12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala znižovať administratívnu záťaž a podporiť podnikateľské prostredie vo finančnej oblasti. Znižujeme jednotnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 %, čím odľahčíme podnikateľský sektor podľa odhadov o 130 miliónov eur ročne, o ktoré budú štátne príjmy nižšie a tieto peniaze zostanú u podnikateľov.
Od 1. januára 2017 výrazné finančné odľahčenie pocítia aj živnostníci, na ktorých sa pýtate, ktorých paušálne výdavky zvyšujeme z úrovni 40 na 60 % príjmov a ich maximálny strop vzrastá z doterajších 5 040 eur na 20-tisíc eur. To značí, že o polovicu zvyšujeme paušálne výdavky a bezmála štvornásobne zvyšujeme ich maximálny strop. V súčte podľa odhadov pôjde o sumu 40 miliónov eur ročne, ktoré ostanú u živnostníkov. Preto sa z pohľadu platenia daní stáva aj živnosť atraktívnejšou.
Súčasne platí, že od roku 2018 budú zrušené daňové licencie, tak ako to vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení sľúbila. Zmena platby vo februári sa však týka len tých živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody. Všetci ostatní s vyšším vymeriavacím základom platia rovnakú sumu ako v minulom roku a povinnosť zmeniť výšku odvodov na vyššie alebo nižšie im prvýkrát vyplynie v auguste, kedy budú platiť podľa aktuálneho daňového priznania za rok 2016.
Čo sa týka odvodov do Sociálnej poisťovne, tu žiadne minimálne poistné pre začínajúcich podnikateľov neexistuje až do momentu, keď Sociálna poisťovňa na základe daňového priznania nezistí povinnosť poistenia a podľa skutočného vymeriavacieho základu nevyrubí poistné. Je však možné sa poistiť v Sociálnej poisťovni aj dobrovoľne. Tu je potrebné počítať s vyššou sumou, ako platia živnostníci s minimálnym vymeriavacím základom, pretože platba je zvýšená o 2 % do poistenia v nezamestnanosti a dobrovoľne poistený tak platí poplatok na úrovni 155,18 eur. Nemalú pozornosť vláda Slovenskej republiky v uplynulom období venovala aj vytváraniu preventívnych opatrení na zamedzenie druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá bola v minulosti prenášaná na menších podnikateľov a živnostníkov. V tomto smere novela daňového zákona umožnila najmä živnostníkom výber režimu platieb dane z pridanej hodnoty, ktoré už nebudú musieť pri obrate do 100-tisíc eur odvádzať pri vystavení faktúr, ale až následne po tom, ako sú im platby uhradené, pričom špeciálny záujem sme venovali stavebnému sektoru.
Trvalým cieľom vlády Slovenskej republiky je, ako som už spomenul, záujem znižovať administratívnu záťaž podnikateľov, čo sme zahrnuli aj do nášho programového vyhlásenia. V tomto smere by som uviedol jeden podstatný príklad za všetky, ktorým je inštitút pracovnej zdravotnej služby. Spoločne so zástupcami podnikateľov sme dospeli ku konsenzu, ktorý celú pracovnú zdravotnú službu zásadne zjednodušuje a taktiež – a to by som chcel zdôrazniť – znižuje náklady najmä malým a stredným podnikateľom. Podľa očakávanej pripravovanej novely zákona tak podnikatelia nebudú musieť zdravotné riziko vyhodnocovať raz ročne, ale iba jedenkrát pri vzniku pracovného pomeru, resp. pri podstatných zmenách pracovného zaradenia. Pokiaľ ide o blízku budúcnosť, pre uľahčenie podnikania a odbúranie byrokracie pripravujeme stratégiu lepšej regulácie RIA 2020. Bude obsahovať plán kontinuálneho odbúravania regulačných prekážok pre podnikanie. RIA 2020 by mala byť vypracovaná do konca tohto roku.
V roku 2016 sa nám na základe novelizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov podarilo skvalitniť tvorbu legislatívy, zvýšiť transparentnosť a intenzívnejšie zapojiť podnikateľov do tvorby regulácií. OECD zaradilo náš systém zapájania verejnosti vrátane podnikateľov do tvorby legislatívy medzi najlepšie príklady krajín OECD. Zriadili sme stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Zaviedli sme inštitút konzultácie s podnikateľskými subjektmi, test vplyvov na malé a stredné podniky a začlenili sme analytické posúdenie vybraných vplyvov aj do prípravy riadneho predbežného stanoviska k návrhom európskej legislatívy.
