12. schôdza

Ja by som poprosil zmenu zápisu hlasovania č. 94, lebo systém ma vykázal ako neprítomného a chcel by som poprosiť, aby išlo do zápisu, že som hlasoval za.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som niekoľkými poznámkami reagoval na predložený návrh zákona. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej podnikateľ nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide po a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby, alebo po b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu, podľa ods. 5 bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.
Pokiaľ ide o ods. 5 a 6, je potrebné si všimnúť, že ods. 5 zakazuje právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, prijatie práce alebo služby, ktorú jej poskytuje dodávateľ prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá pracuje načierno. Máme za to, že pokiaľ sa zruší toto ustanovenie, podnikateľ bude môcť prijať prácu alebo službu od dodávateľa, ktorý mu ju zabezpečí prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú zamestnáva načierno. Môže byť problémové, že odstránením tohto ustanovenia sa zmenší zodpovednosť podnikateľa.
Rovnako neodporúčam zrušiť ods. 6, pretože v zmysle súčasnej právnej úpravy má podnikateľ právo od dodávateľa žiadať, aby mu tento bezodkladne poskytol v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje služby, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. To znamená, že podnikateľ už nebude mať právomoc preveriť osoby, ktoré mu dodajú prácu, resp. služby, čím sa samozrejme oslabí možnosť zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
Tento návrh zákona smeruje teda k tomu, aby podnikatelia neboli zodpovední za to, že subdodávateľ nelegálne zamestná fyzickú osobu a tá podnikateľovi poskytne prácu, resp. službu. Tu je otázka na diskusiu, že či s tým možno súhlasiť, keďže súčasná právna úprava má prispieť k tomu, aby si podnikateľ pred tým, ako sa dohodne s dodávateľom na dodaní práce a služby, podrobne preveril dodávateľa, t. j. vyžiadal si doklady osôb, ktoré budú prácu, resp. službu dodávať. Zodpovednosť podnikateľa má preto prispieť a dopomôcť k tomu, aby sa porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania vyskytovalo čo najmenej, pretože podnikateľ pod hrozbou sankcií uvedených v ods. 7 nepôjde do rizika v prípade, že zistí, že dodávateľ plánuje poskytnúť prácu, resp. službu fyzickej osobe, ktorú zamestnáva načierno.
Ide teda o ochranu podnikateľov, ale treba dať pozor na to, aby sme nezbavovali zodpovednosti podnikateľov a aby sme takýmto spôsobom nevytvorili cestu pre hladší priebeh porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania.
Celkovo ešte teda k tomuto úvaha, že navrhovaná zmena má prispieť k tomu, aby boli podnikatelia odbremení od zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie osôb dodávateľmi. Hlavným pozitívom je konkrétne, že podnikatelia nebudú musieť dopodrobna skúmať doklady o fyzických osobách, ktoré bude dodávateľ zamestnávať, nakoľko nebudú mať po schválení tohto návrhu kompetencie vyžiadať si doklady o uvedených osobách. Tým pádom budú zbavení zodpovednosti za porušenie zákona, ktorého sa dopustí dodávateľ. Súčasťou agendy podnikateľov by totiž nemalo byť prešetrovanie a overovanie fyzických osôb, ktoré poskytne dodávateľ, túto zodpovednosť by mali mať orgány inšpektorátu práce, preto sa jedná o odbremenenie podnikateľov od činnosti, ktorú by mal vykonávať práve inšpektorát práce. Súčasná právna úprava do značnej miery znevýhodňuje podnikateľov, keď ich doslova pod hrozbou pokuty núti kontrolovať zamestnancov dodávateľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Marosz, ten úvod bol dosť zvláštny, ten záver bol vylepšujúci, ale sumárne musím povedať, že takéto presúvanie zodpovednosti z príslušných orgánov, nakoniec ste ich spomenuli, inšpektorát práce, ktoré majú v popise práce boj s čiernym zamestnávaním, na konzumenta toho dodania, je skutočne byrokratickým nezmyslom roka. A ak v tej rečňovanke, ktorá sa povinne hovorí na konci návrhu, to znamená, že to má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak novela, ktorú predkladáme, má pozitívny vplyv na drobné víťazstvo zdravého rozumu. Pretože dovedené ad absurdum, samozrejme by ste mali, keď sadnete do taxíka, preverovať, či ten taxikár nie je čierny taxikár, lebo ste konzument a zamestnávate čierneho pracovníka. Nakoniec by ste pomaly mali skúmať, či v pôrodnici, kde vaša žena rodí, nepracuje náhodou, utierajúc dlážku v jej izbe, kde leží, upratovačka, ktorá je čierno zamestnaná. Samozrejme je to absurdný príklad, ktorý uvádzam. Ale absurdnosť tejto zákonnej úpravy je taká, že umožňuje jej absurdné argumenty.
