12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:41 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Beblavý, nie som si istý, akým spôsobom môžem zareagovať na tvoj diskusný príspevok, pretože keď budem reagovať na to, čo si hovoril, tak nebudem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, a keď budem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, tak asi sa nebudem mať veľmi čo povedať k tomu, čo si ty hovoril vo svojom diskusnom príspevku, keďže si sa vyjadroval v podstate k svojim návrhom, k návrhom pani poslankyne Macháčkovej, o ktorých budeme rokovať zrejme až budúci týždeň. Takže sa vyjadrím, a teda vyjadrím sa k nim, predpokladám, keď sa k nim dostaneme.
Teraz by som sa v rámci faktickej poznámky rád vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si predniesol. A zdá sa mi veľmi zvláštne, ak niekto chce pozmeňujúcim návrhom predloženým v pléne meniť ústavu tak zásadným spôsobom. Z viacerých návrhov, o ktorých, o ktorých rokuje parlament, mám dojem, akoby sme nemali ani elementárnu úctu k ústave a robili z nej trhací kalendár. Ak tam chceme doplniť zákaz vývozu vody, tak sa tam doplní zákaz vývozu vody a zákaz vývozu vody okrem plastových fliaš je v ústave teraz ešte pred základnými právami a slobodami. A keď sa má meniť ústava, tak sa má meniť po nejakej predchádzajúcej diskusii, a teda spôsob, že nieže samostatným návrhom alebo návrhom, ktorý je povedzme prerokovaný vo výboroch, ale tuto v pléne, zaznie návrh na zmenu ústavy a nie nejaká detailná úprava toho, o čom rokujeme, tak to sa mi zdá aj z formálneho hľadiska veľmi zvláštne.
Rozpracované
Vystúpenia
10:13
Vystúpenie v rozprave 10:13
Miroslav BeblavýPredkladatelia predkladajú zmenu ústavy, v ktorej argumentujú, že treba predĺžiť mimoriadne funkčné obdobie na; najbližšie zvolených zastupiteľstiev VÚC a predsedov VÚC na päť rokov, tak aby v roku 2022 mohli prebehnúť mimoriadne voľby spolu. Za seba chcem povedať, že považujem tento návrh za z ústavného hľadiska konformný. To znamená, môže Národná rada takýmto spôsobom rozhodnúť, ak tak rozhodne pred voľbami samotnými a začiatkom samotného obdobia, nepovažujem to za nejaký zásah do základných práv a slobôd. Otázka je, aká je zmysluplnosť tohto návrhu.
Predkladatelia argumentujú úsporou prostriedkov a zvýšením záujmu, ak som správne zachytil doterajšie hlavné argumenty. Samozrejme, ak tento návrh prejde, budeme to môcť v roku 2022 aj zmerať, pretože budeme vidieť, aj či to stálo menej, aj či viac ľudí prišlo. Dnes sme, samozrejme, na jednej, na druhej strane v rovine špekulácií, ale dovoľte mi povedať predsa len pár argumentov, prečo si myslím, že to tak nemusí byť, resp. že sú tam ďalšie náklady, ktoré predkladatelia nezapočítavajú.
Ten základný problém je, že paralelné konanie dvoch volieb v ten istý deň, resp. v tom istom čase vyvoláva veľmi veľa logistických problémov, ktoré následne predkladatelia riešia v tom tzv. obyčajnom zákone, ktorý nasleduje po tejto ústavnej zmene. A riešia to mimoriadne komplikovaným spôsobom. Tá organizácia volieb a jej následné vyhodnotenie sa v podstate rozkladá na niekoľko dní. To do veľkej miery nulifikuje argument o usporených nákladoch, pretože nakoniec tie náklady sa budú zase na druhej strane aj napočítavať. A zároveň to významne zvyšuje manipulovateľnosť tých volieb cez to, že nebude dochádzať k okamžitému sčítavaniu hlasov. Tým pádom si dovolím povedať, že ten argument o úspore nákladov je, poviem to tak, že pochybný a v každom prípade tá nákladnosť volieb sama osebe je pomerne minoritným prvkom nákladnosti VÚC samotných.
Zaujímavejší argument z môjho pohľadu je ten argument o zvýšení účasti. Aj keď tu sa zatiaľ môžeme oprieť len o jediný príklad, a to je rok 2004, keď na návrh predsedu SMER-u Roberta Fica podpísalo viac ako 350-tisíc občanov petíciu za skrátenie volebného obdobia vtedajšej Národnej rady a vtedajší prezident Rudolf Schuster vyhlásil to referendum na rovnaký deň ako voľby. Takže mali sme v jeden deň voľby a v jeden deň referendum. To je asi najbližšie, čo sa, by som povedal, sme sa dostali k takejto situácii. Ak si porovnáme to referendum s inými referendami, s inými voľbami a aj s tými voľbami, ktoré sa konali v ten istý deň, tak sme nezaznamenali nejaký významnejší efekt. Tá účasť na referende bola oveľa nižšia ako účasť na voľbách. Mám pocit, ale to ma opraví hádam pán spravodajca, že to boli prezidentské voľby vtedy, ale to nie je až také podstatné. To, čo si pamätám s istotou, je, že tá účasť na referende bola výrazne nižšia, ako bola účasť na tých voľbách, a to referendum bolo nakoniec aj tak neplatné. Inými slovami, samotný fakt, že je to v ten istý dátum, že to bolo dokonca v tých istých budovách, ak si pamätám správne, na jednom poschodí v škole sa hlasovalo vo voľbách a na druhom poschodí v škole sa hlasovalo o referende, tak ten samotný efekt bol veľmi malý.
Hovorím to preto, nie preto, aby som nejakým rozhodujúcim spôsobom teraz znevážil predkladateľov a ich prácu. Krajiny niekedy idú do experimentov. Samozrejme, experimentovať s voľbami je niečo, k čomu by sme mali pristupovať opatrne, ale napriek tomu môže to viesť k čiastkovej úspore nákladov, možno aj k zvýšeniu účasti o pár percent. Aj keď dovolím si argumentovať, že problém s účasťou vo voľbách vo VÚC nie je daný primárne tým, že sa konajú samostatne. Pretože samostatne sa konajú aj všetky iné voľby v tejto krajine a tá účasť býva teda od 60 % v parlamentných voľbách až po tých 18 – 20 %, ktoré sme videli vo VÚC voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. To znamená, že predpokladať, že ak občania majú tak nízky záujem o nejakú formu voľby, že sa na nej nezúčastnia viac ako štyri pätiny oprávnených voličov, že je to problém toho, že keby sa v ten deň konali nejaké iné voľby, o ktoré majú o niečo väčší záujem, že by voliť išli, je podľa môjho názoru predpoklad, ktorý nemá nejaký ani teda faktografický, ako som ukázal, ani nejaký hlbší obsahový základ. Napriek tomu chápem ten argument.
A môj skutočný problém alebo môj skutočný postoj aj s mojimi kolegami, v mene ktorých chcem predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, však vychádza z iného. A to je z diskusie, ktorú sme naozaj viedli aj v ostatných mesiacoch. A to je diskusia o vôbec zmysluplnosti vyšších územných celkov na Slovensku, tak ako ich dnes poznáme.
S kolegyňou Macháčkovou sme predložili 28 zákonov, ku ktorým sa dostaneme v rozprave. Takže ja teraz nebudem využívať ten priestor na to, aby som nejakým spôsobom prezentoval ten návrh. Na to, samozrejme, priestor bude. Ale chcem sa vyjadriť k tomu, že zmysluplnosť VÚC je téma, ktorú neotvárame my s kolegyňou Macháčkovou. To je téma, ktorú tu otvárajú už niekoľko rokov viacerí významní politici.
Premiér Robert Fico sa už dlhé roky vyjadruje o tom, že tento systém nemá zmysel. Po ostatných VÚC-karskych voľbách č. 2 muž SMER-u a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák povedal otvorene, že ich jednoducho treba zrušiť. V tom istom čase to povedal aj predseda v tejto chvíli najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita pán Richard Sulík. Ten povedal úplne jednoznačne, keď boli posledné voľby, že teda on v nich volí, ale treba ich zrušiť. Povedal aj argumenty, ktoré sú takmer identické s tými, ktoré dnes predkladáme my s kolegyňou Macháčkovou. Politická strana SME RODINA to má dokonca vo volebnom programe svojom. Myslím, že ako jediná to mala ako prioritu, že to chcú urobiť určite.
To znamená, je to myšlienka, ktorá tu zaznieva už dlhšie a zaznieva teda možno vzácne aj od predstaviteľov súčasnej koalície, aj od predstaviteľov súčasnej opozície. Ešte aj strany, ktoré sa nevyjadrili úplne za úplné zrušenie VÚC, ako bola napríklad Slovenská národná strana, vo svojom programe v ostatných rokoch opakovane hovorila o tom, že súčasný systém je zlý a treba ho zrušiť. Chceli ho nahradiť, myslím, troma krajmi, ak som čítal ten program správne. A hoci ten program je nejasný, kde hovorí o štátnej správe a samospráve, dovolím si predpokladať, že tie tri kraje sa týkajú najmä štátnej správy. Lebo predpoklad samosprávneho kraja, ktorý siaha od Dunajskej Stredy po Trenčín, akosi nedáva veľmi zmysel nikomu, kto sa venuje problematike verejnej správy. Takže za tých okolností si myslím, že je tu dlhodobo vo vzduchu myšlienka zrušiť VÚC.