Vážený pán poslanec, na záver mi ešte raz dovoľte zhrnúť okrem tých opatrení, ktoré som spomenul, aj niektoré ďalšie. Opakujem, daň z príjmu právnických osôb klesla od 1. januára z 22 na 21 %, rezort hospodárstva postupne znižuje regulatórnu záťaž podnikateľov. Inovatívnym firmám, tzv. startupom, sa odpúšťa platenie daňových licencií. Ostatné firmy ich prestanú platiť od roku 2018. Startupy dostávajú peniaze na mentoring a výdavky spojené s ich vzdelávaním. Začínajúci podnikatelia môžu zakladať aj tzv. jednoeurové spoločnosti. Firmy podporujúce vedu a výskum majú daňové úľavy. Živnostníci si môžu uplatniť vyššie paušálne výdavky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem.
Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte doplňujúcu otázku. Nie.
Pán poslanec Ľubomír Želiezka: "Vážený pán predseda vlády, v niektorých okresoch Slovenskej republiky s relatívne vysokou mierou nezamestnanosti sa zamestnávatelia stretávajú s vážnym nedostatkom pracovných síl. Aké opatrenia pripravuje vláda Slovenskej republiky na riešenie tejto situácie?"

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, dámy a páni, v prvom rade musím zdôrazniť, že situácia, ktorú spomínate, je dôsledkom sústavného poklesu nezamestnanosti, ktorý je realitou slovenského pracovného trhu už štyri roky po sebe. Nezamestnanosť nám mierne klesá, a dokonca aj v zimných mesiacoch, čo sa v minulosti nestávalo, lebo chýbali pracovné miesta v tradičných sezónnych odvetviach ako poľnohospodárstvo či stavebníctvo. A tak bola miera evidovanej nezamestnanosti v decembri minulého roku na úrovni 8,76 %, čo v porovnaní s decembrom roku 2015 znamená pokles o 1,87 percenta. Ako však spomínate, naďalej pretrvávajú regionálne rozdiely, takže miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2016 napríklad v Prešovskom kraji 13,91 %, pričom najvyššia miera nezamestnanosti bola evidovaná v okrese Kežmarok, a to až 20,53 percenta.
Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v I. až III. štvrťroku 2016 podľa údajov štatistického úradu v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70,8-tisíca osôb na celkových 2 milióny 485-tisíc osôb. Pozitívom tohto stavu je, že vytvára tlak na zvyšovanie miezd zodpovedajúcemu zvyšovaniu produktivity práce a taktiež sa posilňuje postavenie zamestnanca smerom k zlepšeniu pracovných podmienok na pracovisku, čo je aj cieľom našej vlády.
Negatívom je, že poukazuje na dva vážne štrukturálne problémy nášho hospodárstva: nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce a nepripravenosť veľkého počtu nezamestnaných nastúpiť do práce. V minulom roku – najmä počas výjazdových zasadaní vlády – sme sa presvedčili, že aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti majú zamestnávatelia problém nájsť zamestnancov, dokonca aj na relatívne nízko kvalifikované pozície. Jednou z príčin je niekedy nemotivujúci rozdiel medzi čistým príjmom z práce a príjmom zo sociálnych dávok. Práve preto sme aj pre rok 2017 zvýšili minimálnu mzdu na 435 eur.
Táto vláda nikdy nerobila ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd a, naopak, bude využívať všetky možnosti, ako tlačiť na ich rast. S tým súvisia aj práve navrhované zmeny o hmotnej núdzi, ktorými zachovávame u dlhodobo nezamestnaných vyššiu úroveň sociálnej podpory počas prvých 12 mesiacov po nástupe do zamestnania. Takto rozdiel medzi čistým príjmom z práce a zo sociálnych dávok... (Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... bude predstavovať minimálne 200 eur za istých okolností a 400 eur, čo je už dosť silná motivácia pracovať.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň rozbieha systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so zamestnávateľmi, aby nezamestnaní získali presne tie zručnosti a znalosti, ktoré požadujú. Z hľadiska profesií sa zameriame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa budú pripravovať cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Stretávame sa s tým, že dlhodobo nezamestnaní už úplne stratili pracovné návyky. Predovšetkým prostredníctvom sociálneho podnikania im ich vrátime a aj takto ponúkneme zamestnávateľom vhodných zamestnancov pripravených nastúpiť do práce.
