12. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Nech sa páči, pani poslankyňa Simona Petrík.
Poprosím dať 20-minútový limit.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v princípe samozrejme podporujem, pretože ide o zvýšenie tak dôležitej, tak dôležitého príspevku, ako je rodičovský príspevok. Avšak dovoľte mi povedať k nemu aj pár kritických slov a možno nejakých návrhov na zlepšenie.
Vláda predložila tomuto plénu návrh, ktorý v prípade jeho schválenia, zvýši rodičovský príspevok o 10 eur a teda zo sumy 203,20 eura na 213,20 eura. Každé takéto zvýšenie je určite potrebné privítať. Rodičovský príspevok sa tri roky nezvyšoval, lebo je naviazaný na životné minimum, a vnímam dlhodobú nespokojnosť rodičov v tomto smere. Rodičovský príspevok je častokrát občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežiť, no rodina s malým dieťaťom sa musí pripraviť na uťahovanie opaskov.
Druhú negatívnu charakteristiku rodičovského príspevku vnímam, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak nie je rodina úplná, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi. No niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a tieto rodiny teda nemajú nárok ani na tieto príspevky. Aby bolo jasné, nerozprávame sa tu o ľuďoch, ktorí nechcú pracovať alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, keď musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek. Úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a prípadne dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má napríklad zníženú alebo oslabenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti a keď sa nám tieto v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú v podstate chudobu.
Dovolím si opäť prečítať skutočný príbeh, ktorý som si ja sama prečítala v decembrovom Nota bene. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko. S mužom žili spolu štyri roky, no ten potom začal piť a v šiestom mesiaci tehotenstva ju udrel a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom, a keďže ona tam robí tú sestru, tak jej poskytli takýto nájom. Zatiaľ sestra pracovala a po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve kvôli tomu, že Samko bol často chorý, keďže je astmatik. Absencie v práci jej už v nemocnici odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak len zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej nemocnica ešte stále z dobrej vôle poskytuje. Jej a jej synovi hrozí bezdomovectvo. Preto ten príbeh bol aj uvedený v Nota bene. Takýchto príbehov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať práve rodičovský príspevok.
Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku, ktorý by som rada prízvukovala, je, že sa dá poberať len po fixnú dobu a teda po dobu tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťatka je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ktorá je teda určená štátom, ak to porovnávame napríklad so zvyškom Európy, kde je to oveľa flexibilnejšie.
Mnohí rodičia aj tak začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok potom vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. To je možnosť, ktorú ponúka tento štát, a je to fajn. Lenže časy, kedy sme my všetci písali rovnakým modrým perom, sú už dávno preč. Takže táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma práve a len tieto tri roky veku.
V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, a preto tam zavádzajú už dokonca štvrtú rýchlosť čerpania tohto príspevku.
Podala som preto zásadnú pripomienku k chystanému zákonu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá navrhuje, aby výška mesačného vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorých sa ho rodič rozhodne čerpať. Tak isto som tam navrhla aj ten najnižší strop, čo je v podstate doba dvoch rokov. Takže celková suma, ktorá sa nemení a je 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, bolo by ju možné ukončiť aj v inom mesiaci ako v tom, keď dieťa dosiahne vek tri roky. Výška rodičovského príspevku by sa tak pohybovala v intervale od 355,33 eura, ak by si teda tú sumu vyčerpal rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši práve tie dva roky, čiže to minimum, až do tých spomínaných 213,20 eura, ktoré by dostal rodič, ak by príspevok poberal celé tri roky, tak ako je to teraz.
Ministerstvo práce môj návrh odmietlo, pretože som vraj nemyslela na prípad, kedy je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičia si už teda prostriedky vyčerpali. No tak v tom prípade by bolo riešenie veľmi jednoduché a pri troche dobrej vôle by na to prišli aj na ministerstve práce. Podmienkou by bolo, že ak by rodič chcel poberať rodičovský príspevok po dobu 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa vyplácal v pôvodnej výške 213 eur až do 6 rokov veku dieťaťa. Čiže ja v tom nevidím žiaden problém. Tu by mohli vzniknúť rozpočtové výdavky, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. To znamená, v prípade detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorým sa zdravie zhoršilo počas poberania rodičovského príspevku a ktorým bol rodičovský príspevok vyplácaný rýchlejšie na základe môjho návrhu flexibility. Toto opatrenie by si teda vyžiadalo minimálne zvýšenie rozpočtových výdavkov. A je to skôr o manažmente a o dobrej vôli.
Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za tento návrh vlády, aby bolo zvýšenie rodičovského príspevku posunuté do druhého čítania. Avšak tam budem ďalej presadzovať pozmeňujúcim návrhom práve flexibilitu rodičovského príspevku, ktorá by mladým rodinám určite pomohla. Som pripravená o jeho znení rokovať aj s ministerstvom práce a budem rada ak budeme vedieť spolupracovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, spravodajca.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a najmä rodičia medzi vami. Vláda Slovenskej republiky navrhuje v tomto zákone zvýšiť rodičovský príspevok z 203 na 213 eur, čo je zvýšenie o 10 eur. Samozrejme, ak nestúpala inflácia, tak ten príspevok sa nezvyšoval, pretože bol dobrý hospodársky vývoj v republike.
Na prvý pohľad by sa možno mohla zdať táto suma, najmä takou bratislavskou optikou ako zanedbateľná. Niektorí si to v mysli okamžite prehodia, čo to bude znamenať v rozpočte, tí, ktorí ten rozpočet strážia a ktorí ho majú na starosti a sú zaňho zodpovední. Niektorí si, zase budete ale váhať, možno v rámci populizmu tvrdiť, že výhodu a nesprávnu motiváciu získali iba tie komunity, ktoré majú veľa detí a nepracujú. Faktom však je, že tento príspevok pôjde tam, kde ho treba najviac, a nič z protiargumentov neobstojí na vážkach pravdy.
Dovoľte mi najskôr malý, možno nepolitický postreh ženy a matky. Viem veľmi dobre, aké nákladné je starať sa o dieťa a ako mnohé mladé páry zvažujú, že či je čas na dieťa alebo radšej sa ešte venovať kariére. Netvrdím, že 10 eur spustí baby boom. Ale ak by sme to všetci vnímali v kontexte, čo vláda v posledných rokoch urobila a od roku 2017 chystá pre matky, je ten pohľad na vec úplne iný. Samozrejme môžu byť aj individuálne prípady, ako povedala Simona Petrík, a myslím si, že aj k tomuto prípadu sa vyjadrím.
Aby som bola konkrétnejšia, tak vnímajme veci v prospech rodiny, v prospech detí komplexne. Tak maximálne materské sa od 1. januára 2017 zvýšilo z 945 eur až na 1260 eur. Tieto čísla sú platné pre mamičky, ktoré odídu na materskú dovolenku v roku 2017. U tých, ktorým bola materská priznaná ešte v roku 2016, sa zvýšila maximálna materská z 918,20 na 1224,30 eur. Od tohto roka si tak v peňaženkách prilepšia aj ženy, ktoré mali v pôvodnom zamestnaní nadštandardný príjem, pre ktoré mohla byť strata časti príjmu z dôvodu nižšieho stropu materského zásadnou prekážkou. Zmena sa pochopiteľne týka aj mužov, ktorí majú záujem taktiež zostať na materskú dovolenku a budú poberať materský príspevok. Ja v svojom okolí poznám veľa, napríklad mám kolegyňu-lekárku. Muža mala alebo teda má, nemôžem povedať, že mala, novinára, ktorý pracuje v prestížnych novinách, a ten si vybral materskú dovolenku.
Druhá zmena sú novinky pri výpočte materského. Doteraz sa materská vypočítavala zo 70 % vymeriavacieho základu vypočítaného z hrubej mzdy matky. Od mája sa materská zvýši na 75 %, čím sa ženy dostanú takmer na rovnakú hranicu, ako bol čistý príjem v ich pôvodnom zamestnaní, čiže de facto absolútna náhrada skoro celého príjmu. A tu by som chcela povedať, že tu je to jasné. Ak matka pracuje a teda je zamestnaná, tak môže dostať až 75 % svojho príjmu. Čiže vlastne snažíme sa, aby matky naozaj pracovali, aby tieto boli podporované najviac štátom. Tiež od mája tak stúpne maximálne materské až na 1350 eur pri 31-dňovom mesiaci. Maximálny vymeriavací základ sa teraz zvýši zo 40,64 eur na 43,54 eur. Hrubý mesačný príjem pre maximálnu sumu materského teda bude 1776 eur a viac. Túto sumu budú dostávať počas 34 týždňov matky jedného dieťaťa, 37 týždňov u slobodnej matky a 43 týždňov u matky viactorčiat.
