12. schôdza

Ďakujem pekne za poznámky. Pani poslankyňa, vy ste si v tom svojom príspevku dosť protirečila, ale v konečnom dôsledku som rada, že už prestal ten taký úplný, totálny politický boj, či druhý pilier áno, či druhý pilier nie, že každá vláda, že odkedy to už, alebo teda aj terajšia vláda už pochopila, že nejakým spôsobom ten druhý, ten dôchodkový systém by sa mal zastabilizovať. A ja budem veriť, že tie zmeny, ktoré sa dosť často robili, sa už robiť prestanú, budú sa robiť len zmeny k tomu, aby sa pilier zastabilizoval.
Pán poslanec Dostál, rovnako súhlasím s vami, že tí ľudia sa doteraz správali možno zodpovednejšie ako štát, ale bola by som rada, keby teraz zodpovednosť, tým, že už prestali, dúfam že tie politické boje, či áno, či nie, že keby tá politická zodpovednosť na vzdelávaní ľudí o svojom dôchodkovom zabezpečení padla na plecia štátu. Včera som počula jeden pekný príklad. Ak je schopná dať vláda reklamu z eurofondov na to, koľko Slovák zje sladkovodných rýb za rok, tak verím, že oveľa efektívnejšie by bolo, keby ľudí začal poúčať o tom, akým spôsobom si dokážu šetriť na svoje dôchodky. Bude to veľký problém, demograficky som to odôvodnila, naozaj netvárme sa, že tento problém nie je a že štát garantuje ľuďom do roku 2500 dôchodky v takom stave, ako sú dnes.
Takže ďakujem vám za pripomienky a rovnako ako pani Vaľová ja súhlasím s touto novelou a bola by som rada, keby bola doplnená o tie body, ktoré som hovorila.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím, že ste mi veľmi dobre nahrali na smeč, a to aj pán Dostál, aj pani Jurinová. Veľmi jednoducho skúsim znovu vysvetliť, aký je boj o prvý pilier. Hovorím o tom, že dnes sa nastavil systém ten, kde ľudia nad priemerný dôchodok nemusia kupovať anuitu. To znamená, všetky anuitné náklady budú znášať ľudia, ktorí de facto v tomto systéme by ani v zásade nemali byť. To sú ľudia, ktorí zarábajú pod priemer zárobku v Slovenskej republike, budú mať dôchodok pod 425 eur a títo ľudia sa vyskladajú na to, aby asi cirka 40 % ľudí z tohto dôchodkového systému mohli sa vyviazať a nezaplatiť ani korunu anuity. To je pre mňa problém.
Pán Dostál, ja neviem, do akej miery sa zaoberáte touto témou, lebo vyjadrujete sa k viacerým témam. Ale to je vysoko odborná téma. Bohužiaľ, som očakával od pani Jurinovej troška odbornejší pohľad na to, ale, bohužiaľ, došli sme k tomu, čo je veľmi, veľmi možno je také populárne, vyberte si peniaze, sú to vaše peniaze. Náš systém, ktorý bol dokonca 115 hlasmi podporený v minulom volebnom období, ktorý obhajoval aj pán minister, a myslím, že je dobrý, bolo základom to, že aj tí ľudia, ktorí majú vyšší príjem, musia si kúpiť anuitu, lebo sa vyskladajú všetcia ľudia na to, aby ten anuitný trh fungoval, ad 1. Ad 2, aby poisťovne si nezarobili len na tých ľudí, ktorí v zásade nemajú čo hľadať pomaly v tom druhom pilieri. Tí ľudia, najchudobnejší dostanú, 20 % nedostanú v druhom pilieri, to je tá solidarita, ktorú nedostanú, a plus všetky poisťovne, lebo tie poisťovne sa nemenia, poisťovne naďalej budú robiť ten systém, o ktorom hovoríme, vyplácania dôchodkov z druhého piliera, tak tieto poisťovne si len, nič iné, len na tých ľudí, ktorí sú s najnižšími príjmami, budú musieť nejakým spôsobom navrátiť.