Mojím cieľom dnes nie je túto myšlienku obsiahlo obhajovať. Ako hovorím, k tomuto sa dostaneme v bode, myslím, okolo šesťdesiatky. Ale mojím zmyslom je ponúknuť určitý kompromis. Lebo jediný argument, ktorý som zachytil zo strany predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj predsedu vlády Roberta Fica, ale aj ďalších, jediný argument, ktorý som zachytil zo strany niektorých komentátorov aj niektorých predstaviteľov opozície, lebo niektorí to podporili, napríklad pán Kollár, ale aj zo strany viacerých poslancov OĽANO, aj keď tam ešte diskutujeme. Tak najmä zo strany SMER-u a zo strany niektorých komentátorov zaznela výčitka, že dobre, áno, je to pravda, dlhodobo hovoríme o tom, že je to v podstate zbytočný útvar v tej podobe, v akej dneska na Slovensku funguje, a že vzhľadom na to, ako ten pätnásťročný experiment dopadol, ani nie je veľmi opraviteľný. A naopak, jeho neprijatie občanmi a jeho nefunkčnosť a predraženosť skôr vytvárajú priestor na jeho úspešnú, by som povedal, extrémistickú akvizíciu, ako už sme svedkami v Banskej Bystrici a môžme byť aj v ďalších krajoch.
Takže v poriadku, vecne asi argumenty sú na strane tých, ktorí chcú VÚC-ku zrušiť, ale to hádam nemyslíte vážne, že s tým prichádzate jedenásť mesiacov pred samotnými voľbami! To je asi najčastejšia výčitka, ktorú som ja počul ako predkladateľ za tých ostatných, ja neviem, tri týždne alebo štyri, odkedy sme to predložili. Ja na tú výčitku vždy hovorím, že keď sa pozreme, keď sa naposledy robili veľká reorganizácia verejnej správy, to boli roky 2001 a potom 2003, to boli také dva balíky, tak tie zákony sa schvaľovali dokonca ešte v kratšom období predtým, než sa spúšťala tá reorganizácia. Ja som osobne bol prítomný pri rušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy, čo bolo, dovolím si povedať, z hľadiska technickej náročnosti väčšia operácia, ako by bolo zrušenie VÚC dnes. A tie zákony sa prijímali v tejto Národnej rade na septembrovej, októbrovej a decembrovej schôdzi a štátna správa sa s tým nejako musela vyrovnať. Pripomeniem len, že v rámci tej zmeny sa napríklad kompletne rušil Národný úrad práce, ktorý mal v tej chvíli viac ako 5-tisíc ľudí. Prechádzal, spájal sa so sociálnymi úradmi, ktoré mali ďalších asi 6-tisíc ľudí. A to bol len jeden z príkladov. Tuto hovoríme dokopy o oveľa menšom počte. Takže ja sa priznám, ja tú výčitku som nie veľmi bol ochotný prijať.
Výčitku, ktorú som viac bol ochotný prijať, som ochotný prijať, bola tá, že, samozrejme, zrušiť VÚC je krok A. Ale každý, kto sa venuje téme, ako efektívne a dobre spravovať túto krajinu, vie, že je tam aj krok B, a to je reforma miestnej samosprávy, teda obcí. Všetky vlády za ostatných pätnásť rokov, v tomto, myslím, nie je nejaký rozdiel, povedali aspoň slovne, že potrebujeme zreorganizovať miestnu samosprávu, lebo s 2 900 obcami v dnešnom poňatí sa jednoducho nedá táto krajina efektívne a zmysluplne spravovať. Akokoľvek silné vzťahy majú ľudia k svojim obciam, to ja chápem a úplne podporujem. Práve na tejto dileme, že všetci vieme, že to nie je dobré, ale zároveň sa všetci boja to nejako meniť, tak sa za tých pätnásť rokov ale viac-menej ani nič nestalo, odkedy prebehla prvá silná vlna centralizácie. A každý odborník aj politik, ktorý sa venuje, tým pádom povie, že fajn, ak aj zrušenie VÚC-iek, dobre, dohodnime sa na ňom, tak B je ale zmena miestnej samosprávy, aby vedela niektoré z tých kompetencií úspešnejšie prijímať a možno aj ďalšie od štátu.
A výčitka teda na mňa a na pani kolegyňu Macháčkovú je, že aj keby sme vám súhlasili s vami a verili, že vieme za desať mesiacov zrušiť VÚC, alebo jedenásť, čo zostalo do 1. januára, čo asi vieme, tak určite nevieme za toto obdobie pripraviť, schváliť a spustiť reformu miestnej samosprávy tak, aby sa to udialo zároveň s tým, čo by bolo asi najlepšie. Táto výčitka je podľa môjho názoru, má niečo do seba, len dôvod, prečo sme my navrhli zrušenie VÚC samostatne, bolo práve to, že v politike to nie je vždy o technicky, odborne najlepšom riešení, ale je to o dobrom riešení, ktoré má nejakú politickú šancu byť aj presadené. Z tohto pohľadu zrušenie VÚC vnímam ako niečo, čo je dobré riešenie, ktoré má aj reálnu šancu byť presadené, ak nie dnes, tak, tak v najbližšom čase. Spájať ho s komplexnou reformou samosprávy, navyše z pohľadu opozície, je podľa mňa, nie je ani vhodné, pretože takúto reformu, ako je reforma miestnej samosprávy, môže vždy pripraviť len vláda, na rozdiel od zrušenia VÚC, ktoré, ako sme aj my ukázali, sa dá technicky zvládnuť aj z opozície. Či už s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je, samozrejme, na vás, ale tých 28 zákonov to technicky ucelene rieši.
Z týchto dôvodov aj ako určitý kompromis si vám dneska dovolím predložiť pozmeňovací návrh podpísaný teda pätnástimi poslancami Národnej rady k tejto novele a ten návrh je zo strany predkladateľov takou podanou rukou najmä vládnej koalícii, ktorá teda predkladá tento ústavný zákon, alebo jej poslanci, a hovorí, že dobre. Ak sa zhodneme na tom, že VÚC treba zrušiť a hlavná námietka je, že teraz je neskoro, tak poďme urobiť kompromis a poďme sa dohodnúť, že teraz je to naposledy. Ak by sme schválili tento pozmeňovací návrh, ktorý prednesiem, znamenalo by to, že v novembri sa riadne uskutočnia župné voľby, tak ako sa predpokladajú, a znamenalo by to, že priamo zo znenia ústavy to bude ich posledné funkčné obdobie. Táto vláda, ak teda vydrží, a ďalšia vláda, ktorá vznikne najneskôr po voľbách v roku 2020, by mali päť rokov na to, aby pripravili a zrealizovali komplexnú reformu verejnej správy vrátane zrušenia VÚC a vrátane akýchkoľvek iných zmien miestnej samosprávy, ktoré by sme považovali za účelné. Verím, že sa zhodneme, že päť rokov je dostatočné obdobie pre akúkoľvek vládu, aby to spravila.
Z môjho pohľadu to nie je ideálne riešenie. Je to kompromis. Ja si myslím, že najlepšie by bolo dnes pristúpiť naozaj k tomu ušetriť tie peniaze hneď, je to, za to päťročné obdobie je to 200 miliónov eur, ktoré by sa dali ušetriť, a to už naozaj nie je malá suma peňazí, aj keď v porovnaní s tým, čo nás stojí táto vláda každoročne, to zase až tak veľa peňazí nie je. Ale napriek tomu veľké veci niekedy vyžadujú aj veľké kompromisy a toto je kompromis, ktorý za seba a za tých predkladateľov, ktorí to podpísali, som ochotný povedať, že sme schopní podporiť. Sme schopní podporiť to, že päť rokov a koniec, ale nie na základe prázdnych politických deklarácií.
Preto som aj na začiatku si dovolil citovať aj Roberta Kaliňáka, aj Richarda Sulíka, aj Roberta Fica, lebo to, že počas – a po – každých župných volieb sľúbia politici, ktorí chcú byť populárni, zrušenie VÚC a potom to nikdy nespravia, je niečo, s čím už máme hlbokú skúsenosť. Preto za vhodné a správne považujem mať túto dohodu zakotvenú priamo v legislatíve, priamo v ústave. Zároveň máme túto ústavu otvorenú vďaka návrhu kolegov poslancov, ktorí chcú zaviesť to päťročné obdobie, a tým pádom je to aj legislatívne možné bez nejakých ďalších problémov.
Z týchto dôvodov si dovoľujem na záver, predtým, než teda prečítam ten samotný návrh, vás požiadať o podporu takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý by naozaj znamenal, že na jeseň zvolíme posledných županov a potom už konečne tento experiment ako neúspešný zrušíme a pripravíme komplexnú zmenu. Spolu, predpokladám, že v takýchto významných veciach aj vláda Slovenskej republiky bude chcieť minimálne diskutovať s opozíciou, ale to už, samozrejme, bude na nej.
Takáto zmena by mala viesť k ďalšiemu posilneniu samosprávneho prvku, pretože ako verím, aj starostovia a primátori, ktorí sú zastúpení v tejto snemovni, potvrdia, decentralizácia kompetencií na mestá a obce bola zatiaľ jedným z úspechov slovenského ponovembrového vývoja. Nie úspechom bez problémov, nie úspechom bez výziev, nie úspechom bez konkrétnych možných kritík, ale bola úspechom. Svedectvom je nielen to, že dôvera k samospráve býva pravidelne významne vyššia ako dôvera k Národnej rade alebo k vláde. A teraz myslím miestnu samosprávu, nie krajskú. Ale aj napríklad to, že účasť v týchto voľbách je dlhodobo pomerne slušná, a zároveň aj to, že napriek pomerne ťažkému dedičstvu, ktoré samosprávy dostali od štátu pri decentralizácii, či už v podobe budov a ich deficitov a mnohých ďalších vecí, sa s tým dokázali v priemere veľmi slušne vysporiadať. Preto si myslím, že je čas povedať, že decentralizácia na obce a mestá je úspech, úspech, ktorý však treba potvrdiť naozaj komplexnou reformou od miestnej samosprávy a možnou ďalšou decentralizáciou. Vznik VÚC úspechom nebol, bol experimentom, ktorý by sme mali po pätnástich rokoch napraviť.