V neposlednom rade v marci štartuje nový systém tzv. osobného bankrotu, ktorý umožní zadlženým ľuďom jednoducho a v primeranej miere zbaviť sa dlhov, aby ich od práce neodrádzalo to, čo zarobia, že im okamžite zoberú exekútori.
Vyriešiť nedostatok pracovných síl by mohla aj novela zákona o službách zamestnanosti, od ktorej si vláda sľubuje najmä zvýšenie motivácie pracovať. Pripravovaná novela by mala výrazne odlíšiť tých, ktorí si chcú nájsť prácu, od tých, ktorí len špekulujú. Potvrdzuje sa a platí, že nás musí dnes zaujímať podstatne viac zamestnaný človek, v akých podmienkach pracuje a akú mzdu dostáva. Zároveň však opätovne zdôrazňujeme, že podporu vlády dostanú len tí zamestnaní, ktorí chcú skutočne pracovať, no nemajú na to možnosť.
Pozitívny prínos očakávame aj od aplikácie už schváleného zákona č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave v praxi. Uvedený zákon zavádza možnosť prípravy žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ktorý zamestnávateľom umožňuje prípravu žiaka presne, konkrétne na povolanie alebo pracovnú pozíciu podľa ich potrieb a požiadaviek.
Novou úlohou pre vládu bude aj zabezpečenie nových nájomných bytov. Máme záujem urýchliť výstavbu nájomných bytov najmä v oblastiach, kde prichádzajú noví investori, aby to bol ďalší nástroj pre mobilizáciu ľudí, aby išli pracovať. Za dôležitý považujeme aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Týka sa hlavne mladých ľudí a aj tento nástroj možno hodnotiť veľmi pozitívne.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála: "Pán premiér, v januári ste navštívili obce Cigeľ, Kľak či Ostrý Grúň. Hovoríte o stavaní hrádze voči extrémizmu. Pýtate sa, či za to, že v zmienených obciach získava voličskú podporu aj u mladých ľudí Kotlebova fašistická strana, treba viniť rodičov a učiteľov. Necítite na tom svoj podiel viny aj vy osobne? Za to, že ste pred voľbami populisticky rozdúchavali vášne strašením utečencami, či za to, že ľudia strácajú vieru v spravodlivosť a právny štát a obracajú sa k radikálom aj kvôli takým prípadom ako ten, že Robert Kaliňák, teda človek obchodujúci s daňovým podvodníkom Bašternákom, je ešte stále ministrom? Nehovoriac o tom, že vy u toho podvodníka bývate? Nebolo by namieste, aby medzi piliermi budovania tej domnelej hrádze proti extrémizmu boli odchod aktuálneho ministra vnútra z funkcie a vaše odsťahovanie sa z komplexu Bonaparte?"

Vážený pán poslanec, dejiny Slovenska zahŕňajú mnohé významné udalosti, ktoré okrem úcty, ktorá im patrí, nesú v sebe aj dôležitý odkaz pre súčasnosť. Medzi takéto udalosti patrí aj Slovenské národné povstanie. Pripomíname si ho, pretože je to prejav našej úcty tým, ktorí sa o konkrétnu dejinnú udalosť zaslúžili, a jeho odkaz je mimoriadne aktuálny aj dnes. Práve toto obdobie by nás malo učiť k pokore a zodpovednosti v prospech spoločnosti, v ktorej by sme mali utvárať lepšie predpoklady pre život a nie ju hystericky štvať do rozporov a anarchie.
Ak sa pozrieme na súčasnosť, musím zdôrazniť, že nikto utečencami nestrašil. Dnes je jasné, že to bola utečenecká kríza z roku 2015 a nie rétorika predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorá zásadne prispela k masovej radikalizácii pravicovo extrémistických síl v celej Európe. To, čo vystrašilo obyvateľstvo, bolo masovo sa šíriaci pocit neistoty. Najprv prišiel šok z toho, ako finančné trhy nechali zaplatiť svoje straty verejnými peniazmi samotných občanov, o chvíľu nato prišiel ďalší šok v podobe nezvládnutej migračnej krízy. Štáty stratili kontrolu nad svojimi hranicami a prestali garantovať vlastným občanom základné právo, ktorým je právo na bezpečnosť. Nakoniec prišiel šok z toho, že teroristický útok sa môže stať na kedysi bezpečných uliciach európskych metropol. Nezvládnutá kontrola vlastných hraníc, strata princípu vlády zákona pre každého ako príčiny extremizácie politiky, to sú okrem iných zdrojov aj závery bratislavského summitu k tejto téme.