Dokonca by som sa aj nedivil, že by tie poisťovne začali uvažovať, že do toho systému ani nepôjdu, ad 1. Ad 2, je otázka na tom, skúste si ad absurditum vymyslieť, z tých 700-tisíc ľudí, ktorí sú v druhom pilieri a majú podpriemerné dôchodky, títo ľudia dnes, podľa môjho názoru by mal sa otvoriť tento pilier a povedať, lebo ja keby som bol takýto zarábajúci, by som z tohto systému asi zutekal. Veď už dnes bola veľká kritika na to, že poisťovne dávajú nízke anuity. A to hovoríme o tom, že každý človek, ktorý je v druhom pilieri, aj s tým vysokým zárobkom, aj s nízkym, musí si kúpiť anuitu podľa existujúceho nastavenia, dnes iba tí, ktorí sú pod priemerným dôchodkom. Čiže ak by sme absurditum povedali, že asi 600-tisíc ľudí vystúpi, tak má tých 100-tisíc zaplatiť celý ten anuitný trh? Veď to je podľa mňa, nemá vôbec nič spoločné s obhajovaním prvého alebo druhého piliera. My sme nastavili tak druhý pilier, že podľa môjho názoru je dlhodobo udržateľný a dlhodobo má víziu toho, že je v poriadku. Myslím, že neboli žiadne, ja som to dokonca aj včera povedal, my sme nemali žiadne politické zadanie ako to nastaviť. Robilo sa to pod absolútne odborným dohľadom a boli tam všetky zúčastnené strany, ktoré majú čo do tohto systému povedať. Od Národnej banky, cez ministerstvo financií, cez odborné útvary, cez rôzne inštitúcie, ktoré sme si pozvali k tomu. Bola to novela a je novela, ktorá má svoju logiku.
Druhá vec je to, to je v tom druhom rade, je to, čo som hovoril, že ľudia akonáhle dostanú peniaze, tak tieto peniaze môžu použiť. Je teraz, ale toto neni ten primárny dôvod, voči ktorému ja mám výhradu. Ale ten druhý dôvod je to, že si pozrite mestá a obce a vyššie územné celky, ako majú zoznamy neplatičov za zariadenia sociálnych služieb. Je bežnou praxou na Slovensku, že človek, ktorý dostane umiestenku v takomto zariadení, daruje byt, predá dom a tak ďalej, zbaví sa veškerého majetku a ide do toho zariadenia ako kvázi bezdomovec a bez finančných prostriedkov.
V Nemecku takýto stav je, päť rokov dozadu sa musí analyzovať a musí zabezpečiť to, aby jednoducho ten človek bol bonitný, aj keď vstúpi do toho. Porozprávajte sa s primátormi, so starostami miest a obcí, ktoré majú, pardon, so starostami obcí alebo so zástupcami vyšších územných celkov, pochopíte, kde ten systém je. Ale ten primárny systém je to, a to mi na tom veľmi vadí, že jednoducho tú anuitu budú kupovať len ľudia, ktorí v zásade v skutočnosti nebudú mať z toho dôchodkového systému viac, ako keby teoreticky zostali v prvom pilieri.
Preto dokonca je tu otázka, pri takejto vážnej zmene, keď ja teraz zistím, že nikto nemusí tých, ktorí majú 420 a 5 a viac, nemusia kupovať, no tak je potom tuná na mieste možno otázka, či to neni fakt zásadná zmena ďalšia. A znovu opakujem, pani Jurinová, toto nemá nič spoločné s tým, či obhajovať prvý alebo druhý pilier. To je len o tom, aby jednoducho s týmito ľuďmi, na úkor tých, ktorí si budú môcť vybrať, aby nedoplatili tí ľudia, ktorí v skutočnosti sú v tomto systéme. Na tom som dosť pracoval, myslím si, že mám veľa odborných náhľadov a dokonca ja by som chcel aj pochváliť odborný útvar na ministerstve práce, sociálnych vecí, to, že pripravili novelu, kde by každý mohol anuitu si dlhodobo vyberať teda, alebo teda tie splátky a dokonca je tam programový výber takmer pre každého. Ale čo je dôležité, že každý sa podieľa na tej, na tých nákladoch tej anuity, nielen chudobní sa poskladajú na to, aby si ľudia, ktorí majú, by som povedal, viac ako priemerný dôchodok, kľudne si mohli vybrať peniaze. Takýto, takýto dobrodružný systém bol aj v Anglicku, potom to zrušili.