Ďakujem veľmi pekne a teraz prečítam ten návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
K čl. I
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 16 a vkladajú sa nové body 1 až 15, ktoré znejú:
"1. V čl. 30 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov“.
2. V čl. 60 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí alebo právnických osôb založených obcami,“.
3. V čl. 60 ods. 2 písmeno c) znie:
„c) obce, právnické osoby zriadené obcami a právnické osoby s majetkovou účasťou obcí,“.
4. V čl. 64 sa vypúšťa druhá veta.
5. V čl. 64a prvá veta znie: „Obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.“
6. Článok 65 znie:
„Čl. 65
(1) Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.“
7. V čl. 66 odseku 1 prvej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok“.
8. V čl. 67 odsek 1 znie:
„(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo orgánmi obce. Spôsob vykonania miestneho referenda ustanoví zákon.“
9. V čl. 67 odseku 2 sa vypúšťajú slová „a vyššiemu územnému celku“.
10. V čl. 67 odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vyššieho územného celku“.
11. V čl. 68 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
12. V čl. 69 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.
13. V čl. 71 odseku 1 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
14. V čl. 71 odseku 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
15. V čl. 71 odseku 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo na vyšší územný celok“.“
K čl. II
Čl. II znie:
„Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia volebného obdobia poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov zvolených vo voľbách v roku 2017 okrem čl. I bodu 16, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Odôvodnenie som už predniesol predtým, ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
2.2.2017 o 10:13 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Dobré ráno. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chápem, že viacerí z vás sa možno nebudú vedieť úplne koncentrovať na tento príspevok, keďže slovami predsedu Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky ste práve pred rozvodom, ale napriek tomu si vás dovolím poprosiť, aby ste, keďže rokujeme naozaj o ústavnej zmene a zmene, ktorá má vážne šance byť aj schválená, aby sme sa na ňu sústredili. Ja by som v tejto súvislosti chcel jednak reagovať na ten návrh samotný predkladateľov, ale zároveň aj predložiť pozmeňujúci návrh.
Predkladatelia predkladajú zmenu ústavy, v ktorej argumentujú, že treba predĺžiť mimoriadne funkčné obdobie na; najbližšie zvolených zastupiteľstiev VÚC a predsedov VÚC na päť rokov, tak aby v roku 2022 mohli prebehnúť mimoriadne voľby spolu. Za seba chcem povedať, že považujem tento návrh za z ústavného hľadiska konformný. To znamená, môže Národná rada takýmto spôsobom rozhodnúť, ak tak rozhodne pred voľbami samotnými a začiatkom samotného obdobia, nepovažujem to za nejaký zásah do základných práv a slobôd. Otázka je, aká je zmysluplnosť tohto návrhu.
Predkladatelia argumentujú úsporou prostriedkov a zvýšením záujmu, ak som správne zachytil doterajšie hlavné argumenty. Samozrejme, ak tento návrh prejde, budeme to môcť v roku 2022 aj zmerať, pretože budeme vidieť, aj či to stálo menej, aj či viac ľudí prišlo. Dnes sme, samozrejme, na jednej, na druhej strane v rovine špekulácií, ale dovoľte mi povedať predsa len pár argumentov, prečo si myslím, že to tak nemusí byť, resp. že sú tam ďalšie náklady, ktoré predkladatelia nezapočítavajú.
Ten základný problém je, že paralelné konanie dvoch volieb v ten istý deň, resp. v tom istom čase vyvoláva veľmi veľa logistických problémov, ktoré následne predkladatelia riešia v tom tzv. obyčajnom zákone, ktorý nasleduje po tejto ústavnej zmene. A riešia to mimoriadne komplikovaným spôsobom. Tá organizácia volieb a jej následné vyhodnotenie sa v podstate rozkladá na niekoľko dní. To do veľkej miery nulifikuje argument o usporených nákladoch, pretože nakoniec tie náklady sa budú zase na druhej strane aj napočítavať. A zároveň to významne zvyšuje manipulovateľnosť tých volieb cez to, že nebude dochádzať k okamžitému sčítavaniu hlasov. Tým pádom si dovolím povedať, že ten argument o úspore nákladov je, poviem to tak, že pochybný a v každom prípade tá nákladnosť volieb sama osebe je pomerne minoritným prvkom nákladnosti VÚC samotných.
Zaujímavejší argument z môjho pohľadu je ten argument o zvýšení účasti. Aj keď tu sa zatiaľ môžeme oprieť len o jediný príklad, a to je rok 2004, keď na návrh predsedu SMER-u Roberta Fica podpísalo viac ako 350-tisíc občanov petíciu za skrátenie volebného obdobia vtedajšej Národnej rady a vtedajší prezident Rudolf Schuster vyhlásil to referendum na rovnaký deň ako voľby. Takže mali sme v jeden deň voľby a v jeden deň referendum. To je asi najbližšie, čo sa, by som povedal, sme sa dostali k takejto situácii. Ak si porovnáme to referendum s inými referendami, s inými voľbami a aj s tými voľbami, ktoré sa konali v ten istý deň, tak sme nezaznamenali nejaký významnejší efekt. Tá účasť na referende bola oveľa nižšia ako účasť na voľbách. Mám pocit, ale to ma opraví hádam pán spravodajca, že to boli prezidentské voľby vtedy, ale to nie je až také podstatné. To, čo si pamätám s istotou, je, že tá účasť na referende bola výrazne nižšia, ako bola účasť na tých voľbách, a to referendum bolo nakoniec aj tak neplatné. Inými slovami, samotný fakt, že je to v ten istý dátum, že to bolo dokonca v tých istých budovách, ak si pamätám správne, na jednom poschodí v škole sa hlasovalo vo voľbách a na druhom poschodí v škole sa hlasovalo o referende, tak ten samotný efekt bol veľmi malý.
Hovorím to preto, nie preto, aby som nejakým rozhodujúcim spôsobom teraz znevážil predkladateľov a ich prácu. Krajiny niekedy idú do experimentov. Samozrejme, experimentovať s voľbami je niečo, k čomu by sme mali pristupovať opatrne, ale napriek tomu môže to viesť k čiastkovej úspore nákladov, možno aj k zvýšeniu účasti o pár percent. Aj keď dovolím si argumentovať, že problém s účasťou vo voľbách vo VÚC nie je daný primárne tým, že sa konajú samostatne. Pretože samostatne sa konajú aj všetky iné voľby v tejto krajine a tá účasť býva teda od 60 % v parlamentných voľbách až po tých 18 – 20 %, ktoré sme videli vo VÚC voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. To znamená, že predpokladať, že ak občania majú tak nízky záujem o nejakú formu voľby, že sa na nej nezúčastnia viac ako štyri pätiny oprávnených voličov, že je to problém toho, že keby sa v ten deň konali nejaké iné voľby, o ktoré majú o niečo väčší záujem, že by voliť išli, je podľa môjho názoru predpoklad, ktorý nemá nejaký ani teda faktografický, ako som ukázal, ani nejaký hlbší obsahový základ. Napriek tomu chápem ten argument.
A môj skutočný problém alebo môj skutočný postoj aj s mojimi kolegami, v mene ktorých chcem predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu, však vychádza z iného. A to je z diskusie, ktorú sme naozaj viedli aj v ostatných mesiacoch. A to je diskusia o vôbec zmysluplnosti vyšších územných celkov na Slovensku, tak ako ich dnes poznáme.
S kolegyňou Macháčkovou sme predložili 28 zákonov, ku ktorým sa dostaneme v rozprave. Takže ja teraz nebudem využívať ten priestor na to, aby som nejakým spôsobom prezentoval ten návrh. Na to, samozrejme, priestor bude. Ale chcem sa vyjadriť k tomu, že zmysluplnosť VÚC je téma, ktorú neotvárame my s kolegyňou Macháčkovou. To je téma, ktorú tu otvárajú už niekoľko rokov viacerí významní politici.
Premiér Robert Fico sa už dlhé roky vyjadruje o tom, že tento systém nemá zmysel. Po ostatných VÚC-karskych voľbách č. 2 muž SMER-u a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák povedal otvorene, že ich jednoducho treba zrušiť. V tom istom čase to povedal aj predseda v tejto chvíli najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita pán Richard Sulík. Ten povedal úplne jednoznačne, keď boli posledné voľby, že teda on v nich volí, ale treba ich zrušiť. Povedal aj argumenty, ktoré sú takmer identické s tými, ktoré dnes predkladáme my s kolegyňou Macháčkovou. Politická strana SME RODINA to má dokonca vo volebnom programe svojom. Myslím, že ako jediná to mala ako prioritu, že to chcú urobiť určite.
To znamená, je to myšlienka, ktorá tu zaznieva už dlhšie a zaznieva teda možno vzácne aj od predstaviteľov súčasnej koalície, aj od predstaviteľov súčasnej opozície. Ešte aj strany, ktoré sa nevyjadrili úplne za úplné zrušenie VÚC, ako bola napríklad Slovenská národná strana, vo svojom programe v ostatných rokoch opakovane hovorila o tom, že súčasný systém je zlý a treba ho zrušiť. Chceli ho nahradiť, myslím, troma krajmi, ak som čítal ten program správne. A hoci ten program je nejasný, kde hovorí o štátnej správe a samospráve, dovolím si predpokladať, že tie tri kraje sa týkajú najmä štátnej správy. Lebo predpoklad samosprávneho kraja, ktorý siaha od Dunajskej Stredy po Trenčín, akosi nedáva veľmi zmysel nikomu, kto sa venuje problematike verejnej správy. Takže za tých okolností si myslím, že je tu dlhodobo vo vzduchu myšlienka zrušiť VÚC.