Po tretie, rodičovský príspevok bude tiež vyšší, a to už spomínam, o 10 eur. Samozrejme, spomeniem aj ďalšie rodinné dávky, ako prídavok na dieťa vo výške 23,50 eur, ďalej príplatok k prídavku. Touto sociálnou dávkou štát v sume 1,2 eura prispieva na nezaopatrené dieťa, na ktoré si nemožno uplatniť daňový bonus. Spomeniem aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ten je poskytovaný v sume až 280 eur mesačne od januára 2016, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti.
Čiže tu sme možno aj sčasti odpovedali, aj keď nie celkom, na príbeh pani Simony Petrík, kde štát prispieva 280 eur mesačne na súkromné zariadenia, ktoré zabezpečuje fyzická alebo súkromné zariadenia, napríklad aj jasle. Alebo príspevok pri narodení dieťaťa, na prvé až tretie dieťa vo výške 829,86 eur a na ďalšie dieťa 151,37 eur naviac, narodením dieťaťa na každé dieťa 75,69 eur príspevok, na viac súčasne narodených detí je to 110,36 eur. Vidíme, že sú tu rôzne príspevky a príplatky. A ja som už minule spomínala, že napríklad v Poľsku je materská dovolenka tri mesiace. Máme oveľa väčší príspevok pri narodení dieťaťa ako Česká republika. Treba si porovnať aj iné krajiny a povedať si, na akom stupni rebríčka hodnotenia, alebo ako sa snažíme v posledných rokoch pomáhať mladým rodinám. Ja si myslím, že určite sme na tých popredných stupňoch rebríčka v Európskej únii.
Takže ak matka má zvýšený príjem a z už spomenutých benefitov je ďalších 10 eur mesačne príspevkom, ktoré môžeme rozmeniť na jedno balenie sušeného mlieka pre dojčence navyše, alebo tridsať plienok, alebo si ho predstavte ako dve detské bodyčká. Tento 10-eurový príspevok poteší okolo 142-tisíc rodičov v čase, kedy na Slovensku aj vďaka stabilnej vláde výnimočne sa darí, si môžeme dovoliť všetky tieto benefity, najmä vtedy keď vieme, že aspoň trochu dokážeme ovplyvniť negatívnu demografickú krivku do maximálnej miery, ako si môže dovoliť rozpočet.
A dovoľte, nech sa dotknem aj potencionálneho možno v hlavách niekoho populistickej agendy, že príspevok využijú len tie isté komunity, ktoré nepracujú. Opäť to nie je pravda. Cieľom vládneho návrhu je pomôcť rodinám ako celku a pozitívny vývoj ekonomiky priniesť aj na budúcu generáciu. Navyše z celého balíka viac ako 142-tisíc rodín, ktorým pomôžeme, je iba 3500 takých, ktorí sú zároveň aj poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. A tým z vás, ktorí sa sociálnou politikou zaoberáte hlbšie, určite nemusím pripomínať, že zákon zároveň obsahuje podmienky, aby bol príspevok adresný a nadviazaný na riadne plnenie si rodičovskej starostlivosti.