Ale ja znovu opakujem, ja nemám nič proti tomu, aby sa proste, ten programový výber bol. On je v zákone, len aby to malo nejakú racionálnu podobu. To, že dnes ten programový výber má 15 %, myslím, že odborné útvary vytvorili to, aby to teda každý mohol. Škoda, že tento návrh nie je tým nosným návrhom aj pri tejto novele. A v tom momente by som povedal okej, je to možno krok dopredu.
Jasné, že pri tomto návrhu by sa zrušilo prvých sedem rokov, to dedenie, ktoré sme dali aj do tohto zákona. Ale dnes vám opakujem, ja si myslím, že nie je to krok dopredu, a toto je podľa mňa skôr krok dozadu. A nie to, že či niekomu závidím, alebo nie, aby si vybral peniaze, či je viac zodpovedný alebo menej zodpovedný. Je to o tom, že my na úkor jednej skupiny uladíme druhú skupinu, ktorá de facto ani tam nemala byť, lebo solidarita v prvom pilieri, ten človek automaticky stráca, ktorý má nízky zárobok. A takýchto ľudí je asi okolo 700-stotisíc, možno o niečo viac. Takže len toľko, nestihol by som to vo faktickej poznámke, takže rád som vystúpil.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, tak dozvedeli sme sa ešte jednu, oveľa viac zarážajúcu informáciu, že teda existuje novela, ktorá je prospešnejšia občanom, a aj tak vláda sa politicky rozhodla dať menej prospešnú novelu. Tak ste to mysleli, pán Burian? Tak to už potom, kolegovia, zvážte. Každopádne ja ako neekonóm som rada, že možnosť programového výberu sa rozšírila. Bola to jedna z hlavných vecí, ktorú sme možno na novele a na anuitnej novele aj kritizovali. Keď sa prišlo, keď prišla na stôl anuitná novela, tak všetci sme ju naozaj privítali s tým, že musí sa niečo prijať, a bola som veľmi rada, že sme boli naozaj aj prizývaní do skupín, v ktorých sa pracovalo. Mali ste trpezlivosť, vysvetľovali ste to aj nám, neekonómom, za to vám ďakujem. Zostali tam niektoré veci, ktoré však zostali akoby nepovšimnuté alebo nedorobené s tým, že sa budú možnože postupne dorábať.
Ja skôr teda, aj keď súhlasím s tou novelou, mne by sa zdalo možnože vhodnejšie ešte nejaký ten čas počkať a prísť s novelou trošku neskôr, kým bude ten anuitný trh viac rozbehnutý. Pretože tak málo klientov, tritisíc ľudí na tri poisťovne sa mi zdá veľmi málo na to, aby možno aj tie poisťovne bojovali. A máte pravdu, áno, myslím, že IFP-čko prišlo s informáciou, že poisťovne dávajú o 30 % nižšie anuity. A teraz ak pôjdu ešte nižšie, no neviem? Ale zas sa mi nechce veriť, že sociálna vláda by urobila takýto krok, negatívny, voči ľuďom.

Ďakujem pekne. Pani Jurinová, budem súhlasiť v tej časti, v ktorej ste povedali, že jednoducho možno ešte ten anuitný trh neni rozbehnutý a my už ideme robiť novelu na novelu. S tým súhlasím a to aj podpíšem. My dnes práve budeme ľudí vyhadzovať z druhého piliera, lebo ten, ktorý fakt, znovu opakujem, bude zarábať pod priemer, alebo na úrovni niekde pod priemeru, ten nemá čo hľadať v druhom pilieri a vy ich práve touto novelou budete vyhadzovať. Lebo jednoducho to, čo hovoríte, že ja som proti, naopak, ja práve vytváram, alebo tá novela, ktorá bola, alebo ten zákon o anuitnej výplate dôchodkov práve vytváral podmienky, aby nielen tí, ktorí budú tí najnižší príjmoví ľudia, budú doplácať na to, že budú mať anuity. Ak dnes je, povedzme, je odhad, že možno 20 % nižší, tak verte tomu, že na tom menšom koláči a na menšom počte ľudí a pri nízkych zárobkoch si budú musieť urobiť poisťovne ešte väčší "bafer", teda ďalší priestor na to, aby dokázali vyplácať. Mne vadí to, že tam neni každý povinný zaplatiť nejakú časť anuity. To mi vadí. To, že či bude zodpovednosť, to je do budúcna. Môžme sa baviť, či bude niekto viac zodpovedný, či nie. Že to v Anglicku zrušili? Asi nie preto, že teda len preto, že všetci Angličania sú nezodpovední alebo zodpovední. To proste, tu neni dobrodružstvo, to máme systém dôchodkového systému prvého a druhého piliera. My to nemôžeme rozdeľovať, má jeden dôchodok, a ten dôchodok je dôležitý na to, aby ten človek mal doživotný dôchodok, to je kľúčová vec. To povedal aj Ľudo Kaník, ktorý bol zakladateľ toho, a povedal jednoznačne, my dnes ideme robiť dobrodružnú cestu, len aby sme populárne povedali, vyplatíme asi štyridsiatim percentám nejakú časť peňazí.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, skôr by som zaujal stanovisko k niektorým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom by som zhodnotil v rámci toho prvého čítania, je to skôr politická debata.
