadení sociálnych služieb, kde sa poskytuje starostlivosť pre seniorov, sa nezaraďujú ľudia podľa odkázanosti presne nastavenej. To znamená, ak máte, ja neviem, denný stacionár, tak môžte mať tam teraz podľa nového od III. stupňa, ale mohli ste mať aj od II. stupňa, ale mohli ste tam mať aj človeka, ktorý je na VI. stupni odkázanosti. To znamená, prakticky to vyzeralo tak, že ak bola obec väčšia, tak dobre, pustili sa do toho, že urobili denné stacionáre, ale mali tam tak miešanú, tak miešanú skupinu tých seniorov, že boli tam aj ľudia, ktorí si v pohode prešli a možno vypili kávu, ale mohli tam byť aj ľudia, ktorí naozaj potrebovali celodennú starostlivosť, lebo ich dcéra so zaťom pracovali, a to znamená, že nič nablízku iné nebolo, napr. zariadenie pre seniorov alebo špecializované zariadenie, a preto do tých stacionárov zaraďovali aj ľudí s vyšším stupňom odkázanosti.
Čo sa stane teraz? Teraz ideme likvidovať práve tých, ktorí to zneužívali, ktorí tam možno prišli na kávu. Ale je to problém nastavenia zákona, že my sme nepovedali, že nemá to byť od II. stupňa, že čisto v stacionároch majú byť len ľudia s III. stupňom odkázanosti a majú tam byť odvtedy dovtedy. A nie teraz, ak sa nám ukázalo pár prípadov, kde sa zneužívajú stacionáre, sme húfne začali robiť také reštrikcie, že vlastne naozaj aj tie dedinky, kde sú tí ľudia so VI. stupňom odkázanosti, lebo nebudú do najbližšieho okresného mesta voziť tých seniorov počas dňa, tak ich zlikvidujeme, lebo nastavíme také podmienky, že jednoducho nebude to môcť obec udržať. Takže ja len zase chcem poukázať na rovnaký princíp, ako hovorím pri jasličkovom zákone.
Je veľmi dôležité vždy dopredu si pomenovať, čo chceme tým, tou-ktorou sociálnou službou dosiahnuť. Ak sme chceli niekedy, ja neviem, kluby dôchodcov zmeny zmeniť na denné stacionáre, mali sme si to pomenovať. Bude tam taký druh, taký typ seniorov. Čiže vieme si predstaviť, čo by potrebovali takí seniori, a bude to aj menej zaplatené. Ale nie, tam dáme aj VI, aj IV, aj V, lebo v podstate tam môže ísť aj taký, a potom keď vidíme, že to zneužíva pre tých kávičkárov, tak zrušíme komplet všetkých, aj tých, ktorí, ktorí z tej dedinky nemajú čas alebo nemá ich kto odviesť do toho najbližšieho okresného mesta. Čiže naozaj buďme veľmi citliví pri tom, keď stanovujeme typ sociálnej služby. Buďme naozaj profesionálni v tom, čo myslíme konkrétne, zadefinujeme si tie veci a nebude sa stávať to, že sa tie služby budú zneužívať.
Problém celkovo seniorov je, že sa nám začína prelínať rôzne typy sociálnych služieb a už takmer v každej sociálnej službe, ktorá je zameraná na seniorov, sa nám objavujú ťažké stavy. Napríklad niekedy boli v zariadení pre seniorov takí dôchodcovia, ktorí boli naozaj vitálni a chodili. Ale už aj tí vitálni, ktorí tam napríklad už dnes sú 15 rokov, chradnú na zdraví, lebo to je normálna vec s tými rokmi. A dostávajú sa nám do štádia, kedy sa odkázanosť znižuje. To znamená, že majú úplne iné potreby tí seniori ako pred 15 rokmi, keď nastúpili do tých zariadení pre seniorov. Preto tí poskytovatelia sociálnych služieb teraz bojkotujú, že naozaj potrebujú zvýšený príspevok. Nie preto, že chcú na tom zarobiť, nie preto. Preto, že jednoducho sa im mení cieľová skupina, o ktorú sa starajú. Tí starkí sa nám dostali o 15 rokov zdravotne, mentálne úplne inde a na základe toho potrebuje ten poskytovateľ proste podporu zo strany štátu. A preto sme dávali vlastne aj pozmeňovák na to, aby práve zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opatrovateľské služby boli teda mimoriadne aspoň na tento rok, pokiaľ nezačne platiť nová novelizácia zákona o sociálnych službách, podporené, lebo je naozaj dokázateľné, aj to si môže ministerstvo vyžiadať, akú odkázanosť majú v tých ZPS-kách. Je to naozaj nejaká trojka, ktorá tam ani nemá čo robiť? Naozaj sú tam ľudia, ktorí potrebujú pomoc inej fyzickej osoby, lebo potom ich život je nedôstojný, potom majú dekubity, lebo ošetrovateľská starostlivosť sa neposkytuje v zariadení sociálnych služieb?