Tu by som možno na konci povedala, že ja sa často stretávam s ľuďmi, pretože som jednak primátorka, a poviem vám pravdu, aj minulý týždeň som mala deň otvorených dverí, prijala som 45 občanov. A najviac ma možno, možno by sme viacej mali medzi ľudí šíriť osvetu. Možno by sme im viacej mali rozprávať, kde sa čo dozvedia. Možno by viacej mali médiá ľuďom vysvetľovať potrebné veci pre ich základný život. A najviac ma tak ako vie prekvapiť veta, ale vláda by mohla urobiť to a minister neurobil to, a nakoniec zistíte, že to nie je o vláde a o ministrovi, je to o bežných zamestnancoch na úradoch práce, na sociálnych poisťovniach, na vedúcich, ktorí tam sedia. Pretože aj keď pani Simona Petrík povedala, aj mestá dávajú jednorazové dávky v hmotnej núdzi, môžu odpustiť školné v materských škôlkach, čiže aj magistrát má možnosť takejto matke pomôcť. Len niekedy je to o tom, ako sme informovaní. Niekedy je to o tom aj pri týchto dávkach, aby nám niekto vedel poradiť, čo môžeme mať, na čo máme nárok a na čo nemáme. A niekedy je to o tom, že možno, možno aj sami si robíme zle, lebo povieme, že máme toľko veľa úradníkov, ja si myslím, že toľko nie je, ktorí sa potom nemajú čas venovať tým klientom a potom je to tak, že vláda, parlament a podobne.
Ja si myslím, že sú rôzne dávky, ktoré môže poskytnúť aj mesto, a klient príde, ak príde na úrad práce, a možno aj ten individuálny prípad nemusíme okamžite riešiť zmenou celého zákona. Áno, aj ja si predstavujem viac. Aj ja by som chcela, aby bol rodičovský príspevok aj 500 eur, ale vždycky musíme mať na zreteli rozpočet. Vy nemáte zodpovednosť za rozpočet. Ja som primátorka, ja ho mám. A ja viem, čo je, ak niekto populisticky niečo navrhne, ale v živote aj doma musíte vedieť, že toľko mám v peňaženke, toľko môžem minúť, takto sa musím správať a takto musím byť zodpovedný. Čiže aj tá zodpovednosť je namieste.
Ak si to všetko spočítame, čo som teraz povedala, tak naozaj, naozaj ten výber a tá pomoc tým mladým rodinám je veľmi dôležitá. A pred chvíľou som takisto povedala, že chcem, aby stúpla, samozrejme, aby sa rodili deti, ale nezabúdajme na to, že pôrodnosť okamžite neznamená zamestnanosť alebo prácu pre spoločnosť. Tá výchova detí, a tu sa vrátim k jasličkovému zákonu, všetci hovoríme, že chceme mať pôrodnosť a chceme, aby bola zamestnanosť. Zase sa vrátim k tomu, že ako primátorka prijímam ľudí a je to z praxe. Ja som dennodenne konfrontovaná s ľuďmi. Sedia staré mamky a povedia: Neviete mi nájsť prácu pre dcéru? A ja hovorím, kde máte dcéru? Neviete mi nájsť prácu pre syna? A tu nech sa matky naozaj zamyslia. A ja určite verím, že aj pán minister bude chcieť aj do budúcna pre tie matky urobiť viac a pre tých rodičov. Nedávajme deti do jasličiek od jedného roku len preto, že súkromníci si chcú založiť jasličky. Ja chápem, že tá matka má právo na to a tá rodina, nehorme o matke, lebo dneska môže aj otec čerpať dovolenku, to dieťa má najväčšie citové väzby do troch rokov. Áno, ak majú rodičia kariéru, nech sa páči. Môj názor je od dvoch rokov, pretože ak deti nesprávne vychováme, neznamená, že sa narodia, že budú chcieť pracovať, ak im rodina nedá to, čo im má dať. Lebo najzákladnejší prvok, ale už všetci vymysleli všetko možné, aj v starom Ríme už bolo všetko možné vymyslené, nakoniec sa zistilo, že rodina je tá najdôležitejšia. Takže verím tomu, že aj naša vláda bude naďalej podporovať rodinu tak, ako podporuje a treba si všetky veci zobrať v kontexte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Mne sa páčila tá veta, ako ste povedali, že zodpovednosť je na mieste. Každopádne si myslím, že toto by mal byť cieľ aj rodiny, aj štátu.