K tým návrhom a odporúčaniu, ktoré tu zazneli, hlavne k tým odloženým anuitám. Pani poslankyňa, je tu nejaká dohoda pracovnej skupiny, na ktorej sa zúčastňujú aj opoziční poslanci. A tá dohoda súvisí s tým, že o odloženie, zavedenie takéhoto produktu na dobu, kedy budú mať sporitelia väčšie dôchodkové úspory a bude rozvinutejší anuitný trh, myslím, že v tom sa zhodneme. Možno o desať rokov budú zaujímavejšie anuity z druhého piliera, pretože dnes hovoríme o malom počte, ale aj o malých nasporených čiastkach. To znamená, zavedenie odložených anuít predstavuje koncepčnú zmenu a výrazný zásah do regulácie, preto nie je možné ho uskutočniť pozmeňovacím návrhom. To je môj pohľad na túto vec a stotožňujeme sa aj s mojimi kolegami, ktorí sa pravidelne podieľajú na práci a na istom hodnotení a minimálne analýze a sledovaní vývoja druhého piliera, a teraz nielen výnosnosti a zhodnocovania, ale, samozrejmá vec, že anuít ako takých.
Teraz, ak dovolíte, k vašim dvom dosť zásadným poznámkam, ktoré súvisia. Udržateľnosť dôchodkového systému. Som prekvapený, pretože boli sme to my v predchádzajúcom období, ktorí prijali aj mnohé nepopulárne rozhodnutia. A keď tu zaznelo, že škoda, že zmena dôchodkového systému prišla až v roku 2004, žiada sa mi povedať, veľmi zlá, veľmi zlá zmena. A my trinásť rokov riešime a opravujeme viaceré Kaníkove nezmysly. Prvý pilier, druhý pilier, tretí pilier, vdovy a vdovci, anuita vlastne nevykonateľná a dnes ešte v tomto roku ideme predkladať a odstrániť nerovnosti, ktoré boli zavedené proti tzv. starodôchodcom.
Dnes viete, čo sa zmenilo? Súčasťou vládnej koalície sú aj politické zoskupenia alebo ľudia, ktorí ešte za Kaníkovu novelu hlasovali. To je realita. Viete, politika je umenie možného.
A to je odpoveď, Jozef, aj tebe na tú otázku. Ak by bol ostal vládnuť len SMER a Richter bol minister, takúto novelu nikdy nepredloží. Ale je to kompromis. Je to kompromis koaličných strán, my si vážime a súčasťou tej koalície sú aj strany, ktoré mali iný pohľad na druhý pilier, a toto je výsledok kompromisu. Čo je pre mňa dôležité? Že sme jasne zadefinovali výšku, aby sa nestalo, že tí, ktorí si vyberú programový výber, môžu v priebehu tých v priemere dvadsať rokov, kedy sa poberá dôchodok, padnúť do sociálnej siete, že to minú, ospravedlňujem sa, môžu prepiť časť prostriedkov, ktoré si vyberú. Preto je tam stanovená čiastka, ktorá je nad priemerným dôchodkom. To je pre mňa garancia a záruka. Samozrejmá vec, z hľadiska vývoja a okolností každého jedného jednotlivca je ten vývoj nevyspytateľný, ale tá garancia, že nebude štát musieť na nich doplácať v ďalšom období poberania dôchodku z nejakých iných dôvodov a príčin, ak by padli do sociálnej siete, je garantovaná tou výškou. Tým som v podstate povedal úplne všetko.