Mojím cieľom dnes nie je túto myšlienku obsiahlo obhajovať. Ako hovorím, k tomuto sa dostaneme v bode, myslím, okolo šesťdesiatky. Ale mojím zmyslom je ponúknuť určitý kompromis. Lebo jediný argument, ktorý som zachytil zo strany predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj predsedu vlády Roberta Fica, ale aj ďalších, jediný argument, ktorý som zachytil zo strany niektorých komentátorov aj niektorých predstaviteľov opozície, lebo niektorí to podporili, napríklad pán Kollár, ale aj zo strany viacerých poslancov OĽANO, aj keď tam ešte diskutujeme. Tak najmä zo strany SMER-u a zo strany niektorých komentátorov zaznela výčitka, že dobre, áno, je to pravda, dlhodobo hovoríme o tom, že je to v podstate zbytočný útvar v tej podobe, v akej dneska na Slovensku funguje, a že vzhľadom na to, ako ten pätnásťročný experiment dopadol, ani nie je veľmi opraviteľný. A naopak, jeho neprijatie občanmi a jeho nefunkčnosť a predraženosť skôr vytvárajú priestor na jeho úspešnú, by som povedal, extrémistickú akvizíciu, ako už sme svedkami v Banskej Bystrici a môžme byť aj v ďalších krajoch.
Takže v poriadku, vecne asi argumenty sú na strane tých, ktorí chcú VÚC-ku zrušiť, ale to hádam nemyslíte vážne, že s tým prichádzate jedenásť mesiacov pred samotnými voľbami! To je asi najčastejšia výčitka, ktorú som ja počul ako predkladateľ za tých ostatných, ja neviem, tri týždne alebo štyri, odkedy sme to predložili. Ja na tú výčitku vždy hovorím, že keď sa pozreme, keď sa naposledy robili veľká reorganizácia verejnej správy, to boli roky 2001 a potom 2003, to boli také dva balíky, tak tie zákony sa schvaľovali dokonca ešte v kratšom období predtým, než sa spúšťala tá reorganizácia. Ja som osobne bol prítomný pri rušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy, čo bolo, dovolím si povedať, z hľadiska technickej náročnosti väčšia operácia, ako by bolo zrušenie VÚC dnes. A tie zákony sa prijímali v tejto Národnej rade na septembrovej, októbrovej a decembrovej schôdzi a štátna správa sa s tým nejako musela vyrovnať. Pripomeniem len, že v rámci tej zmeny sa napríklad kompletne rušil Národný úrad práce, ktorý mal v tej chvíli viac ako 5-tisíc ľudí. Prechádzal, spájal sa so sociálnymi úradmi, ktoré mali ďalších asi 6-tisíc ľudí. A to bol len jeden z príkladov. Tuto hovoríme dokopy o oveľa menšom počte. Takže ja sa priznám, ja tú výčitku som nie veľmi bol ochotný prijať.
Výčitku, ktorú som viac bol ochotný prijať, som ochotný prijať, bola tá, že, samozrejme, zrušiť VÚC je krok A. Ale každý, kto sa venuje téme, ako efektívne a dobre spravovať túto krajinu, vie, že je tam aj krok B, a to je reforma miestnej samosprávy, teda obcí. Všetky vlády za ostatných pätnásť rokov, v tomto, myslím, nie je nejaký rozdiel, povedali aspoň slovne, že potrebujeme zreorganizovať miestnu samosprávu, lebo s 2 900 obcami v dnešnom poňatí sa jednoducho nedá táto krajina efektívne a zmysluplne spravovať. Akokoľvek silné vzťahy majú ľudia k svojim obciam, to ja chápem a úplne podporujem. Práve na tejto dileme, že všetci vieme, že to nie je dobré, ale zároveň sa všetci boja to nejako meniť, tak sa za tých pätnásť rokov ale viac-menej ani nič nestalo, odkedy prebehla prvá silná vlna centralizácie. A každý odborník aj politik, ktorý sa venuje, tým pádom povie, že fajn, ak aj zrušenie VÚC-iek, dobre, dohodnime sa na ňom, tak B je ale zmena miestnej samosprávy, aby vedela niektoré z tých kompetencií úspešnejšie prijímať a možno aj ďalšie od štátu.
A výčitka teda na mňa a na pani kolegyňu Macháčkovú je, že aj keby sme vám súhlasili s vami a verili, že vieme za desať mesiacov zrušiť VÚC, alebo jedenásť, čo zostalo do 1. januára, čo asi vieme, tak určite nevieme za toto obdobie pripraviť, schváliť a spustiť reformu miestnej samosprávy tak, aby sa to udialo zároveň s tým, čo by bolo asi najlepšie. Táto výčitka je podľa môjho názoru, má niečo do seba, len dôvod, prečo sme my navrhli zrušenie VÚC samostatne, bolo práve to, že v politike to nie je vždy o technicky, odborne najlepšom riešení, ale je to o dobrom riešení, ktoré má nejakú politickú šancu byť aj presadené. Z tohto pohľadu zrušenie VÚC vnímam ako niečo, čo je dobré riešenie, ktoré má aj reálnu šancu byť presadené, ak nie dnes, tak, tak v najbližšom čase. Spájať ho s komplexnou reformou samosprávy, navyše z pohľadu opozície, je podľa mňa, nie je ani vhodné, pretože takúto reformu, ako je reforma miestnej samosprávy, môže vždy pripraviť len vláda, na rozdiel od zrušenia VÚC, ktoré, ako sme aj my ukázali, sa dá technicky zvládnuť aj z opozície. Či už s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je, samozrejme, na vás, ale tých 28 zákonov to technicky ucelene rieši.
Z týchto dôvodov aj ako určitý kompromis si vám dneska dovolím predložiť pozmeňovací návrh podpísaný teda pätnástimi poslancami Národnej rady k tejto novele a ten návrh je zo strany predkladateľov takou podanou rukou najmä vládnej koalícii, ktorá teda predkladá tento ústavný zákon, alebo jej poslanci, a hovorí, že dobre. Ak sa zhodneme na tom, že VÚC treba zrušiť a hlavná námietka je, že teraz je neskoro, tak poďme urobiť kompromis a poďme sa dohodnúť, že teraz je to naposledy. Ak by sme schválili tento pozmeňovací návrh, ktorý prednesiem, znamenalo by to, že v novembri sa riadne uskutočnia župné voľby, tak ako sa predpokladajú, a znamenalo by to, že priamo zo znenia ústavy to bude ich posledné funkčné obdobie. Táto vláda, ak teda vydrží, a ďalšia vláda, ktorá vznikne najneskôr po voľbách v roku 2020, by mali päť rokov na to, aby pripravili a zrealizovali komplexnú reformu verejnej správy vrátane zrušenia VÚC a vrátane akýchkoľvek iných zmien miestnej samosprávy, ktoré by sme považovali za účelné. Verím, že sa zhodneme, že päť rokov je dostatočné obdobie pre akúkoľvek vládu, aby to spravila.
Z môjho pohľadu to nie je ideálne riešenie. Je to kompromis. Ja si myslím, že najlepšie by bolo dnes pristúpiť naozaj k tomu ušetriť tie peniaze hneď, je to, za to päťročné obdobie je to 200 miliónov eur, ktoré by sa dali ušetriť, a to už naozaj nie je malá suma peňazí, aj keď v porovnaní s tým, čo nás stojí táto vláda každoročne, to zase až tak veľa peňazí nie je. Ale napriek tomu veľké veci niekedy vyžadujú aj veľké kompromisy a toto je kompromis, ktorý za seba a za tých predkladateľov, ktorí to podpísali, som ochotný povedať, že sme schopní podporiť. Sme schopní podporiť to, že päť rokov a koniec, ale nie na základe prázdnych politických deklarácií.
Preto som aj na začiatku si dovolil citovať aj Roberta Kaliňáka, aj Richarda Sulíka, aj Roberta Fica, lebo to, že počas – a po – každých župných volieb sľúbia politici, ktorí chcú byť populárni, zrušenie VÚC a potom to nikdy nespravia, je niečo, s čím už máme hlbokú skúsenosť. Preto za vhodné a správne považujem mať túto dohodu zakotvenú priamo v legislatíve, priamo v ústave. Zároveň máme túto ústavu otvorenú vďaka návrhu kolegov poslancov, ktorí chcú zaviesť to päťročné obdobie, a tým pádom je to aj legislatívne možné bez nejakých ďalších problémov.
Z týchto dôvodov si dovoľujem na záver, predtým, než teda prečítam ten samotný návrh, vás požiadať o podporu takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý by naozaj znamenal, že na jeseň zvolíme posledných županov a potom už konečne tento experiment ako neúspešný zrušíme a pripravíme komplexnú zmenu. Spolu, predpokladám, že v takýchto významných veciach aj vláda Slovenskej republiky bude chcieť minimálne diskutovať s opozíciou, ale to už, samozrejme, bude na nej.
Takáto zmena by mala viesť k ďalšiemu posilneniu samosprávneho prvku, pretože ako verím, aj starostovia a primátori, ktorí sú zastúpení v tejto snemovni, potvrdia, decentralizácia kompetencií na mestá a obce bola zatiaľ jedným z úspechov slovenského ponovembrového vývoja. Nie úspechom bez problémov, nie úspechom bez výziev, nie úspechom bez konkrétnych možných kritík, ale bola úspechom. Svedectvom je nielen to, že dôvera k samospráve býva pravidelne významne vyššia ako dôvera k Národnej rade alebo k vláde. A teraz myslím miestnu samosprávu, nie krajskú. Ale aj napríklad to, že účasť v týchto voľbách je dlhodobo pomerne slušná, a zároveň aj to, že napriek pomerne ťažkému dedičstvu, ktoré samosprávy dostali od štátu pri decentralizácii, či už v podobe budov a ich deficitov a mnohých ďalších vecí, sa s tým dokázali v priemere veľmi slušne vysporiadať. Preto si myslím, že je čas povedať, že decentralizácia na obce a mestá je úspech, úspech, ktorý však treba potvrdiť naozaj komplexnou reformou od miestnej samosprávy a možnou ďalšou decentralizáciou. Vznik VÚC úspechom nebol, bol experimentom, ktorý by sme mali po pätnástich rokoch napraviť.