Ja skôr chcem možno uviesť pozornosť pána ministra aj na rodičovský príspevok, ktorý sa poskytuje rodičom, ktorí majú zdravotne znevýhodnené dieťa, lebo je to tiež teda, je to možné do šiestich rokov a po šiestich rokoch už by mohol ísť na príspevok za opatrovanie. Ale naozaj oni majú mimoriadne výdavky v starostlivosti. A mnohokrát sa práve stáva, že ten otec odchádza za prácou, tá mama ostáva práve v tých najhorších vývinových obdobiach toho dieťaťa doma s ním, majú málo peňazí, čiže otec je vždy menej a menej doma, tak aby prežili, stojí to veľmi veľa peňazí, čo sa týka tých liečebných rehabilitácií. A preto ja dávam do pozornosti aj to, ako by sme vedeli pomôcť práve tomu obdobiu, kedy tá mama aj po troch rokoch by mohla nastúpiť do práce, aby ten príjem rodiny sa zvýšil. A keďže má zdravotne znevýhodnené dieťa, tak by ho mohla dávať buď do teda ambulantnej formy starostlivosti, alebo teda do tých jasieľ, ktoré navrhnete. Ale to treba naozaj. Ak nezvýšime ten rodičovský príspevok, ale už máme na to určité typy služieb, aby sme popracovali na tom, aby ostávali doma. Lebo ony už sú potom celý čas ďaleko od práce, aj tie matky a ten príjem je nízky. Hovorím, dôsledok je rozvody a tak ďalej, aby sme nad touto skutočnosťou možno sa zamysleli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S reakciou? Nie.
Nech sa páči, ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, kratučko by som sa aj ja vyjadrila k novele, ktorá je predložená. A aj v dôvodovej správe je napísané, že je to akoby takým alebo je predkladaná spoločne s materským, ktoré už prerokované bolo. Súhlasím s tým, čo som počula od pani Petrík v tom, že je dobré takúto novelu podporiť, pridávame sa k tomu.
A zaujalo ma, teraz keď som počúvala prejav pani Vaľovej, posledné jej konštatovanie, že si myslí, že táto vláda robí pre rodinu dosť a hovorí, že v tom bude, teraz neviem, či povedala, pokračovať alebo čo. Ja si myslím, že táto vláda robí pre rodiny veľmi málo. Pre zdravé rodiny robí naozaj zatiaľ veľmi málo a budem dúfať, že bude hľadať rôzne formy pomoci, iné formy pomoci ako len poberanie rôznych dávok a príspevkov. To je presne to, o čom hovoríme. My hovoríme o tom, že štátu chýba koncepčná rodinná politika. Pani kolegyňa to zužuje na sociálnu pomoc odkázaným ľuďom. To mi príde možnože také smutné konštatovanie.
Rovnako ako pani Petrík hovorila vo svojom prejave a žiadala od vlády, aby existovalo viac foriem pomoci, pomoci mladým rodinám. Je dobré, že máme zvýšené materské. Vtedy som hovorila, že by som bola veľmi rada, keby sa materské aj postupne predlžovalo, lebo naozaj tá náhrada príjmu je veľmi dôležitá pre mladé rodiny, aby nezažívali, aby nespadali do kategórie chudobnejších. Rovnako vnímam veľmi extrémne pozitívne, že vláda dokázala udržať a zabojovať aj s Európskou komisiou v dĺžke poberania rodičovského príspevku, že je možnosť ho poberať do troch rokov. V tomto sme naozaj výnimoční. A, chvalabohu, že to tak je. Ale na druhej strane to, čo hovorila pani poslankyňa Petrík o možnosti flexibilného využívania rodičovského príspevku, je veľmi dobrá myšlienka, ktorá bola aj v našom volebnom programe, a budem robiť všetko pre to, aby sa o tejto myšlienke oveľa viac rozprávalo.
Ja by som si dovolila teraz možno na pána ministra a na pracovníkov ministerstva dať tiež jednu zmenu, ktorú sme už predkladali v tomto volebnom období na minulej schôdzi, a by som ich veľmi prosila, keby sa aspoň zamysleli nad možnosťou prijať túto zmenu. Jedná sa o to, že už teraz v zákone o rodičovskom príspevku máme pri starostlivosti o dvojčatá alebo trojčatá, poviem to zjednodušene, navýšenie rodičovského príspevku, to znamená, nie že máme dva rodičovské príspevky alebo tri, ale je navýšenie rodičovského príspevku, keď sa matka stará o viac ako jedno dieťa.