V zákone o sociálnych službách je ošetrovateľská starostlivosť postavená tak, že v určitých typoch sociálnych služieb ju môžte, ale nemusíte poskytovať. To znamená, ak ju neposkytnú tomu človeku v tých zariadeniach sociálnych služieb, znamená, že neporušili zákon. A pritom sa zhoršuje stav toho konkrétneho človeka. Ale on má inde, v najvyššom doklade nášho štátu, v ústave, zakotvené ochranu zdravia. To znamená, ak naozaj neprepojíme systém sociálno-zdravotnej starostlivosti u seniorov, my môžeme nachádzať zneužívanie sociálnych služieb, ako sme to nastavili práve v denných stacionároch, na každom type sociálnych služieb.
My musíme urobiť poriadok. My už ošetrovateľské úkony máme, deväť. Ale nám treba komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Aby nám tí ľudia, tí seniori, neprichádzali na oddelenie dlhodobej starostlivosti, kde možno zomrú a kde možno nezomrú. Alebo budeme nastavovať ťažké peniaze zdravotnej starostlivosti, lebo nezvládame základnú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. To je problém. Nie je problém to, že to niekto zneužíva. Na to sú kontrolné mechanizmy, na to je právomoc každého, každej inštitúcie, ktorá má príslušnosť a ktorá má kontrolovať vykonateľnosť tých odborných činností, ktorá sa má tam diať. Ale problém je v tom, že si zase, sme si zadefinovali, čo sa tam má poskytovať a čo sa neposkytuje. Lebo nepozeráme na to prierezovo. Veď ten starý človek potrebuje tak opateru, ako potrebuje zdravotnú starostlivosť k svojmu životu. A nie je možné oddeliť. Keď je človek na veľkom utrpení a leží na, na posteli, aby my sme mu povedali, tak viete čo, my nemáme peniaze na sestry, lebo ony sú v nejakom stupni, a my na to nemáme peniaze, tak musí mu stačiť opatrovateľka, ktorá nemá právomoc podávať lieky alebo teda dávkovať lieky. Nevie monitorovať stav, kedy je to horúčka z diagnózy a kedy je to následne už zhoršený stav, kde ten človek sa nám môže dostať do vigilika, do stavu vigilika.
Toto je problém, že dnešné sociálne služby nefungujú tak, ako by mali, a stoja nás strašné veľké peniaze. Takže treba urobiť v tom poriadok a viaczdrojové financovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, kolegyňa Gaborčáková otvorila problém, druhý problém alebo druhú oblasť, ktorého sa týka novela tzv. jasličkového zákona alebo teda zákona o sociálnych služieb, a to sú denné stacionáre.
Naozaj mi je ľúto, že aj pán prezident nezamieril tú pozornosť na túto poskytovanú službu a nechal to v stave, v akom to navrhla vláda. To mi je ľúto, pretože dôjde aj pri tejto príležitosti, alebo vďaka tejto novele môže dôjsť k zhoršeniu poskytovania služby, ktorá v zákone je.
Vypracovali sme aj niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré vôbec neboli politické. Boli naozaj len reálne zlepšujúce službu a život zdravotne postihnutým, ktoré neboli ministerstvom prijaté, aj keď to zo začiatku vyzeralo nádejne. O to viac je mi ľúto, že všetko nechávajú v pôvodnom stave. Kolegyňa otvorila veľmi širokú tému, ktorá sa už rieši možno štyri roky, možnože aj šesť rokov, ale doteraz neni vyriešená. Ministerstvo síce garantuje, že to vyrieši, ale obávam sa, že to asi nebude také jednoduché.
Ďakujem.