Každopádne si myslím, že týmto riešením sme prijali kompromis, ktorý v značnej miere, by som povedal, zohľadňuje aj názory našich politických koaličných partnerov. Ja som tomu veľmi rád, ak takýto návrh zákona prejde, som presvedčený, že bude po istom období šanca prehodnotiť, čo aj takáto zmena priniesla. A možno tí, čo prídu po nás, budú môcť zhodnotiť a povedať, že do akej miery to bolo dobré, eventuálne, či treba s tou výškou z pohľadu nedotknuteľnosti toho dôchodku, lebo ten dôchodok naďalej ostáva a vždy bude doživotným, aby zabezpečil vykrytie celej tej doby, jednoducho realizovaný.
Toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorú predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,20 eura, čo v zásade korešponduje so zvýšením materského, ktorý vláda navrhuje s rovnakou časovou účinnosťou. Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšením materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvyšoval. Uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 347. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 362 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v princípe samozrejme podporujem, pretože ide o zvýšenie tak dôležitej, tak dôležitého príspevku, ako je rodičovský príspevok. Avšak dovoľte mi povedať k nemu aj pár kritických slov a možno nejakých návrhov na zlepšenie.
Vláda predložila tomuto plénu návrh, ktorý v prípade jeho schválenia, zvýši rodičovský príspevok o 10 eur a teda zo sumy 203,20 eura na 213,20 eura. Každé takéto zvýšenie je určite potrebné privítať. Rodičovský príspevok sa tri roky nezvyšoval, lebo je naviazaný na životné minimum, a vnímam dlhodobú nespokojnosť rodičov v tomto smere. Rodičovský príspevok je častokrát občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežiť, no rodina s malým dieťaťom sa musí pripraviť na uťahovanie opaskov.
Druhú negatívnu charakteristiku rodičovského príspevku vnímam, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak nie je rodina úplná, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi. No niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a tieto rodiny teda nemajú nárok ani na tieto príspevky. Aby bolo jasné, nerozprávame sa tu o ľuďoch, ktorí nechcú pracovať alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, keď musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek. Úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a prípadne dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má napríklad zníženú alebo oslabenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti a keď sa nám tieto v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú v podstate chudobu.
Dovolím si opäť prečítať skutočný príbeh, ktorý som si ja sama prečítala v decembrovom Nota bene. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko. S mužom žili spolu štyri roky, no ten potom začal piť a v šiestom mesiaci tehotenstva ju udrel a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom, a keďže ona tam robí tú sestru, tak jej poskytli takýto nájom. Zatiaľ sestra pracovala a po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve kvôli tomu, že Samko bol často chorý, keďže je astmatik. Absencie v práci jej už v nemocnici odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak len zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej nemocnica ešte stále z dobrej vôle poskytuje. Jej a jej synovi hrozí bezdomovectvo. Preto ten príbeh bol aj uvedený v Nota bene. Takýchto príbehov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať práve rodičovský príspevok.
Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku, ktorý by som rada prízvukovala, je, že sa dá poberať len po fixnú dobu a teda po dobu tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťatka je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ktorá je teda určená štátom, ak to porovnávame napríklad so zvyškom Európy, kde je to oveľa flexibilnejšie.
Mnohí rodičia aj tak začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok potom vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. To je možnosť, ktorú ponúka tento štát, a je to fajn. Lenže časy, kedy sme my všetci písali rovnakým modrým perom, sú už dávno preč. Takže táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma práve a len tieto tri roky veku.
V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, a preto tam zavádzajú už dokonca štvrtú rýchlosť čerpania tohto príspevku.
Podala som preto zásadnú pripomienku k chystanému zákonu v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá navrhuje, aby výška mesačného vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorých sa ho rodič rozhodne čerpať. Tak isto som tam navrhla aj ten najnižší strop, čo je v podstate doba dvoch rokov. Takže celková suma, ktorá sa nemení a je 6 396 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, bolo by ju možné ukončiť aj v inom mesiaci ako v tom, keď dieťa dosiahne vek tri roky. Výška rodičovského príspevku by sa tak pohybovala v intervale od 355,33 eura, ak by si teda tú sumu vyčerpal rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši práve tie dva roky, čiže to minimum, až do tých spomínaných 213,20 eura, ktoré by dostal rodič, ak by príspevok poberal celé tri roky, tak ako je to teraz.