Ja by som bola rada, keby ministerstvo možno aspoň začalo uvažovať o možnosti rozšíriť toto poberanie zvýšeného rodičovského príspevku aj pre matky, ktoré sa naraz starajú o dve, maximálne tri, lebo do tých troch rokov tri vyjde naozaj málokomu, ale teda v dĺžke, v dĺžke, kedy sa stará naozaj reálne o dve deti do troch rokov. Vieme, že týchto situácií nie je veľa. V našej novele sme mali aj predbežné prepočty. Nebolo to také strašné navýšenie rozpočtu, ale bolo by to, možnože ďalší, ďalší malý schodík v pomoci mladým rodinám.
A je mi tak isto jasné, že tak ako 10 eur, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok, neprime ľudí, aby počali ďalší dieťa. Aj toto je vec, ktorá neprime ľudí, aby počali ďalšie dieťa. Myslím to, keby sa zvýšil rodičovský príspevok pri starostlivosti o viac ako jedno dieťa, ktoré vzíde z reťazových pôrodov. Každopádne beriem to ako ďalšiu možnosť a ďalšie vylepšenie už politiky, rodinnej politiky štátu.
A opäť, pán minister, ja apelujem na vaše ministerstvo a prosím vás o to, aby ste začali pracovať na ucelenej rodinnej politike, ktorá by bola nielen úlohou alebo prácou ministerstva, práce sociálnych vecí, ale prierezovo všetkými rezortami, ktorých sa to týka, to znamená zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, regionálny rozvoj.
Takže veľmi rada podporím túto novelu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pre doplnenie pani Jurinovej a tých, ktorí nás počúvajú. Nepovedala som také niečo, že bude vláda podporovať, ale určite som povedala, že vláda bude naďalej podporovať mladé rodiny. To, že hovoríte, že nemáme koncepciu pre mladých ľudí alebo pre mladé rodiny, je konštatovanie proti konštatovaniu, pretože na vašom mieste, keď ste bola predsedníčka výboru pre sociálne veci a podpredsedníčka parlamentu, by som očakávala, že vystúpite, že aké sú iné štatistiky. Ja som povedala, že v Poľsku je tri mesiace materská, že máme vyšší prídavok pri narodení dieťaťa ako v Českej republike, že teda porovnáte. Lebo konštatovať len tak, že proste nemá to nejakú takú odbornú oporu.
A čo sa týka, dala som si vyžiadať, lebo tiež nenosím všetky veci v hlave, tak som si požiadala, lebo ja vždycky vravím, že vnímajme veci v kontexte, dala som si vyžiadať, ako je to a aké sú ešte ďalšie možnosti pomoci tým, ktorí sú v hmotnej núdzi. Tak vám chcem prečítať. Deti rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, z môjho úradu navštevujú materskú školu, príspevok, aby to vedeli aj občania, na stravu poskytuje úrad práce vo forme dotácie pre mesto na výšku jedného eura a rodičia doplácajú 17 centov na jeden deň. Na školské potreby úrad práce takisto poskytuje dotáciu dvakrát ročne vo výške 16,60 eur. Všetko to ide cez mesto a mesto to zúčtováva – školné sa odpustí zákonnými dôvodmi.
Čiže a takisto, ak máte materské škôlky, ak sú tam dvojročné deti, pretože my máme také materské škôlky, dokonca školy tam poskytujú teraz asistentov pre dvojročné deti, tak aj tam vie, tam aj tam, ak sa mesto dohodne a dá sa požiadať, dá sa odpustiť aj školné.
Vždycky hovorím, nie je to chyba iba v zákone. Je to tým, že naozaj tie, možno aj tie médiá by som poprosila, viacej informovať ľudí o bežných veciach, ktoré môžu dostať v živote, pretože naozaj tí ľudia sa potom nevedia orientovať. A nezáviďme úradníkom alebo komukoľvek, že majú zvýšené platy o 4 %, pretože tie platy sú tak poddimenzované, majú 400, 500 eur na úradoch. Že keď si zoberiem, že ja môžem mať právnika, už nestihnem do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)