To znamená, jednoducho sú tu ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony, to je dodávateľ toho pracovníka, sú tu štátne orgány, ktoré majú kontrolovať, bojovať proti čiernej práci, a z týchto prenášame ťarchu na ďalších ľudí. V konečnom dôsledku opäť sa vraciam k medicíne, v ktorej som v živote pracoval, by si mal pacient preverovať atestačné stupne toho, kto ho ošetruje, lebo ktohovie, či ten dotyčný je vôbec doktor, viď slávny prípad plastickej kliniky v Bratislave. To znamená, že na to sú všetko štruktúry, ktoré to majú v popise práce, nie konzument.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi často sa v doložke uvádza, že ide o zákon, ktorý má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a niekedy je to len, len čisto formálne. A schválenie tohto návrhu zákona nepochybne bude mať, ako už povedal kolega Osuský, priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a tak trochu aj na zdravý rozum. Spor nie je o tom, či je v poriadku, keď sa nelegálne zamestnáva, alebo to nie je v poriadku. Samozrejme, že nie je to v poriadku, ak niekto porušuje tie zákazy, tak má byť primerane tomu postihnutý, ak to štátne orgány zistia. A štátne orgány sa majú starať o to, aby to zistili. Nemajú prenášať svoju prácu a svoju zodpovednosť na podnikateľov. Ale má byť postihnutý ten, kto ten zákaz nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania porušuje.
Už teraz alebo už doteraz aj v minulosti poznal zákon výnimku z tohto všeobecného pravidla. A síce situáciu, keď od toho, kto ten zákaz porušil, nie je možné vymôcť tú pokutu, lebo trebárs ide o firmu, ktorá je, ktorá je už v likvidácii, alebo už z iných dôvodov to nie je možné, tak v tom prípade nastupuje zodpovednosť toho, kto od neho odobral tú prácu alebo služby, ale iba za predpokladu, že vedel o tom, že jeho dodávateľ zamestnáva nelegálne a že porušuje zákaz nelegálneho zamestnania. A tak je to v poriadku. V prípade, že nemôžeme vymôcť od toho, kto porušil, a vieme, že niekto z toho profitoval a vieme mu to preukázať, že o tom vedel, že, že ten dodávateľ nelegálne zamestnáva, tak v tom prípade vymáhame pokutu od neho.
Táto úprava je však odlišná a je odlišná práve v tom, že sa týka teda nie všetkých dodávok, ale niektorých. Týka sa, týka sa poskytnutia služby, alebo vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, a v tom prípade sa zavádza objektívna, alebo je zavedená objektívna zodpovednosť. Čiže odberateľ, ak jeho dodávateľ porušil zákaz nelegálnej práce, je objektívne zodpovedný, teda bez ohľadu na to, či to vedel, a dokonca aj bez ohľadu na to, či, či, či je alebo nie je možné vymôcť tú pokutu od toho, kto priamo ten zákaz porušil. Čiže ide o duplicitné pokutovanie a ide o pokutovanie aj tých podnikateľských subjektov, ktorí nevedeli, alebo sa im nepodarí preukázať, že vedeli, že bol porušený ten zákaz nelegálnej práce.