Ministerstvo práce môj návrh odmietlo, pretože som vraj nemyslela na prípad, kedy je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičia si už teda prostriedky vyčerpali. No tak v tom prípade by bolo riešenie veľmi jednoduché a pri troche dobrej vôle by na to prišli aj na ministerstve práce. Podmienkou by bolo, že ak by rodič chcel poberať rodičovský príspevok po dobu 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa vyplácal v pôvodnej výške 213 eur až do 6 rokov veku dieťaťa. Čiže ja v tom nevidím žiaden problém. Tu by mohli vzniknúť rozpočtové výdavky, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. To znamená, v prípade detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorým sa zdravie zhoršilo počas poberania rodičovského príspevku a ktorým bol rodičovský príspevok vyplácaný rýchlejšie na základe môjho návrhu flexibility. Toto opatrenie by si teda vyžiadalo minimálne zvýšenie rozpočtových výdavkov. A je to skôr o manažmente a o dobrej vôli.
Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za tento návrh vlády, aby bolo zvýšenie rodičovského príspevku posunuté do druhého čítania. Avšak tam budem ďalej presadzovať pozmeňujúcim návrhom práve flexibilitu rodičovského príspevku, ktorá by mladým rodinám určite pomohla. Som pripravená o jeho znení rokovať aj s ministerstvom práce a budem rada ak budeme vedieť spolupracovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a najmä rodičia medzi vami. Vláda Slovenskej republiky navrhuje v tomto zákone zvýšiť rodičovský príspevok z 203 na 213 eur, čo je zvýšenie o 10 eur. Samozrejme, ak nestúpala inflácia, tak ten príspevok sa nezvyšoval, pretože bol dobrý hospodársky vývoj v republike.
Na prvý pohľad by sa možno mohla zdať táto suma, najmä takou bratislavskou optikou ako zanedbateľná. Niektorí si to v mysli okamžite prehodia, čo to bude znamenať v rozpočte, tí, ktorí ten rozpočet strážia a ktorí ho majú na starosti a sú zaňho zodpovední. Niektorí si, zase budete ale váhať, možno v rámci populizmu tvrdiť, že výhodu a nesprávnu motiváciu získali iba tie komunity, ktoré majú veľa detí a nepracujú. Faktom však je, že tento príspevok pôjde tam, kde ho treba najviac, a nič z protiargumentov neobstojí na vážkach pravdy.
Dovoľte mi najskôr malý, možno nepolitický postreh ženy a matky. Viem veľmi dobre, aké nákladné je starať sa o dieťa a ako mnohé mladé páry zvažujú, že či je čas na dieťa alebo radšej sa ešte venovať kariére. Netvrdím, že 10 eur spustí baby boom. Ale ak by sme to všetci vnímali v kontexte, čo vláda v posledných rokoch urobila a od roku 2017 chystá pre matky, je ten pohľad na vec úplne iný. Samozrejme môžu byť aj individuálne prípady, ako povedala Simona Petrík, a myslím si, že aj k tomuto prípadu sa vyjadrím.
Aby som bola konkrétnejšia, tak vnímajme veci v prospech rodiny, v prospech detí komplexne. Tak maximálne materské sa od 1. januára 2017 zvýšilo z 945 eur až na 1260 eur. Tieto čísla sú platné pre mamičky, ktoré odídu na materskú dovolenku v roku 2017. U tých, ktorým bola materská priznaná ešte v roku 2016, sa zvýšila maximálna materská z 918,20 na 1224,30 eur. Od tohto roka si tak v peňaženkách prilepšia aj ženy, ktoré mali v pôvodnom zamestnaní nadštandardný príjem, pre ktoré mohla byť strata časti príjmu z dôvodu nižšieho stropu materského zásadnou prekážkou. Zmena sa pochopiteľne týka aj mužov, ktorí majú záujem taktiež zostať na materskú dovolenku a budú poberať materský príspevok. Ja v svojom okolí poznám veľa, napríklad mám kolegyňu-lekárku. Muža mala alebo teda má, nemôžem povedať, že mala, novinára, ktorý pracuje v prestížnych novinách, a ten si vybral materskú dovolenku.