Ďakujem veľmi pekne a teraz prečítam ten návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
K čl. I
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 16 a vkladajú sa nové body 1 až 15, ktoré znejú:
"1. V čl. 30 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov“.
2. V čl. 60 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí alebo právnických osôb založených obcami,“.
3. V čl. 60 ods. 2 písmeno c) znie:
„c) obce, právnické osoby zriadené obcami a právnické osoby s majetkovou účasťou obcí,“.
4. V čl. 64 sa vypúšťa druhá veta.
5. V čl. 64a prvá veta znie: „Obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.“
6. Článok 65 znie:
„Čl. 65
(1) Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.“
7. V čl. 66 odseku 1 prvej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok“.
8. V čl. 67 odsek 1 znie:
„(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo orgánmi obce. Spôsob vykonania miestneho referenda ustanoví zákon.“
9. V čl. 67 odseku 2 sa vypúšťajú slová „a vyššiemu územnému celku“.
10. V čl. 67 odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vyššieho územného celku“.
11. V čl. 68 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
12. V čl. 69 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.
13. V čl. 71 odseku 1 sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
14. V čl. 71 odseku 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „a vyšší územný celok“.
15. V čl. 71 odseku 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo na vyšší územný celok“.“
K čl. II
Čl. II znie:
„Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia volebného obdobia poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov zvolených vo voľbách v roku 2017 okrem čl. I bodu 16, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Odôvodnenie som už predniesol predtým, ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:34
Dušan JarjabekPán poslanec Beblavý, dovoľte krátku reakciu na to, čo ste povedali. V každom prípade, buďte taký dobrý a nedávajte nám nálepku nejakého takého zlého úmyslu. Ten úmysel predkladateľov je ozaj dobrý a pragmatický. Váš argument, že je pred nejakými voľbami a dáva sa to ako istá rýchlovka, no, pán poslanec, vždy je pred nejakými voľbami. Aj to, čo vy navrhujete, je pred tými istými voľbami, keby sme sa podľa tejto...
Pán poslanec Beblavý, dovoľte krátku reakciu na to, čo ste povedali. V každom prípade, buďte taký dobrý a nedávajte nám nálepku nejakého takého zlého úmyslu. Ten úmysel predkladateľov je ozaj dobrý a pragmatický. Váš argument, že je pred nejakými voľbami a dáva sa to ako istá rýchlovka, no, pán poslanec, vždy je pred nejakými voľbami. Aj to, čo vy navrhujete, je pred tými istými voľbami, keby sme sa podľa tejto teórie všetci riadili, tak asi by sme v tomto parlamente nikdy žiadny návrh zákona nemohli predložiť.
Môžeme sa baviť o zmysluplnosti vyšších územných celkov, môžeme sa baviť o počte vyšších územných celkov, to je ale iná debata. To je iná debata, to je debata na podstatne, podstatne väčší priestor, ako je pri tomto návrhu zákona, lebo ten sa určite netýka počtu vyšších územných celkov. Sám viete veľmi dobre, ako k tomuto kompromisnému návrhu v podstate v parlamente prišlo. Tie návrhy pri vzniku vyšších územných celkov predsa boli také od tých nezmyselných niekoľkých desiatok po tento návrh kompromisný. Ako vznikol, určite viete. Predkladatelia, keď navrhujú ten návrh, o ktorom ste vy hovorili, mali naozaj na mysli iba toľko, aby bola zvýšená istá autorita týchto volieb, aby si občania možno uvedomili aj svoju zodpovednosť a dôležitosť prístupu k týmto voľbám.
No a hovoríte, že žiadne finančné prostriedky sa neušetria. Tak my máme zrátané, že ozaj sa ušetria tie finančné prostriedky, že to nie je celkom tak, ako vy hovoríte.
No a celkom na záver by som zopakoval to, čo som povedal na začiatku, vedie nás len dobrý úmysel, nič iného, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:34 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Beblavý, dovoľte krátku reakciu na to, čo ste povedali. V každom prípade, buďte taký dobrý a nedávajte nám nálepku nejakého takého zlého úmyslu. Ten úmysel predkladateľov je ozaj dobrý a pragmatický. Váš argument, že je pred nejakými voľbami a dáva sa to ako istá rýchlovka, no, pán poslanec, vždy je pred nejakými voľbami. Aj to, čo vy navrhujete, je pred tými istými voľbami, keby sme sa podľa tejto teórie všetci riadili, tak asi by sme v tomto parlamente nikdy žiadny návrh zákona nemohli predložiť.
Môžeme sa baviť o zmysluplnosti vyšších územných celkov, môžeme sa baviť o počte vyšších územných celkov, to je ale iná debata. To je iná debata, to je debata na podstatne, podstatne väčší priestor, ako je pri tomto návrhu zákona, lebo ten sa určite netýka počtu vyšších územných celkov. Sám viete veľmi dobre, ako k tomuto kompromisnému návrhu v podstate v parlamente prišlo. Tie návrhy pri vzniku vyšších územných celkov predsa boli také od tých nezmyselných niekoľkých desiatok po tento návrh kompromisný. Ako vznikol, určite viete. Predkladatelia, keď navrhujú ten návrh, o ktorom ste vy hovorili, mali naozaj na mysli iba toľko, aby bola zvýšená istá autorita týchto volieb, aby si občania možno uvedomili aj svoju zodpovednosť a dôležitosť prístupu k týmto voľbám.
No a hovoríte, že žiadne finančné prostriedky sa neušetria. Tak my máme zrátané, že ozaj sa ušetria tie finančné prostriedky, že to nie je celkom tak, ako vy hovoríte.
No a celkom na záver by som zopakoval to, čo som povedal na začiatku, vedie nás len dobrý úmysel, nič iného, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:36
Zsolt SimonPán kolega, možnože nadviažem na kolegu Jarjabka a tak sa vyjadrím k vášmu návrhu, ktorý som sám podporil. Aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom a musím povedať, že VÚC-ky v súčasnej podobe stratili akékoľvek opodstatnenie. Aj kompetencie, ktoré im Národná rada dala pri jeho vzniku, ďalej nerozširovala, ale postupne ich kresá a ukracuje. Osobne sa prikláňam. Ja som tento návrh podporil a budem hlasovať za to, aby...
Pán kolega, možnože nadviažem na kolegu Jarjabka a tak sa vyjadrím k vášmu návrhu, ktorý som sám podporil. Aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom a musím povedať, že VÚC-ky v súčasnej podobe stratili akékoľvek opodstatnenie. Aj kompetencie, ktoré im Národná rada dala pri jeho vzniku, ďalej nerozširovala, ale postupne ich kresá a ukracuje. Osobne sa prikláňam. Ja som tento návrh podporil a budem hlasovať za to, aby sme tie VÚC-ky zrušili, lebo je to lepšie riešenie než to, ktoré je.
Ale skutočné riešenie, pokiaľ by Národná rada chcela v tejto krajine a chcela by šetriť na verejnej správe a štátnej správe, tak by mala povedať, že budeme mať asi 18 VÚC-iek a zrušme všetky okresy, lebo ich máme 79. A taký okres ako Poltár, no aké má opodstatnenie, povedzte mi. Ale držíme tam štátnych úradníkov, preto lebo je tam minister vnútra a on ich tam menuje. A bolo by oveľa lepšie, keby tých jednotiek bolo nie osem, ale bolo by ich osemnásť, ale tie menšie jednotky, ktoré v tej správe máme a sú duplicitné a zároveň sa kopírujú a nikto nevie pomaly z občanov, čo má byť. Keby sme chceli šetriť a tento štát chcel šetriť, tak by išiel cestou zrušenia všetkých okresov a vytvorenia väčších územných celkov v počte osemnásť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:36 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega, možnože nadviažem na kolegu Jarjabka a tak sa vyjadrím k vášmu návrhu, ktorý som sám podporil. Aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom a musím povedať, že VÚC-ky v súčasnej podobe stratili akékoľvek opodstatnenie. Aj kompetencie, ktoré im Národná rada dala pri jeho vzniku, ďalej nerozširovala, ale postupne ich kresá a ukracuje. Osobne sa prikláňam. Ja som tento návrh podporil a budem hlasovať za to, aby sme tie VÚC-ky zrušili, lebo je to lepšie riešenie než to, ktoré je.
Ale skutočné riešenie, pokiaľ by Národná rada chcela v tejto krajine a chcela by šetriť na verejnej správe a štátnej správe, tak by mala povedať, že budeme mať asi 18 VÚC-iek a zrušme všetky okresy, lebo ich máme 79. A taký okres ako Poltár, no aké má opodstatnenie, povedzte mi. Ale držíme tam štátnych úradníkov, preto lebo je tam minister vnútra a on ich tam menuje. A bolo by oveľa lepšie, keby tých jednotiek bolo nie osem, ale bolo by ich osemnásť, ale tie menšie jednotky, ktoré v tej správe máme a sú duplicitné a zároveň sa kopírujú a nikto nevie pomaly z občanov, čo má byť. Keby sme chceli šetriť a tento štát chcel šetriť, tak by išiel cestou zrušenia všetkých okresov a vytvorenia väčších územných celkov v počte osemnásť.
Ďakujem.
Rozpracované
10:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:37
Martin NemkyPán kolega, možno len dve veci. Po prvé, ja som len rád, že v podstate ste podporili tento návrh zákona. A po druhé, spomínali ste alebo spochybnili ste úsporu nákladov. Môžeme sa baviť o úspore nákladov na organizačno-technické zabezpečenie, ale, prosím vás, nespochybňujte úsporu nákladov na druhé kolo volieb. Dá sa to zrátať. Tak ako bolo v roku 2001 napríklad v každom kraji druhé kolo, stálo nás 3,5 milióna...