V roku 2015; rok 2015 sa nesmie zopakovať aj z iného dôvodu. Brexit nám totiž ukázal, že u modrých golierov sa obava z nárastu lacnej ekonomickej migrácie stala zdrojom ďalšieho strachu a neistoty. Oba dopady extremizácie politiky na občana sme odhadli správne a snažíme sa reagovať systematicky, nie zbytočným moralizovaním týchto tém. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie a v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu. Zaviazali sme sa použiť všetky právne prostriedky, aby sme nedali extrémizmu šancu a nastavili sme; zastavili sme antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Môžem urobiť výpočet všetkých strategických opatrení od roku 2014, ktoré vláda prijala na garanciu bezpečnosti, a tiež, čomu asi nie dobre rozumiete, aj posilnenia sociálnych istôt a hľadania práce v hladových dolinách, na čo doteraz predchádzajúce vlády nereflektovali.
V legislatívnej sfére sme presadili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa týka práve úpravy trestných činov extrémizmu. Aby sa litera zákona mohla naplniť, oznámili sme práve včera zriadenie Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru. Pracovať v nej bude viac ako 100 policajtov.
Treťou cestou je monitorovanie kyberpriestoru. Boj s extrémistickými dezinformáciami je rovnako dôležitý ako boj s extrémizmom. Presadzujeme príklady dobrej praxe zo Spojených štátov a Nemecka na sociálnych sieťach. Zriaďujeme centrá pomoci obetiam násilných činov, nehovoriac o edukačných aktivitách v Policajnom zbore. Ešte raz si dovolím pripomenúť, že za prioritu vlády považujeme sociálnu oblasť, pretože sociálne neistoty vnímame ako dlhodobý zdroj extrémizmu.
Vážený pán poslanec, pýtam sa ale vás, čo konkrétne urobila opozícia v boji proti extrémizmu. Niektorí sa potajme s extrémistami stretávajú, druhí ich verejne podporujú pri voľbách do VÚC a tretí ho iba zneužívajú na propagandu seba a svoj politický boj. Ak sa na niečom opozícia vie zhodnúť, tak je to antipolitika v štýle guerilla marketingu, škandalizácia štandardnej parlamentnej politiky. Nedávno ste na ulici ako štátom platení opoziční politici vykrikovali, že všetko je podvod. Právny štát je na Slovensku podvod, policajti sú podvod, prokuratúra je podvod, skrátka, že všetci klamú. Nepovažujete práve takéto prejavy za zásadné pre otváranie dverí pre rast extrémizmu? Je preto len dobré, že stále platí princíp prezumpcie neviny a že pouličné praktiky na úrovni magickej viery vo vinu bez potreby súdneho dokazovania sú dnes za nami.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda, skončili ste a zároveň ste si vyčerpali aj 15 minút určených na odpovede na otázky pre predsedu vlády.
Čiže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Alana Suchánka na ministra financií Petra Kažimíra a znie: "Pán minister, vysvetlite, ako môžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri plnení ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri danom rozpočte udržať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, znížiť úroveň zadlžovania a zlepšiť úroveň zdravotného stavu obyvateľstva."

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za vašu otázku.
Na začiatok uvediem niekoľko zásadných faktov všeobecne k revízii výdavkov. V rámci rozpočtového procesu slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze, zdravotníctvo, dopravu a IT systémy sú súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a boli predmetom aj vášho rokovania na jeseň minulého roku.
Záverečné správy, ktoré sú prílohou rozpočtu verejnej správy, predstavili aj konkrétne opatrenia, ktoré sú nielen finančné, ale aj zvyšujú hodnotu a zlepšujú dáta metodiky a riadenie. V zdravotníctve revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach v celkovej výške 363 miliónov eur. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 miliónov eur v roku 2017. Peniaze ostávajú v zdravotníctve, budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorého súčasťou je budovanie a rekonštrukcia nemocníc. Dopracované boli analytické časti a predstavené konkrétne opatrenia, nielen finančné, ale aj zvyšujúce hodnotu a zlepšujúce dáta, metodiky, riadenie v celom sektore.
Napĺňanie týchto opatrení bude pravidelne sledované a verejne vyhodnocované. Naším cieľom je nastaviť procesy tak, aby napomáhali prijímať zmysluplné a dobré rozhodnutia, ktoré prinesú väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze daňovníkov. Ministerstvo financií bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad 30 miliónov eur naprieč všetkými ministerstvami.