Druhá zmena sú novinky pri výpočte materského. Doteraz sa materská vypočítavala zo 70 % vymeriavacieho základu vypočítaného z hrubej mzdy matky. Od mája sa materská zvýši na 75 %, čím sa ženy dostanú takmer na rovnakú hranicu, ako bol čistý príjem v ich pôvodnom zamestnaní, čiže de facto absolútna náhrada skoro celého príjmu. A tu by som chcela povedať, že tu je to jasné. Ak matka pracuje a teda je zamestnaná, tak môže dostať až 75 % svojho príjmu. Čiže vlastne snažíme sa, aby matky naozaj pracovali, aby tieto boli podporované najviac štátom. Tiež od mája tak stúpne maximálne materské až na 1350 eur pri 31-dňovom mesiaci. Maximálny vymeriavací základ sa teraz zvýši zo 40,64 eur na 43,54 eur. Hrubý mesačný príjem pre maximálnu sumu materského teda bude 1776 eur a viac. Túto sumu budú dostávať počas 34 týždňov matky jedného dieťaťa, 37 týždňov u slobodnej matky a 43 týždňov u matky viactorčiat.
Po tretie, rodičovský príspevok bude tiež vyšší, a to už spomínam, o 10 eur. Samozrejme, spomeniem aj ďalšie rodinné dávky, ako prídavok na dieťa vo výške 23,50 eur, ďalej príplatok k prídavku. Touto sociálnou dávkou štát v sume 1,2 eura prispieva na nezaopatrené dieťa, na ktoré si nemožno uplatniť daňový bonus. Spomeniem aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ten je poskytovaný v sume až 280 eur mesačne od januára 2016, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti.
Čiže tu sme možno aj sčasti odpovedali, aj keď nie celkom, na príbeh pani Simony Petrík, kde štát prispieva 280 eur mesačne na súkromné zariadenia, ktoré zabezpečuje fyzická alebo súkromné zariadenia, napríklad aj jasle. Alebo príspevok pri narodení dieťaťa, na prvé až tretie dieťa vo výške 829,86 eur a na ďalšie dieťa 151,37 eur naviac, narodením dieťaťa na každé dieťa 75,69 eur príspevok, na viac súčasne narodených detí je to 110,36 eur. Vidíme, že sú tu rôzne príspevky a príplatky. A ja som už minule spomínala, že napríklad v Poľsku je materská dovolenka tri mesiace. Máme oveľa väčší príspevok pri narodení dieťaťa ako Česká republika. Treba si porovnať aj iné krajiny a povedať si, na akom stupni rebríčka hodnotenia, alebo ako sa snažíme v posledných rokoch pomáhať mladým rodinám. Ja si myslím, že určite sme na tých popredných stupňoch rebríčka v Európskej únii.
Takže ak matka má zvýšený príjem a z už spomenutých benefitov je ďalších 10 eur mesačne príspevkom, ktoré môžeme rozmeniť na jedno balenie sušeného mlieka pre dojčence navyše, alebo tridsať plienok, alebo si ho predstavte ako dve detské bodyčká. Tento 10-eurový príspevok poteší okolo 142-tisíc rodičov v čase, kedy na Slovensku aj vďaka stabilnej vláde výnimočne sa darí, si môžeme dovoliť všetky tieto benefity, najmä vtedy keď vieme, že aspoň trochu dokážeme ovplyvniť negatívnu demografickú krivku do maximálnej miery, ako si môže dovoliť rozpočet.
A dovoľte, nech sa dotknem aj potencionálneho možno v hlavách niekoho populistickej agendy, že príspevok využijú len tie isté komunity, ktoré nepracujú. Opäť to nie je pravda. Cieľom vládneho návrhu je pomôcť rodinám ako celku a pozitívny vývoj ekonomiky priniesť aj na budúcu generáciu. Navyše z celého balíka viac ako 142-tisíc rodín, ktorým pomôžeme, je iba 3500 takých, ktorí sú zároveň aj poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. A tým z vás, ktorí sa sociálnou politikou zaoberáte hlbšie, určite nemusím pripomínať, že zákon zároveň obsahuje podmienky, aby bol príspevok adresný a nadviazaný na riadne plnenie si rodičovskej starostlivosti.