Práve z tohoto dôvodu navrhujeme uvedené ustanovenia, ktoré umožňujú duplicitné pokutovanie a pokutovanie bez ohľadu na to, či, či odberateľ vedel, že jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva, vypustiť zo zákona. A práve preto sa stotožňujeme s hodnotením podnikateľskej verejnosti, ktorá tieto ustanovenia vníma ako byrokratický nezmysel roka 2016. A myslíme si, že je vhodné na prvej schôdzi v roku 2017 tento byrokratický nezmysel vypustiť zo zákona a zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že neexistuje väčší argumentačný tlak, ak odborná verejnosť, podnikateľská verejnosť a zároveň aj ty tu v pléne parlamentu vyhlásiš jednu z ustanovení alebo legislatívnych zmien za byrokratický nezmysel roka. Všetky parametre, ktoré si spomenul, buď ty alebo kolegovia, ktorí ti podporili, jednoznačne svedčia o tom, že je to administratívny, byrokratický a podľa mňa aj hlúpy zásah do podnikateľskej slobody. A neexistuje preto z môjho pohľadu ani jeden argument, prečo by to malo tak zostať.
Preto za seba, možno aj za klub tento váš návrh podporujeme a dúfam, že sa tu nájde relevantná väčšina, ktorá toto jednoznačne z nášho právneho systému odstráni. Myslím si, že ak majú byť prijímané niektoré pravidlá s tlakom na zdravý rozum, tak tuná by mohla ísť celá politika bokom a zdravý rozum by mal jednoducho vyhrať, pretože nemôžme postihovať ľudí, ktorí za niektoré veci nemôžu. A tuná je to absolútne vidieť, že za to, akým spôsobom v tom rade subdodávok a dodávok je veľmi ťažko preskúmať, preto postihujeme iba toho, kto je za niečo zodpovedný. A tuná to jednoznačne vidieť, že niekto vymyslel úplne hlúpy byrokratický nezmysel.

Ďakujem pekne. Ja určite nechcem zopakovať, čo už tu bolo povedané, lebo môžem s tým len úplne súhlasiť. Už len to samotné, že vyhralo súťaž byrokratického nezmyslu je, jednoznačne poukazuje na absurdnosť. A teda takisto, ako povedal kolega Viskupič, určite podporím tento návrh, pretože je veľmi dôležitý a treba to dať do poriadku a odstrániť. Takže vďaka.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý predkladám spolu s kolegyňami Zuzanou Zimenovou, Vierou Dubačovou a s Petrom Osuským. Návrh novely reaguje na mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Táto správa bola zverejnená na jeseň 2016 a následne bola predmetom rokovania Národnej rady na 11. schôdzi.
Návrh, aby plénum čo i len vzalo na vedomie správu, však nebol schválený. Rovnako neboli schválené naše doplňujúce návrhy, aby z tej správy boli vyvodené dôsledky a aby príslušné orgány prijali opatrenia na zastavenie porušovania základných práv a slobôd, ku ktorému podľa mimoriadnej správy dochádza na policajných staniciach.
Pripomínam, že mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, ktorý bol uskutočnený v roku 2015. V rámci zmieneného prieskumu verejná ochrankyňa práv podľa mimoriadnej správy zistila nasledovné skutočnosti:
V policajných budovách ma polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútavanie osoby. Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu. Zmienené priestory policajti nazývajú ako vyhradené priestory, miestnosti pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti. Podľa policajtov ide o detenčné priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.
Obmedzenie osobnej slobody však môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov upravených v ustanoveniach zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 42 a následných tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého priestoru nachádzajúceho sa na policajnej stanici. Každé takéto konanie policajta znamená podľa verejnej ochrankyne práv prekročenie ústavou republiky vymedzených v kompetencii polície a teda svojvôľu.