Priamo k otázke. V prvom rade priamymi opatreniami na zefektívnenie prevádzky, ide o nákupy a lepšie využitie kapacít. Vďaka opatreniam optimalizujúcim prevádzku, procesy a obstarávanie ušetria v roku 2017 nemocnice podriadené organizáciám ministerstva zdravotníctva 31 miliónov eur. To sú opatrenia už dnes zapracované v rozpočte verejnej správy na tento rok. Revízia výdavkov na zdravotníctvo identifikovala možnú úsporu až do 84 miliónov eur ročne a na prevádzke a obstarávaní fakultných a univerzitných nemocníc, konkrétne optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárne obstarávanie energie a služieb. Šetrenie sa dá dosiahnuť lepším obstarávaním liekov a zdravotníckej techniky. Identifikované zdroje pomôžu spomaliť alebo, ak chcete, zastaviť zadlžovanie nemocníc a vytvoria priestor pre kapitálové investície do rekonštrukcie a prístrojového vybavenia, ktoré sú dôležitým predpokladom pre zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a teda aj zdravotného stavu nášho obyvateľstva. A v neposlednom rade ide aj o systémové opatrenia pre lepšie hospodárenie nemocníc, napríklad zavedenie DRG systému, mám na mysli systém financovania nemocníc prostredníctvom platby za diagnózu, taktiež tento systém posilní priamu zodpovednosť nemocníc za náklady a prinesie transparentné a spravodlivé platby za výkony.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte záujem o doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči. Musíte sa zapnúť, zahlásiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, mal by som takú doplňujúcu otázku, že či bolo potrebné alebo či sa už urobilo niečo konkrétne na posilnenie likvidity Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá teda sa dostala do takej situácie, o akej vieme, aj keď, samozrejme, sa to ukázalo až potom, ako bol postavený ten rozpočet. A v tom jednom období bolo povedané, že dokonca je ohrozený cash flow a že tam bude chýbať nejakých 30 miliónov. Potom bolo povedané, že nie je to tak celkom jasné a že možno sa to teda nebude napĺňať, potom, že sa to ukazuje, že nebude potrebné. Takže chcem sa spýtať, či bolo treba niečo spraviť s týmto cash flowom alebo nebolo.

Ďakujem za doplňujúcu otázku. A asi by som vám mal urobiť celkový obraz aj o zostatkoch na účtoch ďalších zdravotných poisťovní.
Dokopy spolu zdravotné poisťovne držali na svojich peňažných účtoch k 31. 12. roku 2016 spolu 160 miliónov eur. To je tak isto pre doplnenie toho celkového obrazu toho nášho večného sporu medzi zdravotníkmi a rezortom financií napríklad, či je peňazí dosť alebo málo. 160 miliónov eur k ultimu roku 2016. A zároveň musím vám, zároveň v rámci týchto čísel je ešte 46,6 milióna, 47 miliónov eur, ktoré si vyplatila Dôvera svojim akcionárom ako dividendu. To je celkový obraz, celkovo 200 miliónov eur nie v zdravotníctve, ale na účtoch buď zdravotných poisťovní, ktoré sa teda ešte môžu dostať k zdravotníkom, alebo na účtoch akcionárov jednej zo súkromných zdravotných poisťovní. Pozdravujem poradcu významnej opozičnej strany pána dr. Zajaca, lebo "eto jego délo".
Ak chcem hovoriť k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tá končila k ultimu roka takisto so zostatkom niekoľko desať miliónov eur, to znamená, nepotvrdili sa podľa mňa panické reči o tom, že by bola insolventná. A prebieha audit, prebieha kontrola auditu za rok 2015, teda prebieha audit roku 2016, kontrola auditu za rok 2015. Tú kontrolu realizuje na našu objednávku z ministerstva financií Úrad pre dohľad nad činnosťami audítorských spoločností, čo je štátna vlastne inštitúcia. A viete, že ja som si dal za podmienku, že výsledky auditu budem rešpektovať až po dodatočnej duplicitnej kontrole. A predbežne máme dohodu pri potrebe, prípadnej potrebe posilnenia základného kapitálu kombináciu či už hotovostného navýšenia základného kapitálu, alebo poskytnutia návratnej pôžičky podľa možnosti zo štátnej inštitúcie. To znamená, my v žiadnom prípade ani jeden deň nenecháme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v situácii, že by nemohla plniť svoje zákonné povinnosti. Ale ešte je otázka, či to naozaj bude potrebné. To musí potvrdiť teda naozaj svojím výrokom nezávislý audítor, ktorý ešte bude teda aj dodatočne kontrolovaný.
Ďakujem, skončil som.