Pán kolega, možno len dve veci. Po prvé, ja som len rád, že v podstate ste podporili tento návrh zákona. A po druhé, spomínali ste alebo spochybnili ste úsporu nákladov. Môžeme sa baviť o úspore nákladov na organizačno-technické zabezpečenie, ale, prosím vás, nespochybňujte úsporu nákladov na druhé kolo volieb. Dá sa to zrátať. Tak ako bolo v roku 2001 napríklad v každom kraji druhé kolo, stálo nás 3,5 milióna euro. To znamená, že je to nespochybniteľný fakt.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:37 hod.
Ing. MBA
Martin Nemky
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, možno len dve veci. Po prvé, ja som len rád, že v podstate ste podporili tento návrh zákona. A po druhé, spomínali ste alebo spochybnili ste úsporu nákladov. Môžeme sa baviť o úspore nákladov na organizačno-technické zabezpečenie, ale, prosím vás, nespochybňujte úsporu nákladov na druhé kolo volieb. Dá sa to zrátať. Tak ako bolo v roku 2001 napríklad v každom kraji druhé kolo, stálo nás 3,5 milióna euro. To znamená, že je to nespochybniteľný fakt.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:38
Milan UhríkNo a druhý argument, ktorý spomínal pán poslanec Beblavý, mi príde oveľa absurdnejší, a to bol argument o údajnom extrémizme. Pán poslanec Beblavý, mne to pripadá tak, že ako keby ste cítili, že Ľudová strana Naše Slovensko postupne postupuje ďalej a ďalej, čo sa týka aj preferencií, aj nejakého vplyvu, a vaším riešením, ako zabrániť tomuto postupu toho extrémizmu, podľa vás, je začať postupne rušiť všetko to, kam by sme sa nejakým spôsobom mohli dostať alebo kde by sme mohli získať vplyv. A tomuto vy hovoríte demokratický postup, že budeme rušiť a obmedzovať všetko, kde si ľudia; kde len teda hrozí pre vás riziko, že ľudia si zvolia nejakého zástupcu z Ľudovej strany Naše Slovensko? Ja to nepovažujem za rozumné riešenie a tento argument, vyslovene tento argument považujem za absolútne bizarný doslova.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:38 hod.
Ing. PhD.
Milan Uhrík
Videokanál poslanca
Bavíme sa tu o návrhu poslanca Beblavého, ktorý smeruje k ultimátnemu zrušeniu vyšších územných celkov. Pán poslanec Beblavý uvádza dva také principiálne dôvody, ktoré som postrehol z jeho vystúpenia. Prvé bolo argumentácia na nehospodárnosť vyšších územných celkov. Ale treba sa opýtať a odpovedať si na otázku, že prečo sú vyššie územné celky nehospodárne riadené, prečo drvivá väčšina z nich má vydrancované pokladnice a zadlžené a sú zadlžené desiatkami miliónov eur. My to vidíme z pohľadu Banskobystrického samosprávneho kraja práve v tom kontexte, že väčšina z vyšších územných celkov je ovládaná práve politikmi z tých tzv. štandardných politických strán, ktorí nemajú absolútne žiadnu zodpovednosť voči tomu, čo riadia. Samozrejme, diskutabilné sú kompetencie vyšších územných celkov i takisto ich počet, ale to je úplne iná debata.
No a druhý argument, ktorý spomínal pán poslanec Beblavý, mi príde oveľa absurdnejší, a to bol argument o údajnom extrémizme. Pán poslanec Beblavý, mne to pripadá tak, že ako keby ste cítili, že Ľudová strana Naše Slovensko postupne postupuje ďalej a ďalej, čo sa týka aj preferencií, aj nejakého vplyvu, a vaším riešením, ako zabrániť tomuto postupu toho extrémizmu, podľa vás, je začať postupne rušiť všetko to, kam by sme sa nejakým spôsobom mohli dostať alebo kde by sme mohli získať vplyv. A tomuto vy hovoríte demokratický postup, že budeme rušiť a obmedzovať všetko, kde si ľudia; kde len teda hrozí pre vás riziko, že ľudia si zvolia nejakého zástupcu z Ľudovej strany Naše Slovensko? Ja to nepovažujem za rozumné riešenie a tento argument, vyslovene tento argument považujem za absolútne bizarný doslova.
Rozpracované
10:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40
Martin KlusAle nedá mi nezareagovať na ten pozmeňovací návrh, ktorý nám prečítal a ktorý navrhuje spoločne s ďalšími štrnástimi kolegami. Pre mňa základná, možno až kľúčová otázka je, že čo bude koncom, keď teda...
Ale nedá mi nezareagovať na ten pozmeňovací návrh, ktorý nám prečítal a ktorý navrhuje spoločne s ďalšími štrnástimi kolegami. Pre mňa základná, možno až kľúčová otázka je, že čo bude koncom, keď teda hovoríme o piatich rokoch a konci, pretože takýmto spôsobom si na seba vlastne len upletieme akýsi časový bič, rovnako my v legislatíve ako exekutíva. A my sa nebránime diskusii o zrušení vyšších územných celkov, ale pre nás je kľúčové vedieť, čo ich má nahradiť. A ak teraz dáme takýto bianko šek, tak to môže byť ešte koniec, ktorý si neželáme. Takže práve preto som si nie celkom istý, či tento pozmeňovací návrh sme schopní podporiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:40 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo a takisto aj pánovi poslancovi Beblavému za konštruktívny prístup k diskusii. Ja sa akiste vyjadrím aj k tomuto návrhu zákona, aj k návrhu zákona o zrušení vyšších územných celkov v bodoch teda, ktorým to prináleží.
Ale nedá mi nezareagovať na ten pozmeňovací návrh, ktorý nám prečítal a ktorý navrhuje spoločne s ďalšími štrnástimi kolegami. Pre mňa základná, možno až kľúčová otázka je, že čo bude koncom, keď teda hovoríme o piatich rokoch a konci, pretože takýmto spôsobom si na seba vlastne len upletieme akýsi časový bič, rovnako my v legislatíve ako exekutíva. A my sa nebránime diskusii o zrušení vyšších územných celkov, ale pre nás je kľúčové vedieť, čo ich má nahradiť. A ak teraz dáme takýto bianko šek, tak to môže byť ešte koniec, ktorý si neželáme. Takže práve preto som si nie celkom istý, či tento pozmeňovací návrh sme schopní podporiť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:41
Ondrej DostálTeraz by som sa v rámci faktickej poznámky rád vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si predniesol. A zdá sa mi veľmi zvláštne, ak niekto chce pozmeňujúcim návrhom predloženým v pléne meniť ústavu tak zásadným spôsobom. Z viacerých návrhov, o ktorých, o ktorých rokuje parlament, mám dojem, akoby sme nemali ani elementárnu úctu k ústave a robili z nej trhací kalendár. Ak tam chceme doplniť zákaz vývozu vody, tak sa tam doplní zákaz vývozu vody a zákaz vývozu vody okrem plastových fliaš je v ústave teraz ešte pred základnými právami a slobodami. A keď sa má meniť ústava, tak sa má meniť po nejakej predchádzajúcej diskusii, a teda spôsob, že nieže samostatným návrhom alebo návrhom, ktorý je povedzme prerokovaný vo výboroch, ale tuto v pléne, zaznie návrh na zmenu ústavy a nie nejaká detailná úprava toho, o čom rokujeme, tak to sa mi zdá aj z formálneho hľadiska veľmi zvláštne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:41 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Beblavý, nie som si istý, akým spôsobom môžem zareagovať na tvoj diskusný príspevok, pretože keď budem reagovať na to, čo si hovoril, tak nebudem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, a keď budem reagovať na bod programu, ktorý máme teraz na programe, tak asi sa nebudem mať veľmi čo povedať k tomu, čo si ty hovoril vo svojom diskusnom príspevku, keďže si sa vyjadroval v podstate k svojim návrhom, k návrhom pani poslankyne Macháčkovej, o ktorých budeme rokovať zrejme až budúci týždeň. Takže sa vyjadrím, a teda vyjadrím sa k nim, predpokladám, keď sa k nim dostaneme.
Teraz by som sa v rámci faktickej poznámky rád vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si predniesol. A zdá sa mi veľmi zvláštne, ak niekto chce pozmeňujúcim návrhom predloženým v pléne meniť ústavu tak zásadným spôsobom. Z viacerých návrhov, o ktorých, o ktorých rokuje parlament, mám dojem, akoby sme nemali ani elementárnu úctu k ústave a robili z nej trhací kalendár. Ak tam chceme doplniť zákaz vývozu vody, tak sa tam doplní zákaz vývozu vody a zákaz vývozu vody okrem plastových fliaš je v ústave teraz ešte pred základnými právami a slobodami. A keď sa má meniť ústava, tak sa má meniť po nejakej predchádzajúcej diskusii, a teda spôsob, že nieže samostatným návrhom alebo návrhom, ktorý je povedzme prerokovaný vo výboroch, ale tuto v pléne, zaznie návrh na zmenu ústavy a nie nejaká detailná úprava toho, o čom rokujeme, tak to sa mi zdá aj z formálneho hľadiska veľmi zvláštne.
Rozpracované
10:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:43
Martin FeckoPán kolega, myslím, že ste tu povedali dosť veľa vecí na zamýšľanie. Ja iba k niektorým budem reagovať. Myslím si, že áno, VÚC-ky hoci boli možnože dobre mienené, ale národ to neprijal. Dáva nám to najavo aj tým, že ich účasť pri voľbách je taká, aká je. Myslím si, že zákony o voľbách sú tie, ktoré sú najskôr merateľné. Lebo ja tu často kritizujem, že my prijímame zákony, ktoré spätne nevyhodnocujeme, ako ich prax prijala...