Tu by som možno na konci povedala, že ja sa často stretávam s ľuďmi, pretože som jednak primátorka, a poviem vám pravdu, aj minulý týždeň som mala deň otvorených dverí, prijala som 45 občanov. A najviac ma možno, možno by sme viacej mali medzi ľudí šíriť osvetu. Možno by sme im viacej mali rozprávať, kde sa čo dozvedia. Možno by viacej mali médiá ľuďom vysvetľovať potrebné veci pre ich základný život. A najviac ma tak ako vie prekvapiť veta, ale vláda by mohla urobiť to a minister neurobil to, a nakoniec zistíte, že to nie je o vláde a o ministrovi, je to o bežných zamestnancoch na úradoch práce, na sociálnych poisťovniach, na vedúcich, ktorí tam sedia. Pretože aj keď pani Simona Petrík povedala, aj mestá dávajú jednorazové dávky v hmotnej núdzi, môžu odpustiť školné v materských škôlkach, čiže aj magistrát má možnosť takejto matke pomôcť. Len niekedy je to o tom, ako sme informovaní. Niekedy je to o tom aj pri týchto dávkach, aby nám niekto vedel poradiť, čo môžeme mať, na čo máme nárok a na čo nemáme. A niekedy je to o tom, že možno, možno aj sami si robíme zle, lebo povieme, že máme toľko veľa úradníkov, ja si myslím, že toľko nie je, ktorí sa potom nemajú čas venovať tým klientom a potom je to tak, že vláda, parlament a podobne.
Ja si myslím, že sú rôzne dávky, ktoré môže poskytnúť aj mesto, a klient príde, ak príde na úrad práce, a možno aj ten individuálny prípad nemusíme okamžite riešiť zmenou celého zákona. Áno, aj ja si predstavujem viac. Aj ja by som chcela, aby bol rodičovský príspevok aj 500 eur, ale vždycky musíme mať na zreteli rozpočet. Vy nemáte zodpovednosť za rozpočet. Ja som primátorka, ja ho mám. A ja viem, čo je, ak niekto populisticky niečo navrhne, ale v živote aj doma musíte vedieť, že toľko mám v peňaženke, toľko môžem minúť, takto sa musím správať a takto musím byť zodpovedný. Čiže aj tá zodpovednosť je namieste.
Ak si to všetko spočítame, čo som teraz povedala, tak naozaj, naozaj ten výber a tá pomoc tým mladým rodinám je veľmi dôležitá. A pred chvíľou som takisto povedala, že chcem, aby stúpla, samozrejme, aby sa rodili deti, ale nezabúdajme na to, že pôrodnosť okamžite neznamená zamestnanosť alebo prácu pre spoločnosť. Tá výchova detí, a tu sa vrátim k jasličkovému zákonu, všetci hovoríme, že chceme mať pôrodnosť a chceme, aby bola zamestnanosť. Zase sa vrátim k tomu, že ako primátorka prijímam ľudí a je to z praxe. Ja som dennodenne konfrontovaná s ľuďmi. Sedia staré mamky a povedia: Neviete mi nájsť prácu pre dcéru? A ja hovorím, kde máte dcéru? Neviete mi nájsť prácu pre syna? A tu nech sa matky naozaj zamyslia. A ja určite verím, že aj pán minister bude chcieť aj do budúcna pre tie matky urobiť viac a pre tých rodičov. Nedávajme deti do jasličiek od jedného roku len preto, že súkromníci si chcú založiť jasličky. Ja chápem, že tá matka má právo na to a tá rodina, nehorme o matke, lebo dneska môže aj otec čerpať dovolenku, to dieťa má najväčšie citové väzby do troch rokov. Áno, ak majú rodičia kariéru, nech sa páči. Môj názor je od dvoch rokov, pretože ak deti nesprávne vychováme, neznamená, že sa narodia, že budú chcieť pracovať, ak im rodina nedá to, čo im má dať. Lebo najzákladnejší prvok, ale už všetci vymysleli všetko možné, aj v starom Ríme už bolo všetko možné vymyslené, nakoniec sa zistilo, že rodina je tá najdôležitejšia. Takže verím tomu, že aj naša vláda bude naďalej podporovať rodinu tak, ako podporuje a treba si všetky veci zobrať v kontexte.
Ďakujem veľmi pekne.