Preto navrhujeme doplniť do zákona o Policajnom zbore ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv a ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo jeho rámec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákon, tlač 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Ďakujem. Otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Nikto sa nedomnieva, že dôvodne zaistená osoba by mala stráviť čas takéhoto zaistenia v štvorhviezdičkovom apartmáne a mala by byť ovievaná palmovými listami. Iná vec je, že v právnom štáte sa má dodržiavať zákon a samozrejme i polícia pri svojej zodpovednej práci nadovšetko musí dodržiavať zákon. Aj osoba zaistená má ústavné práva a má právo, aby sa s ňou nakladalo zákonne.
Ak teda v tomto štáte zvykovo trpíme porušovanie zákona, ktoré je dané kde čím, ešte raz hovorím, tradíciou, priestorovými možnosťami a tak ďalej, a tak ďalej, čo by prípadní namietajúci vybavili – ale viete, to by stálo nejaké investície – tak musíme povedať, že splniť zákon jednoducho nezriedka stojí akési investície. Ale odvolávať sa, že ho neplníme preto, lebo to tie investície stojí, je veľmi scestné, lebo to môžme uplatniť potom vždy. Teda inými slovami, ak existuje oprávnená, overená, prieskumom zistená situácia porušovania istej zákonnej normy alebo súboru noriem, tak je riešením upraviť situáciu tak, aby normám vyhovovala. Som teda presvedčený, že tento návrh zákona jednoducho ďalším krokom napĺňa to, že by sme mali byť právnym štátom. A v tomto zmysle nevidím ani prípadnú námietku finančných nákladov ako dôvodnú na to, aby sme sa touto témou nezaoberali.
A na tomto mieste patrí vďaka odchádzajúcej ombudsmanke, že sa proste starala o veci, ktoré sú v popise práce ombudsmana, lebo podotýkam ešte raz, i osoba zaistená nestráca ľudské práva, na ktoré má štandardne mať nárok. A ak teda je tento návrh takým, ktorý vracia vládu zákona i do tejto oblasti, tak nevidím politického ani straníckeho dôvodu takýto zákon nepodporiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Peter Osuský povedal podstatu toho, čo som chcel povedať aj ja. Verejná ochrankyňa práv odporučila, aby sa zakázalo umiestňovať osoby v iných priestoroch, ako sú cely policajného zaistenia. Ten problém však je, že nie všetky útvary Policajného zboru disponujú celami policajného zaistenia a že aj tie, ktoré disponujú, môže nastať situácia, že kapacita je vyčerpaná. Preto, keďže si uvedomujeme praktické problémy, sme nenavrhli úplne zakázať umiestňovať osoby do iných priestorov, ale aj tie iné priestory vybaviť spôsobom, aby spĺňali nejaké základné náležitosti z hľadiska hygienického, z hľadiska možnosti privolania príslušníka Policajného zboru a aj z hľadiska dokumentovania takéhoto spôsobu zaistenia. To je podstata našej novely, ktorá obsahuje aj ďalšie body, ale toto je jej podstatou. Čiže nenavrhujeme niečo, čo by bolo nemožné vykonať, navrhujeme, aby ten postup, ktorý dnes je mimo zákona, bol upravený v zákone, aby mal zákonné rámce.
A áno, je to bezprostredná reakcia a v podstate aj forma poďakovania verejnej ochrankyni práv za jej doterajšiu činnosť, pretože si myslíme, že takýmto spôsobom sa treba správať k zisteniam verejnej ochrankyne práv, treba ich brať vážne a pokiaľ z nich vyplýva potreba urobiť nejaké opatrenia, tak tie opatrenia treba urobiť. Ak treba urobiť zmeny zákonov, nato sme tu my poslanci, tak treba navrhnúť a schváliť príslušné zmeny zákonov.
Ďakujem.