Pán kolega, myslím, že ste tu povedali dosť veľa vecí na zamýšľanie. Ja iba k niektorým budem reagovať. Myslím si, že áno, VÚC-ky hoci boli možnože dobre mienené, ale národ to neprijal. Dáva nám to najavo aj tým, že ich účasť pri voľbách je taká, aká je. Myslím si, že zákony o voľbách sú tie, ktoré sú najskôr merateľné. Lebo ja tu často kritizujem, že my prijímame zákony, ktoré spätne nevyhodnocujeme, ako ich prax prijala a čo priniesli pre tú prax. Veľa zákonov nevieme, aký efekt a tu prakticky máte jasné. Zmeníte niečo a pozrite. Áno, máme účasť takú a takú, vyššia, nižšia, dobre. Je to, nemusíme vytvárať špeciálne tímy na vyhodnotenie účinnosti tohto zákona a vieme okamžite po percentuálnom zastúpení vo voľbách, aký je výsledok a aká je účinnosť tohto zákona alebo zmeny príslušného zákona.
Myslím si, že ako ste povedali, že robiť tu nejakú reformu, tú miestnu, neni proste otázka dní ani osôb, ale je to troška koncepcnejšie už. Ale ja si myslím a budem to tvrdiť stále, že čím menšia komunita, tým lepšia kontrola. A na obci sa to vyjasní okamžite. Primátori a starostovia, viete, že tam sa to príde a sa to – či pri pol deci, či na ulici – sa okamžite vyjasní a vieme, ako chceme ďalej na našom zastupiteľstve pokračovať. A pokiaľ ideme už vyššie, že mesto, VÚC-ka, Národná rada, tak je to už anonymnejšie, už sa možno nedostanete ani k tomu primátorovi, ani možnože k tomu predsedovi parlamentu, ani k tomu poslancovi možnože a je problém.
Takže ja by som bol, samozrejme, tiež rád, keby sme to odanimizovali nejakým spôsobom, aby každý vedel, kto ho zastupuje, a hlavne že by bol za tým útvarom, či už VÚC-ka alebo čo to bude, či to budú župy alebo jak ich nazveme, aby bola konkrétna činnosť, ktorá uľahčí život občanom a bude adresná a nie iba taká nejakým spôsobom anonymná. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.2.2017 o 10:43 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega, myslím, že ste tu povedali dosť veľa vecí na zamýšľanie. Ja iba k niektorým budem reagovať. Myslím si, že áno, VÚC-ky hoci boli možnože dobre mienené, ale národ to neprijal. Dáva nám to najavo aj tým, že ich účasť pri voľbách je taká, aká je. Myslím si, že zákony o voľbách sú tie, ktoré sú najskôr merateľné. Lebo ja tu často kritizujem, že my prijímame zákony, ktoré spätne nevyhodnocujeme, ako ich prax prijala a čo priniesli pre tú prax. Veľa zákonov nevieme, aký efekt a tu prakticky máte jasné. Zmeníte niečo a pozrite. Áno, máme účasť takú a takú, vyššia, nižšia, dobre. Je to, nemusíme vytvárať špeciálne tímy na vyhodnotenie účinnosti tohto zákona a vieme okamžite po percentuálnom zastúpení vo voľbách, aký je výsledok a aká je účinnosť tohto zákona alebo zmeny príslušného zákona.
Myslím si, že ako ste povedali, že robiť tu nejakú reformu, tú miestnu, neni proste otázka dní ani osôb, ale je to troška koncepcnejšie už. Ale ja si myslím a budem to tvrdiť stále, že čím menšia komunita, tým lepšia kontrola. A na obci sa to vyjasní okamžite. Primátori a starostovia, viete, že tam sa to príde a sa to – či pri pol deci, či na ulici – sa okamžite vyjasní a vieme, ako chceme ďalej na našom zastupiteľstve pokračovať. A pokiaľ ideme už vyššie, že mesto, VÚC-ka, Národná rada, tak je to už anonymnejšie, už sa možno nedostanete ani k tomu primátorovi, ani možnože k tomu predsedovi parlamentu, ani k tomu poslancovi možnože a je problém.
Takže ja by som bol, samozrejme, tiež rád, keby sme to odanimizovali nejakým spôsobom, aby každý vedel, kto ho zastupuje, a hlavne že by bol za tým útvarom, či už VÚC-ka alebo čo to bude, či to budú župy alebo jak ich nazveme, aby bola konkrétna činnosť, ktorá uľahčí život občanom a bude adresná a nie iba taká nejakým spôsobom anonymná. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:45
Vystúpenie v rozprave 10:45
Martin KlusAko som naznačil už v prvom čítaní, my v rámci klubu Sloboda a Solidarita filozoficky a ideologicky s podporou tohto návrhu zákona nemáme. Zlučovanie volieb je pevnou súčasťou aj nášho programu. Konkrétne si dovolím zacitovať z neho to, že okrem zlučovania volieb do...
Ako som naznačil už v prvom čítaní, my v rámci klubu Sloboda a Solidarita filozoficky a ideologicky s podporou tohto návrhu zákona nemáme. Zlučovanie volieb je pevnou súčasťou aj nášho programu. Konkrétne si dovolím zacitovať z neho to, že okrem zlučovania volieb do vyšších územných celkov a komunálnych volieb navrhujeme zlučovať aj voľby prezidentské s voľbami do Európskeho parlamentu. A pevne verím, že k takémuto zlúčeniu čoskoro dôjde. Dúfam, že ešte v tomto funkčnom období. A tu teda ponúkame našu súčinnosť a spoluprácu aj kolegom z vládnej koalície, prípadne z opozície.
Čo je ale problém tohto návrhu zákona, ktorý sme takisto spomínali už pri prvom čítaní, to je otázka načasovania. Jednak preto, že tu máme ambície niektorých politikov a skupín zrušiť vyššie územné celky ako také, čím by vlastne návrh tohto ústavného zákona bol bezpredmetný, ale predovšetkým preto, že tá istá vládna koalícia nám bezprostredne po tomto návrhu ústavného zákona predkladá do pléna aj zrušenie druhého kola voľby predsedov vyšších územných celkov. Považujeme za mimoriadne nebezpečné predĺžiť mandáty predsedov vyšších územných celkov a zastupiteľstiev o ďalší rok, keď dnes netušíme, aký dosah bude mať zrušenie dvojkolovej voľby predsedov. O to zvlášť, že už tu v tejto diskusii boli spomínané aj možnosti zvýšenia miery radikalizácie jednotlivých vyšších územných celkov, tak ako to máme možnosť zažívať v mojom kraji, v Banskobystrickom kraji.
Práve kvôli snahe zaviesť jednokolovú voľbu predsedov vyšších územných celkov, čo podľa nášho názoru pomerne zásadne prepíše mapu, politickú mapu riadenia vyšších územných celkov naprieč celým Slovenskom, máme pomerne zásadný problém stotožniť sa s tým, že by sme už teraz umožnili, aby sa tak dialo ešte aj rok navyše.
Preto náš návrh v tejto súvislosti je, aby sa predkladatelia tohto návrhu zákona pokúsili presvedčiť predkladateľov návrhu zákona o jednokolovej voľbe predsedov vyšších územných celkov, aby predmetný návrh z rokovania stiahli. V takom prípade sme ochotní okamžite podporiť rozšírenie mandátu poslancov vyšších územných celkov a predsedu samosprávnych krajov na predmetné päťročné funkčné obdobie.
V prípade, že sa tak nestane, napriek tomu, že sme filozoficky a ideologicky pripravení tento návrh zákona podporiť, dnes tomu tak nebude. A pokiaľ ide o jednokolovú voľbu a prečo je táto veľmi nebezpečná, o tom budem hovoriť v ďalšom bode programu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
2.2.2017 o 10:45 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, milé kolegyne, ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi povedať pár slov k tomuto návrhu ústavného zákona.
Ako som naznačil už v prvom čítaní, my v rámci klubu Sloboda a Solidarita filozoficky a ideologicky s podporou tohto návrhu zákona nemáme. Zlučovanie volieb je pevnou súčasťou aj nášho programu. Konkrétne si dovolím zacitovať z neho to, že okrem zlučovania volieb do vyšších územných celkov a komunálnych volieb navrhujeme zlučovať aj voľby prezidentské s voľbami do Európskeho parlamentu. A pevne verím, že k takémuto zlúčeniu čoskoro dôjde. Dúfam, že ešte v tomto funkčnom období. A tu teda ponúkame našu súčinnosť a spoluprácu aj kolegom z vládnej koalície, prípadne z opozície.
Čo je ale problém tohto návrhu zákona, ktorý sme takisto spomínali už pri prvom čítaní, to je otázka načasovania. Jednak preto, že tu máme ambície niektorých politikov a skupín zrušiť vyššie územné celky ako také, čím by vlastne návrh tohto ústavného zákona bol bezpredmetný, ale predovšetkým preto, že tá istá vládna koalícia nám bezprostredne po tomto návrhu ústavného zákona predkladá do pléna aj zrušenie druhého kola voľby predsedov vyšších územných celkov. Považujeme za mimoriadne nebezpečné predĺžiť mandáty predsedov vyšších územných celkov a zastupiteľstiev o ďalší rok, keď dnes netušíme, aký dosah bude mať zrušenie dvojkolovej voľby predsedov. O to zvlášť, že už tu v tejto diskusii boli spomínané aj možnosti zvýšenia miery radikalizácie jednotlivých vyšších územných celkov, tak ako to máme možnosť zažívať v mojom kraji, v Banskobystrickom kraji.
Práve kvôli snahe zaviesť jednokolovú voľbu predsedov vyšších územných celkov, čo podľa nášho názoru pomerne zásadne prepíše mapu, politickú mapu riadenia vyšších územných celkov naprieč celým Slovenskom, máme pomerne zásadný problém stotožniť sa s tým, že by sme už teraz umožnili, aby sa tak dialo ešte aj rok navyše.
Preto náš návrh v tejto súvislosti je, aby sa predkladatelia tohto návrhu zákona pokúsili presvedčiť predkladateľov návrhu zákona o jednokolovej voľbe predsedov vyšších územných celkov, aby predmetný návrh z rokovania stiahli. V takom prípade sme ochotní okamžite podporiť rozšírenie mandátu poslancov vyšších územných celkov a predsedu samosprávnych krajov na predmetné päťročné funkčné obdobie.
V prípade, že sa tak nestane, napriek tomu, že sme filozoficky a ideologicky pripravení tento návrh zákona podporiť, dnes tomu tak nebude. A pokiaľ ide o jednokolovú voľbu a prečo je táto veľmi nebezpečná, o tom budem hovoriť v ďalšom bode programu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
10:49
Vystúpenie v rozprave 10:49
Jozef ViskupičVážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok úvodom. Vážený pán spravodajca, nebudem dávať pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že pár poznámok k zamýšľanému, k zamýšľanej ambícii takpovediac, ako píšete predkladatelia v dôvodovej správe, zjednotiť výkon volebného práva na jeden čas, a to atraktívnejšie voľby, a to sú voľby do samospráv obcí a miest a volieb do vyšších územných celkov, by sa, ak by sme sa...
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok úvodom. Vážený pán spravodajca, nebudem dávať pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že pár poznámok k zamýšľanému, k zamýšľanej ambícii takpovediac, ako píšete predkladatelia v dôvodovej správe, zjednotiť výkon volebného práva na jeden čas, a to atraktívnejšie voľby, a to sú voľby do samospráv obcí a miest a volieb do vyšších územných celkov, by sa, ak by sme sa odtrhli od kontextu, dal, ako spomínal aj pán poslanec Klus, vnímať pozitívne.
Ale dovoľte mi pár poznámok, keďže nemôžme rozprávať v tomto pléne odtrhnutí od kontextu, a síce ústavná zmena predchádza ten dôležitejší fakt, a ten je, že chcete zmeniť výkon volebného práva pri vyšších územných celkoch z dvojkolového na jednokolový, tak v tomto kontexte táto ambícia, ktorá viac-menej nie je v dôvodovej správe spomínaná, je vidieť v úplne inom svetle.
Myslím si, že pre atraktivitu volieb pre vyšší územný celok by bolo omnoho dôležitejšie povedať to, že súčasné územnosprávne alebo štátoprávne členenie sa takpovediac vo verejnosti neusadilo. Ľudia vyšším územným celkom nerozumejú. Je to úrad, ktorý takpovediac nie je na tom first fronte alebo v tej prvej línii a za celý čas, čo VÚC-ky alebo župy, ľudovo volané, fungujú, sa nie veľmi dobre zapísali do verejnosti.
Myslím si, že najnepopulárnejšie voľby, tak to nazvem, sú voľby do Európskeho parlamentu a druhé najnepopulárnejšie sú vúckarské. Ale to, čo sa snažíte urobiť zjednotením volebných aktov, je zvýšenie atraktivity týchto volieb umelým spôsobom.
Ak by sme teda zostali iba striktne na tom, čo píšete v dôvodovej správe, že chcete, aby ľudia, ktorí si chcú voliť svojich starostov a primátorov, zároveň volili županov, a teda poslancov žúp, je trošička silové rozhodnutie. A ak to dáme do toho kontextu, že chcete zmeniť dvojkolovú voľbu na jednokolovú a takpovediac predĺžiť aj mandát VÚC-ky, tak nehráme poctivú hru s verejnosťou. Ak by sme poctivú hru hrali, tak by sme sa naozaj zamýšľali nielen nad tým, ako ľudí dostať do volebných miestností, ale ako im agendu týchto úradov priblížiť, aby činnosť vyšších územných celkov bola pre verejnosť zrozumiteľná, aby vychádzali vyššie územné celky z členenia Slovenskej republiky tak, že ľudia budú tieto úrady vnímať pozitívnejšie a budú sa nie nasilu, ale takpovediac autenticky a autonómne snažiť si zvoliť do týchto úradov svojich zástupcov.
Chcem upozorniť a budem sa vyjadrovať viac tam, kde to vecne prísluší, že táto ústavná zmena bazálne súvisí s tým, čo sa chystáte urobiť s tým dvojkolovým systémom. Preto chcem len povedať za seba a možno za poslanecký klub OĽANO – NOVA, že vnímajúc túto ústavnú zmenu v kontexte, nemôžme ju podporiť. Myslím si, že programovo súhlasíme s tým, aby niektoré voľby boli zjednotené. Jednak sa teda čiastočne mohlo ušetriť, ale tu nešetríme na správnom mieste a hráme – ešte raz to zopakujem – nepoctivú hru s voličmi. Preto nateraz môžme vyvolať debatu o tom, ešte ktoré voľby by sa mohli zatraktívniť tým, že by sa spojili do jedného celku, ale, alebo teda do jedného dňa, ale skúsme si teda naliať čisté víno, táto ústavná zmena naozaj robí z ústavy trhací kalendár, je účelová a je len preto, aby ste mohli zmeniť dvojkolový systém na jednokolový a takpovediac vám to potom vyšlo aj pri výkone volieb. Chcem vás upozorniť, že v tomto kontexte je veľmi dôležité spomenúť to, že jednokolový systém umožňuje všade – a budeme mať na to aj čísla – takpovediac víťazstvo extrémov, a preto aj z tohoto dôvodu ja túto ústavnú zmenu, ctiac si ústavu, nemôžem podporiť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
2.2.2017 o 10:49 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok úvodom. Vážený pán spravodajca, nebudem dávať pozmeňujúci návrh, ale myslím si, že pár poznámok k zamýšľanému, k zamýšľanej ambícii takpovediac, ako píšete predkladatelia v dôvodovej správe, zjednotiť výkon volebného práva na jeden čas, a to atraktívnejšie voľby, a to sú voľby do samospráv obcí a miest a volieb do vyšších územných celkov, by sa, ak by sme sa odtrhli od kontextu, dal, ako spomínal aj pán poslanec Klus, vnímať pozitívne.
Ale dovoľte mi pár poznámok, keďže nemôžme rozprávať v tomto pléne odtrhnutí od kontextu, a síce ústavná zmena predchádza ten dôležitejší fakt, a ten je, že chcete zmeniť výkon volebného práva pri vyšších územných celkoch z dvojkolového na jednokolový, tak v tomto kontexte táto ambícia, ktorá viac-menej nie je v dôvodovej správe spomínaná, je vidieť v úplne inom svetle.
Myslím si, že pre atraktivitu volieb pre vyšší územný celok by bolo omnoho dôležitejšie povedať to, že súčasné územnosprávne alebo štátoprávne členenie sa takpovediac vo verejnosti neusadilo. Ľudia vyšším územným celkom nerozumejú. Je to úrad, ktorý takpovediac nie je na tom first fronte alebo v tej prvej línii a za celý čas, čo VÚC-ky alebo župy, ľudovo volané, fungujú, sa nie veľmi dobre zapísali do verejnosti.
Myslím si, že najnepopulárnejšie voľby, tak to nazvem, sú voľby do Európskeho parlamentu a druhé najnepopulárnejšie sú vúckarské. Ale to, čo sa snažíte urobiť zjednotením volebných aktov, je zvýšenie atraktivity týchto volieb umelým spôsobom.
Ak by sme teda zostali iba striktne na tom, čo píšete v dôvodovej správe, že chcete, aby ľudia, ktorí si chcú voliť svojich starostov a primátorov, zároveň volili županov, a teda poslancov žúp, je trošička silové rozhodnutie. A ak to dáme do toho kontextu, že chcete zmeniť dvojkolovú voľbu na jednokolovú a takpovediac predĺžiť aj mandát VÚC-ky, tak nehráme poctivú hru s verejnosťou. Ak by sme poctivú hru hrali, tak by sme sa naozaj zamýšľali nielen nad tým, ako ľudí dostať do volebných miestností, ale ako im agendu týchto úradov priblížiť, aby činnosť vyšších územných celkov bola pre verejnosť zrozumiteľná, aby vychádzali vyššie územné celky z členenia Slovenskej republiky tak, že ľudia budú tieto úrady vnímať pozitívnejšie a budú sa nie nasilu, ale takpovediac autenticky a autonómne snažiť si zvoliť do týchto úradov svojich zástupcov.
Chcem upozorniť a budem sa vyjadrovať viac tam, kde to vecne prísluší, že táto ústavná zmena bazálne súvisí s tým, čo sa chystáte urobiť s tým dvojkolovým systémom. Preto chcem len povedať za seba a možno za poslanecký klub OĽANO – NOVA, že vnímajúc túto ústavnú zmenu v kontexte, nemôžme ju podporiť. Myslím si, že programovo súhlasíme s tým, aby niektoré voľby boli zjednotené. Jednak sa teda čiastočne mohlo ušetriť, ale tu nešetríme na správnom mieste a hráme – ešte raz to zopakujem – nepoctivú hru s voličmi. Preto nateraz môžme vyvolať debatu o tom, ešte ktoré voľby by sa mohli zatraktívniť tým, že by sa spojili do jedného celku, ale, alebo teda do jedného dňa, ale skúsme si teda naliať čisté víno, táto ústavná zmena naozaj robí z ústavy trhací kalendár, je účelová a je len preto, aby ste mohli zmeniť dvojkolový systém na jednokolový a takpovediac vám to potom vyšlo aj pri výkone volieb. Chcem vás upozorniť, že v tomto kontexte je veľmi dôležité spomenúť to, že jednokolový systém umožňuje všade – a budeme mať na to aj čísla – takpovediac víťazstvo extrémov, a preto aj z tohoto dôvodu ja túto ústavnú zmenu, ctiac si ústavu, nemôžem podporiť.
Ďakujem.
Rozpracované